Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519207694
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7519207694.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore navrhovateľky J. X., Q. XX. H. XXXX, U. Ž. X,
zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Werferova 1, proti odporcovi
v 1. rade : BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO : 47 967 692, odporcovi v
2. rade : NODUS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 61, IČO : 36 215 074, o uloženie povinnosti

zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 16. decembra 2019 č.k. 8Csp/463/2019-26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16. decembra 2019 č.k.
8Csp/463/2019-26.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) uznesením zo dňa

16. decembra 2019 č.k. 8Csp/463/2019-26 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol doručený súdu dňa 19. novembra 2019 a ktorým žiadala :
I. uložiť odporcovi v 1. rade zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach
zo dňa 19. júna 2015, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej;
II. uložiť odporcovi v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe

Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 19. júna 2015 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcovom v 1.
rade, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V návrhu uviedla, že Dohodu o zrážkach mzdy uzavrela s odporcom v 1. rade dňa 19.6.2015 (ďalej
len Dohoda o zrážkach zo mzdy) v súvislosti s Dohodou o splatení dlhu, ktorý má svoj „pôvod“ v
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela s veriteľom Poštovou bankou, a.s. (ďalej len Zmluva

o úvere) s tým, že v súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy jej nebolo nič bližšie vysvetlené.
Neuvedomila si, aké následky (na jej osobu) môže táto dohoda mať. Poukázala na to, že odporca v 1.
rade požiadal v októbri 2019 jej zamestnávateľa (odporcu v 2. rade) o vykonávanie zrážok zo mzdy,
pričom odporca v 2. rade jej oznámil, že zrážky bude vykonávať počnúc mesiacom október 2019. Aj
napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, odporca
v 2. rade je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy, a ona nemá možnosť sa im brániť, teda ich zastaviť

aleboobmedziť.AjkeďmáDohodaozrážkachzomzdyformuosobitnejlistiny,navrhovateľkauviedla,že
ju podpísala ako súčasť dokumentácie predloženej odporcom v 1. rade v súvislosti s vymáhaním úveru
a nemohla jej obsah meniť. Okrem toho právny predchodca odporcu v 1. rade ako veriteľ jej poskytol
peňažné prostriedky ako spotrebiteľke na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, teda sa jedná o
spotrebiteľský úver. Citovala ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s ktorým uviedla, že
v prípade zmlúv uzatváraných právnym predchodcom odporcu v 1. rade so spotrebiteľmi existuje celý

rad súdnych rozhodnutí, ktoré súdy označili za neprijateľné alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky
vyplýva zo samotného rozhodnutia. Keďže nedisponuje Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX navrhla, abysi ju súd za účelom vykonania dokazovania a posúdenia vyžiadal (do konania) od odporcu v 1. rade.
Uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok, a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemôže mať nárok bez súdnej

kontroly. Podľa navrhovateľky chýba súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, resp. existencie samotnej
pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, a to najmä z hľadiska, či takáto spotrebiteľská
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa prejavuje v tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa musel obrátiť na súd za účelom získania
exekučného titulu, a tým v podstate znemožní dlžníkovi, aby sa v súdnom konaní bránil námietkou
premlčania. Pozornosť upriamila i na to, že podľa vedomostí, ktoré má, pohľadávka odporcu v 1. rade
je z roku 2009 a je pravdepodobné, že je premlčaná. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia založila i na tvrdení, že obava, že odporca v 1. rade zasiahne do jej majetkovej sféry bez
súdneho prieskumu zmluvných podmienok a de facto mimosúdne zexekvuje jej majetok sa reálne

naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme zabráneniu ďalšej
majetkovej ujmy navrhla, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka doložila Dohodu o zrážkach zo mzdy
zo dňa 19.6.2015, Výzvu odporcu v 1. rade adresovanú odporcovi v 2. rade o vykonávanie zrážok

zo mzdy navrhovateľky zo dňa 1.10.2019 a Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa
19.12.2014.

5. Po citácii § 324 ods. 1,2,3 CSP a § 325 ods. 1,2 CSP, § 326 ods. 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP,
§ 329 ods. 1,2 CSP súd konštatoval, že pred nariadením neodkladného opatrenia sa vyžaduje, aby

navrhovateľ označil dôkazy aspoň základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne
chránený neodkladným opatrením, a tiež dôkazy na preukázanie osvedčenia naliehavosti, primeranosti
a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia.

6. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie

neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť zabezpečený formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času prakticky ani
nie je možné. Na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sporová strana, ktorá sa nariadenia
neodkladného opatrenia domáha, osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany úpravy svojich
práv a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí aspoň

jeden z dôvodov na jeho nariadenie (§ 325 ods. 1 CSP). Navrhovateľka odôvodnila návrh v podstate
tým, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, no odporca v 2. rade je
povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a ona nemá možnosť sa im brániť. Okrem uvedeného poukázala na
spotrebiteľský charakter úverového vzťahu. A bez toho, aby k návrhu doložila úverovú zmluvu tvrdila, že
dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných

zmluvných podmienok a tiež úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok.

7. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút pre prípad neplnenia si povinností
zmluvnou stranou. Účelom tohto zabezpečovacieho inštitútu je práve uspokojenie pohľadávky mimo
súdneho konania. Je preto nelogické, že navrhovateľka odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami práve účelom dohody o zrážkach zo mzdy, ktorým je mimosúdne uspokojenie
pohľadávky. K prípustnosti dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch súd akcentuje,
že tento inštitút nebol zákonodarcom z týchto vzťahov vylúčený ako neprípustný. Ak neexistuje riziko
vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom
vzťahu prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok

dlžníka. Ak pravdaže hrozba vymoženia nečestného plnenia existuje, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred
hroziacim rizikom. Za zásadné súd v tejto súvislosti považuje, že navrhovateľka návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a listinami k nemu doloženými neosvedčila riziko vymáhania nezákonného
plnenia odporcom v 1. rade.

8. Rovnako navrhovateľka neosvedčila ani to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v
1. rade, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a tiež úroky a poplatky,
na ktoré nemá nárok. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva. Navrhovateľka doložila k návrhu len dohodu o zrážkach zo mzdy, výzvu odporcu v 1. radeadresovanú odporcovi v 2. rade na vykonávanie zrážok z jej mzdy a oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky. Ani jedna z týchto listín ale neosvedčuje tvrdenie navrhovateľky, že prostredníctvom zrážok
zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo premlčanú

pohľadávku. K možnosti osvedčiť tieto tvrdenia súd uviedol, že ako dôvod neobstojí, že úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXX navrhovateľka nedisponuje. Podľa § 9 ods. 18 zákona č. 129/2010 Z.z.
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, veriteľ je povinný na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu jedno vyhotovenie fotokópie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského

úveru vrátane ich zmien za trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne. Za každú ďalšiu žiadosť o
vyhotovenie fotokópie podľa prvej vety môže veriteľ požadovať úhradu vo výške, ktorá nemôže prekročiť
výšku účelne vynaložených nákladov spojených so zhotovením fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a s jeho odoslaním. Navrhovateľka sa teda v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch sama
mohla obrátiť na veriteľa, aby jej vyhotovil fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a fotokópiu
všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru vrátane ich zmien za trvania

zmluvy, aby súdu osvedčila tvrdenie, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha
plneniezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Navrhovateľkaanilennetvrdila,žebytakučinila.Navyše
z článku I. bodu 1 Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto zabezpečuje Dohodu o splatení dlhu a
privatívnej novácii zo dňa 19.6.2015. Privatívna novácia predstavuje nahradenie doterajšieho záväzku
novým záväzkom (§ 570 Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená, že medzi navrhovateľkou a

veriteľom malo dôjsť k zmluvnému zrušeniu ich doterajšieho záväzku a jeho nahradením novým
záväzkom s tým, že doterajší záväzok zanikol a navrhovateľka je povinná (s)plniť už nový záväzok.
Žiadne bližšie okolnosti o obsahu tohto záväzkového vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.
rade ale nie sú súdu známe. Navrhovateľka sa o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bližšie (prakticky) vôbec nezmieňuje a z návrhu nevyplýva ani to, prečo k nemu dohodu o splatení dlhu a

novácii nedoložila. Tá skutočnosť, že pri privatívnej novácii nemôžu účastníci v novom právnom vzťahu
použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného záväzku indikuje, že odporca v 1. rade od navrhovateľky
nevymáha premlčaný dlh.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu, a preto súd návrh zamietol.

10. O trovách neodkladného opatrenia si vymienil súd rozhodnúť v rozhodnutí o veci samej.

11. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté
uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, písm. f/, písm. h/ CSP. Uviedla, že spolu so žalobou doručila súdu aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy zo dňa 19. júna 2015, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, až do právoplatného

skončenia konania o veci samej.

