Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Cb/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205633
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719205633.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Brož-cz

spol. s r.o., so sídlom ČSLA 36, 391 11 Planá nad Lužnicí, Česká republika, IČO: 25174151, zastúpený
JUDr. Ladislavom Novotným, advokátom, so sídlom 9.května 1282, 390 02 Tábor, Česká republika,
proti žalovanému BGM-impex s.r.o., so sídlom Mlynská 159, 962 33 Budča, IČO: 45369470, zastúpený
Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P.O.Box 60, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36859095, o zaplatenie 730,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 730,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 730,- € od 23.07.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa18.11.2019bolnatunajšísúddoručenýnávrhnavydanieeurópskehoplatobnéhorozkazu,ktorým
sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 730,- € z titulu nezaplatenia
prepravného na základe zmluvy o poskytovaní služieb - doprava, ako i zákonný ročný úrok z omeškania
vo výške 10 % zo sumy 730,- € od 23.07.2019 do zaplatenia. Taktiež si žalobca uplatnil nárok na náhradu

trov konania z titulu súdneho poplatku.

2. Tunajší súd vydal dňa 15.01.2020 európsky platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa
21.02.2020, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 23.03.2020, doručený tunajšiemu súdu formou
elektronického podania dňa 23.03.2020, v ktorom okrem iného uviedol, že tento návrh považuje za
nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu, čiže predmetnú pohľadávku popiera, s tým, že predmetná
faktúra vystavená žalobcom nebola žalovanému doručená a žiadny z dokladov priložených v návrhu nie

je potvrdený žalovaným, v dôsledku čoho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Dňa 04.05.2020 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odporu zo dňa
29.04.2020, doručené tunajšiemu súdu dňa 04.05.2020, v ktorom okrem iného uviedli, že uplatnená
pohľadávka je dôvodná, keďže žalobca vykonal pre žalovaného v dňoch 7.-11.júna 2019 prepravu
nákladu tovaru z obce Simmersfeld v SRN do Bratislavy - Devínskej Novej Vsi v Slovenskej republike.
Konal tak na základe sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.20190231 zo dňa 05.06.2019,

pričom k vzniku tejto zmluvy došlo tak, že žalovaný zaslal jej text žalobcovi emailovou správou zo
dňa 05.06.2019, keď ho označil ako objednávku D-72-BA a žalobcu požiadal o potvrdenie tohto textu
a ďalej o zaslanie aktuálnych dokladov k vykonávaniu medzinárodnej nákladnej dopravy, čo bolo
vopred telefonicky dohodnuté. Žalobca v ten istý deň sprostredkovateľskú zmluvu o preprave vecič.XXXXXXXX-objednávku D-72-BA potvrdil a odoslal spolu s požadovanými dokladmi žalovanému späť.
Žalovaný následne zaslal žalobcovi dňa 10.06.2019 ďalšiu emailovú správu, v ktorej mu oznámil k
objednávke D-72-BA zo dňa 07.06.2019 ID pre vykládku prepravovaného tovaru. Žalobca potom dňa

14.06.2019 zaslal žalovanému emailovou správou potvrdenie o vykládke tovaru. Z týchto dokladov
vyplýva, že si žalovaný u žalobcu konkrétnu dopravu tovaru objednal a žalobcu ju pre neho vykonal.
Žalobca vyúčtoval cenu prepravy dojednanú potvrdením sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci
- objednávky žalovanému faktúrou č.1001902717, ktorú mu zaslal spolu s príslušnými dokladmi, t.j.
najmä medzinárodným nákladným listom č. L. R. k preprave dňa 17.06.2019 poštou. Vzhľadom k

tomu, že k úhrade faktúry za prepravu tovaru nedošlo, žalobca urgoval žalovaného o zaplatenie
ceny prepravy, a to telefonicky a následne aj písomne, tzv. upomienkou pred podaním žaloby zo dňa
04.09.2019, avšak ani na túto upomienku žalovaný nijako nereagoval a pohľadávku nezaplatil. Na
záver uviedol, že nie je pravdou, že by žalovanému nebola cena prepravy vyúčtovaná a že by nemal
vedomosť o tom, že žalobcovi dlží čiastku 730,- €, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný popiera, že
faktúru s vyúčtovaním ceny prepravy obdržal, hoci z upomienky vyplýva, že o nej musel vedieť, v deň

predchádzajúci spísaniu tohto vyjadrenia zaslal žalobca z opatrnosti žalovanému dotknutú faktúru s
overenou kópiou medzinárodného nákladného listu znova.

4. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 15.06.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju

neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2020,
s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, vzhľadom na vzdialenosť procesného súdu od sídla
žalobcu resp. jeho zástupcu. Zároveň vyjadril žiadosť, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo a aby
súd rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, dostavil sa právny zástupca
žalovaného, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané. Súd postupoval v súlade

s ustanovením § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

5. Súd na predmetnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu
konania doložili do súdneho spisu strany sporu a to: upomienku pred podaním žaloby z č.l.7 vrátane

poštového podacieho hárku, faktúru č.1001902717 z č.l.8, sprostredkovateľskú zmluvu 20190231 z
č.l.8, medzinárodný nákladný list z č.l.9, sprostredkovateľskú zmluvu - dokončenie z č.l.9, emailovú
komunikáciu z č.l.35-38, originál medzinárodného nákladného listu XXXXXXX, originál upomienky pred
podaním žaloby vrátane originálu poštového podacieho hárku z prílohovej obálky na č.l.41 a oboznámil
sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav.

Zo sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.XXXXXXXX zo dňa 05.06.2019 súd okrem iného
zistil, že v záhlaví zmluvy sú uvedené údaje žalovaného vrátane loga. Ako dopravca je tu uvedený
žalobca. Tiež je špecifikovaný typ a ŠPZ vozidla, ako aj tovar. Pri nakládke je uvedené ako adresa
BAK Abgaskomponenten GmbH, Simmersfeld, dátum 07.06.2019, 13:00 - 17:00 hod.. Pri vykládke je
uvedené adresa Volkswagen Slovakia A.S., Devínska Nová Ves/Bratislava, dátum 10.06.2019, 13-14.00

hod.. Cena prepravného 730,- €. Tiež je uvedená adresa pre doručenie faktúry, ktorá je rozdielna oproti
adrese sídla žalovaného. V zmluve je tiež uvedená poznámka, že po ukončení prepravy prosia o status
a po ukončení prepravy žiadajú obratom poslať emailom potvrdené doklady od prepravy a následne
poštou. Tiež sú tu špecifikované podmienky prepravy vo vzťahu k dopravcovi vrátane vodiča. Vo faktúre
má byť uvedené číslo ich objednávky. Faktúra má byť doručená do 7 dní po vykládke pri importe na

Slovensko a do 10 dní pri exporte zo Slovenska, pričom splatnosť faktúry je 30 dní po doručení originálu
CMR. V kolónke potvrdenie objednávky sa nachádza pečiatka žalobcu vrátane nečitateľného podpisu a
v kolónke vybavuje je uvedená Z. B. O.Á. bez podpisu a tiež je uvedené telefónne číslo.
Z originálu medzinárodného nákladného listu L. R. XXXXXXX súd zistil, že ako dopravca je tu uvedený
žalobca, ako odosielateľ firma BAK Bovsen Abgaskomponenten GmbH, Simmersfeld. V kolónke podpis

a razítko odosielateľa sa nachádza pečiatka firmy odosielateľa. V kolónke podpis a razítko príjemcu sa
nachádza pečiatka firmy DHL EXEL Slovakia s.r.o., dátum 11.06.2019, podpis nečitateľný. Tiež je tam
špecifikovaný tovar vrátane hmotnosti.
Z faktúry č.1001902717 zo dňa 17.06.2019 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu
uvedený žalobca, faktúra vystavená na firmu žalovaného, dátum splatnosti 22.07.2019. Fakturovaná

bola doprava podľa objednávky 20190231, nakládka 07.06.2019 Simmersfeld Nemecko, vykládka
11.06.2019Bratislava-DevínskaNováVes,Slovensko,zmluvnácena730,-€,faktúravystavenánasumu
730,- €.Z upomienky pred podaním žaloby zo dňa 04.09.2019 súd zistil, že ju adresovala firma žalobcu
žalovanému, s tým, že previerkou ich účtovných dokladov zistili, že im doposiaľ neuhradili pohľadávku
z faktúry 1001902717 vo výške 730,- €, splatná 22.07.2019. Zároveň uviedli, že očakávajú úhradu

