Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216208577
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7216208577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: INTERFLUG a.s. v likvidácii, so
sídlom v Košiciach, Hlinkova 16, IČO: 36590355, zastúpeného likvidátorom Ing. Ľubomírom Halagyom,
právnezastúpenéhoJUDr.MatúšomHríbom,advokátomsosídlomvBardejove,Nahradbách5,IČO:42
246 237 proti žalovanej: M.. U. L., E.., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., Z. XX, zastúpenej JUDr. Annou Lacovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o zaplatenie 129.456,28 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C/208/2016-340 zo dňa 30. januára 2020

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2.Predmetomkonaniajenárokžalobcuuplatnenýžaloboudoručenousúduprvejinštanciedňa5.4.2016,

ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 129.456,28 eur s úrokom z
omeškania od 13.4.2006 (t.j. od 13.4.2006 do 30.5.2006 z dlžnej sumy 7 %, od 31.5.2006 do 25.7.2006
z dlžnej sumy 8 %, od 26.7.2006 do 26.9.2006 z dlžnej sumy 9 %, od 27.9.2006 do 27.3.2007 z dlžnej
sumy 9,5 %, od 28.3.2007 do 24.4.2007 z dlžnej sumy 9 %, od 25.4.2007 do 28.10.2008 z dlžnej
sumy 8,5 %, od 29.10.2008 do 11.11.2008 z dlžnej sumy 7,5 %, od 12.11.2008 do 9.12.2008 z dlžnej
sumy 6,5 %, od 10.12.2008 do 31.12.2008 z dlžnej sumy 5%, od 1.1.2009 do 20.1.2009 z dlžnej sumy
10,5%, od 21.1.2009 do 10.3.2009 z dlžnej sumy 10,5%, od 11.3.2009 do 7.4.2009 z dlžnej sumy 9,5%,

od 8.4.2009 do 12.5.2009 z dlžnej sumy 9,25 %, od 13.5.2009 do 12.4.2011 z dlžnej sumy 9%, od
13.4.2011 do 12.7.2011 z dlžnej sumy 9,25 %, od 13.7.2011 do 8.11.2011 z dlžnej sumy 9,5%, od
9.11.2011 do 13.12.2011 z dlžnej sumy 9,25 %, od 14.12.2011 do 10.7.2012 z dlžnej sumy 9 %, od
11.7.2012do31.1.2013zdlžnejsumy8,75%,od1.2.2013do7.5.2013zdlžnejsumy8,75%,od8.5.2013
do 12.11.2013 z dlžnej sumy 8,5%, od 13.11.2013 do 10.6.2014 z dlžnej sumy 8,25%, od 11.6.2014
do 9.9.2014 z dlžnej sumy 8,15%, od 10.9.2014 do 15.3.2016 z dlžnej sumy 8,05 %, od 16.3.2016
do súčasnosti z dlžnej sumy 8% až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil

skutočnosťou, že na základe Zmluvy zo dňa 3.1.2006 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovanou ako kupujúcou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na O. Č.. XXXXX P. U. Ú. J. U.,
H. U. U., U. Ú. G. D., A. U. M., žalovaná za dohodnutú kúpnu cenu 1.900.000,- Sk nadobudla vlastníctvo
k predmetu zmluvy, pričom dohodnutú kúpnu cenu žalovaná žalobcovi nezaplatila. Na základe zmluvyo pôžičke zo dňa 5.4.2006 uzavretej v ústnej forme medzi žalobcom ako veriteľom a manželmi L.
poukázal dňa 6.4.2006 žalobca zo svojho podnikateľského účtu na účet žalovanej vedenom vo VÚB
sumu 2.000.000,- Sk. Dňa 6.4.2006 manžel žalovanej M.. Ľ. L. vyslovil písomný súhlas s nadobudnutím

nehnuteľnosti do ich BSM a za manželov L. uznal záväzok voči žalobcovi na sumu 3.900.000,- Sk
pozostávajúcej z nevyplatenej kúpnej ceny žalovanej na sumu 1.900.000,- Sk z kúpnej zmluvy uzavretej
3.1.2006azosumy2.000.000,-Skvyplývajúcej zpôžičkyuzavretejústnouformou,ktorúsumupoukázal
žalobca na účet žalovanej 6.4.2006. Termín splatnosti záväzku bol určený na 12.4.2006. Dňa 11.4.2006
bola pripísaná na účet žalobcu suma 1.900.000,- Sk, ktorá bola poukázaná z účtu žalovanej. Právny

