Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010853
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2220010853.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr.RastislavaKreslaaJUDr.LadislavaRévesavtrestnejveciobžalovanéhoM.J.,prezločinpodvodu
podľa § 221 ods. 1, ods.2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenia § 139 písm.
e/ Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 10.02.2021 pod sp. zn. 4T/115/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2021
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému M. J., nar. XX.X.XXXX v I.,
trvale bytom B. S., D. XXXX/X,
t.č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

u k l a d á :
Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40
(štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušujúcim rozsudkom nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného M. J. vinným v bode I. pre zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
139 písm. e) Trestného zákona, a v bode II. pod č. 1 a 2 z pokračujúceho zločin podvodu podľa § 221
ods.1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že
I.

dňa 29. októbra 2018 v čase medzi 09.00 hod. a 11.00 hod. pred rodinným domom na D. ulici č. XXX/
X v obci F., okres Dunajská Streda osobne kontaktoval poškodeného U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. ulica č. XXX/X, F., ktorému ponúkol prácu strážnika do bližšie neurčeného podniku, nadviazal s nim
komunikáciu, predstavil sa mu ako K., nalákal ho na túto ponuku a prisľúbil mu, že ho v blízkej budúcnostivezme do Dunajskej Stredy, kde má podpísať pracovnú zmluvu s vedúcim a pod zámienkou ukázania
podniku, kde by mal poškodený strážiť ho za pomoci svojho známeho E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. ulica X/XX, J. G., okres Dunajská Streda, vodiča odviezol na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda

Felicia, červenej metalízy, EČV: DS-548AA do Z. I., a.s. v priestoroch S. Z., a.s na I. ulici v B. S., kde
poškodenému radil a pomáhal pri uzatváraní úverovej zmluvy, poškodený následne toho istého dňa
29.10.2018 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1881258849 vo výške 4.070,- Eur a z jeho
následne založeného účtu vedeného v Z. I.. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX si v ten istý deň 29.10.2018 v
priestorochZ.I.vybralvhotovosti3.960,-Eur,ktorúpoodchodezbankyvovyššieuvedenommotorovom

vozidle odovzdal M. J. na jeho požiadanie, potom ho odviezli domov, obvinený mu prisľúbil, že sa mu
čoskoroozve,čosavšaknestalotoajnapriektomu,žepoškodenýviackrátvolalnatelefónnečísloXXXX
XXX XXX obvineného M. J., ktorý ho uviedol do omylu prísľubom na sprostredkovanie práce s vopred
daným úmyslom vylákať od poškodeného finančné prostriedky bez toho, aby mu ich v budúcnosti vrátil,

II.

1.
dňa 14. novembra 2019 v presne nezistenom čase v Dunajskej Strede v obchodnom centre Galéria
na adrese Hlavná 75, okres Dunajská Streda, pod zámienkou poskytnutia zamestnania v strážnej
službe, ktorú podmienil zakúpením pracovného odevu a vystrojenia, vylákal od poškodeného J. S., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, okres Dunajská Streda finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, hoci

vedel, že zamestnanie nikdy neposkytne, pričom poškodený aj tak učinil a dňa 14.11.2019 zo svojho
osobného účtu vedeného v Z. I. a.s., pobočka B. S. hotovosť v uvedenej výške aj vybral a odovzdal
obvinenému,následnetohoistéhodňanažiadosťobvinenéhouzatvorilnasvojemenovpredajniOrange
Slovensko a.s., pobočka Šamorín, okres Dunajská Streda zmluvu o pripojení č. A14115417, a zakúpil 1
ks mobilný telefón značky HUAWEI P Smart Z blue so SIM kartou k číslu XXXX XXX XXX a Zmluvu o

pripojení č. A 14115563 a zakúpil 1 ks tabletu značky HUAWEI MediaPad T5 10 LTE Black so SIM kartou
k číslu XXXX XXX XXX, pričom zariadenia toho istého dňa odovzdal obvinenému, ktorý však prácu
poškodenému do dnešného dňa nezabezpečil, finančné prostriedky a mobilné zariadenia napriek výzve
do dnešného dňa nevrátil, takto získané finančné prostriedky použil na vlastnú potrebu, čím uviedol
poškodeného do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 1.614,- Eur.

