Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113235258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7113235258.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1. P.. M. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom
v C., I. XXX, 2. B. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., I. XXX, obaja zastúpení JUDr. Irenou Sopkovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, proti žalovaným: 1. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C.,
E. XX, 2. E. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., E. XX, obaja zastúpení JUDr. Ondrejom Lučivjanským,

advokátom, so sídlom v Košiciach, Vodárenská 2, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. októbra 2018 č.k. 35C/47/2014-158 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 12. októbra
2018 č.k. 35C/47/2014-158 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcom v 1. a 2. rade sumu 5.014,29 € spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,-
EUR od 1.8.2013 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od
1.9.2013 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.10.2013 do
zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.11.2013 do zaplatenia,
spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.12.2013 do zaplatenia, spolu s
9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.1.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.3.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 400,- EUR od 1.4.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
400,- EUR od 1.5.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od
1.6.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.7.2014 do
zaplatenia, spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.8.2014 do zaplatenia,

spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 400,- EUR od 1.9.2014 do zaplatenia, spolu s
9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 224,34 EUR od 26.9.2014 do zaplatenia, spolu s 9,5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 969,92 EUR od 31.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú proti
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi bytu, ktorý je zapísaný na liste
vlastníctva XXXXX, katastrálne územie A. M., Obec C.-A. M., Okres C. T., a to bytu č. X na X. poschodí
na I. ul. č. XXX, C. o výmere 67,20 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, nachádzajúcich sa na I. ul. XXX v C. súp. č. XX, postaveného na parcele č. 749 o
veľkosti podielu 67/1000, spoluvlastníckeho podielu a pozemku, na ktorom je dom postavený, ako aj na

príľahlom pozemku evidovanom ako zastavané plochy a nádvoria na parcele č. 749 o výmere 305 m2,
ako aj záhrady na parcele č. 750/1 o výmere 264 m2 o veľkosti podielu 67/1000.3.Žalovanív1.a2.radesaposmrtinájomníčkyJ.O.nasťahovalidopredmetnéhobytubezakéhokoľvek
právneho titulu a odmietli ho vlastníkom vydať. V uvedenej lokalite podľa žalobcov je bežné nájomné

za rovnaký byt vo výške 400 € mesačne. O tom, že vlastníkmi predmetného bytu sú žalobcovia, svedčí
aj výsledok konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 38C 128/2009, predmetom
ktorého bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie, že vec (predmetný byt) patrí do dedičstva.

4. Vzhľadom na to, že žalovaní predmetný byt užívali a neplatili ani náklady spojené s užívaním bytu, bol

byt komisionálne otvorený a prevzatý žalobcami do užívania. Tieto skutočnosti súd zistil zo zápisnice
o prevzatí predmetného bytu zo dňa 29. augusta 2014. Žalovaní boli vyzvaní, aby si prevzali hnuteľné
veci. Na predmetnom byte SVB a MP I. XXX, predpísala dňa 12.9.2014 uhradiť pohľadávky na byte za
obdobie od januára 2014 do augusta 2014 v sume 969,92 €, a nedoplatok za elektrickú energiu a výťah
za rok 2013 v sume 244,34 €. Žalobkyňa uhradila uvedené nedoplatky dňa 3.11.2014 v sume 969,92 €
a 26.9.2014 v sume 244,34 €. Bezdôvodné obohatenie reprezentované bežným nájmom za obdobie od

1.8.2013 do 31.10.2014 mesačne á 400 €, bolo vyčíslené na sumu 5.014,26 € (po 400 € bežné nájomné
od 1.8.2013 do 31.10.2014), spolu s platbami v sume 969,92 € + 244 € nedoplatok za elektrinu.

5. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie § 451 ods. 1 OZ, § 456 OZ a § 458 ods. 1 OZ.
Pretože žalovaní neplatili bežné nájomné riadne a včas, dostali sa do omeškania, a preto súd priznal aj

úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

6. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP. Vzhľadom na úspech žalobcov v 1. a 2. rade v spore, priznal žalobcom proti neúspešným
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podali z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/, písm. h/ CSP. Po citácii § 451 ods. 1, 2 OZ
uviedli, že nepopierajú, že byt užívali v čase od 1. augusta 2013 do decembra 2013. Žalovaná v 1. rade
ako univerzálna právna nástupkyňa po J. O. bývala v predmetnom byte viac ako 40 rokov, a v čase
od jej smrti, t.j. od 28. júla 2013 do decembra 2013 byt užívala a výlučne sa podieľala sa na všetkých
úhradách súvisiacich s bytom, lebo bola presvedčená o tom, že byt má patriť jej. Žalovaní považujú

vyčíslenú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá zahŕňa „bežné“ nájomné od 1.8.2013 do 31.10.2014 a
nedoplatky na predpísaných úhradách od januára 2014 do augusta 2014 a tiež nedoplatok za elektrickú
energiu a výťah za rok 2013, za neopodstatnené. Žalovaní predmetný byt neužívali od decembra 2013,
a tak im nevznikla povinnosť úhrady nájomného a s tým súvisiacich platieb.

8. Uviedli, že súd konštatoval, že bezdôvodné obohatenie bolo reprezentované bežným nájmom 400 €
mesačne. Žalovaní namietali, že táto okolnosť nevyplýva z dokazovania, a tak žalobcovia v danej veci
neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že byt už od decembra 2013 neužívali,
bolo povinnosťou žalobcov svoje tvrdenia preukázať.

9. Žalovaní nesúhlasili ani s priznaním úroku z omeškania, lebo od 1.2.2013 došlo k legislatívnej zmene
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorou sa znížil počet percentuálnych bodov z 8 na 5. V danom
prípade rozhodne nejde o záväzkový vzťah, ktorý by vznikol pred 1.2.2013, kedy by sa výška úrokov
z omeškania riadila podľa predpisov účinných k 31.1.2013, aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Podľa
názoru žalovaných priznanie úrokov z omeškania v zákonnej výške, t.j. o 5 percentuálnych bodov viac

ako základná úroková sadzba ECB, je platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a je
v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na spornosť nároku, ktorý bol vyriešený až v súdnom konaní.
Nie je preto spravodlivé požadovať od žalovaných zaplatenie úrokov z omeškania spätne za obdobie do
právoplatného skončenia konania pod sp.zn. 38C 128/2009. V tomto smere poukázali na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6 Co 356/2015. Žalovaní sa nazdávajú, že ide o obdobný prípad.

Nesúhlasia s výrokom o náhrade trov konania a zastávajú názor, že sú tu dôvody pre nepriznanie
náhrady trov konania podľa § 257 CSP.

10. Odvolanie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcov dňa 5. decembra 2018.11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. e/,
písm. f/, písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených

záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP, a to
vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.18. Medzi stranami sporu nie je sporná tá skutočnosť, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetného bytu č.
6 na 3. poschodí na Hlavnej ulici č. 107 o výmere 67,20 m2, ako aj príslušných podielov na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach, ako aj spoločnom pozemku, vedených na LV č. XXXXX kat. úz. A.

M.. Taktiež nie je sporná ani tá skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade v predmetnom byte bývali bez
nájomnej zmluvy.

19. Žalovaní ale tvrdia, že v predmetnom byte bývali od 1. augusta 2013 do decembra 2013.

20. Spornými okolnosťami sú tvrdenie žalovaných, že v predmetnom byte nebývali od decembra 2013
do 31.10.2014, taktiež (spornou je) aj výška bezdôvodného obohatenia v sume 400 € mesačne, ktorú
žalobcovia žiadajú od žalovaných s tým, že ide o „bežné“ nájomné v danej lokalite v predmetnom období,
t.j. od decembra 2013, do októbra 2014, a výška úrokov z omeškania podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

21. Žalovaní v odvolaní namietajú nielen výšku bezdôvodného obohatenia, ale aj rozsah obdobia, v

ktorom predmetný byt užívali.

22. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu určil správne, ale nesprávne ju vyložil, prípadne ju na
zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je
mimo iného majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu. Podľa § 456 OZ predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho bol získaný. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí

byť vydané všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, zvlášť
preto, že obohatenie záležalo vo výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná náhrada.

24. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
spočívajúcu v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal

právny nárok na predmetné plnenie; o obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej
hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu
pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. Príkladom
plnenia bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci (teda aj bytu) bez zmluvy o nájme, či iného titulu
oprávňujúceho užívanie cudzej veci. V tomto prípade vzniká prospech tomu, kto realizuje užívateľské

oprávnenia, bez toho, že by za to platil úhradu a bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Pretože takýto
užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívať a cudzie veci vrátiť, je
povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.

25. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase, na užívanie obdobnej veci i s prihliadnutím k druhu
právneho dôvodu (zmluvného typu či vecného práva k veci cudzej), ktorým sa spravidla právo užívania
veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá; najčastejšie ide o nájomné zmluvy, kde sa výška
náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností

povinný plniť, ak užíva vec na základe platnej nájomnej zmluvy (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 20. marca 2001 sp.zn. 25 Cdo 845/99, rozsudok zo dňa 30. novembra 1999
sp.zn. 25 Cdo 2526/98, publikovaný v Soudní judikatúře pod označením SJ 17/2000 a rozsudok 25 Cdo
2578/98).

26. Súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia, keď nepreveril, dokedy žalovaní predmetný byt užívali;
dôkazné bremeno je tu na žalobcoch.

27. Žalovaní môžu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, kedy predmetný byt opustili a kedy ho odovzdali
správcovskej firme, resp. vlastníkom.

28. Taktiež je treba vykonať dokazovanie za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia, t.j. výšky
nájomného v obdobných prípadoch, v danej lokalite, kde sa byt žalobcov nachádza.29. Tvrdeniu žalovaných, že v predmetnom byte už nebývali od decembra 2013, resp. januára 2014
nahráva aj tá okolnosť, že súd doručoval žalovaným návrh na začatie konania, ako aj procesné poučenie
a zásielky sa vrátili súdu 10. februára 2014 s poznámkou pošty, že „adresáti neznámi“. Žalovaní už v tom

čase bývali na adrese E. XX, C., o čom svedčia doručenky, ktoré sa nachádzajú (na strane 20) spisu,
o doručení návrhu na začatie konania a o procesnom poučení. Zaiste nemožno obísť ani zápisnicu o
prevzatí bytu zo dňa 29. augusta 2014, kde pri prevzatí bytu boli okrem žalobcov prítomní aj svedkovia
T.. V., V.. Y. O. a T.. M..

30. Z uvedeného teda vyplýva, že je namieste zisťovať, akým spôsobom, a v akom rozsahu žalovaní
právo bývania a služby s tým spojené v predmetnom byte konzumovali a aký veľký prospech získali na
úkor žalobcov, ako výlučných vlastníkov bytu.

31. Odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie dáva aj zmenu právnej úpravy ohľadom úrokov z
omeškania od 1.1.2013.

32. Pretože súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní vyššie uvedenými úvahami neriadil, je jeho
rozhodnutie nesprávne. Odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany
v spore uznesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno
tvrdenia a preukazovania je na ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany sporu označia dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v

sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží v zásade na stranách sporu. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záverov, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané,
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť

potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila
a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Zákon stranám sporu ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je

v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.

34. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej ktorej strany sporu, treba rešpektovať tzv.

negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

35. V prejedávanej veci majú žalobcovia bremeno tvrdenia, že sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti

(predmetného bytu č. 6 na treťom poschodí s prísl.) vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. A. M., a že tento
byt užívali žalovaní v 1. a 2. rade od decembra 2013 do 31. októbra 2014.

36. Až následne by sa dôkazné bremeno presúvalo (na žalovanú stranu), ktorá by mala preukázať, že
predmetnú nehnuteľnosť užívali len od 28.7.2013 do decembra 2013.

37. Ak súd prvej inštancie doplneným dokazovaním dôjde k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade v
predmetnom byte nebývali od decembra 2013 a nemali v predmetnom byte svoje osobné veci (a žiadna
izba v byte nebola „obsadená“ vecami žalovaných), a nebola uzamknutá (za takéhoto stavu) sa žalovanív 1. a 2. rade na úkor žalobcov nemohli bezdôvodne obohatiť. (Viď rozsudok NS ČR sp.zn. 33 Odo
1014/2002 z 24.3.2003).

38. Právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvej inštancie záväzný.

39. Odvolací súd už len poznamenáva, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude podľa § 220 ods. 2
CSP v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy
označili, aké prostriedky procesného útoku použili a ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky

procesnejobranypoužili.Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávne
argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal
a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako
vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).