Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010748
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8720010748.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.

marca 2021 v trestnej veci obžalovaného B. E. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

B. E. U. M. Á. Š. C. U. - nar. XX.XX.XXXX Z. O., E. K. Z., F..
I. Č.. XXX/XX, U. O.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- po vzájomnom spolužití s L. C., s ktorou má dieťa mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX, v mesiaci február
roku 2020 od neho L. C. spolu s mal. L. T. odišla bývať ku svojím rodičom na adresu Š. Č.. XXX, U.
O. pre nezhody, ktoré súviseli s poruchou psychiky, správania sa, spôsobené nadužívaním viacerých
psychoaktívnych látok, nedostatočne liečenej duševnej poruchy, kde v mesiaci apríl 2020 telefonicky
opakovane žiadal L. C., aby mu zverila mal. L. T., kde toto L. C. odmietla a po tomto odmietnutí bol
vulgárny, postupne počas telefonátov sa začal jej vyhrážať, uviedol L. C., či chce mať všetky zuby, aj
to, že si počká jej matku pred prácou, následne sa jej môže niečo stať a bude chodiť pozerať na svoju

matku do nemocnice, taktiež v nezistený deň v mesiaci apríl 2020 nečakane prišiel do domu č. XXX Z.
U. Š., U. O. a žiadal L. C., aby mu odovzdala mal. L. T., keď toto L. C. odmietla, tak jej povedal, že ju
zabije a uviedol, že sa polície nebojí a následne z miesta odišiel, kde v mesiaci apríl roku 2020 sa tieto
vyhrážky stupňovali, boli agresívnejšie, kde týmto svojím konaním postupne zvyšoval u L. C. strach a
obavy o svoj život a život jej príbuzných, kde dňa 22.04.2020 z nezisteného miesta v presne nezistenom
čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. svojím mobilným telefónom s telefónnym číslom 0XXXXXXXXX volal
pravdepodobne cez aplikáciu Viber L. C. na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorá prijala hovor v mieste

trvalého pobytu v dome č. XXX, U. Š., U. O., počas telefonátu jej uviedol, že si príde po svoju dcéru
mal. L.T., kde toto L. C. odmietla a vtedy začal byť vulgárny, uviedol, že ju čaká peklo, že sa už nebude
vyhrážať, ale začne konať a ak mu ďalší deň nedá dcéru, tak ju zabije a týmto konaním donútil L. C.,
že mu dňa 23.04.2020 po jeho príchode k domu č. XXX Z. U. Š. odovzdala mal. L. T. do starostlivosti
najmenej na dve hodiny,

t e d a

- iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe.Za to mu
u k l a d á

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m/
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a

ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného B. E. obžalobu pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po vzájomnom
spolužití s L. C., s ktorou má dieťa mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX, v mesiaci február roku 2020 od neho L.
C. spolu s mal. L. T. odišla bývať ku svojím rodičom na adresu Š.K. Č.. XXX, U. O. pre nezhody, ktoré

súviseli s poruchou psychiky, správania sa, spôsobené nadužívaním viacerých psychoaktívnych látok,
nedostatočne liečenej duševnej poruchy u B. E., kde v mesiaci apríl 2020 B. E. telefonicky opakovane
žiadal L. C., aby mu zverila mal. L. T., kde toto L. C. odmietla a po tomto odmietnutí B. E. bol vulgárny,
postupne počas telefonátov sa začal jej vyhrážať, uviedol L. C., či chce mať všetky zuby, aj to, že si
počká jej matku pred prácou, následne sa jej môže niečo stať a bude chodiť pozerať na svoju matku

do nemocnice, taktiež v nezistený deň v mesiaci apríl 2020 B. E. nečakane prišiel do domu č. XXX Z.
U. Š., U. O. a žiadal L. C., aby mu odovzdala mal. L. T., keď toto L. C. odmietla, tak jej B. E. povedal,
že ju zabije a uviedol, že sa polície nebojí a následne z miesta odišiel, kde v mesiaci apríl roku 2020
sa tieto vyhrážky stupňovali, boli agresívnejšie, kde týmto svojím konaním B. E. postupne zvyšoval u
L. C. strach a obavy o svoj život a život jej príbuzných, kde dňa 22.04.2020 z nezisteného miesta v

presne nezistenom čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. svojím mobilným telefónom s telefónnym číslom
XXXXXXXXXX volal pravdepodobne cez aplikáciu Viber L. C. na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorá
prijala hovor v mieste trvalého pobytu v dome č. XXX, U. Š., U. O., počas telefonátu jej uviedol, že si
príde po svoju dcéru mal. L.T., kde toto L. C. odmietla a vtedy B. E. začal byť vulgárny, uviedol, že ju
čaká peklo, že sa už nebude vyhrážať, ale začne konať a ak mu ďalší deň nedá dcéru, tak zabije L. C.

a týmto konaním B. E. donútil L. C., že dňa 23.04.2020 po príchode B. E. k domu Č.. XXX Z. U. Š., aby
mu odovzdala dieťa mal. L. T. do starostlivosti najmenej na dve hodiny.

Obžalovaný B. E. na hlavnom pojednávaní poprel, aby sa poškodenej L. C. vyhrážal prostredníctvom
telefónutvrdiac,ževpredmetnýdeňprišieldorodinnéhodomupoškodenej,vyšieldojehohornejčastiza

maloletoudcérouL.,alepoškodenúpritomnežiadalovydaniemaloletejdcéry,poškodenejsanevyhrážal
zabitím a ani jej vulgárne nenadával zato, že mu maloletú dcéru odmietala dať. Obžalovaný tvrdil, že
svedkyňu G. R. na mieste činu nevidel i to, že P. C. - matke poškodenej nenadával a ani sa jej nevyhrážal
zabitím, k nadávkam P. C. a k ich vzájomnej hádke malo dôjsť len prostredníctvom telefónu a až dňa
23.04.2020, pretože P. C. mu zakázala vstup na pozemok jej rodinného domu a povedala mu, že ak tam

príde, zavolá políciu, čo ho rozčúlilo, keďže v ten deň mal prísť pre dcéru L. a začal jej nadávať, pričom
jej povedal, „aby sa jej niečo stalo“. Podľa výpovede obžalovaného sa P. C. týchto jeho slov zľakla, keďže
vedela aj to, že „študoval okultizmus a že patril do sekty“. Obžalovaný pripustil, že vtedy mohol povedať
aj poškodenej L. C., „.aby sa niečo stalo i jej“ s tým, že na to si už „nepamätá“ a že i poškodená, ktorá s
ním žila v jednej domácnosti, mala vedomosť o tom, že doma mal umiestnené ľudské a zvieracie lebky a

že uznáva iného Boha ako ona. Obžalovaný však poprel, aby poškodenej povedal, že jej niečo „urobí“,
alebožejejto„urobia“inébožskémocnosti,opätovnevšakpripustil, ževočipoškodenejvykonávalurčité
„rituály“ aj počas výkonu jeho väzby, dodajúc, že vo väzbe sú možnosti na ich vykonávanie „obmedzené“
a že „rituály“ vykonával preto, „aby sa priznala“, keďže sama poškodená svedkyni K. Š. povedala, že
v tom období sa jej doma „hýbali skrine“ a že svedkyňa má prísť vypovedať s „ružencom“, nepozerať

sa mu do očí. Obžalovaný tvrdil, že poškodená svedkyni povedala, že ho dala „zavrieť“ preto, „aby
nezomrel a aby ho nezabili“, čo podľa neho svedčí preto, že poškodená „to nemá v hlave v poriadku“
a preto, že presviedča svedkov, aby svedčili proti nemu. V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaný
charakterizoval jeho vzťah s poškodenou v čase skutku a tvrdil, že on sa snažil, ale poškodená ho
„sledovala“ a zisťovala, či nie je s inými ženami a že keď poškodená odišla z ich spoločnej domácnosti,

istý čas ešte chodila za ním aj s dcérou L., ale potom poškodenej povedal, aby ku nemu už nechodila aabyknemuchodilalenichdcéraL..Obžalovanýďalejuvádzal,žespoškodenouvtomčasekomunikoval
prostredníctvom aplikácie Viber alebo prostredníctvom mobilných telefónov. Obžalovaný uviedol, že k
matke poškodenej P. C. nemal žiadny vzťah s tým, že P. C. sa za neho „hanbila“ pre vykonanú „drogovú

raziu“, keďže pri „razii“ sedel v aute so synom primára M.. K., u ktorého P.E. C. pracuje ako zdravotná
sestra a že k otcovi poškodenej L. C. nemal žiadny vzťah, popisoval ho však za vzájomný popierajúc
pritom, aby pri ich spoločnej komunikácii „dvíhal na nich hlas“. Obžalovaný ďalej tvrdil, že s dcérou L.
mal dobrý vzťah, že o dcéru sa vedel postarať i napriek tomu, že už počas spolužitia s poškodenou
užíval drogy. V konaní pred súdom obžalovaný ďalej uvádzal, že k rozchodu s poškodenou došlo na

