Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010803
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8718010803.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra

Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2021, v trestnej veci
proti obžalovanému Y. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/97/2018 zo dňa 19.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému

Y. S., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom U.
XXX, okr. T.,

u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Y. S. vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/

Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.06.2018 v presne nezistenom čase okolo 19:30 hod. na adrese U., D. č. XXX, okres T., zozadu
rukami udrel svoju matku V. S. do oblasti hlavy, dôsledkom čoho spadla zo schodov nachádzajúcich
sa v zadnej časti rodinného domu, kde ju po tomto páde ešte niekoľkokrát udrel poriskom lopaty
na presne nezistené miesta na tela, čím takto svojim konaním poškodenej V. S. spôsobil zranenia
a to zlomeninu druhého krčného stavca chrbtice podvrtnutie medzi 2. a 3. krčným stavcom chrbtice

a pomliaždenie oboch lakťov, s dobou liečenia od 04.06.2018 a predpokladanou dobou liečenia 120
dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života závažným spôsobom v trvaní 90 dní spočívajúcom
v hospitalizácii poškodenej V. S. od 04.06.2018 do 11.06.2018, ako aj fixácii hlavy a krku, pri ktorej
poškodená V. S. bola odkázaná na cudziu pomoc a nemohla vykonávať ani bežné domáce práce.Za to mu súd podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 37 písm. m/
Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť U. A., a.s. so sídlom T. Z., XXX XX

F. - T., IČO: 35 937 874 náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 3.550,28 eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré aj dodatočne
prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne odôvodnil. V jeho dôvodoch po rekapitulácii výroku
odvolanímnapadnutéhorozsudkuapodstatnýchdôvodov,ktorémaliviesťokresnýsúdkzáveruoriadne
zistenom skutkovom stave pre právne posúdenie konania obžalovaného so záverom o vine a treste

prezentovanom v odvolaním napadnutom rozsudku uviedol, že odvolanie podal proti všetkým výrokom
rozsudku a tiež proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. S tvrdením súdu, že sa na zraneniach
poškodenej podieľal výlučne obžalovaný a že obrana obžalovaného bola účelová, sa absolútne
nestotožnil. Podľa jeho názoru totižto súd nesprávne posúdil a vyhodnotil dôkazy, ktoré boli v konaní
vykonané, ktoré práve svedčia o jeho nevine. Boli preukázané rozpory vo výpovediach poškodenej, V.

S. a svedka M. F.. Poškodená vo svojich výpovediach rozporne uvádzala, čo predchádzalo údajnému
soteniuobžalovanýmzoschodov,čonasledovalobezprostrednepopádepoškodenej,kdesanachádzali
svedkovia v čase jej pádu, akým spôsobom ju mal obžalovaný ťahať, udierať, kopať, kto každý videl
celý incident, čo videl M. F., aké množstvo alkoholu užila poškodená v ten deň. Pokiaľ ide o výpovede
svedka M. F., tie sa tiež rozporovali v podstatných okolnostiach. Výpovede poškodenej a svedka Ľ. F.

sa jednoznačne rozporujú v tom, kto každý sa nachádzal v izbe v čase od príchodu obžalovaného do
izby do odchodu poškodenej z izby. Poškodená uviedla dokonca rozporne, keď v prvotnej výpovedi
dňa 05.06.2018 uviedla, že boli v izbe len ona, svedok Ľ. F. a pri ďalších výsluchoch už zmenila svoje
výpovede dňa 26.09.2018 a následne aj na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2019, keď uviedla, že v
izbe sa nachádzali aj sestry F.. Svedok Ľ. F. však oproti výpovediam poškodenej zo dňa 26.09.2018 a

30.01.2019 vypovedal, že v izbe sa nachádzal len on s poškodenou. Výpovede poškodenej a svedka
Ľ. F. sa zjavne rozporujú v priebehu udalostí a v samotných udalostiach, ktoré sa v izbe diali. Podľa
výpovedí poškodenej, mal obžalovaný v izbe udierať svedka F. viackrát a tiež mal udierať a strkať aj
do poškodenej do času jej odchodu z izby. Svedok Ľ. F. však vo svojich výpovediach uviedol, že ho
obžalovaný v izbe udrel len raz. Ďalej podľa výpovede poškodenej zo dňa 05.06.2018, mal obžalovaný

poškodenú udrieť tri razy a to po zadku a ruke. V ďalšej výpovedi zo dňa 26.09.2018 však už poškodená
uviedla, že ju obžalovaný schytil za hlavu, za nohu ju odtiahol a bil ju, kde mu prišlo, malou doskou
z rebríka a potom vytiahol na ňu porisko z lopaty a bil ju ďalej. Tiež uviedla, že svedok F. nevidel ani
pád ani údery a že F. prišiel až potom, ako obžalovaného mal P. A. odtiahnuť preč od poškodenej,
po všetkom. Na hlavnom pojednávaní 30.01.2019 už poškodená zase odlišne opísala sled udalostí

