Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2117220567.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: I. I., nar. XX. L. XXXX, bytom
E. XXX, proti žalovanému: Okresný súd Trnava, o nezrozumiteľnom podaní, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava z 9. marca 2021 č. k. 36Cb/200/2017-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobcu odmietol. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 129 ods. 1 až 3, § 132 ods. 1 až 3, § 161 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že dňa 29.9.2017 bolo súdu doručené
podanie žalobcu zo dňa 25.9.2017, kde ako žalovaný bol označený Okresný súd Trnava a predmetným
podaním žiadal nariadiť pojednávanie za jeho prítomnosti ohľadne právoplatne skončenej veci. Podanie

žalobcu bolo nezrozumiteľné, preto súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením č. k. 36Cb/200/2017-9
z 26.10.2017, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady svojho podania tak, že
uvedie, či sa jedná o sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
alebo ide o žalobu na obnovu konania sp. zn. 15Cb/9/98 (7Rob/1147/97), uviedol strany sporu, označil
rozhodnutie, dôvody obnovy konania. Žalobca v súdom stanovenej lehote 10 dní a ani dodatočne svoje
neúplné podanie žiadnym spôsobom neupresnil. Vo svojej odpovedi uviedol, že nepodáva návrh na

obnovu konania a tiež nepodáva sťažnosť a ďalej, že žalovaný je Okresný súd Trnava, nakoľko v
danej veci je zapríčinený trestný čin sudcu, ktorý zrušil platobný rozkaz protizákonne. Podanie žalobcu
bolo nejasné a nezrozumiteľné, nakoľko žalobca nepodal sťažnosť na postup súdu a ani nežiadal o
obnovu konania, avšak chcel zrušiť uznesenie, ktorým bol platobný rozkaz sp. zn. 7Rob/1144/1997
zrušený. Zároveň ako žalovaného uvádzal Okresný súd Trnava, ktorý nemôže byť v predmetnom spore
žalovaným. Z dôvodu, že riadne podanie je nutnou podmienkou konania a v prejednávanej veci sa jeho

neexistenciu nepodarilo odstrániť, čím neboli splnené podmienky na začatie konania, súd prvej inštancie
podanie žalobcu odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že ako
navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol opatrený podacou pečiatkou s

dátumom 29.9.1997. Na základe podaného návrhu v skrátenom konaní podľa § 172 ods. 1 O.s.p.
predseda senátu musí vydať platobný rozkaz bez vypočutia odporcu. Procesne sa stalo to, že
sudca vypočul odporcu medzi podaným návrhom dňa 29.9.1997 a vydaným platobným rozkazom
zo 14.1.1998 č.k. 7Rob/1144/97, čím bolo porušené ust. § 172 ods. 1 O.s.p. a dôkazom sú čísla
listov v spise (12, 13, 14). Súd dňa 29.9.1997 mimoprocesne a manipulovaným spôsobom doručil
návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s výzvou, ktorá je súčasne usmernením, aby odporca bol

vypočutý s uvedenými námietkami, obranou a dôvodmi v skrátenom konaní pred vydaním platobného
rozkazu. Napádal toto procesné zapríčinenie trestným činom sudcu voči navrhovateľovi. V písomnomplnomocenstve v spise z 27.10.1997 (č.l. 14) je už pojatá spisová značka 7Rob/1144/97 a žalobcovi
nebolo zrejmé ako v tom čase odporca so zástupcom vedeli a boli súdom oboznámení so spisovou
značkou v skrátenom konaní. Odpor z 26.1.1998, podaný odporcom dňa 3.2.1998, nebol odôvodnený

v zmysle § 174 O.s.p., pričom odporca v ňom poukazuje na odôvodnené námietky zo 7.11.1997.
Odporcom uvádzané dôvody súd nemôže akceptovať, lebo tieto boli súdu doručené medzi podaným
návrhom z 29.9.1997 a vydaným platobným rozkazom zo 14.1.1998, na čo súd neprihliadne, lebo
odporca nemôže byť vypočutý a nemôže uplatniť námietky a obranu pred jeho vydaním. Odpor bol
podaný oneskorene, nakoľko rovnopisy podania odporu sú opatrené podacou pečiatkou čiernej farby,

pričom nie je v podacej pečiatke vyznačená hodina a čas, avšak nie je na všetkých odovzdaných
podaniach poznamenané „Podané osobne“. Po 30 až 50-tich mesiacoch je dodatočne, čiže oneskorene
daný odtlačok pečiatky „Podané osobne“ modrej farby čo sa odlišuje od čiernej podacej pečiatky. Súd
v mesiaci september 1997 používal jednotnú čiernu farbu na pečiatkach v podateľni. Grafika podacej
pečiatky sa nezhoduje s grafikou používanou v roku 1999 „Podané osobne“. Tieto skutočnosti a dôvody
preukazujú, že došlo k zneužitiu pečiatky „Podané osobne“. Žiadal preto odvolací súd, aby pridelil znalca

z Ústavu kriminalistiky a kriminológie, odvetvie grafická diagnostika na zistenie pravosti a správnosti
grafiky odtlačku pečiatky „Podané osobne“.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, § 357 písm. b/ CSP), po
skonštatovaní (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu), že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak
podanie žalobcu, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia: „V zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. a), b) O.s.p.

súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia a oneskorene a navrhovateľom
napádaný platobný rozkaz zo dňa 14.1.1998 pod č.k.: 7Rob 1144/97-19 vydaný Okresným súdom
Trnava v zmysle ust. § 174 ods. 1 O.s.p., že má účinky právoplatného rozsudku a opatrí súd doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti.“ odmietol podľa § 129 CSP, a to z dôvodu neurčitosti, nezrozumiteľnosti,
ktorý nedostatok by mal byť takého charakteru, že neumožňuje súdu pokračovať v konaní o takomto

žalobnom návrhu žalobcu.

5. V zmysle ust. § 131 CSP predstavuje žaloba procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Avšak iba formálne spôsobilá žaloba je základným
predpokladom vecného prejednania veci.

6. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
Základnými zložkami civilnej žaloby sú žalobný nárok a žalobný dôvod. Oba slúžia na individualizáciu
predmetu konania - civilného sporu, preto je žalobca povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne
špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. To vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu

sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne disponuje konaním a jeho predmetom.

7. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných
skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho
subjektívneho práva materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať

rozhodujúce okolnosti skutkového žalobného deja tvorí jednu zo základných procesných povinností
žalobcu. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, resp. bremeno tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je
tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu
na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju.
Jednotlivé druhy žalobných petitov upravuje ust. § 137 CSP.

8. Žalobný dôvod potom predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými
stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného žalobcom.Žalobným dôvodom sa však nemá namysli právna kvalifikácia skutkového deja opísaného v žalobe,
nakoľko právna kvalifikácia je zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).

9. Náležitosti žaloby konkrétne upravuje ust. § 132 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musí žaloba obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) aj označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ktorý ako
bolo vyššie uvedené predstavuje samotnú žalobnú žiadosť, či žalobný petit, teda to, ako žalobca žiada,
aby súd v jeho právnej veci rozhodol.

10. V prípade, ak žaloba (ktorá je podaním vo veci samej), neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti,
ide o vady podania - žaloby. Vady žaloby môžu spočívať predovšetkým: a) v neúplnosti žaloby, ak jej
chýba jedna či viac náležitostí stanovených v CSP; b) v nesprávnosti, alebo v nezrozumiteľnosti žaloby,
čo sú prípady, kedy žaloba síce spĺňa formálne náležitosti stanovené CSP, avšak obsahové vyjadrenie
týchto náležitostí je nesprávne alebo nezrozumiteľné.

11. Ne/zrozumiteľnosť žaloby sa posudzuje vo vzťahu k jej určitosti. Podanie - žaloby je nezrozumiteľná,
ak je neurčitá, a to v tom zmysle, že ani s použitím výkladového pravidla podľa § 124 ods. 1CSP (každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu) nie je možné stanoviť, čo strana podaním (tu žalobou) sleduje.
Neurčité sú najmä podania, ktorých vada spočíva v nezrozumiteľnej identifikácii sporových strán, alebo

ak sú podania z logického hľadiska nekonzistentné, či rozporné. Nesprávne podania sú podania trpiace
vadami samotného svojho obsahu, napr. keď strany od súdu požadujú stanovenie výšky judikovanej
povinnosti v prípadoch, keď tak súd so zreteľom na viazanosť žalobným návrhom urobiť nemôže, napr.
ak žalobca v spore o náhradu škody žiada, aby výšku škody stanovil súd.

12.Akpotomsúdidentifikujevpodanívovecisamejniektorúzvádpodľaust.§129CSP,vydáuznesenie
v ktorom opíše vadu, ktorou podanie strany trpí, uvedie strane zrozumiteľným spôsobom, ako treba
opravu tejto vady vykonať v prípade nesprávneho alebo nezrozumiteľného podania, prípadne ako treba
vykonať doplnenie podania v prípadoch, ak ide o neúplné podanie a stanoví strane lehotu, v ktorej má
takúto vadu odstrániť opravou alebo doplnením.