jeho podnet, keďže v telefóne a v emailoch poškodenej našiel jej komunikáciu so starším mužom a
že už v mesiaci február 2020 poškodenej povedal, že s ňou ďalej nechce žiť a byť a že chce len to,
aby mu poškodená „nosila“ ich dcéru L.. Poškodená s týmto jeho návrhom najprv súhlasila, ale neskôr
mu dcéru L. odmietala dávať. Obžalovaný poprel, aby niekomu hovoril, že „má papiere na hlavu“, že
vie ako „oblbnúť i políciu“ a aby mu tieto tvrdenia „poradil satan“ s poukazom nato, že poškodená tieto
tvrdenia prekrúca a tak, aby jej to vyhovovalo. Obžalovaný zároveň uviedol, že keď bol v „mánii“, okrem

iného si myslel, že mu „ilumináti povedali, že má auto zn. Porsche“, že „zo seminára o hypnóze sa
vrátil z Prahy v čarodejníckom klobúku“, že „batožinu mu priniesli sluhovia“ a že od februára 2020 do
apríla 2020 neužíval M.. C. predpísané lieky. Obžalovaný priznal, že keď poškodenej „bral auto“, tak
poškodenej povedal, že „keď vyjde z basy zabije ju“, pretože poškodená mu uviedla, že ho dá „zatvoriť
za firmu“. Obžalovaný poprel vyhrážky voči matke poškodenej P. C. a vyhrážky zabitím poškodenej L.

C. v apríli 2020 brániac sa zároveň tým, že poškodená mu nikdy nepovedala, že má strach alebo obavy,
keď mu nedá ich dcéru L., ale súčasne priznával, že poškodenej povedal „či chce mať všetky zuby“,
keďže poškodená ho k tejto vyhrážke podľa neho vyprovokovala.
Nanávrhprokurátoraazapodmienokuvedenýchv§258ods.4Trestnéhoporiadkukonajúcisúdprečítal
výpoveď,ktorúobžalovanýB.E.urobilvprípravnomkonanídňa29.10.2020azistil,žeobžalovanývtejto

výpovedi uvádzal, že niekedy v apríli 2020 šiel so svojou dcérou Z. Q. V. K. opekať špekačky a rozhodol
sa vziať so sebou aj dcéru L., preto prišiel k domu poškodenej L. C., zazvonil a videl poškodenú prísť k
dverám, ktoré však neotvorila a nato vypla aj domový zvonček, čo ho „naštvalo“, od domu poškodenej
odišiel, sadol do auta a počas jazdy napísal poškodenej SMS správu cez Messager, v ktorej jej vynadal,
ale na obsah nadávok si už nepamätal a že telefonicky zavolal aj svojmu právnikovi a pýtal sa ho,

ako ma postupovať vo veci kontaktu a styku s maloletou dcérou L.u. Obžalovaný ďalej uvádzal, že
potom sa mu telefonicky ozvala i poškodená L. C., načo medzi nimi došlo k opakovanej slovnej hádke
a že hoci jej zložil telefón, poškodená mu volala opätovne, provokovala ho a pýtala sa, „čo jej urobí“,
načo jej povedal, že „začne konať“, „dostane rakovinu“, že „Boh ju potrestá“ zato, že mu nechce dať
dcéru Lauru, že má „v piči ju aj jej matku“, ale i ďalšie výhražné slová, na obsah, ktorých si tiež už

nepamätal. V tejto výpovedi obžalovaný ďalej uvádzal, že o celej záležitosti sa radil aj s M.. M. P. Q. V.
C., ktorý mu navrhol, že sám pôjde za poškodenou a že to s ňou „vybaví“, čo odmietol a s poškodenou
ďalší styk s dcérou L. chcel riešiť cez „peniaze“. Obžalovaný priznal, že v ambulancii M.. M. P. poslal
poškodenej ďalšiu SMS správu, v ktorej uviedol, že „ukáže jej cicky“ a jej rodičom aj video, v ktorom
je poškodená nahá, aby sa i takým spôsobom „dostal“ k dcére L., hoci súčasne uvádzal, že tieto slová

nemyslel vážne, ale poškodená nato zareagovala a telefonicky mu odkázala, aby si prišiel pre dcéru
L., čo vtedy odmietol a že z tohto dôvodu došlo k ďalšej hádke s poškodenou, pri ktorej mu poškodená
povedala, aby sa neopovážil vkročiť na ich dvor, že jej matka zavolá na neho políciu. Obžalovaný ďalej
uviedol, že i napriek týmto slovám poškodenej po dcéru L. do domu poškodenej prišiel a vzal ju k sebe
do Popradu, čo poškodenú nahnevalo. V ďalšej časti svojej výpovede obžalovaný uvádzal okolnosti,

ktoré predchádzali jeho dobrovoľnej hospitalizácii na psychiatrickom oddelení Všeobecnej nemocnice
s poliklinikou v Levoči s tým, že hospitalizovať sa dal preto, že zo správ poškodenej zverejnených na
Facebooku zistil, že poškodená „ho chce zatvoriť“ a preto, že sa domnieval, že poškodená bude polícii
tvrdiť, že sa jej vyhrážal a aby ho z tohto dôvodu polícia „nezavrela“. Obžalovaný zároveň uviedol i to,
že „očakával“ obvinenie z nebezpečného vyhrážania, nie obvinenie z vydierania.

Rozpory v predmetných výpovediach obžalovaný odôvodnil len tým, že súhlasil s prečítanou výpoveďou
a tým, že poškodená ho chcela dať „zavrieť“ za firmu, ktorú vlastnila do marca 2020 a ktorú potom
prepísala na jeho osobu.

Poškodená L. C. - bývalá družka obžalovaného v konaní pred súdom využila svoje právo a v zmysle §

130 ods. 1 Trestného poriadku nevypovedala, konajúci súd tak za splnenia podmienok uvedených v §
263 ods. 4 Trestného poriadku jej výpoveď z prípravného konania prečítal.
Poškodená k podstatným okolnostiam žalovaného skutku dňa 12.06.2020 uviedla, že po ukončení
spolužitia s obžalovaným, menovaný začal byť nepríjemný a vulgárny, nadával jej a vyhrážal sa, pretožemu nechcela dávať dcéru L., keďže v tom období bol obžalovaný pod vplyvom omamných látok alebo
liekov a ona mala strach o dcéru. Poškodená ďalej uvádzala, že agresívne správanie obžalovaného sa
vystupňovalo v mesiaci apríl 2020, kedy obžalovaný prišiel nato, že dcéru L. mu vlastne nedáva pre

rôzne výhovorky a že sa jej začal vyhrážať tým, že „jej zhorí dom“, že „niečo sa stane jej“, že si „počká
jej matku pred prácou“, že „aj jej niečo spraví“ a že „bude chodiť za ňou do nemocnice“. Predmetné
vyhrážkypoškodenánajprvpovažovala„zanejasné“,keďže obžalovanýjejtvrdil,žesamuovyhrážkach
len „snívalo“, potom sa však obžalovaný začal vyhrážať naozaj a to slovami - že „či má všetky zuby v
ústach“, že „všetko bude robiť tak, ako chce on a ak nie, tak to oľutuje a začne jej peklo“, že „ho nič

nezaujíma, ani polícia, pretože na polícii má svojich ľudí“, že „si to zaplatí“ a že „ona nič nezmôže“, čo u
nej zvýšilo strach a obavu hlavne o zdravie dcéry L., pretože v tom čase ju nemala zverenú do osobnej
starostlivosti a domnievala sa, že obžalovaný pre dcéru L. mohol prísť kedykoľvek a strach a obavu z
toho, že obžalovaný „môže niečo urobiť“, aj keď len z nedbanlivosti, pretože v tom období užíval drogy a
pretože pre stupňujúce sa vyhrážky zo strany obžalovaného pociťovala bezmocnosť a strach aj preto,
že obžalovaný jej tvrdil, že „má papiere na hlavu“, že „z tohto dôvodu mu dovtedy všetko prešlo“, že

„keby sa dostal aj do ústavu, pustili by ho“, keďže by „tvrdil, že mu to poradil satan“ a že „vidí anjelov“.
Poškodená zároveň vo výpovedi uviedla aj to, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím a že sa ho bála, aj
keď verila, že sa to „nejako utrasie“. Podľa jej výpovede obžalovaný niekedy v priebehu mesiaca apríl
2020 prišiel k ním domov nečakane, sám si otvoril dvere domu a chcel vziať dcéru L., ktorá v tom čase
spalaažepoškodenáspolusG.R.obžalovanéhoprosili,abydcérunechal,žepoškodenázavolápolíciu.

