Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. jún 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/285/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212043
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4413212043.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: R. X., nar. XX.X.XXXX,

bytom T., A. Y. 3, právne zastúpený JUDr. Roman Foltín, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, IČO: 42
119 626, proti žalovanému: W. J. Y., spol. s r.o., so sídlom U. cesta XX, Q. M., právne zastúpený JUDr.
Ervín Erdélyi, advokát, so sídlom P. Blahu 7/A, Nové Zámky, o náhradu nemajetkovej ujmy, o zaplatenie
sumy 100.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2013, prostredníctvom právneho

zástupcu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100 000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy
podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že ako zamestnanec spoločnosti W., a.s.,
so sídlom v W., kde je zamestnaný od 22.2.2011, ako vodič kamiónovej dopravy, dňa 20.5.2011
utrpel vážny pracovný úraz v prevádzke žalovaného, kedy z dôvodu nesprávnej manipulácie s
tovarom, resp. z dôvodu posunu materiálu, ktorý sa nakladal na ložnú plochu jeho vozidla, ho tento
materiál zasiahol a spôsobil mu zlomeninu oboch kostí nohy v členku. Z dôvodu tohto zranenia bol
hospitalizovaný v nemocnici, následne operovaný, a do nohy mu musel byť vložený kovový materiál.

Jehopráceneschopnosťtrvalaod 20.5.2011do2.5.2012.Zdôvodu,žejehozdravotnýstavboldlhodobo
zlý, poberal iba dávku z titulu práceneschopnosti vo výške 180 - 190,- eur mesačne, až pokiaľ nebol
schopný nastúpiť späť do práce. Vzhľadom na rozsah zranenia bol traumatológom po obodovaní
bolestného vo výške 390 bodov, a SSU z dôvodu trvalých následkov vo výške 300 bodov, upozornený
na to, aby lekárske správy, vrátane obodovania predložil obvodnému lekárovi, z dôvodu, že rozsah jeho
zranenia je taký, aby mohlo byť rozhodované o priznaní invalidného dôchodku.
Vo vyjadrení experta, ktorý vyhotovil svoj posudok v rámci trestného konania, je zrejmé, že došlo

k pochybeniu na strane žalovaného, ktorý porušil predpisy v oblasti bezpečnosti práce, keď boli
porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení, bezpečnostný predpis pri obsluhe
elektrického mostového žeriava, a diaľkovým rádiovým ovládaním, a v neposlednom rade bol príčinou
zranenia zlý technický stav mostového žeriavu. Mal za to, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bola
spôsobená jeho prevádzkovou činnosťou. Jeho zodpovednosť ako právnickej osoby je zodpovednosť
objektívna a to bez ohľadu na to, či bolo zranenie spôsobené úmyselne, z nedbanlivosti, prípadne
zamestnancami spoločnosti.

Uviedol, že spôsobeným úrazom má trvalé následky a to obmedzenú hybnosť nohy a nie je schopný
vykonávaťčinnostiakopredúrazom.Výraznejeobmedzenýprivýkonepráce,pretožeakovodičpoužíva
často svoje nohy, a pri vykladaní tovaru si musí dávať pozor, nakoľko sa musí premiestňovať viackrát
za deň na ložnú plochu auta a späť.Žalobcu zasiahol tento pracovný úraz v oblasti finančnej, keď sa dostal do existenčných problémov, za
ktoré nesie zodpovednosť žalovaný. Pred úrazom zarábal v čistom mesačne asi 600,- eur, počas doby
PN od 20.5.2011 dostával iba nemocenskú dávku 180,- eur. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila život

jeho rodiny. Jeho manželka bola prepustená z práce k 01.07.2011, ako rodina sa dostali na hranicu
prežitia. Má tri deti, z toho iba jedno je plnoleté, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. V čase, keď
sa žalobcovi stal úraz bola jeho dcéra Johana tehotná a v novembri 2011 sa mu narodil vnuk. Poukázal
na to, že jeho dcéra, v čase keď porodila mala iba 17 rokov, a preto on nedostával až do jej plnoletosti
žiadnu dávku, a musel sa na viac starať aj o vnuka. V dôsledku úrazu, ktorý utrpel sa dostala jeho rodina

do vážnych finančných problémov, lebo jeho manželka po prepustení nezarábala ani 300,- eur. Mali
vysoké náklady na domácnosť týkajúce sa úveru na dom v banke vo výške 370,- eur, lebo si požičiavali
peniaze od rodiny, a siahli na všetky svoje úspory, napokon ani to nestačilo a žalobca s manželkou boli
nútení žiadať o pozastavenie splácania úveru na obdobie pol roka v septembri 2011. Pred úrazom v
prevádzke žalovaného sa snažil zabezpečovať potreby svojej rodiny aj brigádami, pretože je vyučený
maliar a počas víkendov si privyrábal ako maliar. Po úraze však na túto činnosť mohol zabudnúť, nakoľko

ju nedokáže vykonávať pre obmedzenú hybnosť nohy.
V dôsledku zanedbania bezpečnostných predpisov u žalovaného podľa žalobcu boli vo vážnej miere
poškodené jeho osobnostné práva v zmysle OZ a základného práva v zmysle Ústavy Slovenskej
republiky. V značnej miere bolo poškodené jeho zdravie, lebo má zohyzdenú nohu, v letnom období
nemôže nosiť letnú obuv bez ponožky, pretože jeho holá noha s výraznými keloidmi po operácii priťahuje

pohľadyokoloidúcichľudí.Týmtoúrazombolpostihnutýajjehospoločenskýživot,avovážnejmierebolo
narušené jeho právo viesť riadny rodinný život, pretože sa dostal na hranicu existenčných problémov,
nevedel riadne zabezpečiť chod domácnosti pre nedostatok finančných prostriedkov, trpel depresiami a
z toho dôvodu trpela i jeho rodina, pretože nemohli viesť ako dovtedy štandardný a šťastný rodinný život.
Z právneho hľadiska poukázal na to, že ku škode na zdraví došlo nepochybne pri prevádzkovej činnosti

žalovaného podľa ust. § 420a OZ, čo je jeho objektívnou zodpovednosťou, pričom neboli splnené
žiadne liberačné dôvody, a preto ust. § 420 OZ, je v tomto prípade iba okrajovým ustanovením. V
predmetnom konaní sa rieši objektívna zodpovednosť žalovaného pri vykonaní podnikateľskej činnosti
v jeho prevádzke a najmä to, či pri jeho prevádzkovej činnosti bola žalobcovi spôsobená škoda. V
zmysle doložených listín žalobcom, mal žalobca za to, že zodpovednosť žalovaného je jednoznačne

daná a nebol produkovaný dôkaz, ktorý by ako liberačný dôvod zodpovednosti žalovaného obstál. Z
tohto dôvodu mal za to, že v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného boli porušené jeho základné
ústavné, občianske a osobnostné práva podľa ust. § 11 a § 13 OZ, a čl. 19 Ústavy SR.
V prevádzke žalovaného, v ktorej sa stal pracovný úraz je monitorovaná kamerovým systémom v hale,
kde sa tovar nakladal. Jednoznačne mal za to, že pracovný úraz, ktorý utrpel bol zachytený kamerou,

a napriek tejto skutočnosti žalovaný nevedel predložiť kamerový záznam, ani vyšetrovateľom v trestnej
veci a ani ako dôkaz do tejto občianskoprávnej veci.
Po návrate do pracovného procesu, o rok trvajúcej práceneschopnosti žalobca zistil, že od času jeho
úrazu sa zmenil spôsobom nakladania tovaru na ložnú plochu vozidla, a už sa to nerobí spôsobom, ako
to bolo v deň jeho úrazu.

S poukazom na vyššie uvedené žalobca svojím návrhom požadoval od žalovaného zaplatenie sumy
100 000,- eur, ako finančné zadosťučinenie, aj keď by žalobca tieto peniaze s radosťou vymenil za život,
ktorý mal pred úrazom.

2. Žalovaný sa vyjadril písomne podaním zo dňa 23.5.2013, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za

neopodstatnenú, a navrhoval ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v kritický deň dňa 20.05.2011, asi o
14:00 hod. v areály pracoviska žalovaného zamestnanci R. J., ako viazač, a H. X., ako obsluha žeriavu,
uviazali plechy na dve mačky, a pomocou mostového žeriava s diaľkovým ovládaním presunuli plechy
pre nákladné motorové vozidlá a potom vodič - žalobca a R. J., ktorí stáli na korbe vozidla dali pokyn
obsluhe žeriavu, aby tieto dvíhal a uložil na ložnú plochu nákladného motorového vozidla. Obsluha

žeriavu posúvala plechy smerom do ložnej plochy podľa pokynu žalobcu a na jeho pokyn žeriavnik
postupne posúval plechy smerom k žalobcovi a R. J.. Poškodený žalobca riadil celý pohyb plechov,
pričom nedodržal bezpečnú vzdialenosť od plechov, a tieto ho zasiahli do spodnej časti tela. K zásahu
došlo v dôsledku toho, že sa žalobca zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, nedodržal dostatočný
bočný a kolmý odstup od posúvaného tovaru a v dôsledku výkyvu plechov došlo k pritlačeniu spodnej

časti jeho tela - nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz. Podľa názoru žalovaného, žalobca svojím
konaním porušil ust. § 12 ods. 2 písm. a), c), bod 2, zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, nedodržaním
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z č. l. 9, písm. n) STN - 270143, 1968.Z právneho hľadiska poukázal na ust. § 420 ods. 3 OZ.

