Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214978
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217214978.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. B., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom V. L. XXXX/
X, E. T., o zaplatenie 1.809,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 28. januára 2019 č. k. 12Csp/217/2017-120, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov
konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.žalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni1.809,03
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 3 písm. d/, § 708 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 106 ods. 1 písm. a/, § 116 ods.
1 a 2, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.8.2017 domáhala voči žalovanému zaplateniu istiny
vo výške 1.809,03 eur, úroku 28 % z istiny s odôvodnením, že so žalovaným uzavrela dňa 14.1.2014

zmluvu o bežnom účte, na ktorom sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania, dlh včas nevyrovnal
a preto žalobkyňa účet zatvorila. Debetný zostatok - nepovolené prečerpanie účtu sa úročilo podľa
všeobecných obchodných podmienok výveskou úrokových sadzieb.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný dňa 14.1.2014
uzatvoril so žalobkyňou zmluvu, v zmysle ktorej mu žalobkyňa zriadila a viedla osobný (bežný)
účet. Zmluva bola opatrená podpisom žalovaného, všeobecné obchodné podmienky neboli podpísané

žiadnouzozainteresovanýchstrán.Zvýpisuzúčtuvyplynulo,žežalovanémubolopovolenéprečerpanie
do 680 eur. Žalovaný sa dostal do nepovoleného debetu v júli 2014, kedy prečerpal úver nad rámec
povoleného prečerpania, od toho času na účte nevykonával žalovaný žiadne obraty, mínusový zostatok
nevyrovnal. Žalobkyňa od toho času pripisovala do uzavretia účtu na účet úrok a mesačný poplatok
za vedenie účtu. Podľa výpisu z účtu žalovaného predstavoval debetný zostatok k uzavretiu účtu
dňa 6.6.2017 čiastku 1.809,03 eur. Sadzba pre nepovolené prečerpanie účtu bola 28 % ročne. Súd

prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu preskúmal oprávnenosť nároku
žalobkyne a dospel k záveru, že tento bol preukázaný v časti istiny, a preto žalobe v tejto časti
vyhovel a zaviazal žalovaného debetný zostatok vrátiť žalobkyni. Súd však nepriznal žalobkyni nárok
na úrok, nakoľko v tejto časti nebol preukázaný. Žalobkyňa účet uzavrela dňa 6.6.2017 a podľa
predloženého výpisu z účtu preukázateľne k debetnému zostatku pripočítavala mesačne úroky (a
poplatky), ktoré žiadala rozhodnutím súdu (duplicitne) navýšiť o ďalšie úroky, pričom zmluva už netrvala.

Súd prvej inštancie preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, pričom poukázal i na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/1998.Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne
úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa s
návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe. Dôvodila, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Obo 143/1998 týkajúce sa úroku po zosplatnení, pričom v danej veci si žalobkyňa uplatnila nárok
na úrok z titulu prekročenia v zmysle § 2 písm. f/ a § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“). Opakovane zdôraznila potrebu aplikácie §
18 ZoSÚ na danú vec.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je dôvodné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti na právnom
názore o nepreukázaní nároku žalobkyne na úrok s odkazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/1998 (týkajúce sa úroku po zosplatnení).

6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s relevantnou
úpravou obsiahnutou v ZoSÚ, ktorá sa týka aj nepovoleného prečerpania. V zmysle ZoSÚ sa
prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa

alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6,7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27 (§ 1 ods. 5 ZoSÚ).
Žalobkyňa vo svojom odvolaní dôvodne namietala, že v súvislosti s prečerpaním sa súd prvej inštancie
nezaoberal § 18 ZoSÚ (čo bolo významné pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v časti uplatneného úroku
vo výške 28 %).

7. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na
konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd
sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi
normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS
77/02).

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.9. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),

ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

10. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

11. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

12. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými
skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).

13.Odvolacísúdpopreskúmanívzhľadomnavyššieuvedenédospelkzáveru,žerozsudokjearbitrárny.
Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo
požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP, postráda akúkoľvek argumentáciu k posúdeniu
nároku žalobkyne i podľa relevantných ustanovení ZoSÚ. Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom
tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

14. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou

zásadou civilného sporového konania, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť
uplatnený nárok žalobkyne (v časti, ktorá zostala predmetom konania) i podľa relevantných ustanovení
ZoSÚ (napr. § 2 písm. f/, § 1 ods. 5, § 18). Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd
prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade
s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na

základe ktorých vec posúdil a rozhodol.

16. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy
a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby
riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

17. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

19. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.