Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/496/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211204155
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211204155.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Tr. SNP
48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: S. Č., R.. XX.X.XXXX, D. H. XX, XXX XX J., v
konaní o vymoženie 20,- eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom,
Exekútorský úrad Mlynárska 16, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 25.8.2015, č.k. 48Er/313/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie o d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi so sídlom v Košiciach, Mlynárska 16 trovy

exekúcie v sume 43,36 eur, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17.2.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Jána Ondáša. Z podania súdneho exekútora zo dňa 27.11.2014 vyplynulo, že povinný
dňa 6.5.2013 zomrel a súd dedičské konanie uznesením, sp. zn. 39D/365/2013, Dnot 126/13 pre
nemajetnosťpovinnéhozastavil.Súdspoukazomna§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuexekúciu

zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 ods. 1 a 2 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie vo výške 43,36 eur. Na ich náhradu
zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
exekúciu zastavil z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom
konania nepriznal.

V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že povinný dňa 6.5.2013 zomrel a dedičské konanie bolo
zastavenézdôvodujehonemajetnosti.Zuvedenéhomalzazrejmé,žepovinnýnajprvzomrelaažpotom

bolozistené,žejenemajetný.Kebymalsúdnyexekútorvedomosťotom,žepovinnýjenemajetný,mohol
by na základe týchto dôkazov žiadať o zastavenie exekúcie (z tohto dôvodu ešte pred jeho smrťou) a nie
čakať na smrť povinného. Exekúcia teda mala byť zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený.
Oprávnený zastával názor, že nie je daný zákonný dôvod, aby znášal trovy zastaveného exekučného
konania, pretože nezavinil zastavenie exekúcie. V zmysle § 197 Exekučného poriadku, trovy exekúcie

uhrádza zásadne povinný. V danom prípade nebolo preukázané, že by zavinením oprávneného došlo k
zastaveniu exekúcie. Zavinenie sa posudzuje rovnako ako v občianskom súdnom konaní z procesnéhohľadiska, v rámci ktorého je potrebné zistiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Oprávnený poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, zn. ÚS
IV. 297/2010-11, v zmysle ktorého súdny exekútor má status verejného činiteľa, ktorý svoju činnosť

vykonáva ako slobodné povolanie. Preto bol oprávnený názoru, že môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Záverom uviedol, že nakoľko k zastaveniu
exekúcie došlo z dôvodu smrti povinného po začatí exekučného konania, nie je daný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, ktorý nezavinil zastavenie exekúcie.

Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor dňa 19.10.2015 navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdiť.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie, čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§10ods.1Občianskehosúdnehoporiadku/ďalejlen„O.s.p.“/)
skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti
podania odvolania.

Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní

nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o
zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 218
ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok

v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit.

zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto
uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd vrátil vec v uvedenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.