3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 25.5.2015 tak, že zaviazal žalovaného k

povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 30.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd
žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 1.664,04 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou

tunajšiemu súdu dňa 24.5.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 100.000,- eur titulom náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že ako zamestnanec
spoločnostiW.,a.s.,sosídlomvW.,kdejezamestnanýod22.2.2011,akovodičkamiónovejdopravy,dňa
20.5.2011 utrpel vážny pracovný úraz v prevádzke žalovaného, kedy z dôvodu nesprávnej manipulácie
s tovarom, resp. z dôvodu posunu materiálu, ktorý sa nakladal na ložnú plochu jeho vozidla, ho tento
materiál zasiahol a spôsobil mu zlomeninu oboch kostí nohy v členku. Z dôvodu tohto zranenia bol

hospitalizovaný v nemocnici, následne operovaný, a do nohy mu musel byť vložený kovový materiál.
Jehopráceneschopnosťtrvalaod 20.5.2011do2.5.2012.Zdôvodu,žejehozdravotnýstavboldlhodobo
zlý, poberal iba dávku z titulu práceneschopnosti vo výške 180-190 eur mesačne, až pokiaľ nebol
schopný nastúpiť späť do práce. Vzhľadom na rozsah zranenia bol traumatológom po obodovaní
bolestného vo výške 390 bodov, a SSU z dôvodu trvalých následkov vo výške 300 bodov, upozornený

na to, aby lekárske správy, vrátane obodovania predložil obvodnému lekárovi, z dôvodu, že rozsah
jeho zranenia je taký, aby mohlo byť rozhodované o priznaní invalidného dôchodku. Vo vyjadrení
experta, ktorý vyhotovil svoj posudok v rámci trestného konania, je zrejmé, že došlo k pochybeniu na
strane žalovaného, ktorý porušil predpisy v oblasti bezpečnosti práce, keď boli porušené bezpečnostné
predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení, bezpečnostný predpis pri obsluhe elektrického mostového

žeriava, a diaľkovým rádiovým ovládaním, a v neposlednom rade bol príčinou zranenia zlý technický
stav mostového žeriavu. Mal za to, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená jeho
prevádzkovou činnosťou. Jeho zodpovednosť ako právnickej osoby je zodpovednosť objektívna a to
bez ohľadu na to, či bolo zranenie spôsobené úmyselne, z nedbanlivosti, prípadne zamestnancami
spoločnosti. Uviedol, že spôsobeným úrazom má trvalé následky a to obmedzenú hybnosť nohy a nie

je schopný vykonávať činnosti ako pred úrazom. Výrazne je obmedzený pri výkone práce, pretože
ako vodič používa často svoje nohy, a pri vykladaní tovaru si musí dávať pozor, nakoľko sa musí
premiestňovať viackrát za deň na ložnú plochu auta a späť. Žalobcu zasiahol tento pracovný úraz v
oblasti finančnej, keď sa dostal do existenčných problémov, za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný.
Pred úrazom zarábal v čistom mesačne asi 600,- eur, počas doby PN od 20.05.2011 dostával iba

nemocenskú dávku 180,- eur. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila život jeho rodiny. Jeho manželka bola
prepustená z práce k 01.07.2011, ako rodina sa dostali na hranicu prežitia. Má tri deti, z toho iba jedno je
plnoleté, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. V čase, keď sa žalobcovi stal úraz bola jeho dcéra H.
tehotná a v novembri 2011 sa mu narodil vnuk. Poukázal na to, že jeho dcéra, v čase keď porodila mala
iba 17 rokov, a preto on nedostával až do jej plnoletosti žiadnu dávku, a musel sa na viac starať aj o

vnuka. V dôsledku úrazu, ktorý utrpel sa dostala jeho rodina do vážnych finančných problémov, lebo jeho
manželka po prepustení nezarábala ani 300,- eur. Mali vysoké náklady na domácnosť týkajúce sa úveru
na dom v banke vo výške 370,- eur, lebo si požičiavali peniaze od rodiny, a siahli na všetky svoje úspory,
napokon ani to nestačilo a žalobca s manželkou boli nútení žiadať o pozastavenie splácania úveru
na obdobie pol roka v septembri 2011. Pred úrazom v prevádzke žalovaného sa snažil zabezpečovať

potreby svojej rodiny aj brigádami, pretože je vyučený maliar a počas víkendov si privyrábal ako maliar.
Po úraze však na túto činnosť mohol zabudnúť, nakoľko ju nedokáže vykonávať pre obmedzenú hybnosť
nohy. V dôsledku zanedbania bezpečnostných predpisov u žalovaného podľa žalobcu boli vo vážnej
miere poškodené jeho osobnostné práva v zmysle OZ a základného práva v zmysle Ústavy Slovenskej
republiky. V značnej miere bolo poškodené jeho zdravie, lebo má zohyzdenú nohu, v letnom období

nemôže nosiť letnú obuv bez ponožky, pretože jeho holá noha s výraznými keloidmi po operácii priťahuje
pohľadyokoloidúcichľudí.Týmtoúrazombolpostihnutýajjehospoločenskýživot,avovážnejmierebolo
narušené jeho právo viesť riadny rodinný život, pretože sa dostal na hranicu existenčných problémov,
nevedel riadne zabezpečiť chod domácnosti pre nedostatok finančných prostriedkov, trpel depresiami
a z toho dôvodu trpela i jeho rodina, pretože nemohli viesť ako dovtedy štandardný a šťastný rodinný

život. Z právneho hľadiska poukázal na to, že ku škode na zdraví došlo nepochybne pri prevádzkovej
činnosti žalovaného podľa ust. § 420a OZ, čo je jeho objektívnou zodpovednosťou, pričom neboli
splnené žiadne liberačné dôvody, a preto ust. § 420 OZ, je v tomto prípade iba okrajovým ustanovením.
V predmetnom konaní sa rieši objektívna zodpovednosť žalovaného pri vykonaní podnikateľskej činnostiv jeho prevádzke a najmä to, či pri jeho prevádzkovej činnosti bola žalobcovi spôsobená škoda. V
zmysle doložených listín žalobcom, mal žalobca za to, že zodpovednosť žalovaného je jednoznačne
daná a nebol produkovaný dôkaz, ktorý by ako liberačný dôvod zodpovednosti žalovaného obstál.

Z tohto dôvodu mal za to, že v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného boli porušené jeho
základné ústavné, občianske a osobnostné práva podľa ust. § 11 a § 13 OZ, a čl. 19 Ústavy SR. V
prevádzke žalovaného, v ktorej sa stal pracovný úraz je monitorovaná kamerovým systémom v hale,
kde sa tovar nakladal. Jednoznačne mal za to, že pracovný úraz, ktorý utrpel bol zachytený kamerou,
a napriek tejto skutočnosti žalovaný nevedel predložiť kamerový záznam, ani vyšetrovateľom v trestnej

veci a ani ako dôkaz do tejto občianskoprávnej veci. Po návrate do pracovného procesu, o rok trvajúcej
práceneschopnosti žalobca zistil, že od času jeho úrazu sa zmenil spôsobom nakladania tovaru na ložnú
plochu vozidla, a už sa to nerobí spôsobom, ako to bolo v deň jeho úrazu.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podal voči nemu
odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti, keď žiadal rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu

vyhovieť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že k sume 30.000,- eur,
ktorú mu priznal, dospel na základe svojej úvahy, pretože neexistuj žiadny zákon, vyhláška, nariadenie
vlády, ktorý taxatívne vymedzí výšku nemajetkovej ujmy, je to iba na posúdení a úvahe súdu, ktorý o veci
rozhoduje. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, vec správne skutkovo
a právne posúdil s výnimkou rozsiahlosti a závažnosti miery, v akej boli porušené jeho osobnostné

práva, čo následne malo vplyv na priznanie výšky nemajetkovej ujmy. Má za to, že mu bola spôsobená
nemajetková ujma v závažnejšej miere ako k tomu úvahou dospel súd prvej inštancie. Poukázal na to,
že len jeho strata na zárobku za obdobie PN počas pracovného úrazu, t.j. takmer 12 mesiacov bola
mesačne vo výške cca 500,- eur, t.j. spolu takmer 6000 eur, ktoré mu doteraz žiadny subjekt nevyplatil.
Úrazové dávky mu boli zo strany Sociálnej poisťovne vyplatené až na jeseň v roku 2014, teda 3,5

roka o úraze, kedy mohol o prvýkrát splatiť časť dlhov, ktoré ako rodina počas jeho ON nahromadili,
keďže žili na hranici prežitia. Zásahy do jeho osobnostných práv sú dlhotrvajúce a trvajú dodnes.
Uviedol že by sa nemusel domáhať priznania finančného zadosťučinenia v takom rozsahu, keby bol
žalovaný ochotný spolupracovať aspoň čiastočne ohľadne šetrenia vzniknutého pracovného úrazu s
ním, jeho zamestnávateľom, Inšpektorátom práce a Sociálnou poisťovňou. Iba z dôvodu nespolupráce

a odmeraných stanovísk žalovaného mu Sociálna poisťovňa odmietla vyplácať úrazové dávky a ďalšie
sociálne dávky z titulu pracovného úrazu, pretože žalovaný zaujal obranný postoj, že on nič vo svojej
prevádzke neporušil a za vznik úrazu si je zodpovedný iba on sám. Z toho dôvodu bolo konanie v
Sociálnej poisťovni prerušené až do ukončenia vyšetrovania. V prípade, že by žalovaný prijal svoju
objektívnu zodpovednosť, mohol on poberať sociálne dávky, ktoré by takmer v plnej miere pokryli jeho

stratu na zárobku a jeho rodina sa nemusela zadĺžiť.

5. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie vo vyhovujúcej časti žalovaný, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca utrpel pracovný úraz pri plnení svojich pracovných
povinností pre svojho zamestnávateľa W. s.r.o. K úrazu došlo v areáli jeho firmy, keď na vozidlo

žalovaného, patriace jeho zamestnávateľovi bol žeriavom nakladaný materiál, pričom posun materiálu
si riadil žalovaný, ktorý stál priamo na korbe vozidla. Zamestnávateľ žalobcu vykonával školenia
pracovníkov ohľadne spôsobu nakladania a vykladania tovaru. Žalobca nepostupoval pri nakladaní
tovaru s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, keď mal a musel vedieť, že v čase nakládky tovaru sa nemá zdržiavať na korbe vozidla,

a ak sa zdržiaval, mal sa riadiť bezpečnostnými predpismi. Porušenie bezpečnostných predpisov
žalobcom vyplýva aj z Protokolu Inšpektorátu práce Nitra, ktorý konštatoval, že žalobca sa zdržiaval
v nebezpečnej blízkosti plechov. Z Dodatku Inšpektorátu práce vyplýva, že žalobca nepoužil pridelenú
pracovnú obuv. Zo spisového materiálu vyplýva viacero porušení bezpečnostných predpisov, preto nie
je zrejmé z akého dôvodu sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu. Poukázal na to,

