Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/271/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119203207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom
Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so
sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom
Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 928
422, o zaplatenie sumy vo výške 591,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 10C/24/2019-108 zo dňa 14. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 591,61 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako i vo výrokoch o trovách konania,
potvrdzuje.

V ostatnej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591,61 eur do

troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že v ostatnej časti uplatneného nároku žalobu zamietol
a žalobcovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Ďalej rozhodol,
že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2) Dospel k presvedčeniu, že poškodená v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b)
Zákonač.381/2001Z.z.,malanároknanáhraduškodyvočipoisťovnivzmysleust.§15ods.1zákonač.

381/2001 Z. z. v plnej výške, teda vo výške celkových nákladov prenájmu 1.425,60 eur (ktorý považoval
za dôvodný výdavok). Mal za to, že v zmysle ust. § 524 ods. 1 OZ sa žalobca stal na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok novým veriteľom voči žalovanému a to v rozsahu postúpenej pohľadávky vo
výške 1.425,60 eur. Ak mu poisťovňa uhradila len časť tejto sumy a nezaplatila sumu 591,61 €, konal
tak žalovaný nedôvodne. Platným postúpením pohľadávky voči žalovanej poisťovni z poškodenej na
žalobcu,sažalobcastalvecnelegitimovanouosobounauplatňovanienárokunanáhraduškodyvzmysle
ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá vznikla v rámci v žalobe uvedenej poistnej udalosti

protiprávnym konaním poistenca žalovaného vo výške 591,61 eur (1.425,60 eur - 833,99 eur). Súd preto
žalobcovipriznalnímuplatnenýnároknazaplateniesumy591,61eur.Žalobuvčastiuplatnenéhonároku
na úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 591,61 eur od 12.08.2018 do zaplatenia zamietol, nakoľko
žalujúca strana v konaní neprodukovala dôkaz, že by poisťovňa nebola splnila povinnosti, ktoré vyplývalipre ňu z ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Keďže v tejto časti posúdil neúspech žalobcu ako
nepatrný o trovách rozhodol v zmysle čl. 4 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom I., III. a IV. z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým
zruší výrok I., III., a IV. napadnutého rozhodnutia a vec v zrušujúcej časti vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Argumentoval, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery ale nevysporiadal sa so
skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe

nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie je
výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí aj samotnou nepreskúmateľnosťou, pričom
poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a
nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom
spore. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt,

ktorý bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom
platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Uvedeným postúpením došlo
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu,

čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v Zmluve o postúpení. S poukazom na uvedenú argumentáciu viažucu sa k
uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje

voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ust.
§ 39 OZ zjavne absolútne neplatný. Záverom namietal, že žalobcovi voči žalovanému bol nesprávne
priznaný nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, keďže žalobca úspešný v plnom rozsahu nebol.

4) Žalobca k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti považuje

za vecne správny zákonný a dostatočne odôvodnený. Bol názoru, že súd vzhľadom na skutkové
okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky
z poškodenej na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke
namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považoval za riadne odôvodnené, zrozumiteľné a správne.

Rozhodnutie v napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správne a zároveň žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591,61 eur do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ako i vo výrokoch o trovách konania (III., IV.) podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie v ostatnej časti nárok

žalobcu zamietol, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a

vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.8) Pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť rozhodnutia je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo

ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil, a preto námietka žalovaného ohľadom nedostatočne odôvodneného
a nesprávneho rozhodnutia nebola dôvodná.

9) Na doplnenie odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako, ako súd prvej
inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie
vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň z predloženej Zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2018 uzatvorenej medzi postupcom - poškodenou a žalobcom
ako postupníkom mal preukázané, že predmetný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla platne prešiel na žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho
aktívnavecnálegitimácia.Pasívnalegitimáciažalovanéhojedanáanespornevyplývazoskutočnosti,že
poškodenej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla poisteného

v poisťovni žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný ani nenamietal. Nedôvodnosť odvolacej námietky
žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného správania
a konania žalovaného, ktorý v podstate uhradil žalobcovi časť požadovaného poistného plnenia, v
náhrade nákladov za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré po dobu opravy poistnou udalosťou
poškodeného vozidla slúžilo poškodenej, ku ktorému užívaniu došlo v príčinnej súvislosti s poistnou

udalosťou.Žalovanýtýmakceptovalaktívnuvecnúlegitimáciužalobcu,prektorejnáslednérozporovanie
v rámci odvolacieho konania neexistoval opodstatnený základ.

10) Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku

žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením
žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2018 bola neplatná, resp. že by
odporovalaust.§524anasl.ustanoveniaOZ.Zobsahuzmluvyopostúpenípohľadávkymedzižalobcom
apoškodenouvyplynulo,žepredmetompostúpeniabolnárokpoškodenéhovočipoisťovni,predstavujúci
úhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Pre

úplnosť treba dodať, že poškodená bola veriteľom, pretože mala pohľadávku voči poisťovni z titulu
poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi.

11) Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poistnej udalosti len sumu
833,99 eur, pričom podľa vystavenej faktúry žalobcom č. 180314 prenájom náhradného vozidla bol vo

výške 1.425,60 eur, bolo dôvodným žalovaného zaviazať na peňažné plnenie voči žalobcovi vo výške
591,61 eur.

12) Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu aj napriek tomu, že v plnom rozsahu úspešný nebol, je potrebné podotknúť,

že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania neboli kapitalizované, pre
určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol potom rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu
v uplatnenej istine. Žalobca mal v uplatnenej istine plný úspech, a preto rozhodnutie súdu o náhrade
trov konania bolo správne.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).