Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220201723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220201723.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F.M. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, B. K.
XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 2.120,06 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.961,74 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.961,74 EUR od 28.02.2018 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 85,07 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa1.10.2020domáhal,abysúdzaviazalžalovaného
zaplatiť mu sumu 2.120,06 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania
a trovy právneho zastúpenia.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa1.8.2017sožalovanýmakodlžníkomZmluvuopôžičkeev.č.XXXXXXX/
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2000,-eur. Podľa zmluvy o
pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 84 mesačných splátkach po 38,26 eur a to až do
celkovej sumy vo výške 3.213,84 eur. Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi sumu 38,26
eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas
preto ho žalobca listom zo dňa 29.12.2017- predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade dlžných
splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok

nedošlo, žalobca dňa 19.2.2018 úver zosplatnil o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.2.2018
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil.
Jeho celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.120,06 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
sa dostal so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalej
uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad v
stĺpci „Pokuta“ v sume 250,04 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,-eur v zmysle

ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a
povinnostiach doručená dňa 8.12.2021 do vlastných rúk, písomne nevyjadril.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný a neúčasť na nariadenom
pojednávaní neospravedlnil. Z neúčasti na nariadenom pojednávaní s tým, že dal súhlas s prejednaním
veci v neprítomnosti, sa ospravedlnil žalobca a jeho právny zástupca. Z uvedených dôvodov postupom

podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
5. Na nariadenom pojednávaní súd v súlade s § 204 CSP oboznámil podania strán sporu a listinné
dôkazy: žaloba na č.l. 1-4, zmluvu na č.l. 11-21, dodatok k zmluve na č.l. 22, predžalobná upomienka
na č.l. 22, doručenka na č.l. 23, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na č.l. 23, prehľad
splátok a úhrad na č.l. 24, ospravedlnenie na č.l. 77, uznesenie č.l. 82, zmluva na č.l. 87-114 a ďalší

obsah spisu, pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu
Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný dňa 23.5.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- eur. Ďalej boli
v zmluve dojednané tieto podmienky: počet splátok 84, splátka 38,26 eur, celková čiastka 3.213,84
eur, celková výška a mena úveru 2.000 eur, RPMN 15,90 %, fixná ročná úroková sadzba 15,90 %,
priemerná hodnota RPMN 12,95 %, odplata 15,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 19,62 %,

celkové náklady spotrebiteľa 1.213,84 eur, termín konečnej splatnosti 20.5.2024, prvá splátka splatná
dňa 20.6.2017. Právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2017 upozornil
žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 114,78 eur a vyzval ho k úhrade. Zároveň
ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Predmetnú predžalobnú upomienku prevzal žalovaný
8.1.2018. Dňa 22.2.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru.

Z prehľadu splátok a úhrad má súd preukázané, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu
sumu 38,26 eur.
6. Právnym nástupcom právneho predchodcu žalobcu, t.j. obchodnej spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. sa na základe Projektu rozdelenia zlúčením spísaného vo forme Notárskej zápisnice sp. zn.
Z. XXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX v spojení s prílohou 1 Projektu rozdelenia - Opisom

rozdelenia majetku stal žalobca v tomto spore, teda Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.
7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
8. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
9. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
11. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banka sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a
úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.
12. Podľa § 7 ods.15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej

starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
13. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a ,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) , ktorí súzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 9 ods.2 písm. f) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
16. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) , s) , z) a aa) , c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,

neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15

alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou
veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

17. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
18. Podľa § 15 ods.1 zákona ZoSÚ zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný

celok.
19. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak
s poukazom na § 11 ods.1 (pre nesprávne uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ) a tiež
z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
20. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne

zistiťbonituklienta,tedačiklientbudeschopnýsplácaťúver.Čiveriteľtútopovinnosťriadneavsúladeso
zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného
príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom
o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť

a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca
jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
21. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca

poskytol žalovanému úver napriek tomu, že vôbec nemal zistenú a preverenú výšku jeho výdavkov. Z
predloženej zmluvy o spotrebiteľskom údaje vyplýva, že žalobcovi neboli predložené žiadne doklady od
žalovaného (nie je zaškrtnutý žiaden údaj o predloženom doklade). Zo zmluvy tiež plynie, že je vydatá.
Žalovaný mal mať príjem 293 eur mesačne bez nákladov na bývanie, SIPO, telefón, čo sú absolútnenereálne údaje 0 Eur (už len s ohľadom na samotnú skutočnosť v zmluve, že žalovaný je vlastníkom
telefónu a niekde bývať a náklady s bývaním mať musí).
22. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len

na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na
tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard
posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa §
7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie
čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri
rozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa10.03.2020sp.zn.3Co/153/2019,najmäbod17odôvodnenia
rozsudku).
23. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že posúdenie bonity žalovaného nespĺňalo ani minimálne štandardy.
Tu treba pripomenúť odbornú starostlivosť dodávateľa, pričom nemožno vychádzať len z tvrdení, či

čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať
preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj
o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Zo zmluvy
plynie, že žalovaný nemá žiadne mesačné výdavky (SIPO, náklady na bývanie, telefón), mesačné
finančné výdavky všetky tieto majú byť v nereálnej výške, keďže je zrejmé, že žalovaný musí niekde

bývať, ak je vlastníkom telefónu, musí mať výdavky spojené s jeho používaním, rovnako tak výdavky
na živobytie. Je nereálne, aby žalovaný nemal za celý mesiac spolu s manželom žiadne výdavky
a žil s nulovými nákladmi. Zo zmluvy tiež plynie, že právny predchodca žalobcu ani žiadne doklady
nežiadal priložiť, keďže nie sú v zmluve označené. Vychádzanie len z aktuálneho príjmu je však vo
vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce. Nebol produkovaný žalobcom

ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to znamená výdavky žalovaného, najmä
na živobytie. Išlo by o popretie účelu a zmyslu zákona, ak by stačilo zo strany dlžníka pri uzavretí
zmluvy v snahe získať úver uviesť, že nemá absolútne žiadne výdavky a u veriteľa by to nevzbudilo
žiadne pochybnosti a úver by bez problémov poskytol len vzhľadom na výšku príjmu žiadateľa. Ak
sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce, keďže nejde o náležité preverenie

bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie výdavkov žalovaného, hoci to zákon jasne vyžadoval.
Vzhľadom na uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa zistiť konkrétnu výšku
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná starostlivosť naviac
predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník objektívne podložil
(podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).

24. Veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide
o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou
starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného (minimálne na stravu, lieky,
bývanie).Nejednásapretookonaniesodbornoustarostlivosťouvprípade,akveriteľsitietorozhodujúce
skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru

súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba ich
vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne
v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.
Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne
viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.

25. Súd sa stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn.
6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 a na ne odkazuje: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie
ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť
bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec
nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho

zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na
finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti,
pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé,
čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie

povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornoustarostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“
26. V tejto súvislosti súd poukazuje aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady

2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi

je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,

ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
27. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho

dvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej
v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
28. Záver súdu vo vzťahu k nutnosti riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa nemôže
byť pre žalobcu prekvapujúci a neočakávaný, keďže v mnohých rozhodnutiach všeobecných súdov
dôsledok nesplnenia povinnosti bol vyslovený. Len na margo viď napr. na rozsudok Okresného

súdu Prešov sp.zn.10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020 a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020, z ktorého citujúc: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.
Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“ Podobne v rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019 je ohľadom nutnosti náležite posúdiť bonitu
spotrebiteľa, súd druhej inštancie uvádza: „je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č.
129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka

musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy.
Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva
z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny
a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými
dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie

ačimutedazostávadostatokfinančnýchprostriedkovnasplácanieúveru.Vkonanížalobcanepreukázal
splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil
zákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov“.
29.Nazákladeuvedenésúddospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žebynáležiteskúmalavyhodnotil

bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7 ods.1
citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
30.Okremtejtoskutočnosti,súdkonštatuje,žemedzináležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorých
nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. i)
a k) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere
správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve je uvedený údaj o RPMN
(15,90 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 15,60 %
(viď kalkulačka fininfo.sk MF SR). Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákonazodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec
(viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017).
31. Absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s) z) a aa) je dôvodom, pre ktorý sa žalovanému

poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto okrem nedostatočného overenia bonity
žalovaného aj táto skutočnosť znamená, že žalovaný je povinný veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého
úveru t.j. 2000,-eur. Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma 2000,-eur a na
úver zaplatil sumu 38,26 eur, preto súd žalobcovi priznal rozdiel medzi týmito sumami vo výške 1.961,74
eur a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.

32. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
žalovanej sumy.
33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.,

36. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov iba nárok úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.961,74 eur a to odo dňa 28.2.2018, teda dňom nasledujúcim
po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom. V časti v ktorej súd žalobu zamietol súd
nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní úspešnejší žalobca ((úspech žalobcu 92,53 %
(oprávnený nárok 1.961,74 eur) proti úspechu žalovaného 7,47 % - čistý úspech žalobcu 85,07 %)),
avšak len čiastočne, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov vo
výške 85,07 % podľa miery jeho úspechu v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.