Obžalovaný sa napriek tomu pokúsil dcéru L. vziať a vtedy poškodenej povedal, že ju zabije, čo vyľakalo
tak poškodenú ako aj G. R. - jej švagrinu. Obžalovaný podľa poškodenej z jej domu odišiel potom, čo ho
o to obe opakovane žiadali a až pod hrozbou privolania polície. Podľa tvrdenia poškodenej obžalovaný
bol v tom čase pod vplyvom pervitínu. Z výpovede poškodenej vyplynulo aj to, že obžalovaný jej zavolal
dňa 22.04.2020 a opakovane ju žiadal, aby mu dala ich dcéru L., čo odmietla, pretože obžalovaný bol

podľa nej opätovne pod vplyvom drog a javil sa jej byť nebezpečným, načo došlo k ich vzájomnej
hádke, pri ktorej jej obžalovaný vulgárne nadával a vyhrážal sa, že „jej zhorí dom“, že „jej rozbije hlavu“,
že „si ju počká nejaký nafetovaný kamarát“, že „keď jej niečo neurobí on, tak jej to urobia jeho ľudia“.
Poškodená ďalej tvrdila, že obžalovaný jej potom v SMS správe napísal, že „má toho dosť“, že „z neho
nebude robiť debila“ a že „sa už nebude vyhrážať, ale konať“, čo v nej opakovane vzbudilo strach a

obavu, hlavne o dcéru L.. Vo svojej výpovedi sa poškodená zmienila i o tom, že v dôsledku obavy
a strachu z konania obžalovaného, ktorý ju viackrát slovne atakoval aj cez sociálnu sieť Viber, si jeho
telefónne číslo na tejto sociálnej sieti zablokovala a s obžalovaným komunikovala len prostredníctvom
mobilného telefónu, pretože sa bála o svoju rodinu a v ďalšej časti výpovede i o okolnostiach spolužitia s
obžalovaným v období roka 2019, o okolnostiach a spôsobe, akým sa obžalovaný kontaktoval a stretával

s ich maloletou dcérou L., o okolnostiach osoby obžalovaného, o spôsobe jeho života ako užívateľa
pervitínu, marihuany a hašišu i o okolnostiach jeho zdravotného stavu a diagnostikovanej bipolárnej
poruchy, resp. o okolnostiach ďalších trestných stíhaní obžalovaného.

Svedkyňa P. C. - matka poškodenej L. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná

asi 4 roky, že na začiatku bol jej vzťah k obžalovanému „opatrný“, že ho začala akceptovať až neskôr,
keď jej dcéra L. začala s obžalovaným žiť. V januári 2020 alebo februári 2020 sa podľa svedkyne
spolužitie obžalovaného s poškodenou narušilo a dcéra L. sa vrátila domov. Svedkyňa ďalej uviedla,
že obžalovaný po rozchode s poškodenou ju opakovane a sústavne telefonicky kontaktoval, obsah ich
rozhovorov jej poškodená nepovedala. Koncom apríla 2020 svedkyňa počula, že dcéra L. na poschodí

domu kričí, hlasno rozpráva a keďže mala telefón zapnutý na „hlasný odposluch“ i to, že obžalovaný
jej nadáva a hovorí, že „už sa nebude len vyhrážať“, že „vyhrážky aj uskutoční“, že „ju zabije“ a že
„nato doplatí celá jej rodina“, čo počul aj jej manžel L. C.. Obžalovaný napriek tomu, že mu dcéra L.
povedala, že telefón má zapnutý na „hlasný odposluch“ zareagoval tak, že poškodenej povedal, že
„to má v piči“ a že „mu to je jedno“. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď dcéra L. telefón vypla, rozplakala

sa a že i ona sama sa „roztriasla“ a ostala v šoku a že vtedy jej poškodená povedala, že obžalovaný
sa jej takto vyhráža už vyše mesiaca a že sa jej vyhráža aj zabitím. Vtedy mala svedkyňa pochopiť
dôvod, pre ktorý jej dcéra nevychádza z domu, prečo sa obžalovaného bojí a prečo sa bojí toho, že
obžalovaný jej zoberie ich spoločnú dcéru L.. K ďalšiemu spôsobu komunikácie medzi obžalovaným
a poškodenou sa svedkyňa vyjadriť nevedela a uviedla len to, že keď obžalovaný zavolal poškodenej

cez víkend, poškodená odišla z domu spolu s jej dcérou L. a že poškodená sa jej nezmienila o bližších
problémoch v spolužití s obžalovaným v období žalovaným skutkom, sama nebola priamym svedkom
iných alebo ďalších vyhrážok obžalovaného voči poškodenej alebo jej rodine, pretože aj keď počula ako
obžalovaný na poškodenú kričí, tak obsah ich rozhovoru nepočula. Z jej výpovede vyplynulo aj to, že sobžalovaným osobný konflikt nemala, hoci mu zakázala chodiť k ním domov potom, čo sa poškodená
odsťahovala zo spoločnej domácnosti obžalovaného a že hádky medzi obžalovaným a poškodenou
sa týkali predovšetkým ich dcéry L.. Svedkyňa však potvrdila, že obžalovaný poškodenej telefonicky

vulgárnenadávalahovoril,žeje„piča“iďalšieoplzléslová,čojunajprvnezaujímaloažeocelúzáležitosť
sa začala zaujímať až potom, čo obžalovaný poškodenej povedal, že „ju zabije“ a že „nato doplatí i jej
rodina“ i to, že poškodená najprv nechcela podať trestné oznámenie na obžalovaného preto, že sa ho
bála, keďže obžalovaný poškodenej tvrdil, že „má na polícii známosti“.
Na návrh prokurátora, obhajcu a obžalovaného súd prečítal časti výpovede svedkyne P. C. z prípravného

konaniazapodmienokuvedenýchv§264ods.1,2Trestnéhoporiadkuazistil,žesvedkyňavprípravnom
konaní dňa 29.07.2020 na otázku vyšetrovateľa, či s obžalovaným komunikovala pôvodne uvádzala, že
v minulosti áno, že posledný rok už nie a že svedkyňa mala z obžalovaného zmiešané pocity aj preto, že
v čase, keď maloletá L. mala asi rok sa jej obžalovaný zdôveril, že „to vie zahrať“, že „sa mu prepečie
hocičo, práve preto, že to vie zahrať“, že „vidí satana“ a že „má papier na hlavu“. Z obžalovaného mala
svedkyňa obavy, dávala si na neho väčší pozor, pretože nevedela, či vyhrážky myslí vážne alebo sa

len chváli. Svedkyňa na otázku vyšetrovateľa, ako vnímala vyhrážky obžalovaného, že „by sa nemusela
vrátiť domov z práce“ a že „by ju poškodená mohla navštevovať v nemocnici“ uvádzala, že v tom
čase nemala vedomosti o týchto vyhrážkach, pretože sa o nich dozvedela až po podaní trestného
oznámenia poškodenou i to, že aj keď sa necíti byť „poškodenou“, má strach z obžalovaného, pretože
podľa nej obžalovaný je schopný ich vykonať. Svedkyňa na otázku obhajcu, či má vedomosti o dôvodoch

podania trestného oznámenia poškodenej s časovým odstupom od skutku uviedla, že od poškodenej sa
dozvedela, že „musí počkať, kým naberie odvahu“ i to, že na podanie trestného oznámenia poškodenú
dlho „lámali“.
Rozpory v predmetných výpovediach svedkyňa odôvodnila len s poukazom nato, že súhlasí s
prečítanými časťami svojej pôvodnej výpovede, nato, že pri výpovedi na súde „nepochopila“ otázku

zo strany prokurátora, nato, že si už podrobnejšie nespomína na svoje pôvodné tvrdenia o strachu
poškodenej z vyhrážok obžalovaného a nato, že si už nepamätá, či v pôvodnej výpovedi použila slovo
„lámala poškodenú“, aby vo veci podala trestné oznámenie.

Svedok L. C. - otec poškodenej L. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako

bývalého druha jeho dcéry a otca jeho vnučky, že bližší vzťah k obžalovanému nemá a že nebol svedkom
celého incidentu zo dňa 22.04.2020. Keď svedok prišiel domov, počul už len nejaký krik a že keď vyšiel
do hornej časti domu, kde už bola jeho manželka, počul ako poškodená telefonuje s obžalovaným, že
jej telefón bol zapnutý na „hlasný odposluch“ i to, ako obžalovaný poškodenej povedal „ja vám ešte
ukážem“, načo sa jej pokúsil vziať telefón, poškodená mu však s plačom zakývala, že „nie“. Svedok

ďalej uviedol, že na začiatku sa mu vzťah obžalovaného s poškodenou zdal normálnym, ale že neskôr
začali medzi nimi hádky a konflikty, pre ktoré sa poškodená odsťahovala zo spoločnej domácnosti s
obžalovaný. Svedok tvrdil, že osobný konflikt s obžalovaný nemal a že nemá vedomosti o jeho ďalších
vyhrážkach zabitím poškodenej alebo jej rodiny, keďže obžalovaný sa mu zabitím nikdy nevyhrážal. Vo
svojej výpovedi svedok uviedol aj to, že v čase jeho príchodu do hornej časti domu dňa 22.04.2020 už

telefonicky rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou prebiehal, že tam bola aj jeho manželka P. C..
Svedok odmietol, aby poškodenú nahováral na podanie trestného oznámenia vo veci.
Na návrh prokurátora súd prečítal časť výpovede svedka L. C. z prípravného konania za podmienok
uvedených v § 264 ods. 1,2 Trestného poriadku a zistil, že svedok v prípravnom konaní dňa 22.09.2020
na otázku obhajcu, aby bližšie popísal rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 22.04.2020

uvádzal, že sa nevie vyjadriť k celému priebehu telefonického rozhovoru, ale potvrdil, že vzhľadom na
„hlasný odposluch“, počul ako obžalovaný poškodenej nadáva a chce svoju dcéru L. a že poškodená
obžalovanému povedala, že dcéru mu nedá, pretože je „zasa zhúlený“, načo obžalovaný zareagoval
tak, že poškodenej i jej rodine povedal, že „im ukáže“.
Rozpory v predmetných výpovediach svedok odôvodnil len s poukazom nato, že sa „nevie“ vyjadriť,

či prečítaná časť výpovede je pravdivá a nato, že počul ako obžalovaný povedal slová: „ja vám ešte
ukážem“.