ani ekonomický dôvod úhrady nie je zrejmý ani v súčasnosti. Žalovaná do 4.4.2016 dlh neuhradila,
pričom žalobca vyzval žalovanú na úhradu listom zo dňa 16.12.2015, aby svoj záväzok vyplývajúci z
nezaplatenej kúpnej ceny a zo zmluvy o pôžičke splnila. Žalovaná na túto výzvu nereagovala.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť, pričom si uplatnila nárok na náhradu
trov konania. Popierala uzavretie zmluvy o pôžičke, uznanie záväzku M.. L. jej nebolo predložené,

pričom vzniesla námietku premlčania. Poukazovala na okolnosť, že žalobca ako obchodná spoločnosť
INTERFLUG a.s. v likvidácii so sídlom v Košiciach, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2006
mala dvoch akcionárov, ktorými bola žalovaná a M.. Ľ.Z. L., išlo o rodinnú firmu s tým, že rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 10C/129/2005-35 zo dňa 13.4.2006 za trvania manželstva súd zrušil
ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov, ďalej len „BSM“ a rozsudkom Okresného súdu Košice

I č.k. 24C/74/2007 zo dňa 3.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2008 bolo manželstvo
M.. Ľ. L. a M.. U. L., E.. rozvedené, pričom súčasný likvidátor obchodnej spoločnosti INTERFLUG a.s. v
likvidácii je bratom M.. Ľ. L.. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp.zn. 28C/181/2010 sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 1.3.2006, pričom žalobu vzal späť. Rovnako
poukazovalanaokolnosť,želistinazodňa6.4.2006,označenáakouznaniezáväzku,nebolaspracovaná

apodpísanávčase,ktorývyplývazlistiny,keďžeM..L.nikdynepodpisovallistinybezúradnéhooverenia
vlastnej spoločnosti. Žalovaná kategoricky popierala vznik záväzkovoprávneho vzťahu z titulu zmluvy o
pôžičke medzi ňou a žalobcom, pričom v uznaní záväzku sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 145
OZ, keďže nedala súhlas k uznaniu záväzku vo výške 3.900.000,00 Sk.

4. Súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 25C/208/2016-130 zo dňa 13.6.2017,
ktorý z dôvodu podania odvolania zo strany žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 3Co/304/2017-161 zo dňa 6.9.2018 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bolo jednoznačne sa zaoberať
existenciou, ako aj právnym dôvodom uplatnených nárokov žalobcu titulom kúpnej zmluvy a pôžičky,

čo má vplyv na jednoznačné ozrejmenie právneho titulu poskytnutia finančných prostriedkov, či už
titulom zaplatenia kúpnej ceny zo strany žalobcu alebo titulom pôžičky v kontexte vyhodnotenia všetkých
vykonaných dôkazov v zmysle návrhov strán sporu, kedy následne môže súd prvej inštancie dospieť k
jednoznačnému záveru o existencii, platnosti napádaných právnych úkonov, ako aj premlčania nároku
uplatneného žalobcom, so zreteľom na citované rozhodnutia súdov v znení ustálenej rozhodovacej

praxe súdov v tomto smere.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil a právne posúdil v zmysle
ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 451 OZ, § 558 OZ, § 100 OZ, § 101 OZ, ako aj §
107 OZ a dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu a preto žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade žalobca v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal existenciu ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 5.4.2006 medzi žalobcom a žalovanou,
v zmysle ktorej mala byť výlučne na účet žalovanej poukázaná suma 2.000.000,00 Sk dňa 6.4.2006,

keďže žalobca nepreukázal, kto zastupoval spoločnosť žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy a ani
to, že žalovaná sa zaviazala túto poskytnutú sumu žalobcovi vrátiť titulom pôžičky, keďže aj pôvodný
likvidátor spoločnosti žalobcu Christian Hilgner dňa 2.7.2012 vo veci Okresného súdu Košice II sp.zn.
28C/181/2010 uviedol, že uvedená suma bola žalovanej poukázaná zo strany žalobcu ako vrátenie
omylom jej vyplatených peňazí v sume 2.000.000,00 Sk s tým, že za nevierohodné súd vyhodnotil

