Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010239
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1620010239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného R. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X. XX/XX, Y., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2020 v Malackách,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
R. G., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Y., A. X. XX/XX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 12.04.2020 v čase o 21.52 h v meste Stupava po ulici Železničná viedol motorové vozidlo zn. T. E.,
červenej metalízy, ev. č.: MA-XXXEK, pričom bol na križovatke s Mierovou ulicou zastavený hliadkou
Mestskej polície Stupava, následnou kontrolou v súčinnosti s hliadkou OO PZ Stupava bol podrobený
dychovej skúške na alkohol el. meračom AlcoQuant 6020 plus, pričom v čase o 22.48 h mu bola
nameraná hodnota 1,03 mg/l alkoholu v dychu (2,15 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou

skúškou v čase o 23.07 h mu bola nameraná hodnota 0,99 mg/l alkoholu v dychu (2,06 promile alkoholu
v krvi),

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), na trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa mu u k l a d á obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona, s použitím § 61 ods. 3 Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 19.05.2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.

2Pv 156/20/1106-7 na obžalovaného R. G. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný R. G. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších

predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm.
c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaný odpovedal:
Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :

Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v

ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej

činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery tútoskutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že nie je z miesta trvalého

bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol na území SR doposiaľ 2
x súdne trestaný (r. 1996 a r. 2009), pričom v oboch prípadoch sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z
výpisu priestupkov vyplýva, že v roku 2019 sa dopustil priestupku na úseku dopravy (doklady potrebné
na vedenie MV) a bola mu uložená pokuta vo výške 10 EUR.

Obžalovaný uviedol, že spáchanie skutku úprimne a hlboko ľutuje. Požiadal súd o zhovievavosť pri

ukladaní trestu s poukazom na skutočnosť, že je na ňom finančne závislá jeho rodina a to partnerka a
jej maloleté dieťa, o ktoré sa spolu starajú, taktiež jeho rodičia, ktorí sú s ohľadom na vek a zdravotný
stav odkázaní na jeho výpomoc.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom

návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný

čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona), pričom o úprimnosti oľutovania daného činu
obžalovaným nemal súd žiadnu pochybnosť. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného
prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (1 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 1 roka na 8 mesiacov.

Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe až 8 mesiacov.

Prokuratúra sa v súvislosti s hodnotou alkoholu v dychu (nad 2 promile) domáhala uloženia
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o
tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť

nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu,
teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu
humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom
páchateľa. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu

podľa §34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného
trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona, sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 8 mesiacov. Súd vzhľadom
na okolnosti prípade, najmä z prihliadnutím na hodnotu alkoholu v dychu (nad 2 promile), uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v hornej hornej hranici (upravenej) trestnej sadzby vo výmere 5

mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú
dobu 2 roky, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe, spolu s
uloženým obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám
individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre

obžalovaného, a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu
trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži následky svojho konania. K argumentácii prokuratúry
dožadujúcej sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody hoci aj kratšieho trvania súd uvádza,
že pri realizácii krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné
a resocializačné procesy a jednak izolácia páchateľa bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od

spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má často neprimerane negatívny dopad na odsúdeného a
jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Taktiež
súd s poukazom na znenie ust. § 34 ods. 3 Trestného zákona, t.j. že trest má postihovať páchateľa
tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu, dáva do pozornosti, že obžalovaný žije vspoločnej domácnosti s partnerkou a jej maloletým dieťaťom, ktoré sú odkázané na jeho výživu, pričom
vypomáha aj svojim rodičom. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by tak neprimerane
mohlo zasiahnuť aj jeho rodinu.

Súčasne súd s poukazom na ust. § 61 ods. 3 Trestného zákona, uložil obžalovanému aj trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 6 rokov, t.j. v hornej
polovici trestnej sadzby (sadzba 1 až 10 rokov), z dôvodu, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný
čin podľa § 289 Trestného zákona odsúdený (r. 2009) a hoci sa na neho v tomto prípade hľadí, akoby

odsúdený nebol, s poukazom na ust. § 61 ods. 7 Trestného zákona, súd na uvedené v prípade ukladania
trestu zákazu činnosti neprihliadal. Uloženie trestu zákazu činnosti na dobu 6 rokov, s ohľadom na
okolnosti prípadu, považuje súd za primerané.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)