po páde, keď po páde poškodenej ju obžalovaný nechytil za hlavu, ruku, ale mal obžalovaný hneď
zobrať porisko z lopaty a udierať ju. Podľa prvej výpovede Ľ. F. zo dňa 05.06.2018 vyplýva, že svedok
pri prvom výsluchu uviedol, že videl len jeden úder poriskom. V druhej výpovedi zo dňa 24.07.2018
však už svedok uviedol, že videl dva údery poriskom. Z jednotlivých výpovedí tak poškodenej, ako aj
svedka je preukázaný rozpor v skutočnostiach, koľko úderov mal obžalovaný spôsobiť poškodenej po

páde, akým spôsobom ju mal udierať, akým náradím mal obžalovaný poškodenú udierať. Výpovede
poškodenej ako aj výpovede svedka sa rozporujú nielen jednotlivo, ale aj navzájom. Rovnako sa
výpovede V. S. rozporujú v tvrdeniach, že pri výpovedi 05.06.2018 sa vôbec nezmienila o týchto
svedkoch, aby sa nejakým spôsobom podieľali na odtrhnutí obžalovaného od poškodenej, prípadne,
že by sa smiali na jej páde a úderoch. Následne už v druhej výpovedi dňa 26.09.2018 poškodená

uviedla, že sestry F. boli v izbe, keď mal obžalovaný vybehnúť za poškodenou a sotiť ju zo schodov,
hneď na to vo výpovedi odlišne uviedla, že sa počas pádu a úderov už všetci balili a následne už
zmenila svoju výpoveď úplne, keď poškodená uviedla, že v čase pádu sa všetci 4 svedkovia nachádzali
v R. aute a pozerali sa pomaly hodinku. Na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2019 zase poškodená
uviedla, že až po páde ako ju obžalovaný udieral poriskom, poskákali do auta a sa na to pozerali

20 minút. Výpovede svedka Ľ. F. sa tiež rozporovali v tejto časti. V prvotnej výpovedi 05.06.2018
uviedol, že to všetci museli vidieť, lebo sa smiali, keď ona ležala na zemi. V ďalšej výpovedi dňa
už svedok uviedol, že všetci boli v čase pádu a úderov, ktoré nasledovali po páde v kuchyni, že ani
on ich nevidel. Na hlavnom pojednávaní už uviedol, že v čase pádu a úderov po páde sa všetcibalili a pratali. Preto vzhľadom na evidentnú rozpornosť ich výpovedí nemožno považovať doterajšie
výpovede poškodenej, V. S., a svedka M. F. za hodnoverné a súčasne aj za súladné, ale práve naopak.
Nestotožňuje sa s názorom súdu o zhodnosti výpovedí poškodenej. Má za to, že výpovede poškodenej

sa rozporujú nie len v podstatných okolnostiach, ale dokonca v základných okolnostiach, ktoré sa
udiali dňa 04.06.2018. Jednotlivé výpovede poškodenej sa rozporovali v podstatných okolnostiach už
v prípravnom konaní a nezhodovali sa ani s výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Taktiež je potrebné
poukázať aj na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.01.2019, kde poškodená
výslovne uviedla, že obžalovaného nevidela, ako ju sotil, keďže bola otočená chrbtom a teda nevidela

osobu, ktorá ju sotila zo schodov. Taktiež je potrebné uviesť, že poškodená počas svojej výpovede na
hlavnompojednávaníabsolútneneodstránilarozpornostizosvojichpredchádzajúcichvýpovedí,naktoré
poukázala obhajoba a tým neodstránila ani pochybnosti o hodnovernosti všetkých svojich doterajších
tvrdení a výpovedí. Opierajúc sa o závery znaleckého posudku č. 14/2018 Y.. V. S. a jeho výpoveď
na hlavnom pojednávaní zo dňa 13.03.2019 uviedol, že pokiaľ ide o ďalšie zranenia poškodenej, je
potrebné poukázať na to, že ani v prvotnej zdravotnej dokumentácii poškodenej, tak ako to uviedol vo

svojej výpovedi znalec, sa nenachádzali žiadne záznamy o zraneniach spôsobených údermi poriskom,
kopancami, ktoré poškodená uviedla vo svojich výpovediach. Je teda s veľkou pravdepodobnosťou
možnévyvodiťzáver,žepoškodenásitietoporanenia,ktoréjejmalobžalovanýúdajnespôsobiťpopáde,
vymyslela a dodatočne uviedla vo svojej výpovedi. Berúc do úvahy lekársku správu poškodenej, táto
nedokazuje spôsobenie zranení konkrétnou osobou. Zranenia poškodenej, o ktorých svedčia lekárske

nálezy, mohli byť vzhľadom na absenciu zábradlia a stavu opitosti poškodenej spôsobené aj jej pádom
bez cudzieho zavinenia. Znalec tiež vo svojom posudku na str. 8,12,13 a 16 a na hlavnom pojednávaní
dňa 13.03.2019 spochybnil príčinu pádu poškodenej zo schodov, tým , že uviedol, že poškodená bola
v čase pádu pod vplyvom alkoholu a schodová plošina pri vstupe do domu poškodenej je nebezpečné
miesto, nachádza sa jeden meter nad terénom dvora a nemá zábradlie ani inú ochranu a teda znalec