12. Poznamenala, že dohodu podpísala ako súčasť odporcom predložených listín a nijakým spôsobom
nemohla meniť ich obsah. Dohoda o zrážkach, ktorú uzatvorila s odporcom v 1. rade dňa 19.
júna 2015 súvisela s dlhom, ktorý má svoj pôvod v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú

uzatvorila s veriteľom (Poštovou bankou, a.s.). Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
veriteľovi dosiahnuť uspokojenie bez toho, aby sa veriteľ musel obrátiť na súd za účelom získania
exekučného titulu. Poukázala na to, že veriteľ (Poštová banka, a.s.) zmluvou zo dňa 8. decembra 2014
postúpila pohľadávku voči navrhovateľke na BOSSUNT INVESTMENT LIMITED, čo bolo navrhovateľke
oznámené listom zo dňa 9. decembra 2014. Od uvedeného momentu uplynula doba už vyše 5 rokov,

a tak pohľadávka odporcu v 1.rade voči navrhovateľke je premlčaná. Vyslovila názor, že záver súdu o
tom, že navrhovateľka z dôvodu privatívnej novácii nemôže použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného
záväzku nie je správny, lebo v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec. Podľa § 9 ods. 6 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práva, ktoré mu vyplýva z tohto
zákona. K dôvodom, prečo sa navrhovateľka o novácii v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nezmieňuje, a prečo tento do konania nedoložila je ten, že Dohodu o splatení dlhu a privatívnej novácii
zo dňa 19.6.2015 považuje ak nie za neplatný právny úkon, ktorý obchádza zákon podľa § 39 OZ, tak
minimálne za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.13. V závere odvolania odvolateľka poukázala na názory prezentované v dokumente Ochrana
spotrebiteľa - spotrebiteľské úvery a iné úvery pre spotrebiteľov, Justičná akadémia SR, Omšenie, 11. a
12. februára 2019, kde sa spomínajú aj úvahy o limitoch zmluvnej autonómie pri uzatváraní splátkových

dohôd. Aj po uzavretí splátkového kalendára má veriteľ povinnosti vyplývajúce aj z pôvodnej zmluvy a
taktiež nie je dotknutá možnosť prieskumu prijateľnosti zmluvných ustanovení v pôvodnej zmluve. Nie
je dotknutá ani možnosť preskúmania prípadného použitia nekalej obchodnej praktiky pri uzatváraní
dohody o splátkach. Pri komplexnom hodnotení stavu právnej úpravy je zrejmé, že spotrebiteľský právny
vzťah nemožno dohodou účastníkov vyňať z režimu ochrany spotrebiteľského práva. Mala za to, že súd

prvej inštancie zlyhal pri predbežnom ex offo skúmaní nekalosti zmluvnej podmienky, a rezignoval aj na
poskytnutie ochrany porušeným a ohrozeným subjektívnym právam.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení

§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených
počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo preukázanie obavy z možného

ohrozenia budúcej exekúcie.

21. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení po začatí konania je: 1. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k
predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení
nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,
ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez

okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutejstrany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

23. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody,
či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu
ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej

argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom
osvedčiť.

24.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

25. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať

pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ
preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

26. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

27. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti

potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá

jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.

a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

28. V právnej praxi došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn.6 M Cdo 5/2012), čo v okolnostiach
prejednávanej veci znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej

nemožno vyvodiť len zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho
právneho vzťahu strán, ale je potrebné sa zaoberať konkrétnymi žalobkyňou tvrdenými dôvodmi
neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy.

29. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jej
hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov.30. Navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia ani
to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje odporcovi v 1.rade vymôcť od nej plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok, úroky a poplatky na ktoré nemá nárok.

31. Navrhovateľka s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doložila len dohodu o zrážkach
zo mzdy a výzvu odporcu v 1. rade adresovanú odporcovi v 2. rade na vykonanie zrážok zo mzdy
navrhovateľky a oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky.

32. Je treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že ani jedna z predložených listín neosvedčuje tvrdenie
navrhovateľky, že prostredníctvom zrážok zo mzdy odporca v 1. rade vymáha plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok alebo premlčanú pohľadávku.

33. V tomto štádiu konania bez úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Poštovou bankou

a.s. a navrhovateľkou, ako aj dohody o splatení dlhu a privatívnej novácii zo dňa 19.6.2015, nemôže
odvolací súd zaujať názor k (ne)platnosti úverovej zmluvy, resp. či ide o úverovú zmluvu bez úrokov a
bez poplatkov, ani k námietke premlčania práva, ani k (ne)platnosti dohody o splatenie dlhu a privatívnej
novácii.

34. Z vyššie uvedených dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej
inštancie odvolací súd uznesenie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 16. decembra 2019 č.k.
8Csp/463/2019-26 ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

35. O trovách tohto neodkladného opatrenia vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).