2.
dňa 09. decembra 2019 v čase okolo 14.06 hod. v meste K. A., okres Dunajská Streda na D. T.. XXX,

v budove Z. I. a.s. so sídlom B. E. X, I., pobočka K. A. pod zámienkou sprostredkovania pracovného
pomeru v pracovnej pozícii strážnika a pod zámienkou odovzdania svojmu nadriadenému, vylákal od
poškodenéhoO.Y.finančnúhotovosťvovýške550,-Eur,ktorúfinančnúhotovosťpoškodenýO.Y.vybral
zo svojho osobného účtu číslo S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Z. I. a. s. pobočka K. A.,
a ktorú finančnú hotovosť na základe súhlasu poškodeného O. Y. na mieste prevzal od pracovníčky Z.

I. a. s. pobočka K. A., pričom obvinený M. J. možnosť alebo spôsobilosť na sprostredkovanie takého
pracovného pomeru nemal, čim poškodenému O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, okres
Dunajská Streda spôsobil škodu vo výške 550,- Eur,
a teda spôsobil v bode II. 1. a 2.celkovú škodu 2.164,- Eur.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, § 36
písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 39 ods. 2 písm. b), odsek 4 Trestného zákona úhrnný
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným 1.) J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, okres Dunajská Streda vo výške 1.614,- Eur

a 2.) U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., D. ul. XXX/X, okres Dunajská Streda vo výške 3.960,- Eur.

Prvostupňový súd napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 528-530 spisu.Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda, a to v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.

V písomnom zdôvodnení odvolania namietala zákonnosť uloženého trestu odňatia slobody s poukazom
na to, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia § 41 ods.1 Tr. zák., pričom
správne mal postupovať v zmysle § 41 ods.2 Tr. zák., nakoľko odsudzoval obžalovaného za dva
úmyselné zločiny uvedené pod bodom I. a II. rozsudku. Z uvedeného dôvodu rovnako nesprávne
( a to i v rozpore so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj/104/2009 aplikoval

priťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.h)Tr.zák.Vdanomprípadeprivyrovnanompomerepoľahčujúcich
a priťažujúcich okolnostiach ( § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák.) by bol trest odňatia slobody v dĺžke
trvania 40 mesiacov zákonný ( v sadzbe 3-10 rokov), no uložený nesprávne v zmysle Trestného zákona.
Ak by však priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Tr. zák. okresný súd použil aj napriek stanovisku NS
SR, uložený trest po zvýšení dolnej hranici § 221 ods.3 ( 3-10 rokov), by bolo 5 rokov a 4 mesiace, a
pri použitej aplikácii § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák. ( v zápisnici je nesprávne uvedené „§ 39 ods.2

písm. b), ods.4 Tr. zák.“) by musel ukladať trest odňatia slobody v minimálnej výmere 43 mesiacov a
preto uložený trest v dĺžke trvania 40 mesiacov by bol uložený nezákonne. S poukazom na uvedené
prokuratúra navrhla napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a rozhodnúť o uložení zákonného
nepodmienečného trestu.

Obžalovaný odvolanie nepodal, prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátorky uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje vo výroku o treste za správny a spravodlivý, pričom vytknuté pochybenie
nemá vplyv na správnosť výmery trestu.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupcu KP Trnava, obžalovaného, obhajcu
obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti poškodených.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok a rozhodnúť o treste obžalovaného v súlade so zákonom.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody vyjadrenia k odvolaniu
s tým, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí len poukazoval na vyjadrenie svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 ods. l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že
odvolanie prokurátorky je v plne dôvodné.

V prvom rade krajský súd v danej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom
poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo páchania skutku,

ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods.3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu
prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná
a vykonajú sa výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu ako i dôkazy súvisiace s
náhradou škody.

Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného
spisu, odvolací súd ma za potrebné iba uviesť, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na
obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané
odvolanie prokurátorkou len čo do výroku o uloženom treste odňatia slobody, krajský súd nezistiac
dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Dospel pritom k zisteniu, že tento výrok je nezákonný z rovnakých dôvodov, ako sú tieto uvedené v
odvolaní okresnej prokurátorky.Po dôslednom preskúmaní napadnutého výroku o treste krajský súd konštatuje, že okresný súd pri
jeho ukladaní obžalovanému M. J. na hlavnom pojednávaní nepostupoval dôsledne podľa druhého dielu
prvej hlavy Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., ktorý stanovuje základné zásady ukladania sankcii.

Podľa § 38 ods.2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods.3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods.4 predmetného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods.7 Trestného zákona ustanovenia ods.4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený

úhrnný trest, alebo súhrnný trest podľa § 41 ods.2, alebo podľa § 42, ak by súčasne použitie týchto
ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa § 39 ods.1 Trestného zákona ak vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má sa za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 41 ods.2 Trestného zákona ak sa ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva, alebo viac
úmyselných trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma, alebo viacerými

skutkami zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody.

