Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011050
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717011050.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.
apríla 2021, v trestnej veci obž. S. A. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods.
4 Tr. zákona účinného do 30.09.2012 a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T/71/2017 zo dňa 04. marca 2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému S. A. - nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom A.,
ul. G. č. XXXX/XX,

u k l a d á :

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.9.2012, s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zákona,
§ 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, ú h r n n ý trest odňatia
slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 30.9.2012 trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť

štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach na 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/71/2017 zo dňa 04. marca 2010 bol obžalovaný S. A.
v bode I. a II. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, ods. 4 Tr. zákona a zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.
zákona, na tom skutkovom základe, že

v bode I.

- ako konateľ obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., so sídlom
Dostojevského 23, Poprad, IČO: 44 646 704, DIČ: 2022775304 vystupujúc v mene obchodnej
spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne odvádzanie daňových povinností, vedomý si svojej
povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v riadnom daňovom priznaníobchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010, ktoré bolo podané dňa 25.10.2010 na Daňovom úrade Poprad,
uplatnil v mene obchodnej spoločnosti vedome v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 342.161,71,-
eur a to napriek tomu, že obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. v
rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010,
uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom

Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o.,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku a v
rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010,
uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom

Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o.,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Levoči, nevystavila
objednávateľovi čiastkové faktúry za skutočne vykonané práce, ktoré obchodná spoločnosť PRVÁ
POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. skutočne dodala objednávateľovi na základe uskutočnených

subdodávok a vystavených faktúr pre obchodnú spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ,
s.r.o., a to faktúra číslo 0433012010, interné číslo 3133/10 zo dňa 15.07.2010 s dátumom zdaniteľného
plnenia 15.07.2010 od dodávateľa Stavebná prevádzkareň s.r.o., Probstenova cesta 9, Levoča, IČO
36 451 975, v cene 57.766,21,-eur, z toho DPH vo výške 9.223,17,-eur, faktúra číslo 2010148, interné
číslo 3136/10 zo dňa 30.07.2010 s dňom dodania 30.7.2010 od dodávateľa STAVOPROJEKT s.r.o.,

Jarková 31, Prešov, IČO 31 705 286 v cene 11.602,50,-eur, z tohto DPH vo výške 1.852,50,-eur, faktúra
číslo 10378, interné číslo 3137/10 zo dňa 30.07.2010 s dňom zdaniteľného plnenia 30.07.2010 od
dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 411.224,36,-eur,
z toho DPH vo výške 65.657,67,-eur, faktúra číslo 20100209, interné číslo 3142/10 zo dňa 05.08.2010
s dátumom dodania plnenia 05.08.2010 od dodávateľa Tatra Clima s.r.o., Priemyselná 4880, Poprad,

IČO 36 491 047, v cene 4.374,58,-eur, z toho DPH vo výške 698,46,-eur, faktúra číslo 5221120710,
interné číslo 3147/10 zo dňa 31.7.2010 s dňom zdaniteľného plnenia 31.7.2010 od dodávateľa H. A.,
miesto podnikania Lanškrounská 1612/2, Kežmarok, IČO 40 719 456, v cene bez DPH 298,74,-eur,
DPH vo výške 56,76,-eur, faktúra číslo 10459, interné číslo 3156/10 zo dňa 31.08.2010 s dátumom
zdaniteľného plnenia 31.08.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4,

IČO 35 802 723, v cene 817.893,50,-eur, z toho DPH vo výške 130.588,04,-eur, faktúra číslo 10413,
interné číslo 3164/10 zo dňa 31.07.2010 s dátumom zdaniteľného plnenia 31.07.2010 od dodávateľa
Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 780.599,86,-eur, z toho
DPH vo výške 124.633,59,-eur, faktúra číslo 7010000077, interné číslo 3168/10 zo dňa 23.09.2010
s dňom dodania 23.09.2010 od dodávateľa SEDASPORT s.r.o., Staromyjská 1031, Myjava, IČO 36

315 788, v cene 18.661,82,-eur, z toho DPH vo výške 2.979,62,-eur, faktúra č. 20100263, interné číslo
3174/10,zodňa30.9.2010sdátumomdodania30.9.2010oddodávateľaTatraClima,s.r.o.,Priemyselná
4480, Poprad, DIČ: 2021781322 v celkovej cene 112,10,-eur, z toho DPH vo výške 17,90,-eur, faktúra
č. 20100222, interné číslo 3177/10, zo dňa 20.8.2010 s dátumom dodania 19.8.2010 od dodávateľa
Tatra Clima, s.r.o., Priemyselná 4480, Poprad, DIČ: 2021781322 v celkovej cene 371,95,-eur, z toho

DPH vo výške 59,39,-eur, faktúra č. 10454, interné číslo 3187/10, zo dňa 27.8.2010 s dátumom dodania
27.8.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť, a.s., Bratislavská 4, PO Box 15, Trnava, DIČ:
2020281571 v celkovej cene 183 756,75,-eur, z toho DPH vo výške 29.339,31,-eur a teda na základe
týchto uskutočnených zdaniteľných plnení bol daňový subjekt PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ,
s.r.o. povinný v zmysle uzatvorených zmlúv o dielo vystaviť faktúry pre svojho odberateľa, čím by

vznikla spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. vlastná daňová povinnosť na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3.štvrťrok 2010 najmenej vo výške najmenej 365.106,20,-eur,
čím takto S. A. v mene obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. vedome
neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 342.161,71,-eur a skrátil daň
z pridanej hodnoty vo výške 24.768,49,-eur,

v bode II.- ako konateľ obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., so sídlom
Dostojevského 23, Poprad, IČO: 44 646 704, DIČ: 2022775304 vystupujúc v mene obchodnej
spoločnosti ako osoba zodpovedná za riadne odvádzanie daňových povinností, vedomý si svojej

povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v riadnom daňovom priznaní
obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktoré bolo podané dňa 25.01.2011 na Daňovom úrade Poprad
a dodatočnom daňovom priznaní obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o.
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktoré bolo podané dňa 25.02.2011

na Daňovom úrade Poprad, uplatnil v mene obchodnej spoločnosti vedome v rozpore so zákonom
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty napriek tomu, že obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. v
rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010,
uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom

Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o.,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Kežmarku a v
rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmluvy o dielo zo dňa 01.03.2010,

uzatvorenej medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom
Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o.,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO 36 720 623 a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorej predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v Levoči, nevystavila
objednávateľovi čiastkové faktúry za skutočne vykonané práce, ktoré obchodná spoločnosť PRVÁ

POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. skutočne dodala objednávateľovi na základe uskutočnených
subdodávok a vystavených faktúr pre obchodnú spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ,
s.r.o., a to faktúra číslo 10710, interné číslo 3175/10 zo dňa 31.10.2010 s dátumom dodania 31.10.2010
od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4, IČO 35 802 723, v cene 61.935,60,-
eur, z toho DPH vo výške 9.888,88,-eur, faktúra číslo 10817, interné číslo 3178/10, zo dňa 30.11.2010

s dátumom dodania 30.11.2010 od dodávateľa Trnavská stavebná spoločnosť a.s., Bratislavská 4,
IČO 35 802 723, v cene 115.450,01,-eur, z toho DPH vo výške 18.433,21,-eur, faktúra číslo 212010,
interné číslo 3183/10 zo dňa 14.12.2010 od dodávateľa Podtatranské múzeum Poprad v cene bez DPH
8.656,00,-eur, z toho DPH vo výške 1.644,64,-eur a teda na základe týchto uskutočnených zdaniteľných
plnení bol daňový subjekt PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. povinný v zmysle uzatvorených

zmlúv o dielo vystaviť faktúry pre svojho odberateľa, čím by vznikla spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o. vlastná daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty a teda za zdaňovacie
obdobie 4.štvrťrok 2010 uplatnil neoprávnene v mene obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o. nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty najmenej vo
výške 29.966,73,-eur,

čím tak za zdaňovacie obdobia III. a IV. štvrťrok 2010 v rozpore s ustanovením § 19 ods. 3, § 49 ods. 2
a § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnil v mene
obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. nárok na nadmerný odpočet vo
výške 372.128,44,-eur a zároveň za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 skrátil daň z pridanej hodnoty

vo výške 24.768,49,-eur.

Za uvedené konania bol obžalovanému podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 41 ods.
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne prvostupňový súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Trestného zákona uložil obžalovanému

aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodných spoločností vo výmere 6 /
šesť/ rokov.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. Má za to, že vykonané dokazovanie v prípravnom konaní aj v konaní
pred súdom nezodpovedá výrokom o vine a treste, pretože v trestnom konaní boli porušené základné

zásady uvedené v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Zároveň bolo porušené
ustanovenie § 15, ustanovenie § 19 ods. 1, ustanovenia § 276 Trestného zákona a ustanovenia § 277
Trestného zákona. Spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPÉRSKA, s.r.o. (ďalej len „PPD“) si pri
svojom vzniku, v čase keď obžalovaný nebol konateľom spoločnosti, zabezpečila ekonomické a účtovné
služby u svedka O. H., ktorá mala na starosti celú agendu. Tak ako uvádzala jednak v prípravnom konaní

a jednak v konaní pred súdom, všetku túto agendu riešila výhradne s Ing. A. N. a následne odo dňa
13.10.2010, keď sa obžalovaný stal konateľom, riešila s ním iba daňové kontroly, ktorých sa musel ako
konateľ zúčastniť. Svedkyňa O. H. taktiež uviedla, že obžalovaného neinformovala, že spoločnosti PPD
vznikol nadmerný odpočet DPH za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2010. Rozoberá princíp zodpovednosti
za zavinenie ako jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa. Subjektívna stránka trestných
činov uvedených v rozsudku vyžaduje úmyselné zavinenie. Toto úmyselné zavinenie musí byť aspoň

formou nepriameho úmyslu a musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Navyše,
nakoľko v danom prípade nejde o blanketnú normu, omyl páchateľa ohľadne daňových predpisov je
potrebné posudzovať ako skutkový omyl, čo vylučuje úmyselné zavinenie páchateľa, pričom jeho úmysel
musí byť spoľahlivo preukázaný, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu. Čo sa týka obžaloby v bode
1. v skutku zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného

do 30.09.2012, zdôrazňuje, že v prípade dokazovania je potrebné dokazovať aj pohnútku páchateľa
ako fakultatívny znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, a síce, že obžalovaný
chcel zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. Zodpovednosť a vedomosť konateľa, ktorá
je uvedená v úvode odôvodenia rozsudku bodov jedna aj dva nemožno subsumovať pod subjektívnu
stránku skutkovej podstaty súdených trestných činov, pričom v trestnom konaní je potrebné preukázať

páchateľovi subjektívnu stránku konkrétneho trestného činu, teda v tomto prípade úmysel. Pri trestnom
čine skrátenia dane sa pritom úmysel páchateľa musí vzťahovať nielen na skutočnosť, že sa daň
skracuje, ale aj na to, že sa tak robí v určitom, Trestným zákonom predpokladanom rozsahu. Pokiaľ ide
o zločin neodvedenia dane a poistného, pri tomto trestnom čine sa úmysel musí vzťahovať nielen na
zadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému, ale aj na to, že nárok na vrátenie DPH bol

úmyselneuplatňovanýneoprávnene.SpoločnosťPRVÁPOPRADSKÁDEVELOPERSKÁ,s.r.o.poverila
vedením svojho účtovníctva inú fyzickú osobu, svedka O. H., teda po odbornej stránke pani H. mala
pripraviť daňové priznanie v súlade so zákonmi tak, aby spoločnosť predišla nejakým postihom zo
strany správcu dane. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný konateľ S. A. nemohol zaviniť spáchanie
trestných činov uvedených v obžalobe. V rámci vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok O. H.

vedela, že spoločnosť PPD má z minulých zdaňovacích období na DPH daňovú povinnosť, resp. daňový
nedoplatok na DPH, avšak keďže žiadna z vystavených faktúr nebola spoločnosti PPD uhradená,
tak spoločnosť PPD nebola schopná uhradiť svoju povinnosť. Teda svedok Ing. N. aj svedok O. H.
pravdepodobne vedeli, že aj keď by spoločnosti PPD v budúcnosti vznikol nárok na nadmerný odpočet
DPH, tak by spoločnosti nebol vyplatený, pretože by bol započítaný s povinnosťou zaplatiť DPH, ktorá

vznikla spoločnosti PPD v minulých zdaňovacích obdobiach, preto je nesprávny záver súdu, že by
bolo preukázané, že spoločnosť PPD vedela a chcela uplatniť nadmerný odpočet DPH za účelom,
že získa neoprávnený majetkový prospech. Navyše, ak by aj spoločnosť dostala nadmerný odpočet
DPH a správca dane by tento nadmerný odpočet započítal, aj tak by ostala PPD daňovým dlžníkom,
nakoľko povinnosť zaplatiť DPH z minulých zdaňovacích období bola vo väčšom rozsahu. Konateľom

spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. sa obžalovaný stal dňa 13.10.2010, teda
uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z daňového priznania dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2010,
ktoré sa nachádzajú v obžalobe sa stali pred jeho vymenovaním za konateľa. Uvedená spoločnosť
bola kvartálnym platcom dane z pridanej hodnoty. To znamená, že jednotlivé obdobia končili v 3,6,9,12
mesiaci a daňové priznania bolo potrebné podať do 25. dňa nasledujúceho mesiaca po skončení

obdobia, teda za sporný 3. kvartál bolo potrebné všetky faktúry vystaviť odberateľom do 30.09.2010.
Nakoľko sa obžalovaný stal konateľom až dňa 13.10.2010 nemohol vystaviť faktúry pre odberateľa,
pretože v tom čase nebol konateľom ani zamestnancom spoločnosti. Poukazuje aj na to, že faktúry
2001/11 a 2002/11, ktoré boli vystavené dňa 08.02.2011 na celkovú sumu 864.499,23- Eur vystavil
Ing. N., teda to dokazuje skutočnosť, na ktorú poukazuje od začiatku vyšetrovania, že Ing. N. mal

aj po skončení funkcie konateľa v náplní práce ako generálny projektový manažér okrem iného aj
vystavovanie faktúr. Do dňa 13.10.2010 nemal obžalovaný v kompetencii vystavovanie faktúr ani žiadne
procesy v spoločnosti, pretože nebol konateľom a ani po dátume 13.10.2010 nemal v kompetencii
vystavovanie faktúr, pretože táto bola na základe plnej moci a pracovnej zmluvy zverená Ing. N..Nesúhlasí ani s tvrdením tohto svedka, že po jeho skončení ako konateľa PPD už nemal v kompetencii
vystavovanie faktúr, ani zastupovanie spoločnosti pred správcom dane, nakoľko aj podľa pracovnej
zmluvy aj splnomocnenia, ktoré bolo udelené Ing. N. bol práve Ing. N. ten, ktorý riadil spoločnosť

a dával pokyny zamestnancom a dodávateľom. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že Ing. N. vystavil
faktúry č. 2001/11 a 2002/11 na celkovú sumu 864.499,23-Eur. Nebolo ani v možnostiach obžalovaného
skontrolovať daňové priznanie, nakoľko každý, kto niekedy videl daňové priznanie vie, že je to zmes
čísel, na kontrolu, ktorého by bolo potrebné opätovne skontrolovať všetky účtovné doklady, ktoré boli
predmetom daňového priznania, navyše obžalovaný nemá žiadne účtovné ani ekonomické vzdelanie,

aby toho bol schopný. Celé trestné konanie vedené pre trestné činy uvedené v rozsudku považuje za
nedôvodné, nakoľko ak je pravdou, že PPD mala povinnosť v zmysle zmlúv o dielo vystaviť faktúry a
nevystavila ich, je možným pochybením PPD v čase pred vymenovaním obžalovaného za konateľa,
avšak súd sa vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, či to naozaj tak malo byť, pretože orgány činné v
trestnom konaní iba prebrali závery správcu dane do trestného konania a žiadne dokazovanie v tejto
veci nevykonali, resp. nepreverovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný nekonal v úmysle

nikoho obohatiť alebo skrátiť daň. Uvedené daňové priznania podpísal v dobrej viere, že sú spracované
dobre, kde túto skutočnosť potvrdzuje aj O. H.. Súd sa zároveň vôbec nezaoberal osobnými pomermi
obžalovaného, ani tým, že od roku 2010, keď sa mali podľa rozsudku súdu stať skutky kladené mu za
vinu, ubehlo 10 rokov, samotné vyšetrovanie začalo v roku 2012, kde až v roku 2016 došlo k vzneseniu
obvinenia. Spolu s družkou má obžalovaný 14 ročného syna, ktorého vychovávajú. Je pravdou, že

obžalovaný bol v minulosti trestaný, no svoje si odpykal a nikdy sa k trestnej činnosti nevrátil. Vzhľadom
na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť.

Z vyjadrenia prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného vyplýva, že považuje rozsudok Okresného

súdu Poprad sp. zn. 5T/71/2017 zo dňa 04.03.2020 za zákonný a správny. Dôvody odvolania
obžalovaného vyhodnocuje ako účelové. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutkovo a právne
významné skutočnosti, ktoré v celom rozsahu odôvodňujú nielen uznanie viny obžalovaného, ale aj
uložený druh a výmeru trestu. Je toho názoru, že dôkazy vykonané nielen v prípravnom konaní,
ale predovšetkým na hlavnom pojednávaní, nepochybne preukázali, že zo strany obžalovaného S.

A. došlo k naplneniu pojmových znakov súdených trestných činov po objektívnej aj po subjektívnej
stránke. Vo vzťahu k tomu, že O. H. mala pripraviť daňové priznania v súlade so zákonmi tak, aby
spoločnosť predišla nejakým postihom zo strany správcu dane, prokurátor odkazuje na § 5 ods. X
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého poverením
vedenia účtovníctva inou osobou sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva,

zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa zákona
o účtovníctve. Poukazuje aj na ust. § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bol S. A. ako konateľ obchodnej spoločnosti PRVÁ
POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a to aj s ohľadom na plnenie daňových povinností obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ

DEVELOPERSKÁ, s.r.o. Vo vzťahu k tvrdeniam obžalovaného, že nemal ekonomické vzdelanie a
nebol spôsobilý na riešenie ekonomických a účtovných povinností obchodnej spoločnosti, opätovne
prokurátor poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka. Ak S. A. ako štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti nedisponoval adekvátnymi vedomosťami o obsahu daňových zákonov,
respektíve daňovej povinnosti obchodnej spoločnosti, mal postupovať pred podaním daňových priznaní

obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010 a IV. štvrťrok 2010 v súlade s odbornou starostlivosťou, a teda
tak, aby tieto vedomosti nadobudol, alebo mal tieto informácie získať prostredníctvom účtovníčky
spoločnosti, ktorú obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. mala. Súčasťou
odbornej starostlivosti je aj schopnosť štatutárneho orgánu rozpoznať, ktoré činnosti už presahujú jeho