Svedkyňa G. R. - priateľka brata poškodenej L. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného
poznám asi 5 rokov, keďže poškodená s ním žila ako družka, že sama k nemu nemá bližší vzťah a

že sa s obžalovaným stretávali len u rodičov poškodenej. Svedkyňa tvrdila, že niekedy koncom apríla
2020 počula ako poškodená vedľa v izbe domu telefonuje a že pred domom videla obžalovaného,
ktorý sedel v aute i to, ako obžalovaný potom vošiel do domu, šiel do izby, kde spala ich dcéra L.,
čomu sa poškodená snažila zabrániť, ale i napriek tomu obžalovaný L. zobudil, začal sa s poškodenouhádať a vtedy sa začala báť, aby nedošlo „k niečomu horšiemu“. Svedkyňa tvrdila, že súčasne počula,
ako poškodená obžalovanému hovorí, že „ak neodíde, zavolá políciu“ i to, že sama obžalovanému
povedala, že zavolá políciu, načo obžalovaný z domu odišiel, ale pri odchode ešte povedal, že „keď

mu poškodená nedá dcéru, tak ju zabije“ a že „sa ešte vráti“. V ďalšej časti výpovede sa svedkyňa
zmienila o vzťahu obžalovaného a poškodenej a tvrdila, že na poškodenej videla, že má z obžalovaného
strach a že jej to neskôr potvrdila aj samotná poškodená, ktorá jej zároveň povedala aj to, že o týchto
„záležitostiach“dovtedynepovedalanikomu,keďžedonichnechcela„zaťahovať“rodinualeboinéosoby.
Svedkyňa uviedla, že poškodená sa jej zmienila aj o tom, že má strach i z toho, aby jej obžalovaný nevzal

dcéru L. alebo z toho, aby jej ju nevrátil. Svedkyňa nebola prítomná pri iných telefonických rozhovoroch
obžalovaného s poškodenou, ale tvrdila, že z obžalovaného mala strach i ona a to hlavne vtedy, keď
prišiel k ním domov, pretože sa bála tak o poškodenú ako aj o jej dcéru L., keďže obžalovaný bol podľa
nej pod vplyvom nejakých látok. Podľa svedkyne agresivita obžalovaného smerovala najmä k osobe
poškodenej po tom, čo sa medzi nimi situácia „vyhrotila“.

Svedok M. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od základnej školy, že pozná
aj poškodenú a má vedomosti aj o ich vzťahu, ktorý bol podľa neho na začiatku dobrý, ale potom došlo
k jeho zhoršeniu. Svedok tvrdil, že keď raz viezol obžalovaného do Šváboviec, ten z auta vystúpil, že
tam bola už aj poškodená, ktorá mala na rukách dieťa a že vtedy počul, že ako sa začali hádať najprv o
auto a potom i pre ich dcéru, ktorú poškodená obžalovanému odmietala dať, keďže ho podozrievala z

užitia drog. Podľa tvrdení svedka sa táto hádka vystupňovala tým, že obžalovaný poškodenej povedal,
že „sa mu snívalo, že im zhorí dom“ a že „ju zabije“. Svedok od obžalovaného vedel, že poškodená
mu odmietala dávať ich dcéru, že mali mať i ďalšie vzájomné problémy súvisiace s prepisom firmy
a auta. K zhoršeniu ich vzťahu došlo podľa svedka po Vianociach v roku 2019, kedy mu poškodená
povedala, že má z obžalovaného strach a že sa bojí aj o ich dieťa, hlavne pre drogy, ktoré obžalovaný

užíval. Svedok nemal bližšie vedomosti o tom, za akých okolností prebiehal kontakt obžalovaného s
poškodenou vo veci styku s ich dcérou, ani o vydieraní poškodenej obžalovaným a ani o vzťahu s rodičmi
poškodenej. Obžalovaný sa pred svedkom nikdy nezmienil o tom, aby chcel poškodenej skutočne
fyzicky alebo ináč ublížiť a sám mu po inkriminovanej hádke mal povedať, že vyhrážky poškodenej
„nemyslelvážne“.Svedoktvrdil,žepojanuári2020saobžalovanýzmenil,čobolopodľanehospôsobené

tým, že obžalovaný užíval drogy, bol nepríjemný a agresívny a taký, „akého ho predtým nepoznal“.

Svedkyňa K. Š. - Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná, že s ním má dcéru Z. a že
pozná aj poškodenú, s ktorou má obžalovaný ďalšiu dcéru L.. V apríli 2020 svedkyňa nebola prítomná pri
žiadnom incidente medzi obžalovaným a poškodenou, ale od dcéry Z. vedela o hádkach obžalovaného

a poškodenej i o ich problémoch v spolužití, ktoré sa týkali aj kontaktov a pomerov k ich maloletej dcére
L.. Svedkyňa uviedla, že poškodená ju niekedy v marci alebo apríli 2020 telefonicky požiadala, aby
urobila „poriadok“ s jej dcérou Z., pretože táto mala na požiadanie obžalovaného „vyklopávať“ na dom
poškodenej vtedy, keď sa obžalovaný chcel stretnúť s maloletou L., poškodená jej vtedy povedala i to,
že obžalovanému dcéru L. nechce dávať preto, že obžalovaný nemá alebo nemal vodičský preukaz, že

užíva drogy a že je nezodpovedný. Svedkyňa potvrdila, že poškodená jej povedala, že z obžalovaného
má strach, pretože sa jej vyhrážal, hoci na obsah vyhrážok si už svedkyňa nepamätala, čo jej potvrdila
aj dcéra Z., ktorá jej „naznačila“, že obžalovaný sa poškodenej vyhrážal.
Na návrh obhajcu súd prečítal časť výpovede svedkyne K. Š. - Z. z prípravného konania za podmienok
uvedených v § 264 ods. 1,2 Trestného poriadku týkajúcej sa vedomosti svedkyne o konkrétnych

alebo bližších vyhrážkach obžalovaného voči poškodenej a zistil, že svedkyňa v prípravnom konaní
dňa 29.07.2020 uviedla, že poškodená jej v presne neuvedenej dobe - počas „korony“ povedala, že
obžalovanému sa bojí dávať dcéru L., že obžalovaný jej neustále nadáva a vyhráža sa jej tým, že jej
tvrdí - „že sa mu snívalo, že im horí dom“ a že „nech si jej mama dáva pozor, keď pôjde z roboty“.
Rozpory v predmetných častiach svojich výpovedí svedkyňa odôvodnila len s poukazom nato, že tieto

skutočnosti v konaní pred súdom uviesť zabudla.

Svedkyňa Z. E. - dcéra obžalovaného B. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným má
dobrývzťah,žekpoškodenejnemážiadnyvzťahaževžalovanomobdobíbolasvedkomichvzájomných
hádok pre odmietavý postoj poškodenej pri stretávaní sa obžalovaného s ich spoločnou dcérou L..

