Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200109
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Mgr. P. M., narodený:
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, XXX XX E., právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Kapitulská 6, 917 01 Trnava, IČO: 51436108, proti žalovanému: Mesto Trnava, so
sídlom Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, IČO: 00313114, správna žaloba vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: OP/2860-28446/2020 zo dňa 07.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Mesto Trnava číslo: OP/2860-28446/2020 zo dňa
07.04.2020arozhodnutieMestského úraduvTrnavečíslo:OOaVS/49-14599/20/Svkzodňa07.02.2020

z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II.Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Mestský úrad v Trnave, zastúpený prednostkou mestského úradu Ing. C. C., PhD., svojim rozhodnutím

číslo: OOaVS/49-14599/20/Svk zo dňa 07.02.2020, v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií
žiadateľa nevyhovel žiadosti p. P. M. sprístupniť v elektronickej verzii zoznam platiteľov dane za
ubytovanie v Meste Trnava, evidovaných správcom dane k termínu 01.05.2019 a k termínu 01.11.2019.

2.
Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009

Z. z. je daňovým tajomstvom informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získala pri správe daní. V
uvedenom prípade, skutočnosť či je niekto platiteľom dane za ubytovanie je informácia, ktorá sa získa
pri správe daní (oznamovacia povinnosť daňového subjektu - platiteľa dane alebo vyhľadávacia činnosť
správcu dane), to značí takáto informácia je daňovým tajomstvom a môžu ju podľa § 11 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z. poskytnúť len osobe, ktorá preukáže oprávnený záujem, ktorý vyplýva z plnenia jej úloh.

3.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.02.2020 odvolanie, v ktorom namietal, že má za
to, že informácia o tom či je niekto alebo nie je niekto platiteľom dane z ubytovania, nie je chránená
daňovým tajomstvom, nakoľko jej sprístupnením nemôže prísť k žiadnej ujme pre menovaný subjektči k neoprávnenej výhode pre akékoľvek iné subjekty. Naviac v uvedenom prípade nebol rešpektovaný
princíp prevažujúceho verejného záujmu.

4.
Žalovaný Mesto Trnava, v zastúpení primátorom mesta JUDr. O. K., LL.M., napadnutým rozhodnutím
číslo: OP/2860-28446/2020 zo dňa 07.04.2020 zamietol odvolanie Mgr. P. M. a potvrdil rozhodnutie
Mestského úradu Trnava číslo: OOaVS/49-14599/20/Svk zo dňa 07.02.2020.

5.
Žalovanýsvojerozhodnutieodôvodniltým,žeodvolacíorgán preskúmalnapadnutérozhodnutievcelom
rozsahu podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie
žiadateľa zamieta a potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OOaVS/49-14599/20/Svk zo dňa
07.02.2020, nakoľko žiadateľom žiadané informácie spadajú pod ochranu daňového tajomstva, ktoré
definuje § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., tzn. jedná sa o informácie o daňových subjektoch, ktoré

sa získali pri správe daní. Žiadateľom žiadané informácie neboli a ani nie sú verejne prístupné a nie je to
taktiež informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

6.
Žiadateľove tvrdenie uvedené v odvolaní, že predmetné informácie žiadal ako poslanec Mestského

zastupiteľstva mesta Trnava je irelevantné, keďže v pôvodnej žiadosti o informáciu zo dňa 28.01.2020
nevystupuje ako poslanec mestského zastupiteľstva, ale ako fyzická osoba.

7.
Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie nie je ratione personae obmedzené, lebo

patrí každému, teda akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, čo je okrem Ústavy SR zakotvené aj
v § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií.

8.
Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej

moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o
opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( čl. 26 ods. 4 v spojení s čl. 13 ods. 2
ústavy). Pri takomto obmedzovaní základného práva treba prihliadať na to, aby zákonné obmedzenia
základného práva platili rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Ďalej pri

obmedzovaní základného práva sa má dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom obmedzenie sa môže
použiť len na ustanovený cieľ ( čl. 13 os. 3 a 4 ústavy, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 236/06
zo dňa 28. júna 2007).