vedomosti, t. j. na ktoré činnosti už štatutárny orgán potrebuje konkrétne odborné znalosti, ktorými
nedisponuje a preto musí ich výkon zabezpečiť poskytnutím potrebnej pomoci od kvalifikovanej osoby.
Zákonná požiadavka konať s odbornou starostlivosťou teda predpokladá, že štatutárny orgán rozpozná
nevyhnutnosť odbornej pomoci špeciálne kvalifikovaného subjektu a takúto pomoc zabezpečí. Na
jednej strane obžalovaný uvádza, že nemá, resp. nemal znalosti ekonomického charakteru, no na

strane druhej uvádza, že nadmerný odpočet by bolo možné započítať oproti daňovej povinnosti za iné
zdaňovacie obdobia, z čoho vyplýva, že obžalovaný mal určité minimálne znalosti z oblasti daňových
predpisov. Bol to práve obžalovaný S. A., ktorý svojim aktívnym konaním, a to podaním daňových
priznaní obchodnej spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. k dani z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobia III. štvrťrok 2010 a IV. štvrťrok 2010, v ktorých v mene obchodnej spoločnosti
PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ. s.r.o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rozpore
so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, resp. nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu, v dôsledku čoho v rozpore so zákonom ponížil daňovú povinnosť
obchodnej spoločnosti a uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu a zároveň ponížil tak daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti PPD, s.r.o. na dani z pridanej
hodnoty. Navrhol podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel
k záveru, že podané odvolania obžalovaného je čiastočne dôvodné a to ohľadne výroku o treste.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu ku skutkom, ktoré boli predmetom obžaloby boli
vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to
zákonným spôsobom, pričom procesné strany sa ani v rámci odvolacieho konania vykonania ďalších
dôkazov nedomáhali. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne prvostupňový súd vyvodil
skutkové okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo

výsledkoch dokazovania. Okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods.
12 Tr. poriadku. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže
prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu
odkazuje.

Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že skutkové
závery vo vzťahu k výroku o vine boli založené na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek
pochybnosti vylučovali akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto
dôkazov ustálený.

K uvedenému krajský súd v tejto časti svojho rozhodnutia rekapituluje len najpodstatnejšie okolnosti
a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v prejednávanom prípade týkajúce žalovanej
trestnej činnosti.

Z preložených listinných dôkazov je zrejmé, že obchodná spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ

DEVELOPERSKÁ s.r.o. (ďalej aj ako „PPD“) ako zhotoviteľ, uzatvorila dňa 01.03.2010 okrem iných aj
dve Zmluvy od dielo s objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský výbor, so sídlom
Mikulášska 5, Bratislava, IČO 31 807 631 a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o.,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 36 720 623, ktorých predmetom bola rekonštrukcia, prístavba
a modernizácia zimného štadióna v Kežmarku a rekonštrukcia, prístavba a modernizácia zimného

štadióna v Levoči za podmienok tam bližšie rozvedených. Podľa článku VI- Platobné podmienky, bod
6.1. písm. (i) cena diela bude uhrádzaná nasledovným spôsobom - čiastkovými mesačnými faktúrami.
Podľa bodu 6.2 - Zhotoviteľ bude účtovať a fakturovať DPH podľa platných právnych predpisov. Z bodu
6.3. okrem iného vyplýva, že na úhradu platieb podľa bodu 6.1. vystaví zhotoviteľ faktúry. Súpis prác a
dodávok je zhotoviteľ povinný spracovať na základe skutočne vykonaných prác. A podľa bodu 6.5. písm.

(i) čiastkovými mesačnými faktúrami sa uhrádzajú dielčie etapy za uskutočnené vecné plnenia Diela.

Z ďalších listinných dôkazov ako aj vypočutých, resp. prečítaných výpovedi svedkov - Ing. O. N., M.
V., O. Y., Ing. A. H., Ing. H. C., Ing. S. H., A. S., Ing. S. G., O. W., Ing. M. M., Ing. A. Z., PhDr. O. N.,
jednoznačne vyplýva, že spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o. (ďalej aj ako „PPD“)

realizovala vyššie zmienené predmety zmlúv o dielo (rekonštrukcia, prístavba a modernizácia zimných
štadiónov v Kežmarku a v Levoči) prostredníctvom subdodávateľov a to Stavebná prevádzkareň, s.r.o.
Levoča, STAVOPROJEKT, s.r.o. Prešov, Trnavská stavebná spoločnosť, a.s. Trnava, Tatra Clima, s.r.o.
Poprad, Ing. Pavol Tuleja, SEDASPORT, s.r.o. Myjava a Podtatranské múzeum Poprad, čo je zrejméjednak z uzatvorených zmlúv o dielo (prípadne objednávok) medzi nimi a PPD ako aj vystavenými
faktúrami týmito dodávateľmi. Na podklade spisu možno tiež konštatovať, že faktúry vyhotovené vyššie
uvedenými subdodávateľmi boli potvrdzované jednak stavebným dozorom objednávateľa, t.j. PPD (p. V.

- zimný štadión v Levoči a p. Y.- zimný štadión v Kežmarku) a súčasne aj zodpovednou osobou Ing. N.,
ktorý dával súhlas na úhradu predmetných faktúr. Z dožiadaní Daňového úradu Poprad k jednotlivým
daňovým úradom subdodávateľov vyplýva, že k uskutočneniu časti diela (zdaniteľnému plneniu) podľa
vystavených faktúr týmito dodávateľmi došlo ako aj to, že predmetné faktúry, tak ako sú uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku, sú riadne zaevidované v účtovníctve predmetných spoločností.

V danom prípade preto niet žiadnych pochýb o tom, že ku uskutočneniu jednotlivých zdaniteľných plnení
zo strany subdodávateľov došlo ako aj o tom, že objednávateľ PPD prevzal tieto predmety plnenia
(dielčích častí).

V kontexte s uvedeným je potrebné potom poukázať na výpovede svedka Ing. M. M. - konateľa
spoločnosti JANJU, s.r.o. Svit, ktorý na základe menovacieho dekrétu Slovenského deaflympijského

výboru zo dňa 01.03.2010 vykonával funkciu stavebného dozoru pri rekonštrukcii Zimného štadióna
v Levoči. Uvedený svedok okrem iného vypovedal, že v jeho pracovnej náplni bolo okrem iného aj
odsúhlasovanie súpisov vykonaných prác predkladaných v mesačných intervaloch M. V., pracovníkom
spoločnosti PPD s.r.o. Súčasne ale konštatoval, že po 30.06.2010 zo strany PPD mu neboli predkladané
žiadne súpisy prác na autorizáciu, pričom aj po tomto dátume (t.j. 30.06.2010) boli realizované práce

subdodávateľmi na zimnom štadióne.