v posudku uviedol, že nemôže preto vylúčiť ani jednu z možností, ako poškodená spadla, teda či bez
cudzieho zavinenia alebo po sotení inou osobou do chrbta. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že
znalec spochybnil dôveryhodnosť výpovedí poškodenej v časti, kde vypovedala, že ju sotil zo schodov,
následkom čoho spadla. Taktiež znalecký posudok č. 53/2018 znalca T.. V. U. a jej výpoveď na hlavnom
pojednávaní dňa 19.06.2019 zvýrazňujú záver obžalovaného, že je možné konštatovať, že výpovede

poškodenej nemožno považovať za hodnoverné. Poškodená mohla nepravdivo vypovedať nevedome a
prípadne aj na podnet jej druha, M. F., s ktorým sa potom na podanom obvinení na obžalovaného dohodli
dňa 04.06.2018 po odchode obžalovaného so svedkami z domu. Uvedené skutočnosti znalec potvrdil aj
na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019. Má za to, že uvedený znalecký posudok je ďalším dôkazom
preukazujúcim, že poškodená vypovedala nepravdivo a že nebola schopná správne reprodukovať, tak

ako to uviedol súd vo svojom odôvodnení. Obžalovaný tiež poukázal na vyjadrenie znalkyne T.. V. T.
na hlavnom pojednávaní dňa 19.06.2019, kde podľa jej názoru je obžalovaný z psychického hľadiska
obeť svojej matky. Obžalovaný tiež zvýraznil časť výpovede znalca Y.. K. Y. - V. na hlavnom pojednávaní
zo dňa 13.03.2019, kde na str. 5, posledný odsek, uviedla, že obžalovaný vyrastal v disharmonickom
rodinnom prostredí, väčšinu detstva vyrastal u starých rodičov, napriek celej rodinnej situácii, z ktorej

pochádza, menovaný zvládal školu bez nejakých porúch v správaní, taktiež následne sa dokázal zaradiť
riadne do sociálneho fungovania života, bez toho, aby u menovaného zistila nejaké prejavy a sklony k
agresivite, impulzivite, ktoré by ju oprávňovali ku konštatovaniu, že u menovaného je zistená porucha
osobnosti s prejavmi agresivity. Ďalším dôkazom preukazujúcim nevinu obžalovaného sú aj jeho zhodné
výpovede tak počas prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní a zhodujú sa aj s výpoveďami

svedkov T. A., R. C., V. F. a E. F., v podstatných okolnostiach pri celom opise udalostí, ktoré sa dňa
05.06.2018 mali stať. Oproti záveru súdu, keď tvrdí, že výpovede menovaných svedkov je potrebné z
dôvodov ním uvádzaných vnímať ako tendenčné, v snahe pomôcť obžalovanému uviedol, že uvedení
svedkovia nemali snahu pomôcť mu, vyviniť sa. Zároveň je podľa jeho názoru nevyhnutné uviesť, že
R. C. nie je jeho kamarátom, tak ako to uvádza súd. Túto skutočnosť uvádzal samotný svedok R. C..

Menovaný je známym T. A., s ktorým dňa 04.06.2018 prišiel vymaľovať miestnosti v dome, pretože
náradienamaľovaniepatrilojemuazuvedenéhodôvoduprišieldodomudňa04.06.2018ajon.Zvýraznil
preto, že oproti výpovediam poškodenej V. S. a svedka M. F., ktoré sa preukázateľne rozporovali,
stoja výpovede T. A., R. C., V. F. a E. F.. Výpovede týchto štyroch svedkov sa nielen jednotlivo, ale aj
navzájom, zhodovali, tak v podstatných okolnostiach, ako aj vo všetkých skutočnostiach, ktoré uviedli vo

svojich výpovediach. Ich výpovede sa zhodovali aj s jeho výpoveďami v prípravnom konaní, a tiež aj v
konaní pred súdom. Súd žiadnym spôsobom v odôvodnení rozsudku nepreukázal akúkoľvek rozpornosť
výpovedí svedkov T. A., R. C., V. F., E. F. a ani obžalovaného. Z uvedeného dôvodu považuje preto
výpovede z hľadiska hodnotenia dôkazov za vierohodné, nespochybniteľné a pravdivé. Ďalej zvýraznil ajvýpoveďsvedkyneX.F.,ktorejvýpoveďjeďalšímdôkazomsvedčiacimvjehoprospech.SvedkoviaT.A.,
R. C., V. F., E. F. a obžalovaný, spolu vypovedali, že z domu spolu so svedkami odišiel v čase okolo 19.30
hod. a teda, keď ešte nebola tma. Avšak hliadka prišla na miesto v čase o 21.01 hod., čo znamená že