do 10 dní od doručenia tejto upomienky, v opačnom prípade si svoj nárok uplatnia súdnou cestou.
Z pripojeného poštového podacieho hárku súd zistil, že dňa 04.09.2019 žalobca odosielal na adresu
žalovaného túto zásielku prostredníctvom Českej pošty.
Z emailovej komunikácie v období od 05.06. do 14.06.2019, ktorá prebiehala z emailovej adresy
[email protected] a [email protected] , súd zistil, že dňa 05.06.2019 z emailovej adresy žalovaného bol na emailovú adresu žalobcu
odoslaný email, z obsahu ktorého vyplýva, že na základe ich telefonického dohovoru posielajú
objednávku na prepravu a prosia o potvrdenie prijatia a zaslanie ich aktuálnych dokladov. Na konci je
uvedená Z. O., BGM-impex s.r.o. a telefónne číslo. Dňa 10.06.2019 bolo z emailovej adresy žalovaného
na emailovú adresu žalobcu zaslané ID na dnešnú vykládku s uvedením predmetného ID. Ako subjekt
v obidvoch týchto emailových správach je uvedené objednávka D-72-BA-7.6.. Dňa 14.06.2019 bol z

emailovej adresy žalobcu na emailovú adresu žalovaného zaslaný email, kde ako subjekt je uvedené
potvrdenie o vykládke.
Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržali vyjadrení uvedených v podanom odpore, s tým, že zotrvali na tvrdení, že žalobca žiadnym
dôkazom nepreukázal, že si žalovaný objednal prepravu za podmienok tvrdených žalobcom, s tým, že

dokazovanie negatívnej skutočnosti je v podstate nemožné a pokiaľ žalobca ním tvrdené skutočnosti
nepreukázal, nie je žalovaný povinný preukazovať opak. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie je dôvod
preukazovať alebo navrhovať dôkazy napríklad na nedôvodnosť resp. neexistenciu resp. nepravosť
emailovej komunikácie medzi stranami sporu, ktorá takisto nie je potvrdená žalovaným. Žalobu teda
žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

6. Podľa článku 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.593/2008 zo 17.06.2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Rím I.“), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie,
v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a
obchodných veciach.

Podľa článku 3 Voľba rozhodného práva bod 1 Rím I., zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si
zvolil zmluvné strany. Voľba musí byť robená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy
alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať
celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa článku 5 Zmluvy o preprave bod 1 Rím I., pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu

o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je právny poriadok
krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto určenia tovaru alebo
obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny
poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia ako sa dohodli zmluvné strany.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi

podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
Podľa§625ods.2Obchodnéhozákonníka,dopravcovivznikánároknaprepravnépovykonaníprepravy
do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), za právnickú osobu môžu robiť právne úkony
aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo
je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú

práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby
a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „citované nariadenie vlády“) v znení účinnom od 01.01.2015, sadzba

úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia vlády v znení účinnom od 01.01.2015, namiesto úrokov z
omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je dôvodná s výnimkou časti nároku na úrok z omeškania.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) o
rozhodnompráveprezmluvnézáväzky(RímI.)ustálil,žerozhodnýmprávom,ktorýjepotrebnéaplikovať
pre záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným je slovenský právny poriadok.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu tovaru,
s tým, že žalovaný nebol priamo odosielateľom, ktorým bola firma BAK Bovsen Abgaskomponenten

GmbH, sídliaca v meste Simmersfeld v Nemeckej spolkovej republike, s ktorou bol pravdepodobne v
priamom zmluvnom vzťahu práve žalovaný, s tým, že k objednaniu prepravy došlo formou písomného
návrhu tzv. sprostredkovateľskej zmluvy o preprave veci č.XXXXXXXX, ktorý bol žalovanému zasielaný
prostredníctvom emailu ako objednávka D-72-BA, s tým, že na strane žalovaného vystupovala Z. B.
O.. Konkrétne sa preprava mala uskutočniť v dňoch 07.-11.06.2019 z adresy firmy odosielateľa v meste