Podľa zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti PRVÁ POPRADSKÁ
DEVELOPERSKÁ, s.r.o. zo dňa 13.10.2010 je zrejmé, že ako jedným z bodov programu rokovania
bolo odvolanie konateľa Ing. A. N. a schválenie dohody o skončení pracovného pomeru vo funkcii

generálneho projektového manažéra. Súčasne malo byť na uvedenom zasadnutí vyhodnotené
hospodáreniespoločnostiaprehodnotenievtedajšiehostavuprojektuZimnádeafolympiádavroku2011,
pričom tohto zasadnutia sa zúčastnila aj externá účtovníčka spoločnosti O. H.. Novým konateľom sa stal
od 13.10.2010 S. A.. Z výpovedí ako obžalovaného tak aj svedka JUDr. V. A. pritom vyplýva, že dôvodom
na odvolanie konateľa Ing. A. N. bolo jeho neefektívne hospodárenie s majetkom obchodnej spoločnosti.

Ak teda už v tom čase obžalovaný ako majiteľ spoločnosti SWH s.r.o., ktorá bola 70% spoločníkom
spoločnosti PPD, vedel o nehospodárnom konaní Ing. A. N., pre ktoré bol aj odvolaný z funkcie
konateľa, je potom nepochopiteľné a nelogické, aby si po tom, ako sa stal konateľom spoločnosti,
nepreveril predchádzajúce konania a rozhodnutia Ing. N. ako vtedajšieho konateľa. Napokon takáto
povinnosť mu vyplýva z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Nemožno súhlasiť ani s obranou

obžalovaného spočívajúcu v tom, že Ing. A. N. mal plnú moc a de facto vykonával všetky oprávnenia
a povinnosti konateľa. Ako totiž vyplýva z čl. 2622 plnomocenstvo Ing. A. N. malo byť udelené JUDr.
V. A. až dňa 20.12.2020, teda po podaní daňového priznania za obdobie 3 kvartálu roku 2010. Ani
udelenie predmetnej plnej moci v skoršom období by obžalovaného neviviňovalo z konania kladeného
mu obžalobou za vinu. Je treba prisvedčiť vyjadreniu prokurátora a súčasne uviesť, že obžalovaný pô-

sobil ako konateľ (štatutárny orgán) obchodnej spoločnosti, pričom podľa § 135a ods. 1 Obchodného
zákonníka bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a to aj ohľadne plnenia
daňových povinnosti zo strany obchodnej spoločnosti, v mene ktorej konal a ktorá bola daňovým sub-
jektom (platcom DPH). Ak obžalovaný ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nedisponoval adek-
vátnymi vedomosťami o obsahu daňových zákonov, mal postupovať tak, aby takéto vedomosti nado-

budol, respektíve mal postupovať tak, aby relevantné informácie o obsahu daňových predpisov získal
iným spôsobom (napríklad prostredníctvom daňového poradcu a podobne). Súčasťou odbornej staros-
tlivosti je aj schopnosť štatutárneho orgánu rozpoznať, ktoré činnosti už presahujú jeho vedomosti, t. j.
na ktoré činnosti už štatutárny orgán potrebuje konkrétne odborné znalosti, ktorými nedisponuje a pre-
to musí ich výkon zabezpečiť poskytnutím potrebnej pomoci od kvalifikovanej osoby. Zákonná požia-

davka konať s odbornou starostlivosťou teda predpokladá, že štatutárny orgán rozpozná nevyhnutnosť
odbornej pomoci špeciálne kvalifikovaného subjektu a takúto pomoc zabezpečí (primerane uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5 Tdo 1224/2006).
Neobstojí ani obrana obžalovaného, že svedkyňa O. H. ho neinformovala o tom, že spoločnosti PPD
vznikol nadmerný odpočet DPH za obdobie 3. a 4. štvrťroka 2010, ako aj to, že nebolo v jeho

možnostiach skontrolovať daňové priznanie, nakoľko je to zmes čísel, na kontrolu, ktorého by bolo
potrebné opätovne skontrolovať všetky účtovné doklady, ktoré boli predmetom daňového priznania,
navyšeobžalovanýnemážiadneúčtovnéaniekonomickévzdelanie,abytohobolschopný.Vprvomrade
samotný obžalovaný v odôvodnení odvolania cituje ust. § 5 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve,podľa ktorého môže účtovná jednotka poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú fyzickú alebo právnickú
osobu, avšak podľa odseku 2 zmieneného paragrafu, týmto poverením sa nezbavuje zodpovednosti
za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v

rozsahu podľa tohto zákona. Z komentára vyplýva, že ustanovenia § 5 zákona o účtovníctve upravujú
zodpovednosť za vedenie účtovníctva. Dôležitou skutočnosťou je to, že aj v prípade, ak účtovná
jednotka poverí vedením účtovníctva niekoho iného (právnickú alebo fyzickú osobu), nezbaví sa tým
zodpovednosti za vedenie účtovníctva. Ak by došlo k porušeniu účtovných predpisov, správneho deliktu
v zmysle § 38 zákona o účtovníctve sa nedopustí poverená osoba, ale účtovná jednotka. Poverená

osoba zodpovedá za prípadné škody v zmysle toho právneho predpisu (Obchodný zákonník, Občiansky
zákonník, Zákonník práce, ...), na základe ktorého svoje poverenie vykonáva. Z hľadiska účtovných
jednotiek je potrebné si uvedomiť ešte jednu skutočnosť. Ak je účtovnou jednotkou právnická osoba,
potom za prípadné porušenie zákona zodpovedá ona. V mene právnickej osoby však vždy koná
konkrétna fyzická osoba (štatutár). Táto fyzická osoba má z titulu výkonu funkcie štatutára nielen
právomoci, ale aj zodpovednosť. Uvedený zákon teda jednoznačne nepriznáva aktu poverenia vedenia

účtovníctva na externý subjekt ako dôvodu na zbavenie sa zodpovednosti za správnosť a úplnosť
predkladaných účtovných či iných dokladov príslušným daňovým orgánom. Taktiež formulár daňového
priznania dane z pridanej hodnoty pozostáva z dvoch strán (jeden list), pričom na prvej strane sa
nachádzajú len identifikačné údaje daňovníka a na druhej strane je celkom zreteľne, okrem iných,
uvedená položka nadmerný odpočet, ktorá bola vyplnená v tam uvedených sumách. V žiadnom prípade

sa nejedná o nejaký zložitý dokument a obžalovaný si musel uvedomiť, že v danom kvartáli (3/2010) sa
žiada nadmerný odpočet DPH v sume 342.161,71 Eur, čo vôbec nemožno považovať za zanedbateľnú
čiastku, ktorú by si pri popise nemal/nemohol všimnúť.
Taktiež ani počet faktúr od jednotlivých subdodávateľov na podklade, ktorých dochádzalo k podávaniu
daňových priznaní k DPH a k nárokovaniu si na nadmerný odpočet DPH nebol vôbec vysoký - 3/2010 :