medzi privolaním polície a jej príchodom na miesto ubehlo cca jeden a pol hodiny. Uvedenú skutočnosť,
že polícia prišla na miesto až oveľa neskôr ako obžalovaný odišiel na taxíku, dosvedčil aj svedok -
suseda poškodenej, X. F., ktorá videla nielen odchod obžalovaného na taxíku z domu poškodenej, ale
aj príchod príslušníkov PZ večer do domu poškodenej. Je dôležité poukázať aj na zvukový záznam z
výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní, v ktorom poškodená uvádza, že hliadka prišla po 10

minútach po privolaní. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že poškodená vypovedala nepravdivo a
nemožno jej výpovede posudzovať za hodnoverné. Obžalovaný nesúhlasí s dôvodmi súdu, pre ktoré
zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania, nakoľko doposiaľ vykonané dôkazy neodstránili rozpor
vo výpovediach poškodenej, ani svedka M. F. a tým ani pochybnosti nielen o spáchaní trestného činu
obžalovaným, ale aj pochybnosti o samotnom spáchaní trestného činu. Na jednej strane sú výpovede
obžalovanéhoasvedkovT.A.,R.C.,V.F.aE.F.súladné,nastranedruhejsúvšakvýpovedepoškodenej

v úplnom rozpore nielen s výpoveďami obžalovaného a vyššie uvedených svedkov, ale dokonca sa
rozporujú aj s výpoveďami svedka M. F. a navzájom. Preto bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dôkazy,
ktoré by tieto rozpory a pochybnosti odstránili, čo bol dôvod, pre ktorý opätovne tieto návrhy zahrnul aj do
obsahu odvolacích námietok. Opätovne navrhol doplnenie dokazovania zabezpečením výpisu z registra
trestov poškodenej V. S. a svedka M. F., ako aj vyšetrením duševného stavu svedka M. F.. Navrhol

tiež doplnenie dokazovania vykonaním rekonštrukcie podľa § 159 Tr. poriadku, vykonaním previerky
výpovede na mieste činu podľa § 158 Tr. poriadku, vykonaním vyšetrovacieho pokusu podľa § 157 Tr.
poriadku, vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou, vykonaním konfrontácie medzi
svedkom M. F. a svedkom T. A., svedkom M. F. a svedkom R. C. a svedkom M. F. a svedkyňou E. F. podľa
§ 125 Tr. poriadku. Vzhľadom na doposiaľ uvedené, je predvečerný o jeho nevine a s odvolaním sa na

zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností upravenú v ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku,
z ktorej vyplýva, že na vynesenie odsudzujúceho rozsudku sa vyžaduje úplná istota a presvedčenie
súdu o tom, že skutok bol spáchaný a že ho spáchal obžalovaný. Má za to, že vykonané dokazovanie
preukázateľne spochybňuje, že bolo dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, je trestným
činom a tiež spochybňuje, že skutok mal spáchať obžalovaný. Má za to, že výsledky dokazovania

nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplná reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých
by sa mohol vyvodiť bezpečný záver o vine. Je nevyhnutné prihliadnuť na zásadu in dubio pro reo - v
pochybnostiachvprospechobvineného.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostípožiadal,abyKrajský
súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad, ktorým ho uznal za vinného v celom rozsahu
a vydal rozsudok, ktorým ho oslobodzuje spod obžaloby.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Y. S. nie je
dôvodné.

Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil

v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne
závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a
preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou hodnotenia (aj keď nie úplne konkrétne, v časti týkajúcej sa
posúdenia druhu a výmery trestu, konkrétne priťažujúcej okolnosti) produkovaných dôkazov stotožnil a

v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Ajpretovzhľadomnauvedenéanaskutočnosť,žeodvolaciekonaniepredkrajskýmsúdomjevspojenís
konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,

na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak,
ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného
na verejnom zasadnutí a pritom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty
(predmetu) konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a

určeného druhu trestu a jeho výmery.

Najsamprv krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu
má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.

Nosúčasneplatí,žesúdprihodnotenívykonanýchdôkazov(vovzájomnýchsúvislostiach)jednotlivoako
aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov bez toho, aby narušil
rovnováhuhodnoteniadôkazov,produkovanýchakovprospechtakajvneprospechobžalovaného,musí
prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného
v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci

obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne
aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť do takej miery, že
prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom
na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah námietok obžalovaného prezentovaného v rámci
obrany na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s
dôkazmi inými produkovanými v rámci dokazovania.

Súčasne platí, že časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli prednesené
v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.

Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného

dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné)
rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného Y. S..

V rámci odvolacej argumentácie obžalovaný zdôraznil, že boli preukázané rozpory vo výpovediach

poškodenej, V. S. a svedka M. F..
Poškodená vo svojich výpovediach totižto rozporne uvádzala, čo predchádzalo údajnému soteniu
obžalovaným zo schodov, čo nasledovalo bezprostredne po páde poškodenej, kde sa nachádzali
svedkovia v čase jej pádu, akým spôsobom ju mal obžalovaný ťahať, udierať, kopať, kto každý videl
celý incident, čo videl M. F., aké množstvo alkoholu užila poškodená v ten deň. Pokiaľ ide o výpovede

svedka M. F., tie sa tiež rozporovali v podstatných okolnostiach.