Svedkyňa tvrdila, že nikdy nepočula, aby sa obžalovaný poškodenej vyhrážal smrťou buď osobne alebo
telefonicky, ale potvrdila, že ich hádky zvyčajne začali tak, že obžalovaný zavolal poškodenej, pýtala
sa jej, prečo mu nedáva dcéru L., načo poškodená obžalovanému začala vytýkať veci z minulosti,
ktoré podľa nej nemali nič spoločné so stretávaním sa s ich dcérou L.. Svedkyňa ďalej uviedla, že zostrany poškodenej šlo o pomstu voči obžalovanému zato, že mu odmietala dávať dcéru L. a o pomstu
zato, že obžalovaný jej odmietol dávať peniaze. Vo svojej výpovedi svedkyňa ďalej opísala obsah
telefonického hovoru medzi obžalovaným a poškodenou, ku ktorému malo dôjsť dňa 22.04.2020, pri

ceste autom zo Šváboviec do Popradu a tvrdila, že poškodená obžalovaného provokovala, že ich hádka
a nadávky boli vzájomné a že obžalovaný sa pritom poškodenej zabitím nevyhrážal. Svedkyňa sa k
vzťahu obžalovaného s poškodenou v roku 2020 nevedela bližšie vyjadriť, ale tvrdila, že si nepamätá,
aby sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, napr. škodou na majetku alebo na aute, že poškodená hádky
s obžalovaným vyvolávala a že mu odmietala vydať dcéru L., čím sa mu tým podľa svedkyne chcela

pomstiť za „jeho chyby z minulosti“. Svedkyňa dokonca tvrdila, že poškodená ovplyvňovala výpovede
svedkov v tejto i iných trestných veciach obžalovaného a že je nahnevaná i na ňu pre jej výpoveď vo
veci dokonca, že z tohto dôvodu jej zakázala stretávať sa s maloletou L. ako jej nevlastnou sestrou. V
konaní pred súdom svedkyňa potvrdila, že nebola prítomná pri osobných stretnutiach obžalovaného s
poškodenou, ku ktorým malo dochádzať v rodinnom dome poškodenej.
Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedkyne Z. E. z prípravného konania zo dňa

29.07.2020 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1,2 Trestného poriadku a zistil, že svedkyňa v
tejto výpovedi opäť uvádzala, že pozná osoby obžalovaného a poškodenej, že s poškodenou má v
súčasnosti prerušený kontakt, že vzájomné spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo „trápením“,
pretože poškodená obžalovanému vytýkala každú chybu, čo viedlo aj k ich rozchodu. Obžalovaný mal
podľa svedkyne záujem už len na ďalších stretávaniach sa s ich mal. dcérou L., ktorým poškodená

bránila. Svedkyňa vo výpovedi uvádzala, že poškodená obžalovanému pri telefonickom hovore zo
dňa 22.04.2020, cestou autom zo Šváboviec do Popradu tvrdila, že „vybaví“ súdny zákaz stretávania
sa s dcérou L., že pri hovore došlo k ich vzájomnej hádke a k vzájomným nadávkam, pri ktorých
sa obžalovaný poškodenej zabitím nevyhrážal. V ďalšej časti výpovede svedkyňa popísala vzťah
obžalovaného k dcére L. a vzťah poškodenej k obžalovanému po ich rozchode i zdravotný stav

obžalovaného.
Rozpory v predmetných výpovediach svedkyňa Z. E. odôvodnila len tým, že poukázala na pravdivosť
pôvodnej výpovede a tým, že keď pred súdom niektoré skutočnosti neuviedla, tak len preto, že si na ne
nepamätala alebo, že na niektoré skutočnosti „zmenila“ svoj názor.

Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, že s poškodenou sa nikdy
osobne nestretol, hoci niekedy pred rokom bol spolu s obžalovaným a jeho dcérou Z. pred domom
poškodenej, ktorý im však poškodená neotvorila a kedy obžalovanému odmietla dať ich maloletú dcéru
L.. Svedok ďalej uviedol, že cestou autom späť do Popradu obžalovaný telefonicky volal svojmu
právnikovivoveciďalšiehomožnéhokontaktusdcéruL.ito,žeobžalovanývPopradetelefonickyvolalaj

poškodenej,ktorejvynadal,ale pritomsajejnevyhrážalzabitím,skôrklialapreklínalpoškodenúslovami,
na ktoré si pre odstup času už nepamätal. K obsahu SMS správ medzi obžalovaným a poškodenou z
tohto dňa sa svedok vyjadriť nevedel a dodal len to, že obžalovaný sa mu vtedy javil byť „nervóznym“
alebo „vytočeným“.
Na návrh prokurátora súd prečítal pôvodnú výpoveď svedka V. K. z prípravného konania zo dňa

22.09.2020 za podmienok uvedených v § 264 ods. 1,2 Trestného poriadku a zistil, že svedok v tejto
výpovedi okrem vyššie uvedených skutočností uvádzal aj to, že do Šváboviec za poškodenou L. C.
prišli spoločne s obžalovaným a Z. E. niekedy v marci alebo apríli 2020, pretože obžalovaný chcel, aby
mu poškodená dala ich maloletú dcéru L., k čomu však nedošlo, pretože poškodená dom neotvorila.
Svedok ďalej uvádzal, že obžalovaný nato poškodenú kontaktoval telefonicky, že pri hovore sa rozčúlil

do „nepríčetnosti“, že poškodenej i jej matke vulgárne vynadal do „píč a kuriev“ a že poškodenej aj
povedal, že „vie, kde jej mama robí“, že „tam pošle cigánov a ju pojebú“. Svedok tvrdil, že obžalovaný
cestou do Popradu volal aj právnikovi a opätovne aj poškodenej, s ktorou sa hádal, vrieskal na ňu a
povedal jej „veď si to natáčaj ty piča, hlas nie je dôkaz“ a že jej vyčítal aj jej „jebačku so starcami“ i
to, že ju živí. Svedok uvádzal, že nepočul, aby sa obžalovaný pri hovore poškodenej zároveň vyhrážal

zabitím alebo smrťou a že počul len to, ako obžalovaný poškodenej povedal, že „keď mu nedá dcéru,
tak má po piči“.
Rozpory v predmetných výpovediach svedok V. K. odôvodnil len tým, že poukázal na pravdivosť
obidvoch výpovedí a tým, že niektoré skutočnosti v konaní pred súdom neuviedol len preto, že si na
ne nepamätal.

Znalkyňa M.. C. Y. v konaní pred súdom potvrdila závery znaleckého posudku vypracovaného k
duševnému stavu obžalovaného B. E., podľa ktorých obžalovaný v čase spáchania skutku trpel a
aj v súčasnosti trpí duševnou poruchou - bipolárnou afektívnou poruchou, ktorá je trvalá, chronickáa prebiehajúca epizodicky, kedy sa remisia strieda s epizódami mánie, často aj s neprimeraným
správaním. Základným symptómom je zreteľná porucha nálady, ktorá nie je prejavom organického
postihnutia centrálneho nervového systému alebo účinku psychoaktívnej látky. U obžalovaného v čase

skutku bola znalkyňou v popredí zistená závislosť od viacerých psychoaktívnych látok - pervitínu
a benzodiazepínov /liek Xanax/, s poruchami správania v zmysle agresivity v stavoch intoxikácie a
jeho nepodstatne zmenšená schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť jeho konania v
dôsledku užitej psychoaktívnej látky. Znalkyňa u obžalovaného nezistila úplné vymiznutie ovládacích
a rozpoznávacích schopností v čase žalovaného skutku a ani jeho patickú opitosť, ale len podstatné

zníženie jeho ovládacích schopností pod vplyvom nedostatočne liečenej duševnej poruchy alebo
prerušenej liečby, v kombinácií s konzumom psychoaktívnych látok. Znalkyňa zároveň konštatovala, že
celkový efekt resocializácie obžalovaného bude v značnej miere závisieť od kvality psychoterapeutickej
a socioterapeutickej starostlivosti zameranej na liečbu závislosti na psychoaktívnych látkach, s ktorou
obžalovaný pri vyšetrení súhlasil, ale znalkyňa nevylúčila pritom účelovosť deklarovanej liečby práve
vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu. Znalkyňa osobu obžalovaného charakterizovala ako

anomálne štruktúrovanú osobnosť, ktorá sa v stavoch intoxikácie pervitínom alebo inou psychoaktívnou
látkou, okrem iného aj v konfliktných situáciách dostáva do vleku primitívnejších vrstiev jeho osobnosti
a u ktorého preváži afektívna zložka v správaní, znížia sa morálne zábrany a tak môže dochádzať k
verbálnymafyzickýmagresívnymprejavomobžalovanéhoajnabanálnepodnety,ktorévšakobžalovaný
vníma ako provokácie. Psychický stav obžalovaného je podľa znalkyne v súčasnosti stabilizovaný, bez

psychotických prejavov a so zachovaním kognitívnych funkcií a je tak schopný chápať zmysel trestného
konania.

