Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205190
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1616205190.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v spore žalobcu: XXL Servis Slovakia, s.r.o.,

so sídlom Nádražná 1134/3, 901 01 Malacky, IČO 46 153 837, zast. JUDr. Ing. Peter Slávik, advokát
so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky, proti žalovanému: F. L. nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom R., o
zaplatenie 65,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 65 Eur od 23.09.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65 Eur od 30.06.2015 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa
09.04.2015 pracovnú zmluvu, ktorou vznikol medzi nimi pracovný pomer. Žalobca odovzdal žalovanému
pri vzniku pracovného pomeru pracovný odev, a to spolu v hodnote 65 Eur, ktorého prevzatie potvrdil

zamestnanec svojím podpisom a súčasne vyjadril súhlas s podmienkami týkajúcimi sa oblečenia.
Vo vzťahu k oblečeniu sa žalobca a žalovaný v pracovnej zmluve dohodli, že ak zmluvné strany
ukončia pracovný pomer v skúšobnej dobe alebo ak zamestnávateľ okamžite skončí pracovný pomer so
zamestnancom podľa ust. § 68 Zákonníka práce, považujú sa osobné ochranné prostriedky (pracovný
odev a obuv), ktoré prevzal zamestnanec od zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania zo strany
zamestnávateľa za zakúpené a zamestnanec je tak povinný uhradiť zamestnávateľovi ich hodnotu,
nakoľko zamestnávateľ už nemôže takéto osobné ochranné pracovné prostriedky využiť žiadnym

iným vhodným spôsobom. Pracovný pomer sa skončil ku dňu 29.06.2015 na základe oznámenia
zamestnávateľa o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 16.04.2015, a to s poukazom
na § 38 ods. 4 Zákonníka práce, dňom vrátenia nedoručenej zásielky s oznámením o skončení
pracovnéhopomeruzamestnávateľovi.Poskončenípracovnéhopomeružalovanýporušilsvojuzmluvne
dojednanú povinnosť a neuhradil hodnotu ochranných prostriedkov, ktoré mu žalobca poskytol. Žalobca
písomne vyzval žalovaného na zaplatenie, pričom mu poskytol lehotu na plnenie do 22.09.2015. Úroky
z omeškania si žalobca uplatňuje od prvého dňa omeškania, čo je podľa žalobcu deň nasledujúci po

skončení pracovného pomeru.

2. O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 4C/118/2016-22 zo dňa 30.11.2016, ktorý
však v súlade s § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uznesením č.k.4C/118/2016-59 zo dňa 06.08.2019 zrušil, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných
rúk.

3. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p., ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

4. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa

odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Keďže sa žaloba nepodarila doručiť žalovanému ani po vykonaní postupu podľa § 116 ods. 1 C.s.p.,
súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 27.07.2020 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú stránku

súdu oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od zverejnenia
oznámenia o podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, tvrdenia žalobcu nerozporoval.

6. Podľa § 316 ods. 1 C.s.p., individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných

vzťahov.

7. Podľa § 321 C.s.p., ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok
vydaný v neprospech zamestnanca.

8. Podľa § 322 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

9. V prejednávanej veci súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
na nariadenom pojednávaní neospravedlnil, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Žalobca na

pojednávaní dňa 29.01.2021 navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. S
poukazom na ust. § 321 C.s.p. však súd napriek návrhu žalobcu nerozhodol vo veci rozsudkom
pre zmeškanie, keď jeho vydanie by bolo v neprospech žalovaného, ktorý má v prejednávanej veci
postavenie zamestnanca a vydanie rozsudku pre zmeškanie zákon v takomto prípade vylučuje.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami procesných strán a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom, a to: pracovnou zmluvou zo dňa 09.04.2015 spolu s jej dodatkom,
potvrdením zo dňa 09.04.2015 o prevzatí pracovného oblečenia, oznámením o skončení pracovného
pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 16.04.2015 s potvrdením o vrátení zásielky, predžalobnou upomienkou
s podacím lístkom zo dňa 17.09.2015 a vrátenou zásielkou zo dňa 29.06.2015, z čoho zistil nasledovný

skutkový a právny stav.