V kontexte vyššie uvedených ustanovení vzhľadom na zistené skutočnosti majúce svoju relevanciu vo

vzťahu k ukladaniu druhu a výmery trestu je nutné konštatovať zjavnú nesprávnosť v postupe okresného
súdu, keď pri ukladaní trestu okresný súd nepoužil tzv. asperačnú zásadu obsiahnutú v ustanovení §
41 ods.2 Trestného zákona.

Zodpovedá skutočnosti, že obžalovaný sa v posudzovanej veci dopustil v bode I. zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm.
e) Trestného zákona, a v bode II. pod č. 1 a 2 pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm. e) Trestného zákona,
a teda je zrejmé, že okresný súd bol povinný ukladať v danom prípade úhrnný trest odňatia slobody
postupom v zmysle § § 41 ods.2 Trestného zákona, nakoľko ukladal nepodmienečný trest za dva, resp.

viac úmyselných trestných činov, z ktorých minimálne jeden v danom prípade to boli oba) bol zločinom,
spáchané dvoma, resp. viacerými skutkami.

Pri správnom zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný sa ku
skutku priznal a tento úprimne oľutoval), a taktiež náležitom zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37

písm. m/ Tr. zák. (obžalovaný už bol odsúdený), no pri nesprávnej aplikácie priťažujúcej okolnosti § 37
písm. h) Tr. zák. s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj/104/2009 (tak
ako na to správne poukazovala aj prokurátorka v podanom odvolaní) sa postupom podľa § 41 ods.2 Tr.
zák. zvyšuje horná hranica trestnej sadzby podľa tohto zločinu o jednu tretinu ( postup v zmysle § 38
ods.8 Tr. zák.), t.j. o 2 roky a 4 mesiace a takto zvýšená trestná sadzby o jednu tretinu je potom 3 roky

až 12 rokov a 4 mesiace a okresný súd mal správne vychádzať z takto zistenej trestnej sadzby.

K nesprávnej aplikácii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. krajský súd len poukazuje na
stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR pod č. Tpj/104/2009 prijaté 14.06.2010, z ktorého vyplýva,
že: "Pojmy "viac" v slovnom spojení "viac trestných činov" v § 37 písm. h/ Tr. zák. a "dva a viac" v

slovnom spojení "dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 Tr. zák. sú synonymom a ustanovenie § 37
písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu
okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však
vsúladesozásadou"nebisinidem",vyjadrenouv§38ods.1Tr.zák.nepoužijeakopriťažujúcaokolnosťpodľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 os.
2 Tr. zák.)."

Odvolací súd ďalej uvádza, že v danom prípade nebolo dôvodným (aj napriek vyhláseniu obžalovaného
o vine) postupovať v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016
z 27. 6. 2017, za použitia § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák. ( okresný súd pri vyhlasovaní rozsudku
uviedol zrejme nesprávne „§ 39 ods.2 písm. b), ods.4 Tr. zák.“) a mimoriadne znižovať obžalovanému

ukladaný trest, nakoľko pri dôslednom riadení sa s ustanoveniami § 34 ods.1, 4 Trestného zákona,
má krajský súd za to, že pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného M. J. bolo nevyhnutným
prihliadať na jeho špeciálnu recidívu vo vzťahu k predmetnej trestnej činnosti ( doposiaľ bol celkovo
6 krát súdne trestaný, z toho 4 x za trestný čin podvodu). Obžalovaný sa totižto dlhodobo dopúšťa
podvodného konania aj napriek doposiaľ ukladaným podmienečným trestom, ktorý na neho nemali
zrejme žiadny výrazný individuálno-preventívny účinok.

Za takejto situácie odvolací súd mal za to, že za momentálne prejednávanú trestnú činnosť je
obžalovanému nevyhnutné ukladať z dôvodu jeho sťaženej nápravy výlučne nepodmienečný trest
odňatia slobody a preto mu postupom podľa § 322 ods.1 písm. d), ods.2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň podľa § 322 ods.3 Tr. por. mu sám uložil

úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, ktorý považuje za trest zákonný
a primeraný tak požiadavkám generálnej, ako i požiadavkám individuálnej prevencie.

Keďže pred spáchaním týchto skutkov obžalovaný ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pre
výkon trestu ho zaradil podľa § 48 ods.1 písm. a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.