9.

Zo zákona o obecnom zriadení ani zo zákona o slobode informácií nevyplývajú poslancom mestského
zastupiteľstva rozsiahlejšie oprávnenia vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, ako ostatným fyzickým
alebo právnickým osobám, ktoré požiadali o sprístupnenie informácií. Kompetencie, ktoré spomína
žiadateľ vo svojom odvolaní, uvedené v § 11 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení, sa týkajú jeho
osoby ako poslanca mestského zastupiteľstva, ktoré môže uplatňovať v súlade so zákonom o obecnom

zriadení ( napr. § 25 zákona o obecnom zriadení).

II. Žaloba a žalobné dôvody

10.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 27. mája 2020 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že nesúhlasí s tým, že nesprístupnenie informácií bolo zo strany
žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu dané tým, že išlo o informácie, ktoré sú predmetom

daňového tajomstva. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutie, pretože toto
rozhodnutie nedáva odpoveď na to ako žalovaný dospel k záveru, že výstup požadovaný žalobcom
je daňovým tajomstvom. Podľa názoru žalobcu tvrdenia žalovaného resp. prvostupňového správneho
orgánu v odôvodnení, že ide o informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva sú nepostačujúce.Z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. z rozsudku sp. zn. 5 Sži 1/2009 z 3. novembra 2009 vyplýva,
že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú,
právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť,

na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych
noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k
myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Žalobca namieta postup žalovaného v rozpore s § 12 zákona o
slobode informácií, v zmysle ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba
tak,žesprístupnípožadovanéinformácievrátanesprievodnýchinformáciípovylúčenítýchinformácií,pri

ktorých to ustanovuje zákon. Toto ustanovenie je vyjadrením zásady primeranosti, resp. minimalizácie
zásahovverejnejmocidozákladnéhoprávanainformácie.Obsahom§12zákonaoslobodeinformáciíje
tiež pravidlo selekcie, ktoré zodpovedá požiadavke, aby oprávnené obmedzenie prístupu k informáciám
bolo vždy uplatnené len v najmenšom možnom rozsahu.

11.

Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nezohľadnil verejný záujem na sprístupnení výstupov v tom, keď
neposudzoval či neprevažuje verejný záujem na sprístupnení informácie nad záujmom na ochrane
daňového tajomstva. Tento princíp vyplýva aj z medzinárodných dokumentov, napr. Dohovor Rady
Európy o prístupe k verejným informáciám prijatý Výborom ministrov Rady Európy zo dňa 27. novembra
2008, ktorý v čl. 3 ods. 2 ustanovuje takýto princíp a pod. Z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy o

prístupe k verejným dokumentom č. Rec (2002)2 zo dňa 21. februára 2002. Rovnaký princíp je vyjadrený
aj v Dohovore Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský
dohovor). Žalobca je teda toho názoru, že informácie o tom či je alebo niekto nie je subjekt platiteľom
dane z ubytovania nie je chránená daňovým tajomstvom, nakoľko jej sprístupnením nemôže prísť k

žiadnej ujme pre menovaný subjekt či k neoprávnenej výhode pre akékoľvek iné subjekty. Žalobca ďalej
namietal,žeakoopozičnýposlanecMestskéhozastupiteľstvaTrnavanemámožnosťzískaťpožadovanú
informáciu inak ako prostredníctvom zákona o slobode informácií.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