Znalkyňa O.. Q. A. v konaní pred súdom potvrdila závery znaleckého posudku vypracovaného k
osobe poškodenej L. C., podľa ktorých je schopnosť poškodenej vnímať realitu dobra z forenzne

- psychologického hľadiska postačujúca. Znalkyňa osobnosť poškodenej charakterizovala v oblasti
afektivity ako osobnosť v popredí nezrelú, vysoko senzitívnu, emocionálne vzrušivú, s vysokou
emocionálnou intenzitou prežívania reálnych životných kontextov a ich zmien, s významne nízkou
schopnosťou zachovať sa vo vyhrotených situáciách racionálne a s nízkou schopnosťou sebaovládania
a autoregulácie, ako osobnosť náladovú a výbušnú bez súčasného zistenia, aby agresivita poškodenej

bola jej jadrovou alebo zvýraznenou zložkou. Pre poškodenú je podľa znalkyne príznačné životné
depresívne vyladenie situačnej precitlivosti a životný pesimizmus, so zvýraznením jej silnej neistoty,
úzkostnosti a prežívanie pocitov ohrozenosti a strachu. Osobnosť poškodenej vykazuje podľa znalkyne
problematické medziľudské väzby, ku ktorým poškodená zaujíma nereálne postoje, nižšiu konformitu
a menšiu akceptáciu požiadavok tých sociálnych skupín, v ktorých realizuje svoje životné aktivity, so

súčasne zistenou nízkou sebaistotou a sebadôverou, ambicióznosťou a preferenciou ľahkých stupňov
obtiažnosti voľby, s nízkou schopnosťou úspešne realizovať zvolené aktivity a s tendenciou spoliehať
sa na istotu. Správanie poškodenej je podľa znalkyne situačne determinované a pre poškodenú
je typický silne situačne zážitkový prístup a orientácia jedine na aktuálne kontextové dopady, nie
nato, ako im predchádzať alebo čeliť. V záťaži sa poškodená podľa znalkyne prejavuje sklonmi k

regresívnym prejavom a k opozičným tendenciám. Znalkyňa u poškodenej konštatovala pravdepodobný
výskyt neurotických a psychosomatických ťažkostí so sprievodným napätím, s preukázaním znakov
akcentovanej osobnosti a disharmonickým vývinom. Podľa záverov znaleckého posudku a výpovede
znalkyne je poškodená vo všeobecnosti schopná prežité udalosti adekvátne vnímať, zapamätať si ich
a správne a neskreslene ich reprodukovať. U poškodenej neboli zistené prítomnosti konfabulácií, len

mierne zvýšené tzv. lži skóre - prítomnosť sklonov k fabulácií a tendencia správať sa sociálne žiaduco,
avšak nie forenzne - psychologicky významne vysoké. Všeobecná vierohodnosť výpovedi poškodenej
je vyššia vzhľadom k mentálnej a osobnostnej výbave poškodenej, pričom špecifická vierohodnosť
výpovedí poškodenej je podľa znalkyne zrozumiteľná vzhľadom ku kontextovým skutočnostiam i k
predmetnej veci. Vo vzťahu k interpersonálnym väzbám znalkyňa konštatovala, že osobnosť poškodenej

vykazuje problematické medziľudské väzby, ku ktorým poškodená zaujíma nereálne postoje. Vzťah
poškodenej k obžalovanému je podľa znalkyne v súčasnosti sýtený negatívnou citovou väzbou a
determinovaný predovšetkým prežívaním strachu a reálneho ohrozenia zo strany obžalovaného, ako
parciálnej traumy i vzhľadom k ich vzájomným konfliktom stupňujúceho sa charakteru. Za významný
činiteľ predpokladanej mierne vyššej závislosti poškodenej na osobe obžalovaného znalkyňa označila

ich spoločné dieťa, prostredníctvom ktorého poškodená mohla byť obžalovaným manipulovateľná a
prostredníctvom, ktorého poškodená zostávala vo vzťahu už iba ako rodič.Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.06.2020 vyplýva, že poškodená L. C. podala na
obžalovaného B. E. trestné oznámenie, v ktorom okrem iného uviedla, že obžalovaný niekedy v mesiaci
apríl 2020 prišiel k nej domov do Šváboviec, všimla si, že obžalovaný bol vtedy pod vplyvom nejakých

liekov alebo drog a že keď ho žiadala, aby z domu odišiel a že zavolá políciu, obžalovaný jej povedal,
že ju zabije a že sa polície nebojí. Poškodená v tomto trestnom oznámení uviedla aj to, že v čase medzi
17:00 hod. až 18:00 hod. dňa 22.04.2020 jej obžalovaný cez aplikáciu Viber telefonoval zo svojho čísla:
XXXX XXX XXX na jej telefónne číslo: XXXX XXX XXX a oznámil jej, že si príde pre ich dcéru L., čo ona
odmietla a že vtedy jej obžalovaný vulgárne vynadal slovami „piča skurvená“ povedal, že „ju nenávidí“,

že „má i on právo na ich dcéru L.“, že „keď nebude robiť to, čo chce on, že ju čaká peklo“, že „sa už
nebude len vyhrážať, ale že bude konať“, že „má toho už dosť“ a že „ak mu zajtra nedá dcéru, tak ju
zabije“. Poškodená v tejto zápisnici uviedla aj to, že obžalovaný jej nato zaslal SMS správu, v ktorej
uvádzal, že „každému povie, aká je kurva“, že „to oznámi celej rodine“ a aby „zdochla“, čoho sa zľakla
a obžalovanému oznámila, že súhlasí s tým, aby si prišiel pre dcéru L.. Podľa tvrdenia poškodenej
obžalovaný sa jej v priebehu mesiaca apríl 2020, keď mu odmietala dať dcéru L., vyhrážal aj tým, že si

„počká na jej mamu, keď pôjde z práce“, že „sa jej matke môže niečo stať“ a že „ona sa bude chodiť
pozerať na ňu na oddelenie ARO do Nemocnice v Poprade“. Poškodená v trestnom oznámení zároveň
uviedla aj to, že vec polícii oznámila neskôr, pretože obžalovaný jej opakovane uvádzal, že „policajti
mu nič nedokážu“ a že „si to vie vybaviť“.

Z fotokópie SMS správ vyplýva, že z telefónneho čísla XXXX XXX XXX patriaceho v tom čase
obžalovanému boli poškodenej doručené správa s textom: „Tvoju picu jak si mastis poslem tvojmu otcovi
celej rodine rozpisem jaka si kurva a jebes s deduskami cele video aj s tvojim hlasom a chod aj na
lamparen.“ a správa s textom: „Ty skurvena pica zeby si zdochla.“

Z ďalších fotokópií SMS správ vyplýva vzájomná komunikácia obžalovaného a poškodenej za obdobie
február a marec 2020, teda mimo žalovaného obdobia, týkajúca sa okrem iného aj stretávania sa a
kontaktu obžalovaného s maloletou dcérou L. prostredníctvom poškodenej.

Zo správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča zo dňa 10.06.2020 vyplýva, že obžalovaný

bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení od 07.06.2020, že ide o opakovanú hospitalizáciu pre
bipolárnu afektívnu poruchu, manickú epizódu, bez psychotických príznakov s diagnózou F.31.1 a
poruchami psychiky a správania spôsobené nadužívaním viacerých psychoaktívnych látok - alkohol,
kanabinoidy, kokaín a pervitín s diagnózou F.19.2.

Zo správy M.. S. C. zo dňa 10.06.2020 vyplýva, že obžalovaný je dlhodobo evidovaný a liečený na
psychiatrickej ambulancii a že mal opakovane nariadené ochranné psychiatrické a protitoxikomanické
liečenie, ktorému sa podroboval do 10.02.2020 a ktoré potom svojvoľne prerušil.

Po takto vykonanom dokazovaní bol konajúci súd toho názoru, že skutkový stav vo veci bol zistený

spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodne pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie v
danej veci a že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené
zákonným spôsobom v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a súčasne
i toho názoru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný Jozef Tomáško na tom skutkom
základe, že po vzájomnom spolužití s L. C., s ktorou má dieťa mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX, v mesiaci

február roku 2020 od neho L. C. spolu s mal. L. T. odišla bývať ku svojím rodičom na adresu Š. Č.. XXX,
U. O. pre nezhody, ktoré súviseli s poruchou psychiky, správania sa, spôsobené nadužívaním viacerých
psychoaktívnych látok, nedostatočne liečenej duševnej poruchy, kde v mesiaci apríl 2020 telefonicky
opakovane žiadal L. C., aby mu zverila mal. L. T., kde toto L. C. odmietla a po tomto odmietnutí bol
vulgárny, postupne počas telefonátov sa začal jej vyhrážať, uviedol L. C., či chce mať všetky zuby, aj

to, že si počká jej matku pred prácou, následne sa jej môže niečo stať a bude chodiť pozerať na svoju
matku do nemocnice, taktiež v nezistený deň v mesiaci apríl 2020 nečakane prišiel do domu č. XXX Z.
U. Š., U. O. a žiadal L. C., aby mu odovzdala mal. L. T., keď toto L. C. odmietla, tak jej povedal, že ju
zabije a uviedol, že sa polície nebojí a následne z miesta odišiel, kde v mesiaci apríl roku 2020 sa tieto
vyhrážky stupňovali, boli agresívnejšie, kde týmto svojím konaním postupne zvyšoval u L. C. strach a

obavy o svoj život a život jej príbuzných, kde dňa 22.04.2020 z nezisteného miesta v presne nezistenom
čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. svojím mobilným telefónom s telefónnym číslom XXXXXXXXXX volal
pravdepodobne cez aplikáciu Viber L. C. na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorá prijala hovor v mieste
trvalého pobytu v dome č. XXX, U. Š., U. O., počas telefonátu jej uviedol, že si príde po svoju dcérumal. L.T., kde toto L. C. odmietla a vtedy začal byť vulgárny, uviedol, že ju čaká peklo, že sa už nebude
vyhrážať, ale začne konať a ak mu ďalší deň nedá dcéru, tak ju zabije a týmto konaním donútil L. C.Ú.,
že mu dňa 23.04.2020 po jeho príchode k domu č. XXX Z. U. Š. odovzdala mal. L. T. do starostlivosti

najmenej na dve hodiny.