V prvom rade je potrebné priznať obžalovaným prezentované nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach
poškodenej navzájom a to aj s výpoveďami svedka M. F., ktoré v rámci odvolania obžalovaný maximálne
podrobne a vyčerpávajúco analyzuje porovnávajúc všetky vyjadrenia poškodenej aj vo vzťahu k

vyjadreniam svedka M. F., a v konfrontácii s výpoveďami obžalovaného, no predovšetkým svedkov T. A.,
R. C., V. F. a Adriany F., ktorí v čase, kedy boli spôsobené zranenia poškodenej konaním obžalovaného,
boli priamo prítomní na mieste, kde podľa výpovede poškodenej ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť.

K vyčerpávajúcej analýze podľa obžalovaného zásadných rozporov vo výpovediach poškodenej a

svedka M. F. krajský súd uvádza, že je len pochopiteľné a prirodzené, že svedok v dôsledku procesu
zabúdania spojeného s plynutím času si nebude pamätať na všetky detaily prejednávanej veci a to
aj časového charakteru. Nie je možné od svedka spravodlivo požadovať, aby ním vnímanú udalosť
opakovane aj s menším, či väčším časovým odstupom popisoval absolútne zhodne so všetkými
detailmi. Naopak práve skutočnosť, pokiaľ by svedok absolútne opakovane zhodne aj s väčším časovým

odstupom priebeh sporných udalostí popisoval zhodne, mohlo by to vzbudiť pochybnosti o pravdivosti
jeho tvrdení, pretože takýto jeho prejav by bol v rozpore s prirodzeným procesom zabúdania spojeným
s plynutím času.Aj krajský súd odlišnosti vo výpovediach oboch svedkov poškodenej, resp. svedka F. hodnotil len ako
dôsledok plynutia času a prirodzenej neschopnosti človeka zapamätať si každý jeden okamih útoku na
jeho osobu a jeho časovú postupnosť, a to aj (okrem plynutia času) v dôsledku strachu, rozrušenia,

či stresu. Je nutné označeným svedkom prisvedčiť, že pokiaľ obžalovaný ich ohrozoval opakovanými
slovnými útokmi počas dňa, ktoré s rastúcim množstvom požitého alkoholu (a to aj svedkom M. F. a
rovnako poškodenou V. S.) sa stupňovali, až vyústili do fyzických útokov najsamprv voči svedkovi F. a
následne voči poškodenej, ktorá chcela svedkovi F. privolať pomoc, mali dôvod sa jeho konania obávať
(vnímať ho v bezprostredne nasledujúcej budúcnosti ako ohrozujúci ich zdravie, či dokonca život) a

logicky preto v kontexte uvedeného vyznievajú aj nezrovnalosti a rozpory vo výpovediach poškodenej
V. S., resp. svedka M. F., ktorý bol tiež napokon preukázateľne fyzicky napadnutý obžalovaným, takéto
správanie sa obžalovaného voči svedkovi F. predsa nebolo prvýkrát, už s ním predsa mal v roku 2015
negatívnu skúsenosť.

V odvolaní prezentovaný podrobný rozbor výpovedí poškodenej (a to slovo po slove) potom síce

dokazuje, že poškodená vypovedala rozdielne o tých istých skutočnostiach, ktoré sa mali stať pred
skutkom, po samotnom skutku, či k správaniu sa obžalovaného pred osobami, ktoré mali byť svedkami
samotného skutku a spôsobu ich správania sa pred, počas a po skutku - no súčasne platí, tak
ako to správne hodnotí aj okresný súd, že výpovede poškodenej nerozporujú ustálené skutkové
zistenia uvádzané v skutkovej vete rozsudku - kým mala byť napadnutá a z akej príčiny, akým

spôsobom a to v takom rozsahu, že bez rozumných pochybností je možné uzavrieť za použitia ďalších
produkovaných dôkazov tak, ako ich sumarizuje aj okresný súd, že spôsob napadnutia - konanie
obžalovaného - bolo bezprostrednou príčinou (ako možný mechanizmus) vzniku najzávažnejšieho
zranenia diagnostikovaného u poškodenej, ktoré bolo rozhodným pre ustálenie doby liečby, ktorá zase
predstavuje ako reálne dokázaná okolnosť, rozhodujúcu skutočnosť pre právne posúdenie konania

obžalovaného - ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví, čo sú všetko skutočnosti
rozhodné pre právne posúdenie konania obžalovaného v posudzovanom prípade.