13. Pri poučení o tom, ako má strana nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplniť alebo
opraviť, však súd nesmie prekročiť hranice poučovacej povinnosti podľa § 160 CSP, stranu poučuje
iba o procesných právach a povinnostiach, nie o otázkach hmotného práva. Ustanovenie § 160 CSP
upravujúce poučovaciu povinnosť súdu, je prejavom ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý

proces, avšak so zreteľom na tzv. rovnosť zbraní. Princíp rovnosti strán v civilnom sporovom procese sa
prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné
práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania preto súd nesmie pri poučovaní strany o oprave alebo
doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať stranu aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré
s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej

poučovacej povinnosti súdu. Ustanovenie § 129 ods. 1 CSP sa teda aplikuje iba v prípadoch, ak
podanie strany vo veci samej nespĺňa základné predpoklady, ktoré zákon pre takéto podanie ustanovuje.
Ak by však nesprávnosť, neúplnosť, či nezrozumiteľnosť podania spočívala vo svojej podstate v
hmotnoprávnych otázkach, súd nemôže v uznesení podľa § 129 ods. 1 CSP uviesť, ako treba opravu
alebo doplnenie vykonať, pretože by išlo o poučenie o otázkach podľa hmotného práva.

14.Pokiaľideopodanie(ktorébymohlobyťžalobou)žalobcuvpredmetnejprávnejveci,problematickým
bol jej celkový obsah, ako aj samotný žalobný petit. Žalobný petit pritom predstavuje spresnenie
všeobecnej náležitosti podania - čo sa podaním sleduje. Procesný predpis (CSP) vyžaduje, aby žalobca
okrem popísania rozhodujúcich okolností, ktoré ho viedli k podaniu žaloby (t. j. opísanie samotného

skutkového deja) v žalobe jasne formuloval aj svoj žalobný návrh - petit, teda uviedol, akého konkrétneho
rozhodnutia súdu sa domáha. Žalobný návrh pritom musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a presne
formulovaný.Jetonutnéztohodôvodu,žesúdmusícelkompresnevedieť,očommákonaťarozhodnúť,
nakoľko nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než tie, ktoré sú navrhované.
Žalobný návrh spolu s jeho skutkovým odôvodnením potom spolu predstavujú predmet konania. Žalobca

preto musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti
rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať
niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žaloba teda musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozsudku
obsahujúci rozsah uplatneného nároku.15. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho

rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie súdu nebolo vykonateľné. Požiadavka, aby žalobný
petit bol presný, určitý a zrozumiteľný nie je iba formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných
podmienok, ale je celkom nevyhnutná pre výsledok konania, teda pre to, aby po prevzatí žalobného
petitu do výroku rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia, aby teda vôbec mohli
nastať účinky žalobcom zamýšľané.

16. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti. Odvolací súd je rovnako toho názoru, že podanie žalobcu je nejasné a
nezrozumiteľné. Žalobca bol pritom uznesením súdu prvej inštancie č. k. 36Cb/200/2017-9 z 26.10.2017
riadne a zrozumiteľne vyzvaný na odstránenie uvedených nedostatkov svojho podania, pričom
predmetnéuznesenieobsahovaloúdajeotom,včomsúdpovažovalpodaniežalobcuzanezrozumiteľné

a neurčité, ako aj poučenie o tom, ako treba opravu alebo doplnenie podania vykonať, lehotu na
odstránenie vád podania, ako aj poučenie o tom, že podanie môže byť odmietnuté, ak nebude včas
opravené alebo doplnené. Poučene o spôsobe opravy bolo podľa odvolacieho dostatočne konkrétne,
nebolo urobené len formálne. Napriek takejto výzve, žalobca vady podania v podobe neurčitosti a
nezrozumiteľnosti neodstránil a hoci bolo jeho podanie napadnutým uznesením v súlade s ust. § 129

ods. 3 CSP odmietnuté, uvedené nedostatky neodstránil ani v rámci podaného odvolania, v ktorom
len znova zopakoval tvrdené skutkové okolnosti. Úlohou súdu nie je z tvrdených skutkových okolností
prípadu vyvodzovať žalobný nárok žalobcu, pretože by tým došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní
strán civilného sporového procesu. V zmysle § 129 ods. 3 CSP potom platí, že ak podanie nebolo na
výzvu súdu doplnené resp. jeho vady odstránené, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možné

v konaní pokračovať, súd podanie odmietne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí podania je
teda vecne správne. Súd prvej inštancie sa pritom v odôvodnení (ods. 10.) dostatočne vysporiadal so
svojím záverom, prečo je podanie nejasné a nezrozumiteľné, prečo tieto nedostatky neboli odstránené
a prečo pre tieto nedostatky nemožno pokračovať v konaní. Odvolací súd má za to, že tento postup
nepredstavuje neprimeraný formalizmus a vyžadovanie doplnenia takých náležitostí, ktoré by nemali

význam pre posúdenie predmetu konania, či boli v rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Navyše žalobca svoje podanie nedoplnil v zmysle výzvy súdu prvej inštancie ani do uplynutia lehoty na
podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania (§ 129 ods. 4 CSP).

17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

18. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

19. Písomné vyhotovenie uznesenia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.