11faktúr,4/2010:3faktúry.Zároveňobžalovanémuničnebránilovneskoršomobdobísiúdajeuvádzané
daňovému úradu overiť a následne, v prípade zistenia nezrovnalostí, podať opravné daňové priznanie.
Obžalovaný sa nemohol spoliehať ani na to, že tak mal učiniť Ing. N., keďže tento prestal byť konateľom
dňa 13.10.2010 a zmieňovaná plná moc mu bola udelená až 20.12.2010. Tým, že sa obžalovaný
stal konateľom, s čím aj dobrovoľne súhlasil, ho jednoznačne zaviazalo k tomu, aby svoju funkciu

vykonával v zmysle platných zákonov. Tým, že spoločnosť PPD nefakturovala na mesačnej báze po
30.06.2010 čiastkovými faktúrami v rozpore so zmluvami o dielo objednávateľovi diel Slovenskému
deaflympijskemuvýboruaspoločnostiDEAFASSETSANDPROPERTIESs.r.o.nimiprevzatéčastidiela
od jeho subdodávateľov došlo k stavu, kedy síce mala spoločnosť PPD nákladové faktúry, na podklade
ktorých si uplatňovala nadmerný odpočet DPH, ale na druhej strane tým, že nevystavovala faktúry pre

svojho objednávateľa, nemohlo dôjsť k započítaniu dane na vstupe a výstupe, teda z faktúr vystavených
PPD voči objednávateľovi diel Slovenskému deaflympijskemu výboru a spoločnosti DEAF ASSETS AND
PROPERTIES s.r.o. Mylne sa preto domnieva obžalovaný, ak tvrdí, že spoločnosť PPD nečakala, že jej
bude vrátený nadmerný odpočet DPH, lebo mali vysoké nedoplatky na DPH za predchádzajúce obdobia
a očakávali, že si ich daňový úrad vzájomne započíta, pretože, ak by spoločnosť PPD riadne vystavovala

faktúry aj pre svojho objednávateľa, k takejto situácii by nemohlo dôjsť, keďže aj PPD by vznikla daňová
povinnosť z vystavených faktúr pre objednávateľa minimálne v takom objeme ako ich PPD vystavili jeho
subdodávatelia.
Trestný čin neodvedenia dane a poisteného účinného do 30.09.2012 bol koncipovaný ako predčasne
dokonaný trestný čin. Na dokonanie takéhoto trestného činu postačí len to, že páchateľ si neoprávnene

uplatnil nárok na odpočítanie DPH u príslušného správcu dane v daňovom priznaní s cieľom získať
neoprávnený majetkový prospech. Na dokonanie činu sa nevyžaduje, aby bol uplatnený nárok na
vrátenie DPH štátom reálne daňovému subjektu vyplatený.
Ohľadne trestného činu skrátenia dane a poisteného tento je (rovnako ako trestný čin podvodu)
charakteristický podvodným úmyslom páchateľa. Na rozdiel od všeobecného ustanovenia o podvode

je však tento úmysel špecificky zameraný na zníženie alebo úplné eliminovanie daňovej povinnosti
prostredníctvom uvedenia do omylu daňového úradu v otázke údajov, z ktorých daňová povinnosť,
respektíve jej výška vyplýva, vrátane zatajenia takých údajov. Daň však možno skrátiť len do výšky, v
ktorej sa má priznať (a následne zaplatiť). Nemožno ju teda skrátiť, resp. ďalej skracovať, ak výsledná
daňová povinnosť nie je vyjadrená reálnym (kladným) číslom (je nulová). Pojem „skrátenie dane“ sa naj-

častejšie definuje ako akékoľvek konanie páchateľa v dôsledku ktorého je mu vymeraná nižšia daň ale-
bo k vymeraniu tejto povinnej platby vôbec nepríde (R 4/1995). Pri skrátení dane ide o osobitný prípad
podvodu, ktorým sa v rozpore so zákonom ovplyvňuje daňová povinnosť určitého subjektu tak, že ten v
rozpore so skutočnosťou predstiera nižší rozsah tejto povinnosti alebo predstiera, že takúto povinnosťnemá. Skrátenie dane možno dosiahnuť aktívnym konaním (napríklad podaním úmyselne skreslené-
ho daňového priznania, v ktorom sa predstiera nižší rozsah vlastnej daňovej povinnosti, než aký zod-
povedá zákonu) ako aj opomenutím konania ku ktorému bol daňový subjekt povinný (§ 122 ods. 1 Tr.

zák.), napríklad úmyselným nepodaním daňového priznania zo skutočne dosiahnuteľného príjmu. Pod-
stata skrátenia dane je preto v tom, že páchateľ koná tak, aby dosiahol určenie dane v nižšej než zá-
konnej sume alebo aby vôbec zmaril určenie dane. Skrátením dane je potom rozdiel medzi daňou, ktorú
má subjekt tejto dane niesť a daňou, ktorá sa v dôsledku trestnej činnosti skutočne určila (sumou nižšou
než zákonnou). Ak z tohto dôvodu sa vôbec neurčila (nepriznala) daň, je skrátením celá daň, ktorú mal

niesť subjekt dane podľa zákona. Z vykonaného dokazovania pritom nepochybne vyplýva, že obžalova-
ný svojím konaním naplnil všetky znaky základnej skutkovej podstaty skrátenia dane a poistného, na-
koľko úmyselne znižoval rozsah vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu, v mene ktorého konal.
V posudzovanom prípade okresný súd dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnil mieru, akou
konanie obžalovaného prispelo k spáchaniu zločinov neodvedenia dane a poistného s následkom
škody veľkého rozsahu a skrátenia dane vo väčšom rozsahu. Vzhľadom k tomu odvolací senát si túto

vyčerpávajúcu argumentáciu v plnom rozsahu osvojil, a preto na ňu len odkazuje v tomto rozsahu.

Zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní, vrátane dane z pridanej hodnoty, je prinášať prostriedky
do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov,
vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu

prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty príslušného druhu
dane.