Výpoveď poškodenej je totižto podľa názoru krajského súdu realisticky vystavaná, kde v logickej
(súvislosti) postupnosti opisuje zhodne s výpoveďou svedka M. F. príčinu a okolnosti vzniku konfliktu

medzi svedkom F. a obžalovaným, napadnutie svedka F. obžalovaným, jej snahu privolať mu pomoc,
ktorému hrozilo opakované fyzické napadnutie od obžalovaného, čo bol dôvod, prečo vychádzala z
domu, rovnako ako mal do nej obžalovaný sotiť (resp. ju udrieť), čo bol dôvod, prečo (a odkiaľ) spadla,
tiež zotrvala na tom, že ju obžalovaný napadol aj v čase, keď ležala na zemi, kde opis napadnutia a
predmet na to použitý obžalovaným nerozporuje, ale dopĺňa vo svojej výpovedi svedok F..

Ako poškodená tak aj svedok M. F. potom vo svojich výpovediach v podstate totožne zotrvali na svojich
tvrdeniach, z akého dôvodu mal vzniknúť konflikt medzi obžalovaným a M. F. a že obžalovaný fyzicky M.
F. napadol, preto svedok M. F. v podstatných skutočnostiach - rovnako ako poškodená popisuje dôvod
konfliktu s obžalovaným - to, že bol fyzicky napadnutý obžalovaným úderom do tváre, že v snahe mu

pomôcť, poškodená vybehla z domu, aby privolala pomoc - ako došlo k jej pádu na zem - to nevidel,
počul len krik a keď vyšiel z domu, videl už len poškodenú ležať na zemi, kde ju asi poriskom od metly,
či lopaty mal obžalovaný minimálne jeden až dva krát udrieť po tele - trval na tom, že nevidel, ako došlo
k pádu poškodenej na zem, pričom potvrdil tak, ako to uviedla aj poškodená, že v ďalšom napádaní
obžalovanému zabránil až jeho kamarát T. A..

Rovnako spôsob ako mal byť M. F. napadnutý obžalovaným potom zodpovedá možnému mechanizmu
vzniku zranení uňho diagnostikovaných tak, ako to plynie z lekárskej správy po jeho ošetrení v
ambulancii, čo výpoveď menovaného svedka verifikuje a logicky potom aj overuje časť jeho výpovede,
kde popisuje napadnutie poškodenej obžalovaným, keď ležala na zemi - súčasne ani v tomto prípade

nie je možné korektne požadovať od poškodenej ako aj svedka M. F., aby priebeh konfliktu medzi
obžalovaným a M. F., keďže všetci mali byť pod vplyvom alkoholických nápojov, hlavne spôsob (počet
úderov, či do akej časti hlavy) napadnutia, aby tento presne doslovne rovnako popísali.
Súčasne svedok M. F., ktorý ako to správne hodnotí aj okresný súd, by mal dôvod logicky vypovedať
v prospech poškodenej z dôvodu vzájomného blízkeho vzťahu k poškodenej, je jej priateľ, s ktorým

dlhodobo žije a zdieľa spoločnú domácnosť - a súčasne mal motív vypovedať v neprospech
obžalovaného, pre jeho zlý vzájomný vzťah s obžalovaným z minulosti, predchádzajúce konflikty slovné,
ktoré aj mali prerásť do fyzických útokov (obžalovaný za fyzické napadnutie svedka F. už bol postihnutý
v priestupkovom konaní) - aj napriek tomu opakovane zotrval na tom, že nevidel ako poškodená spadlana zem a teda, či ju obžalovaný sotil alebo ju udrel - trval na tom, že keď vyšiel von už ležala na zemi a
videl, ako ju ešte minimálne raz, možno aj dva krát udrel poriskom od metly po tele a rovnako vypovedá
ako poškodená, keď na pomoc jej mal prísť svedok T. A..

Uvedené potom nespochybňuje ani reálne zistené ďalšie ľahšie zranenia na tele poškodenej
(začervenanie s modrinou, na ľavej časti zadku pri oblasti konečníka a mnoho početné modriny na
pravejnohezadnejstehennejkosti),zdokumentovanévofotodokumentáciizprehliadkytelapoškodenej,
vykonanej dňa 05.06.2018 na traumatologickom oddelení NsP Poprad a to bezprostredne nasledujúci
deň po skutku, ktoré zodpovedali jej opisu, ako mala byť napádaná obžalovaným počas toho ako

ležala na zemi už po samotnom páde - kedy malo vzniknúť najzávažnejšie z jej spôsobených zranení
(zlomenina druhého krčného stavca chrbtice podvrtnutie medzi 2. a 3. krčným stavcom).
Z tohto pohľadu potom krajský súd považuje za nedôvodné odvolacie námietky obžalovaného
spochybňujúce tvrdenie poškodenej o pokračovaní v jej napádaní obžalovaným po páde na zem z tzv.
ganku, len z toho dôvodu, že tieto neboli diagnostikované pri vyšetrení poškodenej po jej príjme na
traumatologickom oddelení nemocnice v Poprade, čo bol aj dôvod, prečo neboli súčasťou znaleckého

skúmania znalca Y.. V. S. v znaleckom posudku č. 14/2018. Napokon uvedené zranenia, ak by aj boli
riadne u poškodenej diagnostikované a znalecky posudzované - zjavne vzhľadom na ich charakter, by
boli bez významu oproti najzávažnejším zraneniam, ktoré jej mali byť spôsobené konaním obžalovaného
z hľadiska právneho posúdenia jeho konania so spôsobením následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví.
Rovnako neobstojí spôsob hodnotenia záverov znaleckého dokazovania v posudzovanej veci

obžalovaným v rámci odvolania, kedy účelovo z kontextu záverov znaleckých posudkov vyberá zistenia
znalcov a zasadzuje ich do konceptu svojho spôsobu hodnotenia výpovede poškodenej tak, aby
zásadným spôsobom účelovo spochybnil jej vierohodnosť.
Oproti tomu okresný súd ako už bolo v úvode konštatované vyčerpávajúcim spôsobom a v logických
súvislostiach, tieto závery znaleckých posudkov hodnotí v kontexte výpovedí poškodenej a svedka M.

