Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120252891
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120252891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so
sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát
so sídlom V. X,. Y., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát
so sídlom H. W. X/E., F. - Y. Y., o zaplatenie 293,76 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 18C/20/2020-62 zo dňa 21. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 293,76 EUR
a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 03.05.2019 došlo v
Martine ku škodovej udalosti, v rámci ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle Audi
A4 avant, EČV: MT154DG patriace poškodenému L. V.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla Mercedes-Benz A, EČV: MT543BZ, ktoré bolo poistené u žalovaného. Poškodený
bol v dôsledku škodovej udalosti nútený na zabezpečenie svojich osobných potrieb užívať náhradné
vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.05.2019 č. 249/603,
a to za denné nájomné 40,80 € bez DPH. Následne po ukončení nájmu bola vystavená faktúra č.
190274 za prenájom vozidla za 15 dní v sume 734,40 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa
14.06.2019 žalovaný oznámil ukončenie šetrenia udalosti a poskytol plnenie v sume 440,64 € s tým,
že vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy, zapožičanie náhradného vozidla uznal max. na

9 dní. Dňa 30.05.2019 žalobca ako postupník uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) s poškodeným ako postupcom, na základe ktorej došlo
k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému v celkovej vo výške 734,40 EUR.
Postúpenie pohľadávky bolo odplatné, pričom výška odplaty predstavovala sumu vo výške 734,40 €,
ktorá zodpovedala sume vyúčtovanej faktúrou za nájom náhradného motorového vozidla. Zmluvné
stranysadohodli,žepodpisomzmluvysavzájomnénárokynaúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávky
a na úhradu nájomného za užívanie náhradného vozidlo započítajú a žalobca bude pohľadávku voči

žalovanému vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet vo vzťahu k poisťovni. Postúpenie bolo
postupcom oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Vzhľadom k
tomu zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platnú, a teda aj aktívnu legitimáciu žalobcu za
preukázanú, ako mal preukázanú aj existenciu a výšku škody. Škoda spočívala v tom, že poškodenývynaložil náklady na vypožičanie osobného automobilu a túto škodu je žalovaný povinný nahradiť v
rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Poškodený jednoznačne vynaložil náklady formou
započítania pohľadávky na celú dobu nájmu náhradného vozidla, toto je nutné považovať za skutočnú

škodu, pričom účelnosť týchto nákladov bola preukázaná vyhlásením v zmluve o prenájme náhradného
vozidla, že vozidlo bude využívať na súkromné účely na dochádzanie do práce. Dlžné nájomné ako
záväzok poškodeného - nájomcu voči prenajímateľovi zanikol vzájomným započítaním s pohľadávkou
poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok. Pohľadávku poškodeného voči
prenajímateľovi mal preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle dojednania čl. 4. Zmluvy

o postúpení pohľadávky. Zaplatenie nájomného, t. j. zánik záväzku poškodeného voči prenajímateľovi z
predmetnej zmluvy o nájme, bolo preukázané v zmysle čl. 5. Zmluvy o postúpení pohľadávok. V zmysle
ust. § 581 ods. 3 OZ, poškodenému vznikla majetková ujma vzájomným započítaním - dohodou podľa
zmluvy o postúpení pohľadávok v čl. 5 v spojení s čl. 4. Dohodou zanikol záväzok poškodeného a bol
splnený záväzok poškodeného z titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa č.
190274 a teda okamihom zániku tohto záväzku poškodenému vznikla reálne škoda v rozsahu žalobcovi

priznaného plnenia, preto žalobe vyhovel a uplatnená nárok priznal v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č.
381/2002 Z.z. v spojení s ust. § 442 ods. 1 OZ. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), keď žalobca mal v konaní plný úspech.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a
navyše aj arbitrárny a trpí nepreskúmateľnosťou. Súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal
sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na
základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Predovšetkým sa

nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu. Zo
súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z toho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. Preto, ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle
vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na
základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Z predloženej Zmluvy
o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Preto

takýto právny úkon je neplatný podľa § 39 OZ a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súduSRsp.zn.4Obo20/2007.Žiadalrozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších

tvrdeniach a stanoviskách. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej
došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne posúdenie a
odôvodnenie rozsudku súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považuje za správne,
riadne odôvodnené a zrozumiteľné a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. 9Co/30/2019-147 zo dňa 25.04.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/54/2019-124
zo dňa 13.06.2019. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho,
že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Preto nemôže byť sporné ani
to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného
vozidla. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie poukázal na základné princípy