Výsledky takto vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria
ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek

pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je
uvedený v rozsudku okresného súdu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila
vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje
základným princípom logického myslenia

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin neodvedenia
dane a poisteného podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.9.2012 a zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 30.9.2012, ktorý je vo
vzťahu k ukladaniu trestu pre obžalovaného rovnaký ako je tomu pri trestných sadzbách teraz účinného
Trestného zákona. Obžalovaný svojím konaním, tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdených zločinov.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu konštatoval, že obž. S. A. bol doposiaľ 3-
krát súdne trestaný a to Okresným súdom Poprad sp. zn. 5T 491/85 z 30.09.1985 a Okresným súdom
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1T 115/2005 zo dňa 6.2.2006 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania a

obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin vydierania podľa § 235
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v obidvoch trestných veciach sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol
odsúdený. Obžalovaný bol aj raz odsúdený cudzozemským súdom - Amtsgericht Laufen sp.zn. DS 170
JS 20138/93 zo dňa 7.12.1993. V evidencii priestupkov záznam nemá a z miesta trvalého bydliska je
hodnotený všeobecne.

Okresný súd u obžalovaného zároveň zohľadnil priťažujúcu okolnosť v podobe § 37 písm. h/ Trestného
zákona, pretože spáchal dva trestné činy, bez súčasného zistenia poľahčujúcej okolnosti v podobe §
36 Trestného zákona, ďalej spôsob spáchania činov, ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a dospel k záveru, že u obžalovaného sa účel

trestu dosiahne výhradne uložením úhrnného trestu odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41
ods. 1 Trestného zákona, keďže ho odsudzoval za dva trestné činy a vo výmere zákonom určenej a
zvýšenej základnej trestnej sadzby podľa zásad uvedených v § 38 ods. 4 Trestného zákona, podľa
ktorých, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenejtrestnej sadzby o jednu tretinu, v danom prípade základná trestná sadzba pri zločine neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona /účinného do 30.09.2012/ predstavuje výmeru sedem
rokov až dvanásť rokov a trestná sadzba pri zločine skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2

Trestného zákona predstavuje výmeru tri roky až osem rokov a to vo výmere osem rokov a osem
mesiacov. Prvostupňový súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred
spáchaním skutkov v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd prvého
stupňa obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu

obchodných spoločnosti vo výmere 6 rokov a to v zmysle zásad uvedených v § 61 ods. 1, ods. 2 a
ods. 6 Trestného zákona, keďže ho odsudzoval aj za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa §
277 ods. 4 Trestného zákona a za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 2 Trestného
zákona, teda v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

Krajský súd po preskúmaní vyššie uvedeného sa však nestotožnil s pomerom zistených poľahčujúcich

ako aj priťažujúcich okolností a taktiež zistil, že okresný súd ukladal trest zákazu činnosti podľa ust. §
61 ods. 6 Tr. zákona, ktoré v čase spáchania skutkov ešte neexistovalo, čím došlo súčasne k porušeniu
ust. § 2 od. 1 Tr. zákona.

Zistiac uvedené pochybenia preto odvolací súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol.

Vykonaným dokazovaním boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, ktorý bol síce v
minulosti tri krát súdne trestaný (v rokoch 1985, 1993 a 2006), avšak pri odsúdeniach slovenských súdov
sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol naposledy odsúdený 6.2.2006 a

doposiaľ viac ako 15 rokov žije riadnym životom. Krajský súd preto dospel k záveru, že pochybil okresný
súd, ak obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť uvedené v § 36 písm. j/ Tr. zákona (viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život), a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona
(spáchal viac trestných činov), odvolací súd ustálil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestoch
obvineným je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej veci
uskutočnené v primeranej lehote, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia

podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom je potrebné rešpektovať ich základné práva a slobody.
Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
akými sú napríklad zložitosť prípadu, chovanie procesných strán, štátnych orgánov a podobne. V
prejednávanom prípade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že sa nejednalo o rozsiahlu ekonomickú
vec, ani obťažnú na dokazovanie, preto dĺžka konania je v tomto prípade neprimeraná a je takou

okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti dospelkrajskýsúdkzáveru,žesprihliadnutímnaneúmernú
dĺžku trestného konania, kedy od začatia trestného stíhania od 09.01.2012 až do podania obžaloby na
okresný súd 12.08.2017, prešlo bezmála 5 a pol roka a následne k vyhláseniu napadnutého rozsudku

4.3.2020 ďalších viac ako 2 a pol roka boli splnené u obžalovaného S. A. podmienky na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona.

V kontexte uvedeného preto krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu
do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného a zistenie, že u

obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa a v danom prípade šlo o ojedinelé vybočenie inak z
riadneho spôsobu života, vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej
trestnej sadzby (na 7 až 12 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a ochranu spoločnosti možno
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Odvolací súd sa preto nestotožnil s rozhodnutím okresnéhosúdu ohľadne výšky trestu a uložil obžalovanému S. A. podľa § 277 ods. 4 Tr. zákona účinného do
30.9.2012, za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, nepodmienečný trest odňatia
slobody na tri roky. Krajský súd zastáva názor, že takto uložený trest v plnej miere zodpovedá zásadám

pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti a to aj z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie a to aj so zohľadnením závažnosti konania obžalovaného a dotknutý záujem
chránený Trestným zákonom.

Odvolací súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu uloženého trestu u obžalovaného, ktorého zaradil

na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd zároveň ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti avšak podľa Trestného zákona
účinného do 30.09.2012, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, pretože v tom čase platný a účinný Trestný

zákon nemal obligatórnu povinnosť takýto zákaz pri tam taxatívne vymenovaných trestných činoch
ukladať v hornej polovici sadzby podľa ods. 2, a má za to, že trest zákazu činnosti vykonávať pôsobnosť
štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach na dobu 5 rokov je zákonný a primeraný a bude na
neho pôsobiť preventívne do budúcna.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky obžalovaného, na ktoré krajský súd už neodpovedal vyššie,
uvádza nasledovné. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil, o aké dôkazy oprel
svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo neuveril ostatným dôkazom.
Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov,
z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal

skutky tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s takto uvedeným
hodnotením dôkazov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 ústavy
je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré v podstatných bodoch a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces.
Je treba tiež uviesť, že v daňovom konaní je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet DPH a je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až následne na verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Na rozdiel od uvedeného,
v trestnom konaní dôkazné bremeno nesie strana obžaloby, ktorá musí bez pochybností preukázať
všetky obligatórne náležitosti žalovaných trestných činov, teda kto, kedy a za akých okolností žalované
skutky spáchal. Krajský súd po preskúmaní celého spisového materiálu rovnako dospel k záveru, že