F., včítane ďalších produkovaných dôkazov tak, že tieto na seba logicky nadväzujú a neodporujú si
vzájomne, ako sa to snaží v odvolacích námietkach obžalovaný zdôrazniť.
Napríklad z hľadiska diagnostikovaných zranení u poškodenej okresný súd vysvetlil, prečo neuveril
tvrdeniu obžalovaného, že podľa záverov znalca Y.. V. S. si mohla poškodená najzávažnejšie
diagnostikované zranenie spôsobiť aj sama a to pádom zo schodovej plošiny, keďže bola pod

vplyvom alkoholických nápojov. Práve opis poškodenou, ako a akým spôsobom ju mal obžalovaný
napadnúť, považoval menovaný znalec za jeden z najpravdepodobnejších mechanizmov možného
vzniku posudzovaných zranení diagnostikovaných u poškodenej.
Rovnako tak závery znaleckého posudku znalkyne T.. V. U. konštatujú, že u poškodenej síce bol
zaznamenaný sklon ku konfabuláciam, no menej závažného charakteru a pokiaľ aj išlo o poruchu

pamäte spojenú s organickým poškodením mozgu z dôvodu nadmerného požívania alkoholických
nápojov, skreslenie obsahu pamäte má len nevedomý charakter. Trvala na tom, že snaha vedome
skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je u poškodenej nepravdepodobná, aj keď u žiadneho svedka
sa to vylúčiť nedá, pokiaľ sa rozhodne, že bude vypovedať nepravdu. Pokiaľ by aj išlo o nevedome
skreslenia vo svoj prospech, išlo by o nepodstatné detaily, ktoré sa netýkajú jadra udalosti. Je

nepravdepodobné, aby poškodená vedome interpretovala prežité skutočností, v jadre bez toho, aby ich
takto sama neprežila, svojej výpovede v jadre nezmenila a trvá na nich od začiatku. Nahováranie zo
strany iných osôb, k samotnému udaniu alebo priebehu vyšetrovania udalosti nebolo zistené.
Súčasne vo vzťahu k znaleckému posudku znalkyne Y.. K. Y. - V. neboli predsa produkované dôkazy,
ktoré by spochybnili konštatované závery, že u obžalovaného znalkyňa zistila II. štádium chronického

alkoholizmu bez syndrómu závislosti od alkoholu - s poruchami správania v stave opitosti. Štruktúra
osobnosti obvineného je akcentovaná, neurolabilná, ale v triezvom stave obvinený dokáže svoju
afektívnu dráždivosť a impulzivitu racionálne potláčať, no v stave opitosti je zistiteľná deliberácia
morálnych zábran a aktivizácia efektívnej dráždivosti aj na minimálne podnety v rodinnom prostredí.
Napokon k záverom znalkyne T.. V. T. v kontexte zistení aj znalkyne Y.. K. Y. - V. si krajský

súd osvojil záver okresného súdu, že obžalovaný nekonal vopred, či premyslene, ale skratovo a
impulzívne, v dôsledku požitia alkoholických nápojov, ktoré odbrzdili a uvoľnili jeho emočnú nestabilitu
a nevyrovnanosť, potláčanú dráždivosť a morálne zábrany vo vzťahu k poškodenej ako k jeho matke
pre ich ambivalentný vzťah z minulosti, čo len dopĺňa obžalovaným zvýraznené vyjadrenie menovanej
znalkyne na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je vlastne z psychického hľadiska „obeť svojej

matky“ a to predovšetkým z hľadiska ustálenej motivácie konania obžalovanému kladeného za vinu v
posudzovanom prípade.
Napokon si krajský súd v celom rozsahu osvojil aj argumentáciu okresného súdu, v rámci ktorej hodnotil
motiváciu svedkov, ktorí mali vypovedať v prospech obžalovaného a to T. A., R. C., V. F. a E. F.so záverom o tendenčnosti a účelovosti ich výpovedí v snahe pomôcť obžalovanému. Tiež ako to
správne zdôraznil aj okresný súd, žiaden zo svedkov vypovedajúci v prospech obžalovaného ani nemali
vedomosť o tom, že vôbec boli spôsobené zranenia poškodenej a už vôbec, že boli spôsobené nejaké