že súd prvej inštancie uviedol, že posudzoval nároky žalobcu podľa § 420a OZ. Toto ustanovenie
pripúšťa jediný dôvod liberácie spod zodpovednosti - ak ten kto spôsobil škodu, preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvratiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného. Možno konštatovať, že sa spod objektívnej zodpovednosti liberoval, pretože preukázal
(výpoveďou svedka Ing. R., Protokolom Inšpektorátu práce), že žalobca si škodu spôsobil sám, pretože

u neho neboli zistené žiadne nedostatky, ani porušenia v súvislosti s úrazom žalobcu. Uvedený protokol
bol ako jediný vypracovaný bezprostredne po úraze žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že z trestného
konania vedeného proti jeho zamestnancovi H. X. vyplýva, že vzhľadom na uzavretú dohodu o vine a
treste je jediným zodpovedným za pracovný úraz žalobcu je žalovaný a jeho zamestnanec. Rozsudok priuznaní viny Jaroslava Kormendiho v uzatvorenej dohode o vine a treste je rozsudkom o individuálnom
zlyhaní jednotlivca, ktorým bol žeriavnik H. X. a nejde o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa -
žalovaného. Poukázal na to, že H. X. sa v trestnom konaní vyjadril, že uznal svoju vinu kvôli svojmu

subjektívnemu pocitu, že čiastočne mohol zabrániť tomu, aby žalobca bol na korbe vozidla. Necítil sa
však výlučne zodpovedným za pracovný úraz žalobcu, mal iba pocit spoluviny. Ďalej žalovaný uviedol,
že v jeho prevádzke nebolo bežné, aby pri nakladaní tovaru boli pracovníci prítomní na korbe vozidla,
avšak zamestnanci spoločnosti W. s.r.o. to tak praktizovali, napriek vykonaným školeniam. Konštatoval,
že žalobca uviedol, že na korbe vozidla sa nachádzal z dôvodu, že žalovaný nedisponoval technikou

potrebnou na naloženie nákladu väčších rozmerov, toto tvrdenie však bolo vyvrátené výpoveďou svedka
F.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že bolo preukázané, že preukaz H. X. na výkon práce žeriavnika
bol vydaný neoprávnenou osobou spoločnosťou XP O. - R. s.r.o., ktorá podľa vyjadrenia Národného
Inšpektorátu práce Košice nemala na vydanie takéhoto preukazu oprávnenie. Táto spoločnosť bola
zapísaná do obchodného registra dňa 30.4.2009 s jediným spoločníkom a konateľom Ing. W. R..
Oprávnenie na vydávanie preukazov a výchovu a vzdelávanie žeriavnikov mal Ing. W. R.. Skutočnosť,

že preukaz bol vydaný spoločnosťou 3P Centrum - R. s.r.o. je iba administratívnym pochybením Z..
R., nemala však žiadny vplyv na schopnosti, zručnosti, vedomosti a kvalifikáciu žeriavnika X., pretože
tento bol vyškolený a zaškolený podľa predpisov. Naviac mostové žeriavy nie sú zaradené do výchovy
a vzdelávania podľa vyhlášky č. 355/2007 Z.z., s ktorou sa zrejme súd prvej inštancie neoboznámil.
Žeriavnik X. disponoval platným oprávnením na viazanie bremien vydaný organizáciou R. F. - N. &

S, opak preukázaný nebol. Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže išlo o
pracovný úraz pri plnení pracovných povinností, v zmysle § 195 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá
za škodu vzniknutú pracovným úrazom zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v
pracovnom pomere. Žalobca bol zamestnancom spoločnosti W. s.r.o., preto mala byť žaloba zamietnutá
pre nedostatok pasívnej legitimácie. Uviedol, že nie je možné, aby sa žalovala náhrada nemajetkovej

ujmy podľa Občianskeho zákonníka, keď ujma vznikla pri plnení pracovných úloh žalobcu. Zákonník
práce má ako špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku postavenie nadradeného
právneho predpisu v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali. Občiansky zákonník by sa
teda použil v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy iba v prípade, ak by vzniknutá škoda nebola
spôsobená pri plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa. Iba v takom prípade by si žalobca

mohol uplatňovať nároky na náhradu nemajetkovej ujmy priamo u žalovaného. Žalobca sa mal najprv
obrátiť na súd žalobou o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu zamestnávateľovi - spoločnosti
W. s.r.o. a následne si spoločnosť W. s.r.o. mohla uplatňovať podľa § 219 ods. 1 Zákonníka práce
regresnú náhradu voči spoločnosti žalovaného a to na základe príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka (§ 420 a nasl.).

6. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.08.2015 súd prvej inštancie v zmysle § 166 odsek 1 OSP rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh v sume 1800 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca je podľa § 4 odsek 2 písmeno i) zák. č.
71/1992 Zb. oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a keďže súd žalobe čiastočne vyhovel, bolo

potrebné zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku z prisúdeného nároku žalovaného. Súdny poplatok
stanovil podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 6 % z priznanej sumy 30.000,- eur.
Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že podal odvolanie voči rozsudku v
merite veci, pričom posúdenie veci v merite a rozhodnutie o žalovanom nároku má vplyv i na rozhodnutie
o poplatkovej povinnosti.

7. Odvolací súd v Nitre uznesením zo dňa 22.2.2017 pod č. k. 5Co/932/2015-311 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné
právne posúdenie. Poukázal na to, že v danej veci je nesporné, že predmetom konania je odškodnenie

poškodenia zdravia žalobcu, ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných povinností žalobcu
pre jeho zamestnávateľa spoločnosť W. s.r.o. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok titulom
náhrady škody podľa § 420a OZ. Absolútne sa však nezaoberal právnou úpravou podľa Zákonníka
práce, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s pracovno-právnou úpravou, keďže išlo o pracovný úraz.
Neujasnil si dostatočne právne posúdenie veci z hľadiska zistených skutkových okolností, ani z hľadiska

námietok a obrany žalovaného. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutkový stav, keď sa vecou nezaoberal komplexne, nezistil, či žalobcovi boli vyplatené nároky titulom
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a v akej výške, či prebiehali aj iné konania týkajúce sa
iných právnych nárokov v súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Okrem toho si súd prvej inštancieneujasnil, aké nároky v súvislosti s poškodením zdravia si v zmysle príslušných právnych predpisov
môže poškodený uplatňovať, či je možné si uplatňovať nároky za poškodenie zdravia aj súbežne
podľa Zákonníka práce, ako aj podľa Občianskeho zákonníka a ako nemajetkovú ujmu, odškodnenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nezaoberal sa tiež tým, či si žalobca uplatnil u svojho
zamestnávateľa nejaké nároky v súvislosti s pracovným úrazom a čo mu bolo vyplatené. Odvolací súd
v tomto smere dal za pravdu žalovanému, že súd prvej inštancie si osvojil výlučne argumenty žalobcu
a s obranou žalovaného sa v konaní nevyporiadal dôsledne. V odôvodnení súdu neuviedol svoje úvahy
a názory ohľadne tvrdení a argumentácie žalovaného.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa bude riadiť
právnym názorom súdu, dokazovanie doplní v naznačenom smere a svoje nové rozhodnutie zdôvodní
v súlade s § 220 odsek 2 C.S.P., pričom sa vyporiada aj s tvrdeniami žalovaného v priebehu konania i
v odvolaní proti rozsudku a rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom strán sporu,

svedkov, a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: povinnosťami zamestnávateľa
žeriavnika a viazača bremien, prevádzkovateľa el. mostového žeriava, vyjadrením experta v oblasti
zdvíhacích zariadení, lekárskym posudkom na bolestné a sťaženia spoločenského uplatnenia,
vyjadrením spoločnosti k trestnej veci, uznesením Okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 346/11-8 zo dňa
09.10.2012, lekárskymi správami žalobcu z č. l. 41, farebnou dokumentáciou žalobcu o stave hneď po

úraze, zápisnicou o výsluchu z vyšetrovacieho spisu svedka R. J., rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
zápisnicou o výsluchu svedka p. R. F. v trestnej veci, Protokolom IP Nitra zo dňa 07.04.2011,
Zmluvou o zabezpečení prevádzkovateľa žeriava v 3 ks, Osvedčením o odbornej spôsobilosti p. R.,
Zmluvou o zabezpečení služieb a požiarnej ochrany, Osvedčením o odbornej spôsobilosti, zápisnicou
z výsluchu svedka p. Ing. R. z vyšetrovacieho spisu, Zmluvou o dielo, Zoznamom fakturovaných prác

pre žalovaného, faktúrami C. - R., s.r.o., kópiou rozsudku č.k. 3T/97/2014, znal. posudkom č.
382/2014, potvrdením o vyplatení nemocenských dávok Sociálnej poisťovne žalobcovi po 31.12.2008,
odpoveďou Národného Inšpektorátu práce Košice, ďalšou odpoveďou Národného Inšpektorátu práce
Košice z č. l. 178, odpoveďou na postúpenú žiadosť IP Nitra, Lekárskym potvrdením o zhoršenom stave
navrhovateľazč.l.195,výplatnýmipáskaminavrhovateľazamesiace03,04/2011a06,07/2014,rodným

listom mal. X., nar. 19.11.2011, rodným listom syna žalobcu, Dodatkom IP Nitra zo dňa 15.12.2014,
živnostenským oprávnením Ing. W. R., osvedčeniami vydanými na jeho meno, rodným listom H. X.,
skončením pracovného pomeru manželky žalobcu, spisom tunajšieho súdu 3T/97/2014, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 9.9.2014 o nároku na náhradu za bolesť, ďalším rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 9.9.2014 o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekárskou

správou z čl. 353, a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na žalobe trval v celom rozsahu, z dôvodu, že žalobcovi sa
stal pracovný úraz v priestoroch žalovaného, kde utrpel vážnu ujmu na zdraví s trvalými následkami, a
práve z tohto dôvodu bolo začaté trestné stíhanie pred OR PZ v Nových Zámkoch, pod č. ČVS: ORP-

XXXX/NZ-NZ-XXXX, vo veci prečinu ublíženia na zdraví, podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, obvineného H.
X.. Poukázal na všetky predložené listinné dôkazy v spise najmä odborné stanovisko experta, ktorý bol
pribratý do konania vo vyšetrovaní a taktiež jeho výpoveď, z ktorého stanoviska je zrejmé, aké všetky
povinnosti boli porušené a zanedbané zo strany žalovaného pri jeho činnosti. Navrhoval vo veci vypočuť
svedkov, a ďalej poukázal na to, že práceneschopnosť žalobcu trvala takmer jeden rok, a z tohto dôvodu

žalobca dostával nemocenské dávky iba v sume 180,- eur, kým predtým dostával plat okolo 600,- eur
mesačne. Po vykonanom dokazovaní navrhoval žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného k zaplateniu
sumy 100 000,- eur, titulom finančného zadosťučinenia, z dôvodu nemajetkovej ujmy žalobcu, keď
žalovaný svojou nedbanlivosťou spôsobil pri svojej prevádzkovej činnosti ťažký pracovný úraz žalobcovi.
Jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný vážnym a rozsiahlym spôsobom porušil bezpečnostné

opatrenia, ktoré sú vyžadované príslušnými právnymi predpismi pri manipulácii s tovarom, na základe
čoho bol žalobcovi spôsobený pracovný úraz. K námietke žalovaného, že žalobca nemal stáť na korbe
vozidla v čase nakladania tovaru, uviedol že sa nakladali plechy o rozmeroch 2,5 m x 12 m, čo znamená,
že u žalovaného sa tento tovar bez súčinnosti žalobcu nedal riadne naložiť, pretože nemal techniku na
naloženie takéhoto tovaru bez asistencie pri naložení tovaru.

