Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720202768
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720202768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobkyne: G. X., K.. XX.XX.XXXX,

O. B.. Š. XXXX/XX, Q., právne zastúpenej: Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52 635 970, so sídlom v
Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 € v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2020 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 € a náhrady trov konania. Uviedla, dňa
31.10.2013 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu č. 8500034245, na základe ktorej jej

žalovaný poskytol spotrebiteľský úver. Zmluva sa na podnet žalobkyne stala predmetom súdneho
prieskumu v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5Csp/231/2017. V konaní bolo
zistené, že v zmluve absentujú obligatórne náležitosti, pre ktoré bol úver posúdený ako bezúročný
a bez poplatkov. Žalobkyňa splnila jediný kvalifikačný znak pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, a to úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti. Zmyslom primeraného
finančnéhozadosťučineniajejednaksatisfakčnáfunkciaakoajpreventívnafunkcia.Výškanemajetkovej
ujmy môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Žalobkyni reálne hrozila a

nastala ujma v celkovej výške 1.568,46 €. Preto je žalobkyňa toho názoru, že primeraná povahe a
rozsahu porušenia práv je suma 500 €. Žalobkyňa musela vyhľadať právne poradenstvo a pustila sa
do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Zo strany žalovaného došlo k
takému porušeniu práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalovaný sa
dopustil konania v rozpore so zákonom. Žalobkyňa mala snahu zabrániť vzniku sporu a kontaktovala
žalovaného so snahou o mimosúdne vyriešenie sporu.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právnych zástupcov strán sporu, ktorí nepožiadali o odročenie
pojednávania.3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 5Csp/231/2017 zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Podaním doručeným súdu dňa 28.07.2020 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že nárok
žalobkyne považuje za neopodstatnený. Žalobkyňa nekonkretizovala žiadnymi dôvodmi, pre ktoré
požaduje požadovanú sumu. Konanie bolo začaté na základe žaloby doručenej súdu po dni 30.06.2020.
Potom doručila žalobkyňa súdu aj inú žalobu o finančné zadosťučinenie, a to žalobu, o ktorej je vedené
konania pod sp. zn. 17Csp/25/2020, ktoré začalo pár dní pred podaním žaloby v tejto veci. Samotná

skutočnosť, že žalobkyňa začala separátne konanie nepredstavuje žiadny legitímny dôvod na začatie
dvochrôznychkonaníoprimeranéfinančnézadosťučinenie.Aksižalobkyňaužvrámcikonaniaožalobe
vedenej pod sp. zn. 17Csp/25/2020 neuplatňovala nárok na finančné zadosťučinenie aj s poukazom
na rozsudok sp. zn. 5Csp/231/2017. Potom je jej postup účelový. Je v rozpore s § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z.z. Postup žalobkyne spĺňa všetky znaky výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi a z
procesného hľadiska zneužitia práva. Neexistuje žiaden oprávnený, zákonný a ani logický dôvod, aby

žalobkyňazaúčelomzískaniafinančnéhozadosťučineniaúčelovopodávalaniekoľkožalôb,aktakmohla
učiniť preukázateľne jednou. Opakovane podávanie viacerých žalôb v blízkej časovej súvislosti a bez
relevantného dôvodu na miesto jednej je postupom, ktorý je neobhájiteľný a oprávnene je ho možno
označiť za zneužitie práva. Žalobkyňa si nesplnila povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Nie je možné
určiť, aké okolnosti odôvodňujú požadovaný nárok vo výške 500 €.

5. Podaním doručeným súdu dňa 13.08.2020 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Uviedla,
že je výlučne právom žalobcu, akým spôsobom uplatní svoje práva. Nie je zrejmé, prečo by malo byť
snahou žalobcu zjednocovanie konaní, ktoré sa týkajú samostatných zmluvných vzťahov. Žalobkyňa
uzavrela so žalovaným dňa 31.10.2013 dve samostatné zmluvy, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

8500034246, z ktorej nárok na primerané finančné zadosťučinenie je predmetom konania pod sp. zn.
17Csp/25/2020 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500034245, z ktorej nárok na primerané finančné
zadosťučinenie je predmetom tohto sporu. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
je povinnosťou preukázať úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, pod ktorým treba
rozumieť konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z

bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa preukázala, že si uplatnila nárok z porušenia práva spočívajúci
vo vydaní bezdôvodného obohatenia. Jednoznačne teda došlo zo strany žalovaného k porušeniu
spotrebiteľských práv žalobcu. Tvrdenie žalobcu o absencii dôvodu, pre ktorý bola priznaná požadovaná
suma je irelevantné. Žalovaný žiadal od žalobkyne zaplatiť nároky z neplatnej zmluvnej podmienky,
čím poškodzoval záujmy žalobkyne. Výška primeraného finančného zadosťučinenia vychádza z ujmy

hroziacej spotrebiteľovi. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa prihliada na
funkcie inštitútu, celkovú povahu, intenzitu a spôsob zásahu, časové trvanie závadného konania,
závažnosť vzniknutej ujmy a sugestívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Žalovaný ako
osoba podnikajúca na finančnom trhu už viac ako 10 rokov má odbornú prevahu nad spotrebiteľom.