zranenia M. F.. Inak povedané, aj napriek preukázateľne diagnostikovaným zraneniam u poškodenej,
ale aj u svedka M. F., ktorý nebol na ošetrení sám, ale na výzvu príslušníkov polície, obžalovaný trval na
tom, že nie je ich pôvodcom a pokiaľ im tieto zranenia nespôsobil obžalovaný, či niekto iný z prítomných,
tak podľa jeho úvah si ich museli vlastne poškodená a svedok F. „spôsobiť sami navzájom“.
V kontexte doposiaľ uvedeného rovnako aj krajský súd nepovažoval v súlade s hodnotením okresným

súdom obsahu produkovaných dôkazov za dôvodné návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania
a keďže tieto vyhodnotil krajský súd ako totožné, o ktorých už okresný súd, čo aj riadne odôvodnil v
rozsudku, už rozhodol na hlavnom pojednávaní tak, že tieto návrhy zamietol postupom podľa § 270 ods.
3 Tr. poriadku a preto opätovne o nich krajský súd ako o nedôvodných nerozhodoval.
Za danej situácie a vykonaného dokazovania má krajský súd bez rozumných pochybností za to, že
skutok sa stal, je trestným činom a že páchateľom tohto skutku je obžalovaný Y. S..

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,
ako aj vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovaného, ako to
v rámci dokazovania namietal samotný obžalovaný.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu teda vyplýva presvedčivý vzťah medzi ustáleným
skutkovým zistením a jeho úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej.
Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, ak súd prvého
stupňa konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2

písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a k tomu krajský sud
len zvýrazňuje okresným súdom prednesenú komparáciu znenia posudzovaných ustanovení Tr. zákona
s ustálenými skutkovými zisteniami, ktoré si v celom rozsahu krajský súd osvojil a odkazuje na nich.

Súčasne z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do

úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu.
Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu
a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v posudzovanom prípade.
Okresný súd tiež v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku, ustálil existenciu poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 písm. m/ Tr. zákona - v prospech priťažujúcich, že obžalovaný

bol už za trestný čin odsúdený) a v nadväznosti na to tiež v súlade s Tr. zákonom (§ 38 ods. 2, 4 Tr.
zákona) u obžalovaného určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle
základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods.1, ods. 4 Tr. zákona) rozhodných pre naplnenie účelu trestu
zohľadňujúc pri tom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd mal však iný názor k posúdeniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, ktorá
podmieňovala úpravu dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom, je zvýšením o jednu
tretinu podľa § 38 ods. 2,4 Tr. zákona v neprospech obžalovaného.
Zákon totižto výslovne uvádza, že súd pri hodnotení priťažujúcich okolností môže podľa povahy
predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Povahou predchádzajúceho odsúdenia sa

tu rozumie nielen charakter a závažnosť predchádzajúceho trestného činu a druh a výmera trestu,
ktorý bol páchateľovi uložený, ale aj všetky ďalšie okolnosti spojené s odsúdením - najmä doba, ktorá
od odsúdenia uplynula, skutočnosť, či páchateľ trest vykonal, ako sa správal od predchádzajúceho
odsúdenia, prípadne po vykonaní trestu, vzťah predchádzajúceho a teraz súdeného trestného činu a
pod.

V súvislosti s hodnotením okresným súdom trestného rozkazu Okresného súdu Poprad, pod sp.
zn. 4T/19/2017 zo dňa 08.03.2017, právoplatného dňom 29.03.2017, na úhrnný podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov obžalovanému uloženého za prečin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a prečin krádeže podľa 212
ods. 1 Tr. zákona, kde bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov, s jej trvaním

do 30.03.2019, krajský súd konštatuje nasledovné.

Krajský súd totižto má za to, že hore prezentované odsúdenie obžalovaného, vzhľadom na charakter
a závažnosť odsúdenia za predchádzajúci trestný čin a druh a výmeru trestu aj hľadiska už uplynutéhočasu od roku 2017, za to uloženého je na mieste oproti závažnosti a charakteru trestnej činnosti v
posudzovanom prípade druhovo rozdielnej vnímať a hodnotiť, aj vzhľadom na druh a výmeru trestu mu
uloženého v posudzovanom prípade tak, že môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto

okolnosť neprihliadať, konkrétne podľa § 37 písm. m/. Tr. zákona, čím odpadol dôvod pre úpravu dolnej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v neprospech obžalovaného.
Zohľadňujúc potom doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol
konštatovať záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá
plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného Y. S.,

okolnosti, za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného, mal za to, že bolo na
mieste obžalovaného ukladať ako druh trestu - trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom vo výmere
2 (dvoch) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
(skutkoch v posudzovanom prípade spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
za iný úmyselný trestný čin), čo bol aj dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku
o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku, z toho dôvodu rozhodol tak,

ako uvedené vo výroku rozsudku a súčasne bez toho, aby zistil pochybenia v postupe okresného súdu,
ktorým obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej U., a.s., náklady zdravotnej starostlivosti
poskytnutej poškodenej V. v sume 3.550,28 eur.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.