Civilného sporového poriadku, predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí tento procesný
právny predpis a ktoré, hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu
odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola
daná podrobná odpoveď. V danom smere sa totiž kladie dôraz predovšetkým na jednoduchosť a
zrozumiteľnosť rozhodnutia. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným

v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
súdny proces. Pokiaľ žalovaný namietal výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom,
aby poskytol súdu v rámci dokazovania nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje
závery a v tejto súvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/75/2018 zo dňa19.09.2018. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade
faktúry na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nespôsobuje rozpor s § 524 OZ, či neexistenciu
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Vo vzťahu k platnosti zmluvy o

postúpení, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/104/2019, 11Co/135/2019, ako
aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017. Predmetná zmluvy o postúpení tvorí
jeden celok upravujúco navzájom prepojené práva a povinností jej strán/subjektov, pričom žalovaný sa
snažírozfázovaťjunačastinásledneichrozboromnavodiťdojemobchádzaniazákona.Všetkynámietky
žalovaného v odvolaní považuje za neopodstatnené a žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.

6. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi

a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť
o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To

umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení
vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý

účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

7. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú

ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa
jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie
a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku
započítaním, a to:
a) započítanie jednostranným právnym úkonom

b) započítanie dohodou.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým

záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP (k namietanej aktívnej vecnej
legitimácie poukazuje predovšetkým na bod 35. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací
súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch
naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba

na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
nedostatočným odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z
rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrímedzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolacia námietka žalovaného po vecnej
stránke smerovala proti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

10. S odvolacími dôvodmi žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky
k zmluve o postúpení pohľadávky sa odvolací súd nestotožňuje. Vyplýva to nielen zo samotného
správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi, ale aj zo samotného obsahu a
zmyslu nároku poistného plnenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by

neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného predmetom mala byť pohľadávka poškodeného,
ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Odvolací súd k nerelevantnosti
tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
30.05.2019, uzavretú medzi žalobcom a poškodeným. Predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka
poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá
sa stala predmetom postúpenia, bol aj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné

užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 03.05.2019
v Martine na osobnom motorovom vozidle značky Audi A4 avant, EČV: MT154DG. Predmetom
postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia,
ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide o nárok
poškodenej voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá

ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami
Zmluvy o postúpení pohľadávky v čl. 1. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
30.05.2019 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodeného voči žalovanému, vyjadril
v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 14.06.2019 (č.l. 31 spisu) v Oznámení o poistnom plnení
kvalifikuje túto poškodeným postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia, pozostávajúcu z

nákladov nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
vozidla poistnou udalosťou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by
poškodený nepostupoval pohľadávku ktorú mal, resp. že by predmetom postúpenia bol neexistujúci
predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodeného na zaplatenie
nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného

motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej
udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil, a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca z nákladov nájmu
za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, kedy
vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol žalovaný. Súd prvej inštancie

správne skonštatoval v odseku 39. svojho odôvodnenia, že ak k úhrade nájomného poškodeným voči
žalobcovi došlo formou započítania, (čo poznamenáva odvolací súd je jeden zo spôsobov zániku
záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2019 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok
poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné

vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil
žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy
o postúpení, dlžníkom je žalovaný. Pohľadávka nároku na poistné plnenie, ak sa stala predmetom
zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o
postúpenípohľadávkyzodňa30.05.2019malaspôsobilýpredmetpostúpeniaaideoplatnýprávnyúkon.

11. Odvolací súd dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným
vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku
na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného
bol postúpený na žalobcu. Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu

poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpila žalobcovi, a preto
nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2019
bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. OZ v tom, že by predmetom postúpenia mal byť
dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument
žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.05.2019 bolo postúpenie nie

pohľadávky, ale záväzku poškodeného, ktorý podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve
pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje odvolací súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka
poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkompoškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného
motorového vozidla.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávky 30.05.2019 medzi poškodeným L. V. a žalobcom boli
upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy a nespochybnenou vôľou
poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to
k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie
náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. To, že postupca záväzok z nájomného priamo

nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov
zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.

13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP,
keď v odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu proti odvolateľovi - žalovanému. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)