tvrdenie žalovanej, že táto suma jej bola vyplatená na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobkyňou a jej manželom ako predávajúcimi a spoločnosťou žalobcu ako kupujúcim dňa 19.12.2005,
nakoľko v zmysle predmetnej zmluvy mala byť kupujúcim vyplatená kúpna cena vo výške 4.000.000,00
Sk v hotovosti pri podpise zmluvy do vlastných rúk predávajúcim. Preto súd prvej inštancie uzavrel, žesuma 2.000.000,00 Sk v zmysle výpisu z účtu predloženého v konaní žalobcom zo dňa 6.4.2006, mohla
byť žalovanej prevedená zo strany žalobcu na jej výlučný účet, len titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré aj žalovaná bola povinná žalobcovi vydať, keďže uvedená suma sa netýka spoločných vecí

manželov a preto pokiaľ manžel žalovanej uznal za žalovanú v listine zo dňa 6.4.2006 záväzok uhradiť
sumu 2.000.000,00 Sk na základe ústnej zmluvy o pôžičke, tento právny úkon súd prvej inštancie
vyhodnotil ako neplatný z dôvodu, že nešlo o spoločnú vec, ale individuálny záväzok žalovanej s tým, že
ide o neplatný právny úkon v zmysle § 558 OZ, keďže nie je jasný a určitý, t.j. nie je v písomnom uznaní
zrejmá výška dlhu, ako aj jeho právny dôvod. Súd dodal, že aj keď v uznaní dlhu manžel žalovanej dňa

6.4.2006, uviedol právny dôvod uznania zmluvy o pôžičke, jej existenciu súdu preukázať nevedel a to ani
účtovnou evidenciou z roku 2006, na ktorú poukázal. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca sa mohol
domáhať vydania sumy 2.000.000,00 Sk len titulom bezdôvodného obohatenia a to od prvého dňa od
poskytnutia predmetnej zmluvy v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ v lehote dvoch rokoch, teda v lehote od
7.4.2006 do 7.4.2008 a najneskôr v objektívnej premlčacej lehote troch rokov do 7.4.2009, žaloba bola
na súde podaná až dňa 5.4.2016 a z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej v tomto

konaní, súd žalobu vzhľadom na uplynutie premlčacej doby zamietol.

7. Rovnako súd konštatoval, že z obsahu kúpnej zmluvy predloženej žalobcom v konaní vyplynulo,
že žalovaná ako kupujúca sa zaviazala zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu 1.900.000 Sk za nehnuteľnosti
uvedené v čl. I kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.1.2006 medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcou,

pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že táto kúpna cena mala byť zaplatená v hotovosti do pokladne
predávajúceho (sám žalobca v tomto konaní uviedol, že kúpna cena vyplatená nebola). Pokiaľ žalobca
tvrdil, že prevod z účtu žalovanej na účet žalobcu dňa 11.4.2006 v sume 1.900.000 Sk mal byť len
vrátením sumy, ktoré boli poukázané na účet žalovanej omylom, tejto skutočnosti odporuje dôkaz -
kópia príkazu k úhrade predloženej žalovanou v konaní, z ktorej vyplýva, že dňa 10.4.2006 zo svojho

účtu uhradila na účet príjemcu - žalobcu sumu 1.900.000 Sk (s údajom pre vnútornú potrebu príkazcu)
- úhrada za Južnú triedu, pričom z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou
dňa 3.1.2006 vyplýva, že predmetom prevodu zo strany žalobcu na žalovanú boli nehnuteľnosti
nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíG.D..Žalovanátedaúčelplatbyvsume1.900.000Sknazáklade
platobnéhopríkazuzodňa10.4.2006preukázala,pričomžalobcasvojetvrdenie,žetietopeniazemuboli

poukázanézostranyžalovanejlenakovráteniefinančnýchprostriedkovomylompoukázanýchžalobcom
žalovanej ale nepreukázal.

8. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalovaná kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy zo dňa
3.1.2006 uhradila, čím jej záväzok zanikol a tento v čase uznania záväzku, ktorú za žalovanú na základe

tejto kúpnej zmluvy žalobca uznal, už neexistoval, a preto, s poukazom aj na citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Odo/162/2005, ako aj ust. § 145 OZ v prípade uznania takéhoto
záväzku ide len o záväzok, za ktorý zodpovedá manžel žalovanej a keďže súd prvej inštancie žalobu
žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol, nevykonal navrhnuté dôkazy na vypočutie
navrhovaných svedkov zo strany žalobcu, keďže nepreukazujú existenciu ústnej zmluvy o pôžičke a

preto aj nepripojil spis G.. E. a rovnako nevykonal ani navrhované dokazovanie právnou zástupkyňou
žalovanej, keďže mali len preukazovať nesporné skutočnosti medzi stranami sporu (viď body 32. - 35.
obsahu spisu). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom
na § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav,
čímvecnesprávneprávneposúdil,keďžesúdprvejinštancienebralzreteľnato,žekúpnazmluvazodňa
3.1.2006 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, podpísaná na notárskom úrade a uznanie záväzkov
z tejto zmluvy a zmluva o pôžičke zo dňa 6.4.2006, boli uzavreté v čase, keď manželstvo strán sporu

trvalo, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené za trvania manželstva rozsudkom
Okresného súdu Košice II č.k. 10C/129/2005-35 zo dňa 13.4.2006 a ich manželstvo bolo rozvedené
na základe rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 24C/74/2007 zo dňa 3.12.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.1.2008. Preto neobstojí záväzok žalovanej vrátiť dlh, ktorý je len jej výlučným
dlhom, keďže išlo o účet v jej výlučnej dispozícii, ak jej manžel v tom čase uznal takýto záväzok v súlade

s faktickým stavom veci (nesplnenie záväzku voči žalobcovi titulom nezaplatenej kúpnej ceny, ako z
reálne poskytnutej pôžičky vo výške 2.000.000,00 Sk, ktorý nebol výlučným záväzkom žalovanej). Preto
právny úkon poskytnutia sumy 2.000.000,00 Sk výlučne len na účet žalovanej nie je správny v znení,
že sa netýka spoločných vecí s tým, že spoločné práva a záväzky sú tak v danom prípade naplnenéu oboch manželov. Na ozrejmenie týchto skutočností súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré by mali
preukázať skutočnosť, že v danom prípade išlo o spoločný záväzok a preto uznanie dlhu zo strany
manžela žalovanej je platné a záväzok nie je premlčaný, keďže vznesená námietka premlčania zo strany

žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ a preto ho žalobca považuje za výraz
zneužitia práva na úkor účastníka, ktorému by za tejto situácie bol neprimerane tvrdým ekonomickým
postihom. Následne poukazoval na neustále poškodzovanie záujmov spoločnosti žalobcu zo strany
žalovanej, ktoré malo za následok, že spoločnosť žalobcu musela vstúpiť do likvidácie a zmeniť sídlo
spoločnosti, čoho dôkazom sú aj spory, na ktoré poukazoval žalobca, pričom nezanedbateľným faktom

je aj skutočnosť, že od roku 2006 má žalobca zákaz vstupu a prístup k svojim piatim garážam, čím im
zámerne a evidentne žalovaná spôsobuje 14 rokov škodu. Právo prechodu je aj v súčasnosti predmetom
sporu, ktorý vedie spoločnosť VSŽ a.s., aktuálny vlastník predmetných garáží. Navrhoval, aby odvolací
súd žalobe vyhovel a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v prospech žalobcu.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ako prvé apelovala na to, že žalobca neuniesol v spore

dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, aby žalovanej niekedy poskytol nejakú pôžičku. Relevantný
dôkaz v tomto smere nepredložil, keďže ani účtovnú evidenciu z roku 2006, ktorá by preukazovala
nesplatenie pôžičky v takejto výške, nepreukázal. Preto ani žalobcom predložená listina o uznaní
záväzku manželom zo dňa 6.4.2006, ktorej právo žalovaná popiera je neplatná, keďže pramení z
neplatného právneho úkonu s tým, že žalovaná prehlasuje, že plnenie ktoré prijala na svoj účet od

žalobcu bola časť kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2005, s čím sa ale súd nestotožnil a
žalobcom poskytnutá suma vo výške 2.000.000,00 Sk je len časť kúpnej ceny. Preto vzniesla legitímne
námietku premlčania, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže je navodením istoty v právnych
vzťahoch, za dodržania zásady hospodárnosti konania, pričom žalobca sa v tomto konaní domáha
zaplatenia domnelého nároku, t.j. vrátenia pôžičky po uplynutí takmer 10 rokov, z neplatného právneho

úkonu titulom uznania dlhu, pričom súd, ak by žalobe vyhovel, tak by žalovanú duplicitne zaviazal k
úhrade niečoho, čo už raz sama dobrovoľne plnila. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej opätovne poukazoval na to, že súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté relevantné dôkazy v spore. Opätovne poukazoval na konanie žalovanej s úmyslom
uškodiť firme žalobcu, a keďže žalovaná peniaze prijala počas trvania manželstva, išlo o spoločný
záväzok, z ktorého vyplýval aj platne uzavretý právny úkon titulom uznania záväzku, keďže výhody z
neho prameniace boli učinené v prospech žalovanej, a aj toho času pretrváva stav nevysporiadania sa
s prijatou hotovosťou od spoločnosti žalobcu.

12. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu opätovne zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v predchádzajúcom
vyjadrení, ako aj na nedôvodnom neuplatnení tohto nároku včas, ale až po uplynutí 10 rokov, a preto
považovala rozsudok za vecne správny.

13. Strany sporu následne v ďalších vyjadreniach len opakovali skutočnosti vyplývajúce z ich nezhôd
týkajúcich sa spornej sumy, k čomu už skôr podali vyjadrenia v predchádzajúcich svojich podaniach.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 ods., 1, 2 CSP, z hľadiska žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s tým, že z odvolania žalobcu rovnako vyplýva
aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.6.2021 o 11:15 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dverí 212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 19.5.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

16. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla
dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz

nevykonal.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

19. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v

súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú

itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj

inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,

je zrejmý nesúlad.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní, z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcom vymedzených v podanom
odvolaní, sa stotožňuje so správnymi skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako
aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje

a to aj čo sa týka výroku rozsudku o náhrade trov konania.

22. Odvolací súd apeluje na to, že súd prvej inštancie sa vecne správne vysporiadal so skutkovým
zistením uplatneného nároku v znení učinených procesných prostriedkov, a keďže žalobca relevantnými
prostriedkami procesného útoku neuniesol dôkazné bremeno v spore s tým, že súd prvej inštancie

je povinný vykonať dôkazy len na preukázanie relevantných skutkových okolností, tak postupoval
vecne správne, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré nepreukazovali podstatné skutočnosti uzavretia
zmluvy, z ktorého pramení uplatnený nárok. Aj keď žalobca poukazoval na účtovnú evidenciu žalobcu
z roku 2006, túto nepredložil a preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno uplatneného nárokutitulom zmluvy o pôžičke s tým , že ani titul uzavretia kúpnej zmluvy , v znení procesnej obrany
učinenej zo strany žalovanej, v konaní preukázaný nebol. Rovnako súd prvej inštancie vecne správne
vyhodnotil uznanie dlhu ako neplatný právny úkon učinený zo strany bývalého manžela žalovanej,

nakoľko nenapĺňa zákonné predpoklady uznania dlhu v zmysle § 558 OZ, keďže je nejasný a neurčitý,
z hľadiska preukázania dôvodu a výšky s tým , že titul zmluvy o pôžičke v konaní preukázaný nebol a
preto je zároveň vecne správny záver súdu o premlčaní uplatneného nároku ( viď bod 27.odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

23. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. augusta
2005, sp. zn 29Odo/162/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 31. júla 1986, sp. zn. 3Cz/27/86,
ktoré hovorí o uzavretí zmluvy o pôžičke a uznaní záväzku jedným z manželov s odkazom na ust. §
145 OZ v tomto znení, že „ak si požičiava jeden z manželov od iného občana alebo organizácie peniaze
a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z
manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej platnosť netreba súhlas druhého manžela v zmysle §

145 OZ, keď sa netýka spoločných vecí. Ak nie je súhlas druhého z manželov nevyhnutný na platnosť
zmluvy, z ktorej záväzok na peňažné plnenie vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v
prípade úkonov, ktorými dlžník už vzniknutý záväzok uznal s tým, že ak za trvania manželstva alebo
bezpodielového vlastníctva uzavrie zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na
to súhlas druhého manžela, a to ani keď nejde o bežnú vec (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR z 3.

februára 1972, sp. zn. Cpj/86/1971) s tým, že v prípade uznania dlhu tak, ako sa to stalo v tomto prípade,
ale nevzniká spoločný záväzok obidvoch manželov, ale ide len o záväzok danej osoby, v danom prípade
tak ide len o záväzok žalovaného (viď v tomto smere aj body 42 až 50 zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Košiciach v danej veci č.k. 3Co/804/2017-16 zo 6.9.2018).

24. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal proti

neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP:

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).