Ďalej poukázal na vyjadrenie Národného Inšpektorátu práce, ktorý uviedol, že žalovaný nezabezpečil
školenia svojim zamestnancom v oblasti bezpečnosti práce - žeriavnikom a viazačom bremien, pretože
ich ako vyplynulo v rámci dokazovania aj v trestnom konaní vykonávala spoločnosť C. - R., s.r.o., čopotvrdil aj jej konateľ Ing. W. R.. Uvedená spoločnosť nemala na túto činnosť oprávnenie, čo vyplýva z
vyjadrení Inšpektorátu práce Košice, ako aj Nitra, a konkrétne to konštatoval pri výpovedi svedok Mgr. X..
Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca po návrate z PN v roku 2015, chcel pokračovať vo vykonávaní

práce ako doteraz, t.j. vykonávať rozvoz tovaru pre svojho zamestnávateľa aj od žalovaného, avšak zo
strany zamestnávateľa žalobcu mu bolo oznámené, že žalovaný si neželá prítomnosť žalobcu vo svojej
prevádzke, pretože si ho dovolil žalovať na súde, a na žalobe trvá, a viac krát mu bolo medzi rečou
naznačené, aby svoj návrh stiahol.
Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca požaduje v tomto konaní uviedol, že pri

právnej úvahe aká suma je dostatočná za spôsobenú ujmu poukázal na to, že každý si má predstaviť
sám za seba nakoľko si hodnotí svoj zdravý život, kedy sa môže bez problémov pohybovať, bicyklovať,
športovať, nosiť obuv akú uzná za vhodnú bez toho, aby bol vystavený zvláštnym pohľadom a otázkam
okoloidúcim. Taktiež by žalobca bol býval rád viedol v tom čase rodinný život bez depresii, aby sa
nemusel pozerať na svoju plačúcu manželku a deti, kedy často krát nemali peňažné prostriedky ani na
základné životné potreby, pričom v banke im narastal dlh a hrozilo, že celá rodina žalobcu príde aj o

strechu nad hlavou.
Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom uviedol, že sa žaloby a svojej záverečnej
reči pred rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu pridržiava. Mal za to, že odvolací súd iba
uviedol toľko vo svojom rozhodnutí, že súd prvej inštancie sa má podrobnejšie vecou zaoberať, ale
nie skutočnosť, že by mal inak posudzovať tento nárok. Čo sa týka rozhodnutia Inšpektorátu práce

Nitra, bolo preukázané, že ten vychádzal pri svojom prvotnom posudku zjavne z chybných podkladov od
svojich nadriadených a až potom výsluchom zástupcu Inšpektorátu práce bolo potvrdené, ako aj novým
posudkom,žeakosatovskutočnostistaloažežalovanýpochybil.Okremtohozamestnanecžalovaného
bolzauvedenýtrestnýčinodsúdený,pretomalzato,žežalovanýnesiezodpovednosťzapracovnýúraz,
ktorý vznikol žalobcovi za dôvodný a za predmet tohto nároku označil náhradu nemajetkovej ujmy od

počiatku a nie pracovno-právne vzťahy, lebo žalovaný neprijal svoju zodpovednosť, neuznal ju a z tohto
dôvodu aj dávky zo Sociálnej poisťovne boli žalobcovi vyplatené až neskôr a jeho situácia bola veľmi
zlá, čo sa týka finančnej, sociálnej, kultúrnej, pracovnej oblasti, keď bol dlhodobo bez príjmu a dostával
iba 180,- eur mesačne. Mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal zodpovednosť žalovaného za
vzniknutú škodu. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobca uviedol, že na podanej žalobe trval, ako aj na prednese svojho právneho zástupcu, s tým,
že 11 mesiacov bol práceneschopný, a z toho 3 týždne bol hospitalizovaný v nemocnici, a za celé
toto obdobie dostával iba nemocenské dávky, a po 11 mesiacoch mu Sociálna poisťovňa uviedla, že
mu nebude už vyplácať žiadne dávky, a preto žalobca ukončil PN a začal pracovať. Uviedol, že musí

spolupracovať pri nakladaní tovaru so zamestnancami žalovaného, lebo sám nedokáže tento tovar
vyložiť, lebo to fyzicky sám nezvláda, a ani fyzicky zamestnanci žalovaného to nedokážu bez súčinnosti
so strojom. Žeriavnik nedokáže sám naložiť tovar bez súčinnosti zamestnancov žalovaného. Čo sa týka
iných spoločností, kde vykonáva žalobca vykladanie tovaru, majú aj také strojové zariadenie, ktoré sa
volá elektromagnet, kde nie je potrebná súčinnosť zamestnancov.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, navrhoval
ju zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, poukázal na to, že žalobca v čase pracovného úrazu
bol zamestnancom spoločnosti W., a.s., so sídlom v W., a tento úraz sa mu stal pri plnení pracovných
úloh, ktoré vykonával v prospech svojho zamestnávateľa a stal sa mu pracovný úraz. Podľa príslušných

ustanoveníZákonníkapráce,akbysižalobcanárokovalďalšienárokysúrazom,okremodškodnenia,na
ktoréjepríslušnáSociálnapoisťovňa, ideoinúvecnúškodu,kdebybolzodpovednýjehozamestnávateľ
a v žiadnom prípade nie spoločnosť žalovaného. Bol toho názoru, že takáto žaloba má smerovať proti
zamestnávateľovi žalobcu, a ak by žalobca neuspel u svojho zamestnávateľa, tento zamestnávateľ by v
takom prípade mohol voči žalovanému uplatňovať tzv. regresný nárok, t. j. škodu, ktorá mu vznikla tým,

že za zamestnanca uhradil vecnú škodu. Navrhoval vo veci vypočuť svedkov, a po rozsiahle vykonanom
dokazovaní mal za to, že z Protokolu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 04.07.2011, jednoznačne vyplýva,
že postihnutý žalobca porušil svojim konaním ustanovenie § 12 ods. 2, písm. a) a c), bod 2 zák. č.
124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z č. l. 9 písm. n /

STN-270143 1968, tým, že pri ukladaní plechov na ložnú plochu vozidla sa zdržoval v nebezpečnej
blízkosti plechov a pri náhlom výkyve plechov došlo k pritlačeniu nohy, následkom čoho utrpel úraz s
ujmou na zdraví. Z uvedeného protokolu Inšpektorátu práce Nitra, ďalej vyplýva pod bodom G, ods. 1
písm. c), že zo strany kontrolovaného subjektu, žalovaného neboli zistené žiadne nedostatky, ani inéporušenia v súvislosti s pracovným úrazom žalobcu. Tento protokol v podstate potvrdzuje aj dodatok k
nemu zo dňa 15.12.2014, v ktorom sa uvádza, že žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený s
povinnosťami viazača bremien, tak, že vedel a bol uzrozumený s tým, ako sa má správať pri ukladaní

plechov na ložnú plochu vozidla. Mal za to, že v priebehu celého konania bolo nesporne preukázané,
že žalovaný dňa 20.05.2011, v čase vzniku pracovného úrazu žalobcu zabezpečil dodržanie všetkých
bezpečnostných predpisov, riadne vyškolil a zaškolil svojich zamestnancov, najmä žeriavnika H. X., a
to, že v priebehu konania žalobca predložil právoplatný rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k.
3T 97/2014, na základe, ktorého bol uznaný vinným žeriavnik H. X., ktorý dňa 20.05.2011 obsluhoval

žeriav, svedčí o tom, že v danom prípade došlo k individuálnemu zlyhaniu žeriavnika a nie žalovanej
organizácie.
Pracovný úraz žalobcu podľa žalovaného nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a podľa §
420 ods. 3 OZ, nezodpovedá za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca vo svojej žalobe.
Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť v
celom rozsahu, keď bolo v konaní nepochybne preukázané, že dňa 20.5.2011 žalobca utrpel pracovný

úraz, ktorý je v príčinnej súvislosti s výkonom jeho práce, na ktorý bol vyslaný svojím zamestnávateľom,
spoločnosťou W. s.r.o. so sídlom v W. v pozícii vozidla a jeho zranenie vzniklo pri nakladaní tovaru
pre svojho zamestnávateľa v prevádzke žalovaného. Z týchto dôvodov mal za to, že pracovný úraz je
potrebné posudzovať podľa § 195 odsek 1 Zákonníka práce, pretože celé zranenie žalobcu vykazuje
znaky pracovného úrazu. O tom svedčí aj stanovisko Inšpektorátu práce, ktoré bolo vydané ihneď po

šetrení na mieste úrazu. V danom prípade poukázal na to, že je potrebné v tomto prípade vychádzať
z príčinnej súvislosti medzi vznikom ujmy a škodovou udalosťou. Ak by žalobca chcel žalovať náhradu
nemajetkovej ujmy, k tomu je potrebné, aby žaloval iný subjekt, a to zamestnávateľa, spoločnosť W.
s.r.o. so sídlom v W.. Považoval za potrebné uviesť, že pracovný úraz nebol zahlásený a nebol ani
v právnom konaní žalovaného vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Jeho zamestnávateľ absolútne

nekonal v tejto súvislosti a choval sa tak, ako keby nebolo k pracovnému úrazu došlo. Z týchto dôvodov
mal za to, že absentuje tu právny nárok žalobcu voči svojmu zamestnancovi, ktorý ho 20.5.2011 vyslal
na pracovnú cestu. To, že bol žeriavnik pán X. odsúdený vinným a uznaný vinným za ublíženie na zdraví,
išlo o nedbalostný prečin ublíženia na zdraví a nie o úmyselný a žalovaný v tomto prípade za konanie
žeriavnika nezodpovedá. V prípade úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

12. Konateľ žalovaného uviedol, že čo sa týka kamerového záznamu nedošlo k žiadnemu zmiznutiu z
inkriminovaného dňa, nakoľko kamerový záznam slúži vedúcim jednotlivých úsekov pre bežnú kontrolu
zamestnancov a s určitosťou potvrdil súdu, že tieto sa nearchivujú. Čo sa týka pracovného úrazu bol
presvedčený, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej chybe, a každý vodič kamiónu si zodpovedá

za nakladanie tovaru.