11. Súd mal za preukázané, že dňa 09.04.2015 uzavrel žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným
ako zamestnancom pracovnú zmluvu s dňom nástupu 09.04.2015 a skúšobnou dobou 3 mesiace.
Podľa bodu 1. čl. VIII. pracovnej zmluvy označenom ako osobitné ustanovenia sa zamestnanec a

zamestnávateľ dohodli, že ak pracovný pomer skončí v skúšobnej dobe považujú sa osobné ochranné
prostriedky, ktoré prevzal zamestnanec od zamestnávateľa za zakúpené a zamestnanec je povinný
uhradiť zamestnávateľovi ich hodnotu. Z potvrdenia o prevzatí pracovného oblečenia a obuvi vyplýva,
že dňa 09.04.2015 žalovaný prevzal od žalobcu obuv v hodnote 20 Eur, montérky v hodnote 15 Eur, 2
ks tričiek v hodnote 1 ks 5 Eur, mikinu v hodnote 15 Eur a vestu v hodnote 5 Eur, t.j. spolu oblečenie

a obuv v hodnotne 65 Eur. Žalobca následne listom zo dňa 16.04.2015 oznámil žalovanému skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené oznámenie sa vrátilo žalobcovi ako nedoručené dňa
29.06.2015 a týmto dňom došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. V
zmysle predžalobnej upomienky žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 65 Eur najneskôr do
dňa 22.09.2015, pričom podľa podacieho lístka bola výzva na zaplatenie žalovanému odoslaná dňa

17.09.2015.

12. Podľa § 18 Zákonníka práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.13. V pracovnoprávnych vzťahoch je prípustnosť atypických zmluvných foriem vylúčená. Podľa § 18
Zákonníka práce je zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov uzatvorená,

len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Uvedené kogentné ustanovenie Zákonníka práce je právnou
teóriou i aplikačnou praxou spájané so zásadou numerus clausus zmluvných typov v pracovnom práve,
ktorá vyjadruje zákaz iného správania, ako je správanie predpokladané pracovnoprávnou normou
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 M Cdo 14/2010). Keďže zmluvná voľnosť
účastníkov pracovnoprávnych vzťahov je v zmysle vyššie uvedeného značne limitovaná v tom smere, že

zamestnávateľ a zamestnanec nemôžu uzatvoriť zmluvu, ktorá nie je v pracovnoprávnych predpisoch
ako zmluvný typ upravená, dospel súd k záveru, že ustanovenie zakotvené v čl. VIII bod. 1 pracovnej
zmluvy, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy je absolútne neplatné.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tuc) a
bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu aj bez návrhu (ex offo).

14. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

15. Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 222 ods. 3 Zákonníka práce, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí

úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné
najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. Napriek konštatovanej neplatnosti osobitného ustanovenia v čl. VIII. bod 1. pracovnej zmluvy, je súd
toho názoru, že žalobca má nárok na zaplatenie dlžnej sumy, a to titulom bezdôvodného obohatenia,

ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že po ukončení pracovného pomeru nevrátil pracovné oblečenie
žalobcovi ani neposkytol žalobcovi zodpovedajúcu peňažnú náhradu. Pracovné oblečenie, ktoré si
žalovaný po ukončení pracovného pomeru ponechal, predstavuje majetkový prospech, ktorý žalovaný
získal plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Pracovné oblečenie mu bolo poskytnuté v súvislosti
s uzavretím pracovného pomeru a po ukončení pracovného pomeru odpadol právny dôvod na to, aby

moholžalobcapracovnéoblečenie aobuvnaďalejužívať.Súdmázároveňzato,ževráteniepracovného
oblečenia a obuvi v stave, v akom bolo ku dňu ukončenia pracovného pomeru, už nie je možné, a
preto má žalobca nárok na zodpovedajúcu peňažnú náhradu. Keďže pracovný pomer so žalovaným bol
ukončený ešte v skúšobnej dobe a od pridelenia pracovného oblečenia zamestnancovi do ukončenia
pracovného pomeru uplynuli len necelé 3 mesiace, je podľa súdu namieste, aby peňažná náhrada

zodpovedala hodnote pracovného oblečenia tak, ako vyplýva z potvrdenia o jeho prevzatí, teda sume
65 Eur.

18.Zvyššieuvedenýchdôvodovsúdpriznalžalobcovisumuvovýške 65Eur,atotitulombezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor
ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlžník) o
splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník
plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo
súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň

nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka
sa stane splatnou uplynutím tejto doby.21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z dôvodu, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65 Eur od 23.09.2015 do zaplatenia.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania už odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru,
ktorý považoval za prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že súd
priznal žalobcovi žalovanú istinu titulom bezdôvodného obohatenia, dlh žalovaného sa stal splatným až
po tom, čo ho na jeho úhradu žalobca vyzval. Žalobca určil žalovanému vo výzve na plnenie lehotu na
plnenie dlžnej sumy do 22.09.2015. Preto prvým dňom omeškania žalovaného je deň nasledujúci po

márnom uplynutí lehoty na plnenie vo výzve žalobcu, t.j. 23.09.2015.

25. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky, ktorá ku dňu 23.09.2015, predstavovala 0,05 % ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo
na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania

v súlade s platnou právnou úpravou, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšnej časti žalovaného úroku žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Žalobca bol v konaní v časti žalovanej istiny plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).