12.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 28.8.2020, v ktorom uviedol, že tvrdenie
žalobcu, že rozhodnutie povinnej osoby nedáva odpoveď na to, že výstup požadovaný žalobcom je

daňové tajomstvo, poukázal na to, že uvedené konštatovanie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia o
nesprístupnení informácií, pretože subjektívne tvrdenie žalobcu, že v jeho vedomostnej sfére nebolo
poznanie prečo žalovaný žiadané informácie považuje za daňové tajomstvo, nemôžu byť považované
za vadu rozhodnutia povinnej osoby. Pri danom hodnotení je potrebné prihliadať aj na bežnú prax z
Finančnej správy SR, ktorá vo viacerých svojich stanoviskách konštatovala pri sprístupnení informácií,

že informáciu ktorá sa získa pri správe daní a nejde o osobu, ktorá je taxatívne uvedená v zákone,
ktorá je oprávnená oboznamovať sa daňovým tajomstvom, správca dane neposkytne, pretože by išlo
o porušenie daňového tajomstva. Žalovaný poukázal na to, že platiteľ dane za ubytovanie je daňovým
subjektom podľa § 4 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ktorý sa zúčastňuje na správe daní. Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že informácie jednoznačne plynú a sú získané správcom dane zo správy daní.

13.
Pokiaľ je tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia nesprístupnení informácií nie je dostatočne odôvodnené,
žalovaný uviedol, že poukázal na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nie je sprístupňovaná

informácia z dôvodu, že je predmetom daňového tajomstva, nesprístupní sa s uvedením odkazu na
príslušný právny predpis.

14.
Pokiaľideotvrdenie,žezostranyžalovanéhonebolnáležitezohľadnenýverejnýzáujemnasprístupnení

informácií, tak žalobca poukázal na to, že princíp prevažujúce verejného záujmu tak ako ho uvádza
žalobca, nemožno aplikovať ako všeobecný postup zdôvodnenia si oprávnenosti poskytovať a šíriť
informácie, ktorým zákonná norma priznáva osobitnú ochranu. Preukázanie oprávnenosti na získanie
daňového tajomstva nemôže sa mylne spájať s postavením poslanca mestského zastupiteľstva akovoleným verejným funkcionárom alebo s jeho povinnosťami podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona č.
369/1990 Zb., a to obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, ktorá je povinnosťou všeobecne plynúcou
mu z výkonu mandátu poslanca mestského zastupiteľstva získaného v príslušných voľbách.

15.
Zo žiadosti žalobcu o sprístupnení informácií ďalej nebolo žiadnym spôsobom preukázané oprávnenie
na sprístupnenie daňového tajomstva a uvedené ani nebolo možné všeobecne vyvodiť z postavenia
poslanca mestského zastupiteľstva alebo v kompetencii mestského zastupiteľstva ustanovený v § 11

ods. 4 zákona o obecnom zriadení. Na základe uvedeného tak žalobca zo strany žiadateľa nesplnil
zákonný predpoklad na sprístupnenie informácií.

16.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nemá možnosť získať informácie inak ako zákonom č. 211/2000 Z. z.,
tvrdenie žalobcu, že ako opozičný poslanec mestského zastupiteľstva nemá inú možnosť získať tieto

informácievychádzalenzosubjektívnehoúsudkužalobcu.Všetkýmposlanommestskéhozastupiteľstva
sú priznané rovnaké práva a povinnosti súvisiace s výkonom mandátu a to bez akýchkoľvek kritérií, napr.
podľa politickej príslušnosti. Základným právom poslanca je v rámci zasadnutí mestského zastupiteľstva
rokovať a rozhodovať v zbore o zásadných otázkach mesta a vykonávať pôsobnosť, ktorá pre mestské
zastupiteľstvo vyplýva zo zákona. K uvedenému jednoznačne prislúcha aj právo žiadať informácie,

stanoviská alebo vysvetlenia od mestského úradu, hlavného kontrolóra, riaditeľov organizácii mesta a
pod.