13. Svedok Z.. H. R. uviedol, že vykonával technika zdvíhacieho materiálu a v tom čase bol
zamestnancom žalovaného, ale už nie je. Podľa jeho vedomostí žalovaný nemal žiadne chyby v
súvislosti s činnosťou a zariadením týkajúceho sa nakládky tovaru. Tiež uviedol, že nemá vedomosti

o tom, že zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou W. a.s., W., by neobsahovala všetky podstatné
náležitosti v súvislosti so zamestnancami, ktorí mali spolupracovať pri preprave a nakládke tovaru.
Uviedol, že v predmetnej veci dával konkrétne podklady do zmlúv po stránke technickej, aby zmluvy
medzi žalovaným a W., a.s., obsahovali klauzuly, že je potrebné vodičov vyškoliť ohľadom viazača
bremien, aby vedeli ako majú tovar naložiť a vyložiť, aby nedošlo k podobným úrazom. Uviedol, že v

čase, keď sa stal pracovný úraz myslel, že ten žeriav bol v poriadku, lebo sa jednalo o nové zariadenie,
ktoré bolo vyrobené v X., predtým sa dlho nepoužívalo, a toto zariadenie bolo v súlade s technickými
normami a požiadavkami takého zariadenia. Mal vedomosť o tom, že žalobca mal vykonané školenie
viazača bremien, lebo v čase vyšetrovania trestného činu H. X., si vyšetrovateľ dal pripojiť spis z W.,
a.s., kde boli doložené listinné dôkazy o tom, že žalobca toto školenie absolvoval. Podľa jeho názoru v

čase pracovného úrazu nedošlo k zlyhaniu stroja, alebo jeho zlého technického vybavenia.

14. Svedok R. F. uviedol, že v roku 2011 ho požiadalo Obvodné oddelenie PZ Nové Zámky, odbor
vyšetrovania, na vypracovanie Odborného posudku, ohľadom pracovného úrazu, ktorý sa stal žalobcovi,
a v tomto odbornom posudku uviedol, že odpovedal na otázky vyšetrovateľa, ktoré boli v spise, boli

4, s tým, že zhruba na 2. až 3. deň, bol spolu s vyšetrovateľom na mieste samom, kde došlo k
pracovnému úrazu a bol mu predložený kompletný vyšetrovací spis, z ktorého určil, či boli porušené
predpisy, alebo nie pri práci v súvislosti s pracovným zaradením žalobcu a s prácou, a zistil, že boli
porušené predpisy a konkrétne o tom hovorí vo svojom odbornom stanovisku. Skutočnosť, či žalobcaako vodič, ak je držiteľom viazačského preukazu, či to má vplyv na jeho zodpovednosť, uviedol, že takáto
skutočnosť nemala vplyv na vypracovanie jeho odborného stanoviska, lebo žalobca bol poškodený,
a nebol zamestnancom žalovaného. Uviedol, že žalovaný zabezpečil, a mal k dispozícii automatické

zariadenie, ako zdvíhacie na diaľkové ovládanie, čo v okolí nemá nikto, ale zároveň nemal zabezpečené
oboznámenie cudzích ľudí s nebezpečenstvom v súvislosti s týmto zariadením.
15. Svedok H. X. uviedol, že bol v čase pracovného úrazu zamestnancom žalovaného, v pracovnom
zaradení skladník aj žeriavnik, a mal na starosti diaľkové ovládanie žeriava. Bol vyškolený v súvislosti
s manipuláciou bremien a tiež aj v súvislosti s manipuláciou diaľkového ovládania žeriavu. Žalobca po

obdržaní výdajky v kancelárii prišiel do haly A 3, a svedok s p. J. zapli bremeno 12 m plech, ktorý
vážil 5,7 ton. Plech sa nachádzal zhruba 4-5 m od auta, žalobca prišiel s autom do haly, kde si musel
urobiť poriadok na korbe vozidla, a potom svedok dostal pokyn od viazača a vodiča, že môže začať
s nakládkou. Keď sa začalo nakladanie žalobca sa zdržiaval na korbe vozidla, svedok spustil plech
zhruba 10 cm nad drevami, čo boli na korbe vozidla, potom dostal povel od viazača bremien, že môže
ísť s plechom dopredu, a keď bol svedok 10 cm vo vnútri auta, tak, dostal pokyn od žalobcu aj od

viazača, že môže ísť dopredu a vtedy sa stal tento úraz. Potvrdil súdu, že bežne vodič auta je prítomný
pri nakládke, ale v bezpečnej vzdialenosti, ktorá je taká, že nestojí medzi plechom a čelom návesu, ale
stojí v bezpečnej vzdialenosti 2-3 m. Myslí si, že vodič auta je zodpovedný za nakládku. Potvrdil súdu,
že v trestnom konaní si doznal svoju vinu, aj keď si čiastočne myslí, že bol iba spoluvinným, z dôvodu,
že čiastočne mohol zabrániť tomu, aby žalobca bol na korbe vozidla, lebo mu mohol povedať, aby sa

tam vôbec nezdržiaval.

16. Svedok Ing. W. R., konateľ spoločnosti C. - R., s.r.o., uviedol, že vykonával školenia ohľadom
ochrany bezpečnosti práce zamestnancom žalovaného od roku 2007, spolu aj so svojim otcom,
keďže predmetom činnosti ich spoločnosti je práve táto činnosť a zmluvne to má ošetrené so

žalovaným. Potvrdil súdu, že každý rok, raz prebiehalo školenie v súvislosti s bezpečnosťou
práce žeriavnika, viazača, takým spôsobom, že žalovaný zabezpečil účasť všetkých zamestnancov,
skladníkov, žeriavnikov, viazačov a ostatných, a potom prebiehala aj diskusia. Uviedol, že jeho
spoločnosť nevydávala preukazy žeriavnika a viazača bremien, lebo ich vydanie a zabezpečenie mal
na starosti p. F.. Okrem iného žeriavnik nepotrebuje vydať preukaz žeriavnika, lebo stačí iba poučenie

revíznym technikom, čo zahŕňa zákon č. 355/2007 Z. z., ohľadom výchovy a vzdelania zamestnancov, s
tým, že čo sa týka viazača jeho prvá odborná príprava musí prebehnúť po 5 rokoch od vydania preukazu.

17. Svedok Mgr. R. X., zamestnanec Inšpektorátu práce Nitra, ktorý vypracovával písomnú odpoveď zo
dňa 7.11.2014, uviedol, že zamestnávateľom bol poverený ohľadom prešetrenia sťažnosti ťažkej ujmy

na zdraví žalobcu, podľa § 11 ods. 1, zák. č. 9/2010 Z. z., a podľa ich interných noriem, podľa § 10
ods. 3. Pridržiaval sa zásadne toho, čo uviedol vo svojej písomne odpovedi zo dňa 07.11.2014, ako aj
toho, že v čase úrazu žeriavnik H. X., mal neplatný preukaz žeriavnika, pričom k tomuto zisteniu dospel
z dokumentácii, ktorú mal k dispozícii, nakoľko p. X. bol školený tým, kým nemal byť, lebo on nemal
platný preukaz na takéto školenie.

18. Lekárskym posudkom o bolestnom, MUDr. R. T., primára oddelenia úrazovej chirurgie, a MUDr. M.
E., úrazového chirurga, žalobca preukázal, že mu lekár stanovil bolestné v počte bodov 390, s tým, že
začiatok liečenia bol určený dňom 20.5.2011, a ukončenia liečenia bolo stanovené dňom 01.05.2012,
z toho v ústavnej starostlivosti bol od 20.5.2011 do 10.6.2011, a pracovná neschopnosť mu trvala od

20.5.2011 do 1.5.2012.
Lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, MUDr. R. T., primára oddelenia úrazovej
chirurgie, a MUDr. M. E., úrazového chirurga, žalobca preukázal, že mu lekár stanovil SSU v počte
bodov 300, že začiatok liečenia bol určený dňom 20.5.2011, a ukončenia liečenia bolo stanovené dňom
1.5.2012, z toho v ústavnej starostlivosti bol od 20.5.2011 do 10.6.2011, a pracovná neschopnosť mu

trvala od 20.5.2011 do 1.5.2012.

19. Vyjadrením spoločnosti H. spol. s.r.o., zo dňa 4.2.2013, bolo súdu preukázané, že táto spoločnosť
podala písomné vyjadrenie k žiadosti vyšetrovateľa k veci pod č. k. ČVS: ORP-1034-NZ-NZ-2011,
čo sa týka objasnenia a upresnenia príčiny rôznej pojazdovej rýchlosti mačiek žeriava a spôsobu

práce mačiek na žeriave, s tým, že obsluhovať žeriav vyrobený touto spoločnosťou konkrétne sa
jedná o mostový žeriav s dvoma mačkami, nosnosti 2 x 6300 kg, v. č. JO-313, r. v. 2007, v tom
smere, že obsluhovať uvedený žeriav môže iba vyškolená a zaučená obsluha, ktorá má na obsluhu
žeriava príslušné oprávnenie podľa predpisov. Obsluha pri ovládaní žeriava musí ovládať bezpečnostnépredpisy pre prácu zo žeriavom, a musí ovládať aj priamo manuálny spôsob práce s predmetným
žeriavom - čiže musí byť natoľko zdatná, aby žeriav mohla obsluhovať a musí vedieť kedy a ako má
stlačiť príslušné tlačidlo na ovládači žeriava, aby sa dal bezpečnostne vykonať požadovaný pohyb so

žeriavom.