vina obžalovaného bola preukázaná. Okresným súdom vyslovený záver o tom, že obžalovaný uplatnil
v mene obchodnej spoločnosti vedome v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, resp. vo väčšom rozsahu
skrátil daň a v rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a porušením bodov 6.1 písm. (i), 6.2, 6.3 a 6.5 písm. (i) zmlúv o dielo zo

dňa 01.03.2010, uzatvorených medzi objednávateľom občianskym združením Slovenský deaflympijský
výbor a spoločnosťou DEAF ASSETS AND PROPERTIES, s.r.o. a zhotoviteľom spoločnosťou PRVÁ
POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., ktorých predmetom bola rekonštrukcia zimného štadióna v
Kežmarku a v Levoči, PPD nevystavila objednávateľovi čiastkové faktúry za skutočne vykonané práce,
ktoré skutočne dodala objednávateľovi na základe uskutočnených subdodávok a vystavených faktúr

pre obchodnú spoločnosť PRVÁ POPRADSKÁ DEVELOPERSKÁ, s.r.o., naplnil obligatórne náležitosti
súdených trestných činov.
Všeobecnou povinnosťou konateľa je totiž vykonávanie jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Odbornú starostlivosť zákon nedefinuje,ale v zmysle ustálenej judikatúry ide o výkon funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom
zvážení predpokladateľných eventualít postupu a jeho následkov a v súlade so všeobecnými znalosťami
a skúsenosťami konateľa. Obchodný zákonník tieto povinnosti bližšie dopĺňa aj povinnosťou konateľa

zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, ako aj
povinnosť neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb
pred záujmami spoločnosti. Konateľ teda logicky musí najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby

záujmy spoločnosti spoznal a následne s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať.
Ohľadne namietaného skutkového omylu, krajský súd dáva do pozornosti obžalovaného, že ospravedl-
niteľným skutkovým omylom páchateľa pri trestnom čine skrátenia dane nie je ak nepozná presné znenie
príslušných daňových predpisov, vrátane konkrétnych ustanovení, ktoré odôvodňujú vznik a výšku daňo-
vej povinnosti. K trestnej zodpovednosti postačí, ak sú páchateľovi známe rozhodné skutkové okolnos-
ti, od ktorých sa odvíja daňová povinnosť daňovníka alebo platcu dane, napríklad, že vykonal zdaniteľ-

né plnenie za cenu, do ktorej bola zahrnutá daň z pridanej hodnoty a podobne. Skutkovým omylom pá-
chateľa preto nie je ani konanie, keď v dôsledku nedostatku odborných znalostí považuje určité kona-
nie za dovolené a to v rozpore so skutočnosťou, pretože v pochybnostiach sa nie je možné, bez ďalšie-
ho, spoľahnúť len na svoj vlastný úsudok, ale je nutné získať potrebné informácie od osôb, ktoré také-
to odborné znalosti majú. V takýchto prípadoch ide o konanie, ktorého sa páchateľ mohol ľahko vyva-

rovať, to platí najmä v prípadoch, keď v subjektívnych pochybnostiach (napríklad ohľadne výkladu da-
ňového zákona) nezvolí tú možnosť, ktorá je v súlade so zákonom (a to napríklad po doplnení informá-
cií od osoby s odbornými znalosťami), ale úmyselne zvolí tú, ktorá je pre neho výhodnejšia. Obžalova-
ný pôsobil ako konateľ (štatutárny orgán) obchodnej spoločnosti, pričom podľa § 135a ods. 1 Obchod-
ného zákonníka bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a to aj ohľadne pl-

nenia daňových povinnosti zo strany obchodnej spoločnosti, v mene ktorej konal a ktorá bola daňovým
subjektom (platcom DPH). Za takýchto okolností sa obžalovaný nemôže dovolávať konania v skutko-
vom omyle a už vôbec nie neznalosti právnych predpisov. Skutkovým omylom páchateľa preto nie je ani
konanie, keď v dôsledku nedostatku odborných znalostí považuje určité konanie za dovolené a to v roz-
pore so skutočnosťou, pretože v pochybnostiach sa nie je možné, bez ďalšieho, spoľahnúť len na svoj

vlastný úsudok, ale je nutné získať potrebné informácie od osôb, ktoré takéto odborné znalosti majú.
K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na
základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia
predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo
vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Podstatou podaného odvolania

jetotižsnahaobžalovanéhodosiahnuť,abykrajskýsúdprehodnotilvykonanédôkazyanazákladeiného
hodnotenia v intenciách požiadavky odvolateľa dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili
prvostupňový súd. Všetky vykonané dôkazy ale okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil
a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetné skutky sa aj podľa názoru krajského

súdu stali tak, ako ich prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a
nepochybne ich spáchal obžalovaný S. A. tam rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch
nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných
dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania týchto skutkov.

Taktiež nedošlo ani k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu tým, že súd, vychádzajúc zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obžalovaného alebo inej strany v
konaní. Obžalovaný mal v plnej miere v rámci trestného konania zabezpečené právo na obhajobu. Z
konštantnej judikatúry Najvyššie súdu SR vyplýva, že zásadným porušením práva na obhajobu v zmysle
§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa rozumie najmä porušenie práva na nutnú obhajobu, alebo stav kedy

obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, pričom práve v
tom čase orgány činné v trestnom konaní reálne vykonávali procesné úkony smerujúce k meritórnemu
rozhodnutiu. Z obsahu spisov takéto skutočnosti nevyplývajú. Z predloženého trestného spisu je možné
konštatovať, že uplatňovanie práva na obhajobu bolo od vznesenia obvinenia zachovávané v medziach
príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Krajský súd nemohol prihliadnuť ani na odvolacie dôvody obžalovaného, ktorými namietal, že
prvostupňovýsúdnezdôvodnildostatočnesvojerozhodnutieanevysporiadalsasovšetkýminámietkami
obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd zhodnotil, že spôsob, akým saokresný súd vysporiadal s relevantným námietkami obžalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia
je postačujúci a súd prvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych
predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

na právne významné obhajobné argumenty obžalovaného a realizoval tak jeho ústavné právo na
súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, súčasťou ktorého je aj právo účastníka
konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo
veci.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.