Pri ustálení predmetného skutkového stavu, ktorý zostal oproti obžalobe nedotknutý, vychádzal konajúci
súd z výpovede poškodenej L. C., pretože ju považoval za hodnovernú, spoľahlivú a objektívne
korešpondujúcu s výpoveďami ďalších svedkov P. C., L. C., G. R., M. O., K. Š. - Z. Q. V. K., na podstatný

obsah ich výpovedí, ktorý konajúci súd popísal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, ako aj s
listinnými dôkazmi, obsah, ktorých je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia - v podobe
fotokópie SMS správ zaslaných obžalovaným z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo
poškodenej XXXX XXX XXX a zápisnice o trestnom oznámení poškodenej, keďže tieto dôkazy na seba
vzájomne logicky nadväzovali a korešpondovali do takej miery, že o ich pravdivosti a objektivite súd
žiadne relevantné pochybnosti nemal. Pri ustálení skutkového stavu konajúci súd vychádzal čiastočne

aj z výpovedí svedkyne Z. E. a z výpovedi samotného obžalovaného B. E., s poukazom na nasledovné
skutočnosti.
Poškodená vo svojej výpovedi v prípravnom konaní i pri podávaní trestného oznámenia vo veci zhodne
potvrdzovala, že obžalovaný sa jej v apríli 2020 opakovane telefonicky vyhrážal zabitím rôznymi
spôsobmi, ak mu nedá ich maloletú dcéru L., čo sa vystupňovalo dňom 22.04.2020, kedy jej obžalovaný

zo svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX prostredníctvom aplikácie Viber na jej telefónnom čísle
XXXX XXX XXX oznámil, že ju čaká peklo, že sa už nebude len vyhrážať, ale začne konať a že ak mu
na druhý deň nedá dcéru L., že ju zabije, čo v nej vyvolalo strach a obavu a preto mu dcéru L. dňa
23.04.2020 odovzdala, čo korešpondovalo s listinnými dôkazmi v podobe obsahu SMS správ, ktoré jej
v žalovanom období zaslal obžalovaný, čo ďalej potvrdzovali aj svedkovia G. R., P. C., L. C..

Svedkyňa G. R. uviedla, že obžalovaný poškodenej dňa 22.04.2020 pri odchode z domu povedal, že
keď mu nedá dcéru L., tak ju zabije a že sa ešte vráti.
Svedkovia P. C. Q. L. C. zhodne potvrdzovali, že obžalovaný poškodenej dňa 22.04.2020 volal, vulgárne
jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím a ublížením jej rodine, najmä matke poškodenej P. C..
Svedok V. K. v súlade s výpoveďami poškodenej a svedkov P. C. Q. L. C. potvrdzoval, že obžalovaný

poškodenej i jej matke dňa 22.04.2020 vulgárne vynadal a aj to, že sa poškodenej vyhrážal zabitím,
ak mu nedá dcéru L., čo súčasne korešpondovalo aj s výpoveďou svedka M. O., ktorý potvrdil, že
obžalovaný sa poškodenej vyhrážal zabitím, pretože mu odmietala vydať ich dcéru L..
Svedkyňa K. Š. - Z. potvrdzovala, že sa jej poškodená v marci alebo apríli 2020 zmienila o vyhrážkach
zo strany obžalovaného zato, že mu odmietala dávať dcéru L., vzhľadom na vtedajší spôsob života

obžalovaného ako užívateľa drog.
Svedkyňa Z. E. vo svojich výpovediach síce uvádzala len to, že poškodená obžalovanému odmietala
dávať dcéru L., ale považovala to za ňou bližšie neuvedenú a neodôvodnenú pomstu poškodenej voči
obžalovanému.
Svedkyňa je však dcérou obžalovaného, ktorá mohla a podľa konajúceho súdu aj mala záujem

vypovedať v prospech obžalovaného i s poukazom na samotnú výpoveď obžalovaného, v ktorej priznal,
že v rozčúlení poškodenej povedal, aby sa jej niečo stalo, aby sa niečo stalo aj matke poškodenej - P. C.
a že poškodenej povedal aj to, že ju zabije a že jej i ináč ublíži na cti alebo zdraví i keď tieto tvrdenia buď
len bagatelizoval alebo zľahčoval, alebo ich považoval za nezrealizovateľné, alebo ovplyvnené jeho
vtedajším zdravotným stavom - neliečenou bipolárnou poruchou osobnosti alebo hnevom, či rozčúlením

zo správania sa poškodenej, ktoré on hodnotil ako provokačné.
V súvislosti s predmetným záverom konajúceho súdu je potrebné poukázať i na závery znaleckých
posudkov znalkýň M.. C. Y. Q. O.. Q. A. O.. i ich výpovede, na obsah, ktorých súd poukázal v
predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia a podľa, ktorých je na jednej strane osobnosť obžalovaného
charakterizovaná ako anomálne štruktúrovanú osobnosť, ktorá sa v stavoch intoxikácie pervitínom alebo

inou psychoaktívnou látkou, okrem iného aj v konfliktných situáciách dostáva do vleku primitívnejších
vrstiev jeho osobnosti a u ktorého preváži afektívna zložka v správaní, znížia sa morálne zábrany
a tak môže dochádzať k verbálnym a fyzickým agresívnym prejavom obžalovaného aj na banálne
podnety, ktoré však obžalovaný vníma ako provokácie a na druhej strane osobnosť poškodenej
charakterizovaná ako osobnosť v popredí nezrelá, vysoko senzitívna, emocionálne vzrušivá, s vysokou

emocionálnou intenzitou prežívania reálnych životných kontextov a ich zmien, s významne nízkou
schopnosťou zachovať sa vo vyhrotených situáciách racionálne a s nízkou schopnosťou sebaovládania
a autoregulácie a ako osobnosť náladová a výbušná bez súčasného zistenia, aby agresivita poškodenej
bola jej jadrovou alebo zvýraznenou zložkou.Konajúci súd pri hodnotení hodnovernosti a dôveryhodnosti výpovedí poškodenej poukazuje aj na ďalšiu
časť záverov znaleckého posudku O.. Q. A. O.., podľa ktorých je poškodená vo všeobecnosti schopná
prežité udalosti adekvátne vnímať, zapamätať si ich a správne a neskreslene ich reprodukovať, bez

zistenia prítomnosti konfabulácií, so zistením mierne zvýšeného tzv. lži skóre, t.j. s prítomnosťou sklonov
k fabulácií a tendenciou správať sa sociálne žiaduco, avšak nie forenzne významné a so zistením, že
všeobecnávierohodnosťvýpovedipoškodenejjevyššiaašpecifickávierohodnosťvýpovedí poškodenej
je zrozumiteľná, vzhľadom k žalovaným skutočnostiam i vzhľadom k predmetnej veci.

Súd z vykonaných dôkazov nezistil, aby poškodená obžalovaného z predmetného konania obviňovala
nepravdivo a lživo, s úmyslom buď hovorovo povedané „dostať ho do basy“ alebo s úmyslom pomstiť sa
mu tak, ako to uvádzal buď obžalovaný alebo svedkyňa Z. E., práve naopak, konajúci súd konštatoval
nelogickosť v tvrdeniach obžalovaného i v tvrdeniach svedkyne Z. E. a z tohto dôvodu súd obranu
obžalovaného i predmetné svedecké výpovede Z. E. vyhodnotil ako účelové, zo strany obžalovaného
použité v snahe vyviniť sa z následkov trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie a zo strany

svedkyne Z. E. použité len v snahe pomôcť obžalovanému ako svojmu otcovi.
Pri hodnotení výpovedí a obrany obžalovaného konajúci súd poukazuje aj nato, čo obžalovaný uviedol
vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 29.10.2020 „očakával som obvinenie z nebezpečného
vyhrážania, nie obvinenie z vydierania“.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i nato, že pri takomto druhu trestnej činnosti páchanej medzi
blízkymi osobami /manžel-manželka, druh-družka, alebo bývalý manžel-manželka, bývalý druh-družka/
nemožno objektívne predpokladať permanentnú alebo častú účasť prítomnosti iných osôb na ich
spolužití v postavení páchateľ a obeť, keďže ide o vzťah blízky, intímny a odohrávajúci sa prevažne
v súkromí alebo prostredníctvom sociálnych a mobilných sietí tak, ako tomu bolo v tomto prípade, ale

aj nato, že v časovom odstupe od obdobia spáchania skutku až po jeho oznámenie nie je objektívne
možné a ani potrebné požadovať detailnú, časovú a obsahovú lokalizáciu všetkých slovných prejavov
obžalovanej osoby voči osobe poškodenej.