20. Fotodokumentáciou z č. l. 42, žalobca preukázal, v akom stave mal nohu tesne po pracovnom úraze.

21. Otázkami vyšetrovateľa kpt. R. X., odpovedal R. F., expert v oblasti zdvíhacích zariadení z č. l. 46-47,

pre trestné konanie č. k. ČVS: ORP-1034-NZ-NZ-2011, nasledovnými odpoveďami, podľa ktorých, áno
boli porušené základné bezpečnostné predpisy pre prevádzku zdvíhacích zariadení, a to: povinnosti
prevádzkovateľa a rozpory s platnými bezpečnostnými predpismi. Ďalej uviedol, že obsluha porušila
bezpečnostný predpis, a to v povinnosti obsluhy elektrického mostového žeriava s diaľkovým rádiovým
ovládaním: STN 27 0143 zdvíhacie zariadenia, prevádzka, údržba a opravy, D. obsluha zdvíhacích
zariadení (prepisy pre žeriavnikov), Preprava bremien článok 70; so zaveseným bremenom sa smie

pohybovať tak, aby nedošlo k väčšiemu alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena, ktoré by spôsobilo
silné rázy v nosnej konštrukcii, alebo ohrozilo osoby a okolité zariadenia.
Zakázané manipulácie článok 72; pri obsluhe zdvíhacích zariadení a preprave bremien je
zakázané najmä pracovať so zdvíhacím zariadením pri vyradených, alebo nesprávne nastavených
bezpečnostných zariadeniach, prepravovať bremená nad pracujúcimi, alebo v ich nebezpečnej blízkosti.

Na otázku vyšetrovateľa, či bol príčinou zranenia zlý technický stav zariadenia expert uviedol, že áno,
lebo čo sa týka diaľkového rádiového ovládania mostového žeriavu zistil rôzne pojazdové rýchlosti
mačiek, uvedená chyba bola aj v čase nakládky a zranenia p. R. X.. Uvedená chyba sa mala odstrániť
ešte pred nakládkou. Rôzne pojazdové rýchlosti mačiek pri zavesenom bremene spôsobili rozhúpanie
bremena s následným pádom plechov pri nakladaní na korbu nákladného vozidla.

22. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka W., z č. l. 52, zo dňa 3.7.2013, bolo súdu preukázané,
že vo veci žalobcu, bolo prerušené konanie z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke v súvislosti
s rozhodovaním o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia po 1.1.2004, z dôvodu,
že nebolo právoplatne skončené vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, čo bude mať podstatný

vplyv na posúdenie nároku žalobcu na úrazovú dávku - náhradu za bolesť podľa § 111 ods. 2 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

23. Protokolom Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 4.7.2011, bolo súdu preukázané, že týmto protokolom
sa vyšetrovali príčiny pracovného úrazu žalobcu podľa § 7 ods. 3, písm. b) v nadväznosti na § 13 ods.

2, a § 14 ods. 1, 2, 3, zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bolo
konštatované,ževyšetrovanáudalosťjezávažnýmpracovnýmúrazomvzmysle§17ods.4písm.a)zák.
č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďalej boli zistené nedostatky zo strany postihnutého - žalobcu: § 12 ods. 2 písm. a) a c) bod 2, zák. č.

124/2006 Z. z, o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 92, písm. n) STN
27 0143: 1968, tým, že pri ukladaní plechov na ložnú plochu vozidla sa zdržoval v nebezpečnej blízkosti
plechov, a pri náhlom výkyve plechov došlo k pritlačeniu nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz s
ťažkou ujmou na zdraví. Zo strany zamestnávateľa W., a.s., W., a zo strany kontrolovaného subjektu -

žalovaného, neboli zistené žiadne nedostatky.

24. Zmluvou č. 15.10.2007, o zabezpečovaní odborných prehliadok a odborných skúšok elektrických
zariadení, bolo súdu preukázané, že takúto uzatvoril Ing. M. R. - C., so sídlom v Q. M. so žalovaným
dňa 15.10.2007, predmetom ktorej bolo, že Ing. M. R. - C., bude pre žalovaného vykonávať odborné

prehliadky a odborné skúšky elektrických zariadení, vrátane elektrických inštalácii budov, elektrických
inštalácii pevne inštalovaných zariadení (žeriavy, výrobné stroje),... Táto zmluva ďalej obsahovala cenu,
platobné podmienky, dobu trvania zmluvy, s tým, že bola uzavretá na dobu neurčitú.

25. Zmluvou č. 01-01/2007A, o zabezpečovaní služieb bezpečnostného technika zo dňa 2.1.2007, bolo

súdu preukázané, že takúto uzatvorila spoločnosť A. spol. s.r.o., - žalovaný, s predchádzajúcim názvom
spoločnosti, ktorý sa niekoľko krát menil, s Ing. S. R., predmetom ktorej bolo, že Ing. R. bude pre
žalovaného vykonávať služby bezpečnostného technika v súlade so zákonom NR SR č. 124/2006 Z. z.,
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou zmluvybol popis práce bezpečnostného technika. K tejto zmluve boli predložené aj Osvedčenia o odbornej
spôsobilosti Ing. S. R. na vykonávanie takejto činnosti.

26. Zmluvou č. 01-01/2007B, o zabezpečovaní služieb technika požiarnej ochrany, zo dňa 2.1.2007,
bolo súdu preukázané, že takúto uzatvorila spoločnosť A. spol. s.r.o., - žalovaný, s predchádzajúcim
názvom spoločnosti, ktorý sa niekoľko krát menil, s Ing. S. R., predmetom ktorej bolo, že Ing. R. bude
pre žalovaného vykonávať služby technika požiarnej ochrany v rozsahu stanovenom v zákone NS SR
č. 314/2001 Zb., o ochrane pred požiarmi a vykonávacích predpisov MV SR a popis práce technika

požiarnej ochrany, je uvedený v Prílohe č. 2 k zmluve. K tejto zmluve bolo predložené aj Osvedčenie o
odbornej spôsobilosti Ing. S. R. na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany.

27. Zmluvou o dielo č. 01-05/2009 - BOZP, zo dňa 11.5.2009, bolo súdu preukázané, že takúto uzatvoril
žalovaný ako objednávateľ s poskytovateľom C. - R., s.r.o., so sídlom D. nad M., predmetom ktorej bolo
zabezpečenie vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby v súlade s § 22 zák. č. 124/2006 Z.

z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre objekty,
pracoviská, priestory a činnosti objednávateľa. Ďalej boli dohodnuté aj ďalšie podmienky tejto zmluvy.
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Prílohu č. 2 k zmluve tvoril popis práce bezpečnostného
technika. K tejto zmluve bolo predložené aj Osvedčenie na činnosť: autorizovaný bezpečnostný technik:
Ing. W. R..

28. Zoznamom fakturovaných prác pre žalovaného spoločnosť C. - R., s.r.o., predložilo zoznam s
konkrétnymi menami zamestnancov, s ktorými vykonávali jednotlivé školenia. Ku každému zoznamu
bola predložená aj faktúra s vyúčtovaním.

29. Znaleckým posudkom č. 382/2014, znaleckej spoločnosti H. s.r.o., so sídlom v J., v trestnej veci č.
k. ČVS: ORP-1034-NZ-NZ-2011, bolo súdu preukázané, že boli porušené rôzne bezpečnostné predpisy
o prevádzke zdvíhacích zariadení jednotlivých Vyhlášok a Nariadení vlády, ktoré sú presne citované
na strane 156 spisu, a ďalej bolo konštatované v tomto posudku na strane 158 spisu, že obsluha
žeriavu a viazač porušili ustanovenia zák. č. 124/2006 Z. z. § 12, ods. 2, písm. a), tým, že nedodržali

nasledovné právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
s ktorými boli riadne a preukázateľne oboznámení. Obsluha žeriavu nedodržala ustanovenia normy
STN 27 0143, keď prevádzka zdvíhacích zariadení musí byť priebežne kontrolovaná, aby nedochádzalo
k zakázaným manipuláciám žeriavnikov a viazačov. Či bolo príčinou zranenia žalobcu zlý technický
stav zariadenia, zlé zavesenie materiálu a iné, znalec uviedol, že sa nedá jednoznačne stanoviť, ale

s určitosťou uviedol, že technický stav žeriavu bol vyhovujúci, čo vyplýva z predložených dokladov
v spisovom materiály. K vzniku podľa znalca prispeli faktory: nesprávny výber žeriavu, vzhľadom na
to, že žeriavnik pri manipulácii s bremenom na korbe, nevedel bez porušenia technických podmienok
výrobcu bezpečne uložiť predmetný materiál, nakoľko je zakázaná manipulácia rýchlosti pojazdu mačky,
ťukaním, nesprávne zaviazanie bremena, vzhľadom na prepravované bremeno. Zavesenie bremena na

prostriedky na uchopenie a zavesenie bremien: 4 x oceľové lano - oko - hák - nevyhovuje. Ide o viazanie
na špičku háku, čo je zakázaná manipulácia, jednak v zmysle Technickej Dokumentácie výrobcu, jednak
v zmysle STN 27 0143, čl. 92 písm. d).
V tomto posudku ďalej znalec konštatoval odpoveďou na otázku č. 4, na strane 160 spisu, že
zamestnávatelia porušili svoju povinnosť zo zákona NS SR č. 124/2006 Z. z., § 6 ods. 1, písm. d), i), j),

tým, že umožnili pracovníkom zúčastneným pri nakládke predmetného materiálu na predmetnú korbu
auta, predmetným žeriavom požitím predmetného pracovného postupu nakládky.

30. Potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočky W., z č. l. 165 spisu, bolo súdu preukázané, že žalobcovi
vyplatili dávky po 31. decembri 2008, v celkovej výške 2.102,- eur a to nemocenské dávky za obdobie

od 30.5.2011 do 19.4.2012, zároveň predložili o tom rozpis vyplatených dávok.

