Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207465.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, A. I., o
vymoženie 2.869,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 29. júna 2015 č. k. 8Er/638/2015-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána

Gaspera, PhD. zo dňa 14.04.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, §
54 ods. 1, § 39 ods. 3 (správne malo byť § 39) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona

č. 161/2011 Z.z. (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom
na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IA-C/0314/3244 zo dňa 19.05.2014. S poukazom
na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011 preskúmal zmluvu o úvere
č. 5107382012 zo dňa 31.01.2012, ako aj Obchodné podmienky pre úver. Znenie rozhodcovskej doložky

sa nachádzalo v časti II. bod 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok. Súd mal z predložených
dokladov za preukázané, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli všeobecné obchodné podmienky,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal
poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, úver a dlžník (povinný) sa zaviazal úver zvýšený o náklady vrátiť v mesačných

splátkach. Na základe uvedeného súd vyhodnotil predloženú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu. Okrem
toho dospel k názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, alena začiatku zmluvného vzťahu. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie
tejto doložky, na ktoré by spotrebiteľ bol zvlášť upozornený, ktoré by s ním bolo zvlášť dojednané, on
by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej

zmluve nepovažoval súd zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť
bolo nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu
podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia
vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
základe toho súd dospel k záveru, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej

zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský
rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Súd prvého
stupňa po zhodnotení všetkých uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia tým, že skúmal aj iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Mala za to, že súd prvého stupňa bol oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy

výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Zdôraznila, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a
2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci a skúmaním rozhodcovskej doložky,
súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Exekučný súd bol oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach, pričom o platnosti

rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu,
aby bola opätovne posúdená. Namietala ďalej, že súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40
a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu
II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Zdôraznila, že v zmysle ustanovenia časti II. bodu 10 Všeobecných
obchodnýchpodmienokoprávnený(Poštovábanka,a.s.)postupovalvsúlades§93bzákonaobankách,

ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom
bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku, pričom klient rozhodcovskú
doložku neodmietol. Tiež uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 OZ,
porušil § 153 ods. 1 OSP a nijako sa nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné
súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. Taktiež vyjadrila nesúhlas s tým, že exekučný

súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového
stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom
konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu, čím exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastníkom konania.
Za porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní označila skutočnosť, keď exekučné súdy v skutkovo

aprávneobdobnýchveciachpovereniavydávajúajzamietajú.Záveromuviedla,žesúdysvojimkonaním
neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa.
V tomto smere argumentovala dôvodmi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 23/2013. Uzavrela, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť
jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko podanému odvolaniu nemienila vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o. je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP z dôvodu, že bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť

začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom
konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.

Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o

zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania
v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku

zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu
byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, pričom v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že
oprávnený splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní. Odvolací súd zároveň
dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.

na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne
zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom na to, že uvedená spoločnosť nespĺňa
zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie
účastníka konania v zmysle § 26 OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako
podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.

1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.