Vykonaným dokazovaním konajúci súd považoval vyššie uvedené závery po ich vyhodnotení za

dokázané a preto súčasne rozhodol, že predmetné skutočnosti /spáchanie skutku obžalovanou osobou,
konanie, úmysel, následok a motív/ sa nebudú overovať ďalšími dôkazmi, ktoré navrhoval obhajca
obžalovaného alebo obžalovaný /opätovný výsluch svedkov P. C., L. C., G. R., Z. A. T. Y., M. K., M..
Q. Ľ., M.. N. W., V. C. Q. V. O.Á. a pribratie znalca z odboru psychiatrie na vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného/.

Predmetný skutkový stav konajúci súd z hľadiska právnej kvalifikácie kvalifikoval ako konanie, ktoré po
všetkých stránkach naplnilo znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pretože obžalovaný iného hrozbou
násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe.

Zločinu vydierania podľa § 189 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
ods. 1 - iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel,
ods. 2 písm. b/ - čin uvedený v odseku 1 spácha na chránenej osobe.

Podľa ustálenej súdnej praxe násilím sa rozumie nielen hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba,
ktorá sa môže uskutočniť v budúcnosti.
Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia smeruje proti napadnutému alebo inej osobe.
Táto hrozba môže smerovať tak proti telesnej integrite ako aj proti majetku.

Cieľ páchateľa však musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať.
Nevyžaduje sa však prítomnosť osoby, voči ktorej je hrozba namierená.
Činjedokonanývykonanímnásilnéhokonaniaalebouskutočnenímhrozbynásiliaaleboinejťažkejujmy.
K vynúteniu konania, opomenutia alebo strpenia nemusí vôbec dôjsť, keďže objektom trestného činu
vydierania je slobodné rozhodovanie človeka.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy.Páchateľ pritom vôbec nemusí dosiahnuť svoj zámer, aj keď je evidentné, že konanie obžalovaného
smerovalo výlučne k tomu, aby poškodená neoznamovala polícii jeho predchádzajúce protiprávne
konanie.

Z ustálenej súdnej praxe súčasne vyplýva aj to, že ustanovenie zločinu vydierania podľa § 189 Trestného
zákona poskytuje trestno-právnu ochranu slobodného rozhodovania každej osoby pred prvkami násilia
alebo hrozby násilia alebo hrozby inej ťažkej ujmy smerujúcich proti jej telesnej integrite, majetku alebo
vôli konať alebo nekonať určitým spôsobom, ktoré poškodená osoba vníma prinajmenšom ako hrozbu,

aj keď k samotnému ohrozeniu života, zdravia či inej ťažkej ujmy nedôjde.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania podľa § 189,
znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa §

201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2
rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim
blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Vzhľadom na vyššie ustanovenia Trestného zákona osobu poškodenej L. C. je pri skutku, vzhľadom na
jej pomer k obžalovanému druh - družka, aj keď ide o bývalý pomer a ako k otcovi ich dieťaťa maloletej L.
E.., G.. XX.XX.XXXX potrebné považovať za osobu chránenú v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona a za osobu blízku v zmysle § 127 ods. 5 Trestného zákona.

Vykonané dokazovanie s poukazom na obsah výpovedi poškodenej L. C., vyššie uvedených svedkov
i s poukazom na obsah listinných dôkazov objektívne preukázalo, že obžalovaný v žalovanom období,
za použitia hrozby verbálneho násilia prostredníctvom sociálnej siete a mobilného telefónu slovami a
vyhrážkami - „či chce mať všetky zuby, že si počká jej matku pred prácou, že sa jej matke môže niečo
stať, že bude na ňu pozerať do nemocnice, že ju zabije, že sa polície nebojí, že ju čaká peklo, že sa už

nebude vyhrážať, ale začne konať“ poškodenú nútil, aby mu po skončení ich spolužitia a odsťahovaní
sa poškodenej zo spoločnej domácnosti do svojho rodičovského domu v Švábovciach zverovala ich
spoločné maloleté dieťa - dcéru L. E.., G.. XX.XX.XXXX, ku ktorému v tom čase nemali súdom alebo
dohodou vysporiadané vzájomné rodičovské práva a povinnosti.

Konanie obžalovaného je z hľadiska porušenia objektívnej stránky trestného činu potrebné a nutné
kvalifikovať ako konanie, ktoré zásadným spôsobom porušilo záujem spoločnosti na slobode ľudského
rozhodovania garantovaného Ústavou Slovenskej republiky.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne

zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom a ako je zrejme
z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne M.. C.

Y., ktorá pri zdiagnostikovaní bipolárnej afektívnej poruchy obžalovaného konštatovala, že nezistila
úplne vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného, len podstatné zníženie jeho
ovládacích schopností výlučne v dôsledku nedostatočne liečenej predmetnej duševnej poruchy a
obžalovaným prerušenej liečby, v kombinácií s konzumom psychoaktívnych látok.

Z listinných dôkazov v podobe odpisu z registra trestov a príslušných lustrácií v Generálnej prokuratúry,
Ministerstva vnútra a súdov i z pripojených trestných spisov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 11-krát
súdnetrestaný,poslednýzáznamojehoodsúdenípodľaodpisu registratrestovjenazákladeodsúdenia
rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T 59/2020 zo dňa 11.11.2020, právoplatný dňom 11.11.2020
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu vo výmere
18 mesiacov a ďalší záznam obžalovaného je na základe rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn.
6T 110/2018 zo dňa 14.11.2018, právoplatného dňom 14.11.2018 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trestodňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, s jeho výkonom v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia,ktorýsivykonaldňa17.11.2018,spolusochrannýmpsychiatrickýmliečenímústavnouformou,
pričom dňa 11.12.2019 došlo k zmene jeho formy na formu ambulantnú.

Obžalovaný má v evidencii priestupkov 12 záznamov prevažne za porušenie pravidiel cestnej premávky
i za porušenie pravidiel občianskeho spolunažívania, za ktoré mu boli ukladané blokové pokuty, resp.
pokarhanie.
Z charakteristiky z miesta trvalého bydliska obce Vernár je obžalovaný hodnotený všeobecne, pretože
na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava a charakteristika z ÚVV a ÚVTOS Prešov svedčí preto, že jeho

správanie vo výkone väzby nebolo vždy v súlade s ústavným poriadkom, opakovane s ním bol vykonaný
pohovor zameraný na jeho správanie medzi spoluobvinenými s tým, že ide o psychiatrického pacienta.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal konajúci súd do úvahy všetky základné i individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, aby vytvoril podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby obžalovaný viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a
aby zároveň vyjadril aj morálne odsúdenie spoločnosťou v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona.

Podľa § 34 Trestného zákona trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie - zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti a prvok
individuálnej prevencie - výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie - výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti.

Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Z vyššie uvedeného je zrejme, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu /zásada proporcionálnosti trestu/ a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon,

t.j. na vyššie uvedenú ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia /represie/ a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste a záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí
byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Konajúci súd súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý uloží, postihol iba páchateľa a tak, aby bol
zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, zároveň prihliadol i nato, akým
spôsobom bol trestný čin spáchaný, na jeho následok, formu zavinenia, pohnútku i na samotnú osobu
obžalovaného, na jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Konajúci súd zároveň prihliadol aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného
zákona, ale so zistením priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Trestného zákona a
teda nato, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, zohľadňujúc pritom ustanovenie § 38 ods. 4

Trestného zákona, keďže u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností /opomenúc pritom
ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona/ a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k
záveru, že u obžalovaného sa účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu a to vo výmere 6 /šesť/ rokov, s výkonom trestu v ústave
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať nato, že zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere štyri roky až desať rokov a že pri prevahe priťažujúcichokolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu
a to na výmeru šesť rokov až desať rokov.

Na základe týchto úvah konajúci súd dospel k záveru, že vyššie uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov je trestom primeraným a spravodlivým, keďže sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym
cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie a zmierňuje páchateľa so spoločnosťou. Obžalovanému
uložený trest zodpovedá spôsobenému bezpráviu a nevyžaduje si prísnejší trest odňatia slobody.

Konajúci súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením
iného druhu trestu či inej výmery trestu odňatia slobody, pretože doterajší spôsob života obžalovaného
a jeho predchádzajúce právoplatné odsúdenia i ďalšie trestné stíhania, ktoré sú voči nemu vedené v
súčasnosti a ktoré sú v štádiu prípravného konania svedčia preto, že osoba obžalovaného je len ťažko
napraviteľnou osobou, keďže v páchaní trestnej činnosti rôzneho charakteru pokračuje po dlhý čas.
- iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v
Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.