31. Odpoveďou Národného Inšpektorátu práce v Košiciach, zo dňa 05.08.2014, bolo súdu preukázané,
že Ing. W. R., bolo vydané oprávnenie na výchovu a vzdelávanie podľa ust. 27 zák. č. 124/2006, Z. z.,
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na činnosti: -

03.2 výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu mobilného žeriavu výložníkového typu a vežového žeriavu
výložníkového typu, a na obsluhu pohyblivej pracovnej plošiny na podvozku s motorovým pohonom, s
výškou zdvihu nad 1,5 m.03.4 výchova a vzdelávanie viazačov bremien. Vzhľadom na zánik predmetu podnikania uvedených
činnosti dňom 06.07.2009, zanikla týmto dňom aj platnosť uvedených oprávnení. Zvyšným trom
subjektom, teda Ing. S. R., Ing. M. R. - C., a spoločnosti C., s.r.o., neboli vydané žiadne oprávnenia na

výchovu a vzdelávanie na činnosť 03.2 a 03.4. Z uvedeného vyplýva, že ani jeden z vyššie citovaných
subjektov nebol v rokoch 2010 a 2011, oprávnený vykonávať výchovu a vzdelávanie na činnosť 03.2
a 03.4.

32. Odpoveďou Národného Inšpektorátu práce v Košiciach, zo dňa 5.3.2014, bolo súdu preukázané, že

od účinnosti zák. č. 124/2006 Z. z., teda od 1.7.2006 až do 5.3.2014, NIP v Košiciach nevydal právnickej
osobe C. - R., s.r.o., so sídlom D. Q. M., žiadne oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania v
oblasti ochrany práce, t. j. ani na výchovu a vzdelávanie viazačov bremien. V zmysle tejto skutočnosti
uvedená právnická osoba v nadväznosti na dikciu ustanovenia § 27 ods. 3, vyššie citovaného zákona,
bez oprávnenia vydaného NIP, nemôže organizovať a vykonávať žiadnu výchovu a vzdelávanie v oblasti
ochrany práce.

33. Odpoveďou na postúpenú sťažnosť Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 7.11.2014, bolo súdu
preukázané, že sťažnosť zo dňa 21.8.2014 od žalobcu, bola opodstatnená, lebo prebehla nedostatočne
a povrchne, v čase úrazu spoločnosť C. - R., s.r.o., nemala oprávnenie na vykonávanie výchovy a
vzdelávania v oblasti ochrany práce. V rámci predmetného vyšetrovania bola kontrolovaným subjektom

spoločnosťžalovanéhoavýsledkomtohtovyšetrovaniabolprotokolovyšetrenípríčinvznikupracovného
úrazu zo dňa 4.7.2011. Inšpektorát práce v Nitre zistil, že boli porušené bezpečnostné predpisy o
prevádzke zdvíhacích zariadení a to tak, že nebol vypracovaný písomný dokument o posúdení rizík
pri všetkých pracovných činnostiach, t. j. nebol vypracovaný ani na prenášanie veľkých bremien, čo je
porušením § 6 ods. 1, písm. c) zák. č. 124/2006 Z. z. Boli porušené bezpečnostné predpisy obsluhy

zdvíhacieho zariadenia a to tak, že obsluha zdvíhacieho zariadenia žeriavnik, ohrozil osoby, ktoré
sa nachádzali v návese, kde sa bremená mali uložiť, čím došlo k porušeniu čl. 70 STN 27 0143:
1968, kde je uvedené, že so závesným bremenom sa smie pohybovať tak, aby nedošlo k väčšiemu
alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena. Taktiež bol porušený predpis čl. 72, písm. q) STN 27
0143: 1968, kde je uvedené, že obsluha zdvíhacieho zariadenia a preprave bremena má zakázané

prepravovať bremená nad pracujúcimi, alebo v ich nebezpečnej blízkosti. Zdvíhacie zariadenie bolo
schopné prevádzky.
Čo sa týka námietky č. 2, ohľadom skutočnosti, že spoločnosť C. - R., s.r.o., nebola oprávnená na
výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, Inšpektorát práce konštatoval, že táto spoločnosť
nevlastnila v čase úrazu 20.05.2011, oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, pričom vykonával školiacu

činnosť v rámci BOZP pre žalovaného, z čoho vyplýva, že žeriavnik v čase úrazu H. X. mal žeriavnický
preukaz a R. J. mal viazačský preukaz vydaný touto spoločnosťou, t. j. boli v čase úrazu neplatné.

34. Lekárskymi správami o zdravotnom stave žalobcu z č. l. 195-196 spisu, žalobca preukázal, že stále
je liečený na postihnutú nohu, pretože sa vyskytujú rôzne ďalšie zdravotné problémy v súvislosti s

pracovným úrazom, ktoré majú trvalé následky.

35. Výplatnými páskami žalobcu za mesiac marec a apríl 2011, preukázal, že pred úrazom mal čistý
zárobok 609,36 eur a 751,93 eur, a po úraze v júny a v júli 2014 mal plat 637,19 eur a 699,53 eur.

36. Rodným listom z č. l. 199 spisu, žalobca preukázal, že sa mu narodila vnučka T. X. dňa XX.XX.XXXX,
v tom čase jeho neplnoletej dcére H. X.. Rodným listom z č. l. 223 spisu, preukázal, že má dcéru H.
X., nar. X.X.XXXX. Okrem toho rodným listom z č. l. 200 spisu, preukázal, že má ďalšie dieťa žalobca
a to R. X., nar. XX.X.XXXX.

37. Dodatkom Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 15.12.2014, z č. l. 205 spisu, bolo súdu preukázané, že
kontrolovaným subjektom bola spoločnosť W., a.s., so sídlom v W., kde bolo konštatované, že žeriavnik
H. X., ktorý obsluhoval žeriav v čase pracovného úrazu mal platný preukaz žeriavnika ev. č. 036/03
vydaný dňa 04.10.2003. Okrem toho absolvoval opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích
zariadení v potrebnom rozsahu pred úrazom, ako aj po úraze. Žeriavnik H. X., v čase úrazu obsluhoval

žeriav Elektrický mostový žeriav typ JORD a na obsluhu takéhoto žeriavu nebolo potrebné oprávnenie
na výchovu a vzdelávanie v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z. v platnom znení.
H. X. mal vydaný aj viazačský preukaz ev. č. 048/03 dňa 01.10.2003, ktorý absolvoval školenia aj
opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích zariadení.Čo sa týka R. J., Inšpektorát práce Nitra konštatoval, že mal viazačský preukaz ev. č. 063/03, a
absolvoval dňa 07.06.2008, aktualizačnú odbornú prípravu viazačov bremien.
Ďalej bolo konštatované, že zo stany postihnutého R. X., bolo zistené porušenie § 12 ods. 2, písm. f),

zák. č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo postihnutý v čase výkonu práce,
kedy prišlo k úrazu nepoužil pridelenú pracovnú obuv.

38. Odpoveďou na list 28/2013-Ee, Ing. W. R., odpovedal právnemu zástupcovi žalovaného, s tým,
že mostové žeriavy nie sú zaradené do výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu v zmysle Vyhlášky č.

356/2007 Z. z., z toho dôvodu preukaz žeriavnika p. X. bol v čase úrazu platný. Čo sa týka viazačských
preukazov p. X. a p. J., konštatoval Ing. W. R., že tieto boli v čase úrazu tiež platné, lebo tieto boli vydané
organizáciou R. F. - N., IČO: XXX XX XXX. Zároveň boli predložené v tejto súvislosti potvrdenia H. X. a R.
J., o tom, že obaja absolvovali dňa 7.4.2008, aktualizačnú odbornú prípravu viazačov bremien v rozsahu
8 hodín, a fotokópiami preukazu žeriavnika na č. l. 219 - 222 spisu, bolo preukázané, že absolvovali aj
opakované školenia dňa 14.10.2010.

39.Skončenímpracovnéhopomeru vskúšobnejdobe,žalobcapreukázal,žetakýmtospôsobomdošlok
rozviazaniu pracovného pomeru jeho manželky od zamestnávateľa, podľa § 72 Zákonníka práce, dňom
3.6.2011.

40. Výpisom zo živnostenského registra Ing. W. R. z č. l. 242 spisu, bolo súdu preukázané, že
podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 31.12.2013.

41. Spisom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 3T 97/2014, bolo súdu preukázané, že H. X., žeriavnik,
ktorý obsluhoval mostový žeriav v čase pracovného úrazu súhlasil s uzavretím Dohody o vine a treste

pred Okresnou prokuratúrou Nové Zámky, dňa 25.7.2014, pod č. 2Pv 346/11/4404-50, že dňa 20.5.2011
asi o 15:15 hod. v objekte žalovaného, ako žeriavnik, neodborne pracoval na elektrickom dvojmačkovom
mostovomžeriavezn.JORDvhaleA,nakladalpritommateriálnakorbunávesunákladnéhomotorového
vozidla a tlačil pri tom tlačidlá diaľkového ovládania žeriava, pričom došlo k pohybu plechov, zavesených
na lanách a hákoch, následkom čoho plechy zasiahli poškodeného R. X., nachádzajúceho sa na korbe,

ktorý utrpel ťažkú ujmu na zdraví, čím teda obvinený spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Tr. zákona, a obvinený súhlasil, aby mu bol uložený trest podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím §
36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, podľa §
49 ods. 1, písm. a) Tr. zákona, sa výkon trestu podmienečne odkladá, a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona,
určuje sa skúšobná doba v trvaní 1 roka, podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku sa poškodený - žalobca,

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Sociálna poisťovňa, pobočka W., s nárokom na náhradu škody
odkazujú na občianske súdne konanie. V tomto znení súd v predmetnej veci rozhodol aj rozsudkom zo
dňa 13.08.2014, pod č. k. 3T 97/2014-315, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2014. Vyšetrovací
spis č. ČVS: ORP-1034-NZ-NZ-2011, ktorý je súčasťou spisu č. k. 3T 97/2014, obsahuje podrobné
výsluchy ako poškodeného, tak žeriavnikov, ako aj všetky ostatné fyzické a právnické osoby, ktoré mali

s vecou dočinenie, časť týchto zápisníc o výsluchu sa nachádzajú vo fotokópiách aj v predmetnom
spise č. k. 9C/285/2013, a niektorí svedkovia boli vypočutí aj ako svedkovia v občianskoprávnej veci,
súčasťou spisu sú aj odborné a znalecké posudky, rôzny technické normy, Vyhlášky Nariadenia vlády,
s tým, že prebehlo rozsiahle prípravné konanie vo veci, a záver bol jednoznačne taký, že zo strany
žalovanéhodošlokporušeniubezpečnostnýchpredpisovvoblastiochranyzdraviapripráciatoVyhlášky

č. 124/2006 Z. z. v znení platných zmien a doplnkov, z ktorého dôvodu aj žeriavnik H. X. pristúpil k
uzavretiu Dohody o vine a treste.

42. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka W. zo dňa 9.9.2014, č. rozhodnutia 14133-56/2014-
T žalobca preukázal, že mu Y. poisťovňa priznala podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
20.5.2011vsume4.088,-eururčenejpodľa§5zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v platnom znení.

43. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka W. zo dňa 9.9.2014, č. rozhodnutia 14133-57/2014-T

žalobca preukázal, že mu Sociálna poisťovňa priznala podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20.5.2011 v sume 3.144,- eur určenej podľa § 5 zákona č. 437/2004Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona NR
SR č. 273/1994 Z. z. v platnom znení.

44. Lekárskou správou z čl. 353 žalobca preukázal, že bol vyšetrovaný lekárom FBLR dňa 19.6.2018,
kde mal naordinovanú ďalšiu liečbu vzhľadom na pracovný úraz, ktorý utrpel a s tým spojené následky,
kde bolo uvedené, že bude pokračovať v individuálnej LTV, plávaní a s poskytnutím vhodného
invalidného dôchodku s trvalými následkami. Čo sa týka objektívneho nálezu, trpí žalobca hypotrofiou
svalstva stehna aj predkolenia s výraznou jazvou v okolí členka, má fibrotické zmeny, hybnosť v ľavom

členku výrazne obmedzená.

45. Podľa ustanovenia § 195 odsek 1, 2, 4, 6 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, ak
u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia
alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

odsek 2, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov.
odsek 4, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u
ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z

ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v
právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok
v nich uvedených.
odsek 6, zamestnávateľ zodpovedá za škodu aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa

zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

46. Podľa ustanovenia § 220 odsek 1, 2 veta prvá, odsek 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom
znení, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovno-právneho
vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej

cesty.
odsek 2 veta prvá, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a
úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
odsek 3, ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

47. Podľa ustanovenia § 219 odsek 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, zamestnávateľ,
ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu
zodpovedá podľa osobitného predpisu, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá miere tejto zodpovednosti voči
poškodenému, ak nie je vopred dohodnuté inak.

48. Na základe vykonaného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu a z dôvodu, že súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, považoval za potrebné žalobu zamietnuť.
V predmetnej veci bolo nesporne preukázané, že predmetom konania je odškodnenie poškodenia
zdravia žalobcu, ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných povinností žalobcu pre jeho
zamestnávateľa TOPNAD s.r.o. Z týchto dôvodov súd posudzoval tento nárok podľa Zákonníka práce,

pretože išlo o pracovný úraz, ktorý upravuje špeciálne Zákonník práce a v rámci vyššie citovaného
zákonného ustanovenia § 195 Zákonníka práce posudzoval predmetný nárok. Po rozhodnutí veci
odvolacím súdom žalobca preukázal súdu, že mu boli vyplatené nároky titulom bolestného v dôsledku
utrpeného pracovného úrazu zo dňa 20.5.2011 v sume 4.088,- eur Sociálnou poisťovňou, pobočkou v
W. na základe rozhodnutia zo dňa 9.9.2014 a tak isto mu týmto istým subjektom bol vyplatený nárok

za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20.5.2011 v
sume 3.144,- eur rozhodnutím zo dňa 9.9.2014. Okrem toho preukázal súdu lekárskou správou MUDr.
U. E., lekárky FBRL, že naďalej pretrvávajú trvalé následky tohto pracovného úrazu a že je liečený a
doporučujesaposkytovanievhodnéhoinvalidnéhodôchodku.Okremtohomubolitýmtoistýmsubjektom
vyplácané nemocenské dávky po 31.12.2008 v celkovej výške 2.102,- eur a to za obdobie od 30.5.2011

do 19.4.2012.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by si žalobca uplatnil u svojho zamestnávateľa iné
nároky v súvislosti s pracovným úrazom a čo mu zamestnávateľ vyplatil. Tiež nebolo preukázané v
konaní, že prebiehali aj iné konania okrem subjektu Sociálnej poisťovne, pobočka W., ktorá vyplatilanároky za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj nemocenské dávky, nejaké iné konania,
týkajúce sa iných právnych nárokov v súvislosti s predmetným pracovným úrazom.

49. S poukazom na vyššie citované ustanovenie Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie zdravia,
ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným spôsobením vonkajších vplyvov. Je potrebné
uviesť, že v zmysle Zákonníka práce za pracovný úraz treba považovať aj úraz, ku ktorému došlo
pri plnení pracovných povinností zamestnanca. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť

zamestnávateľa, a teda jej predpokladom nie je zavinenie ani protiprávnosť. Na zodpovednosť sa
vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou a
ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere a že k
pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Preto
súd prvej inštancie v danom prípade posudzoval tento nárok podľa špeciálneho právneho predpisu,
Zákonníka práce, ktorý upravuje otázku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení

pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a pri odškodnení za pracovný úraz žalobca preukázal,
že mu Sociálna poisťovňa, pobočka W., vyplatila nároky, ktoré mal v súvislosti s utrpením pracovného
úrazu.

50. Je potrebné v plnom rozsahu sa stotožniť s námietkami a právnymi argumentmi právneho zástupcu

žalovaného, a teda s jeho obranou, keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec vo svojom
prvom rozsudku, pretože v danom prípade u žalobcu išlo o pracovný úraz, pretože žalobca bol v čase,
keď mu vznikol pracovný úraz v pracovnom pomere so spoločnosťou W. s.r.o., bol jeho zamestnancom,
a teda nároky v tomto smere, ktoré vzniknú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, je potrebné si
uplatňovať u zamestnávateľa, lebo ujma vznikla pri plnení pracovných úloh. Občiansky zákonník by sa

mohol použiť iba v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy, ak by vzniknutá škoda nebola spôsobená pri
plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa. Iba v takom prípade by si žalobca mohol uplatňovať
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy priamo u žalovaného. Žalobca však v tomto smere pochybil a
nesprávne žaloval žalovaného s tými nárokmi, ktoré si uplatnil v tomto konaní, pretože najprv mal podať
žalobu o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu zamestnávateľovi, a to spoločnosti W. s.r.o. a

následne táto spoločnosť si mohla uplatňovať podľa § 219 odsek 1 Zákonníka práce regresnú náhradu
voči spoločnosti žalovaného, a to na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, § 420
a nasl. Vyvodiac z vyššie uvedeného, mal súd za to, že žalobca nesprávne označil v tomto konaní
žalovaného a nesprávne si uplatňoval svoje nároky v súvislosti s pracovným úrazom od žalovaného a
keďžežalovanývtomtokonaníniejepasívnelegitimovanoustranousporu,nemôžebyťžalobcaúspešný

v tomto konaní.

51. V súvislosti s pracovným úrazom, ktorý sa stal žalobcovi dňa 20.5.2011 je potrebné poukázať na to,
že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorá vyžaduje vznik ujmy, škodnú
udalosť a príčinnú súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, čo v danom prípade bolo preukázané a

boli splnené všetky atribúty tejto zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, pretože žalobca bol vyslaný
svojím zamestnávateľom na pracovnú cestu a pracovný úraz sa mu stal pri plnení pracovných úloh,
resp. v súvislosti s plnením pracovných úloh, čiže vznikla žalobcovi ujma, škodná udalosť v súvislosti
s tým, že utrpel pracovný úraz a v tejto súvislosti aj príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a
škodou a rozhodne žalobca mal z tohto titulu žalovať svojho zamestnávateľa, a to spoločnosť W.

s.r.o. a následne zamestnávateľ žalobcu si mohol svoje nároky uplatňovať regresnou náhradou voči
žalovanému v súvislosti s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tieto skutočnosti však
preukázané v tomto konaní neboli.

52. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade žalovaný nebol pasívne legitimovaný, aby vystupoval na

strane žalovaného, sa súd v ďalšom nezaoberal otázkou nároku žalobcu na náhradu nematkovej ujmy
aniotázkouzodpovednostizaškoduvsúvislostis§420OZ,pretobližšieneodôvodňovalaninerozvádzal
v tomto odôvodnení tie skutočnosti, ktoré zistil výsluchom svedkov v konaní a ďalšími listinnými
dôkazmi v súvislosti s Inšpektorátom práce, znaleckým posudkom, zmluvami o zabezpečovaní služieb
bezpečnostného technika a zmluvami o zabezpečovaní odborných prehliadok, odborných skúšok

elektrických zariadení a všetkými tými listinami, ktoré súd oboznámil, pretože v tomto štádiu konania
to vôbec neprichádza do úvahy a nie to je podstatou problému, aby sa súd zaoberal a vyhodnocoval
tieto listinné dôkazy, pretože pokiaľ si žalobca nesprávne uplatnil svoj nárok u nesprávne označeného
žalovaného, potom nie je dôvod na rozsiahlejšie odôvodňovanie nároku žalobcu, pretože tento nároksi mal správne uplatniť u svojho zamestnávateľa a potom by súd v inej veci a v inom rozhodnutí sa
bližšie zaoberal podrobným zdôvodnením nároku v súvislosti s pracovným úrazom. Keďže v danom
prípade tak žalobca neurobil, bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre nesprávne označenie

žalovaného v konaní a pretože nebol pasívne legitimovaný na strane žalovaného žalovaný označený v
tomto konaní. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tento v konaní plne
rešpektoval a vyhodnotil vec tak, ako to vyššie bližšie zdôvodnil.
Je potrebné ešte poukázať na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s touto námietkou právneho zástupcu žalovaného, ktorú učinil hneď po otvorení prvého

pojednávania vo veci, následne v odvolaní a aj po rozhodnutí odvolacím súdom, ako keby k pracovnému
úrazu u žalobcu ani nedošlo.

53. V súvislosti s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9C/285/2013-293 zo dňa 4.8.2015 je
potrebné poukázať na to, že aj tento bol uznesením odvolacieho súdu zrušený v celom rozsahu a keďže
súd prvej inštancie rozhodol inak, ako rozhodol vo svojom prvom rozsudku, a teda žalobu zamietol,

žalovanému nevznikla zo zákona povinnosť, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu. Z týchto dôvodov
nebolo potrebné o tomto nároku rozhodnúť.
Žalobca bol v tomto konaní zo zákona oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na
ustanovenie § 4 odsek 2 písmeno i) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný v rozsahu 100 %, ako aj spolu s nárokom na náhradu trov odvolacieho konania, pretože aj v
odvolacom konaní bol úspešný, a podľa § 262 odsek 1 C.S.P. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).