6. Podaním doručeným súdu dňa 27.08.2020 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol,
že popiera vznik a výšku nároku. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva musí súvisieť
s konkrétnym súdnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené bolo. Takéto
rozhodnutie vydané nebolo a označený rozsudok nie je rozhodnutím o úspešnom uplatnení porušenia
práva. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ neuplatňovala v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv

alebo povinnosti. Nemohla tak na strane žalobkyne vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková
alebo nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by zakladala možnosť nároku na finančné zadosťučinenie.
Žalobkyňa v podanej žalobe neosvedčila a nepreukázala splnenie zákonnej podmienky podľa § 3 ods.
5 Zákona č. 250/2007 Z.z.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 5Csp/231/2017 mal súd preukázané, že
rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 07.03.2018, č. k. 5Csp/231/2017-110, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.09.2018, sp. zn. 9Co/156/2018-161, právoplatným dňa 30.10.2018,
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.568,46 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.568,46 € od 20.05.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.Zároveňbolžalobkynipriznanýnároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania
v plnom rozsahu. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 31.10.2013 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a
žalovaným ako veriteľom uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034245, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške schváleného úverového rámca 1.170 €, ktorý sa žalobkyňazaviazala vrátiť žalovanému vrátane úrokov v celkovej výške 2.632,98 €. Súčasťou zmluvy bola aj
dohoda o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal na žiadosť žalobkyne poskytnúť
službu spočívajúcu v odklade maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, za čo sa žalobkyňa zaviazala

žalovanému zaplatiť dohodnutú odplatu, ktorú si žalovaný odpočítal od sumy schváleného úverového
limitu, ktorý má byť žalobkyni poskytnutý už pri podpise zmluvy a žalobkyni tak bol poskytnutý úver
znížený o túto sumu. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.001,83 €. Súd po preskúmaní veci zistil,
že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona
č. 129/2010 Z. z. musí obsahovať. Preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyňa tak z časti plnila žalovanému bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu v rozsahu 1.568,46 €. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.001,83 € a
uhradila splátky v celkovej výške 2.570,29 €.

8. Výzvou zo dňa 08.01.2020 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v celkovej výške 500 €.

9. Z úradnej činnosti súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp/25/2020 je na Okresnom
súde Martin žalobkyňou voči žalovanému uplatňovaný nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 € z titulu porušenia práv zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500034246
zo dňa 31.10.2013.

10. Podľa 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalobe
čiastočne vyhovel, keďže mal preukázanú je dôvodnosť. Súd mal preukázanú existenciu základu

nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenia. Žalobkyňa preukázala, že v bezprostredne
súvisiacom a právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
5Csp/231/2017 úspešne uplatnila svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
z totožného zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8500034245. V
uvedenom konaní bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 07.03.2018, č. k.

5Csp/231/2017-110, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 06.09.2018, sp. zn.
9Co/156/2018-161, jednoznačne preukázané úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
žalobkyňou. Bolo uzavreté, že v dôsledku porušenia ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je nutné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je
povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedených skutočností je nutné bez

ďalšieho konštatovať splnenie podmienok na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie.
Pre úspešné priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je postačujúce, ak si spotrebiteľ
uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi. Za daného stavu je priznanie
finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére. Táto znášala
stav právnej neistoty, že žalovaný si voči nej zo zmluvy uplatňuje nároky, na ktoré nemal nárok. Pri

rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení,
na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti
zmluvných podmienok alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a jednak
to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a

právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v
tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči
ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Za stavu, že cieľom
existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúciúčinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy porušovania spotrebiteľských práv, ako aj na upustenie
od ich porušovania, súd konštatuje, že priznaná suma finančného zadosťučinenia vo výške 200 €
je postačujúca. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia určil súd voľnou úvahou zohľadňujúc

individualitu a špecifiká prejednávanej veci a rámec spravodlivého usporiadania veci. V neposlednom
rade prihliadol aj na ujmu, ktorá žalobkyni hrozila. V neposlednom rade bolo potrené zohľadniť
aj tú skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j.
majetková ujma jej nevznikla a bola je priznaná aj náhrada trov konania účelne vynaložených
na bránenie práva. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú a neprimeranú zamietol. Súdom

priznané finančné zadosťučinenie nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.
Argumentáciu žalovaného sú vyhodnotil ako bezpredmetnú. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňuje
nárok na primerané finančné zadosťučinenie z iného zmluvného vzťahu (Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 8500034245) ako v konaní 17Csp/25/2020 (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500034246).
Konanie žalobkyne nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ani ako zjavné zneužitie práva. Je len na
rozhodnutí žalobcu, či si uplatní svoje nároky z jedného, dvoch alebo viacerých zmluvných vzťahov

jednou samostatnou alebo viacerými žalobami. Akceptovaním názoru žalovaného by sa sám žalovaný
vystavil hrozbe, že jeho postup uplatňovať si zmluvné nároky z dvoch a viacerých zmluvných vzťahov
voči jednému žalovanému samostatnými žalobami (tak ako je to bežnou praxou u väčšiny dodávateľov)
by bol vyhodnotený ako zjavné zneužitie práva. Nakoniec žalovaným tvrdená podmienka samostatného
výroku o porušení práva už bola vyriešená ustálenou judikatúrou.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania rozhodol súd tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Aj keď súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, žalobkyňa bola úspešná, nakoľko výška

finančného zadosťučinenia závisí výlučne na úvahe súdu. Ohľadne základu nároku bola žalobkyňa
úspešná v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.