Simmersfeld v Nemeckej spolkovej republike na Slovensko do Bratislavy - Devínskej Novej Vsi, s tým, že
príjem tejto zásielky potvrdila firma DHL EXEL Slovakia s.r.o. a pokiaľ ide o odplatu, táto bola navrhnutá
žalovaným a následne akceptovaná žalobcom vo výške ceny prepravného, t.j. 730,- €.
Z medzinárodného nákladného listu č.L. R. mal súd preukázané, že žalobca ako dopravca vykonal
predmetnú prepravu, čo mal potvrdené tak odosielateľom, ako i príjemcom tovaru.

Rovnako pokiaľ ide o fakturáciu dojednanej odplaty, považoval súd za preukázané, že zo strany žalobcu
bol akceptovaný návrh žalovaného uvedený v predmetnej objednávke - návrhu sprostredkovateľskej
zmluvy o preprave veci, na základe čoho bola žalobcom vystavená faktúra č.1001902717.
Súd pritom záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah z
nepomenovanej zmluvy uzavretej v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorej

podstatou boli náležitosti spadajúce pod zmluvu o preprave veci tak, ako je táto definovaná vo vyššie
citovaných ustanoveniach § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, s tým, že súd zastáva názor, že strany
sporu ako účastníci tejto zmluvy si dostatočne určito dojednali predmet svojich záväzkov, t.j. žalobca
ako dopravca bol povinný prepraviť predmetný tovar - zásielku z dohodnutého miesta - miesta odoslania
do iného dohodnutého miesta - miesta určenia a žalovaný sa zaviazal zaplatiť dopravcovi odplatu -

prepravné v dojednanej výške.
Nakoľko žalovaný neuhradil dojednanú odplatu, ktorá bola vyúčtovaná predmetnou faktúrou v lehote jej
splatnosti, dostal sa do omeškania s jej úhradou, čiže s úhradou dlhu a preto žalobcovi vznikol nárok
aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry. Pokiaľ ide o výšku
uplatneného úroku z omeškania, tento si žalobca uplatnil vo výške 10 % ročne zo žalovanej sumy,

zrejmepodľačeskéhoprávnehoporiadku,avšaknakoľkosúdvyhodnotil,ževovecijepotrebnéaplikovať
slovenský právny poriadok, priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške, t.j. 9 % ročne
zo žalovanej sumy, nakoľko z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od
16.03.2016 vo výške 0 %, a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že nárok žalobcu nie je dôvodný,

nakoľko doklady predložené žalobcom nie sú potvrdené žalovaným, keď jednak súd poukazuje na to,
že takýto typ zmluvného záväzku nevyžaduje písomnú formu a rovnako žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, že by konanie za žalovaného ako právnickú osobu vykazovalo vady, teda že by nebolo v
súlade s vyššie citovaným ustanovením § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď podľa názoru súduje bežnou praxou podnikateľského subjektu, že napríklad objednávku na prepravu zadáva zmluvnému
partnerovi zamestnanec firmy z titulu príslušnej pracovnej pozície. Žalovaný pritom ani netvrdil a už
vonkoncom ani nepreukázal, že by dotyčná osoba prekročila svoje oprávnenia v tomto zmysle. Rovnako

pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu predmetná faktúra nebola doručená, k tejto námietke súd uvádza, že
faktúra je v zásade len daňovým a účtovným dokladom, a nárok na dojednanú odplatu z titulu zmluvného
vzťahuvznikáakodôsledoksplneniazáväzkuprotistranyanavyšemalsúdzpoštovéhopodaciehohárku
žalobcu preukázané, že tento žalovanému zasielal upomienku pred podaním žaloby, ktorou žalovanému
poskytli dodatočnú lehotu na úhradu predmetnej faktúry, pričom žalovaný nepreukázal, že by na základe

tejto upomienky u žalobcu reklamoval nedoručenie predmetnej faktúry. S poukazom na všetky tieto
skutočnosti sa obrana žalovaného súdu javila len ako účelová.

8. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca s výnimkou nepatrnej časti úroku z omeškania úspešný

v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s
tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon

na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.