17.
Pokiaľ žalobca sledoval žiadosťou o sprístupnenie informácií záujem verejnosti, aký dopad malo

zvýšenie dane z nehnuteľnosti na subjekty poskytujúce ubytovacie služby porovnaním subjektov
platiacich daň za ubytovanie pred a po účinnosti zmeny VZN, tak žalovaný tvrdí, že uvedené
informácie ako možné dopady v príjmovej časti plynúcej z výberu daní sú obsahom tak rozpočtu
mesta schvaľovaného na daný rok poslancami mestského zastupiteľstva ako aj obsahom záverečného
účtu mesta s identifikáciou reálneho plnenia rozpočtu v sledovanom rozpočtovom období a to v

oblasti konkrétnej daňovej povinnosti. Záverom žalovaný konštatuje, že podanie žalobcu je zmätočné,
nakoľko žiadosť o sprístupnenie informácií podával žalobca ako fyzická osoba, pričom odvolanie proti
rozhodnutiu o nesprístupnení informácií podáva žalobca s účelom poukázať na mandát poslanca
mestského zastupiteľstva.

18.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a
to dňa 16. októbra 2020, v ktorej uviedol, že informácia o zozname platiteľov dane z ubytovania a
porovnanie takýchto údajov za obdobie 1/2 roka, nie je daňovým tajomstvom v zmysle ustanovení §
11 ods. 1 daňového poriadku, ale informácia sa týka nakladania s majetkom mesta. Zoznam daňových

subjektov a jeho porovnanie za žiadané obdobie malo poskytnúť informáciu, či schválené zvýšenie dane
za ubytovanie malo dopad na poskytovateľov ubytovania, inými slovami, či sa počet zmenil, a tým pádom
či sa zmenili príjmy mesta. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
8Sži/30/2014 zo dňa 26. mája 2016 (ďalej ako „rozsudok NS SR“), v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd
Slovenskej republiky zhodne so závermi krajského súdu vo veci ustálil, že nepodlieha pochybnostiam,

že požadovaná informácia sa týka hospodárenia s verejnými prostriedkami. Daň za užívanie verejného
priestranstva, upravená ako miestna daň zákonom č. 582/2004 Z. z., postihuje služby (t .j. verejné
statky), ktoré vlastníci dostávajú od obce.“ Analogicky je možné konštatovať, že daň za ubytovanie, ktorá
je upravená v rovnakom § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 tiež postihuje služby, t. j. verejné statky.

19.
V rovnakom rozsudku NS SR sa NS SR konštatuje, že „nie je možné za daňové tajomstvo považovať
informáciu o výške dane, ktorú správca dane vyrubil daňovníkovi a informáciu, či daňovník túto daň
zaplatil a kedy. Zároveň je potrebné prisvedčiť aj jeho záveru, že požadované informácie nemajú
charakter daňového tajomstva, keď poukazujúc na § 11 ods. 7 písm. b/ v spojení s § 52 ods.

2, 3 daňového poriadku konštatoval, že obec ako správca dane môže zverejňovať informácie o
výške daňového nedoplatku, čo predstavuje informáciu rovnakého typu ako údaj o výške vyrubenej
dane, a teda nie je verejný záujem na utajovaní tejto skutočnosti.“ S poukazom na vyššie uvedené
neobstojí, argument žalovaného, že informácie, ktoré požadoval žalobca môžu byť označené akodaňové tajomstvo, nakoľko žalobca od žalovaného žiadal iba zoznam subjektov platiacich daň za
ubytovanie, aby vedel porovnať dopady zvýšenia príslušnej dane na príjmy mesta, t. j. na majetok mesta.
V zmysle uvedeného rozsudku NS SR, nie je možné považovať za daňové tajomstvo ani to, ak by

žalobca požadoval informácie o výške dane daňovníkov, či ju daňovník zaplatil a kedy ju zaplatil.

20.
Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení, s poukazom na § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií uvádza,
že „odkaz na príslušný právny predpis je dostatočnou skutočnosťou pre zdôvodnenie nesprístupnenia

informácie a zákon č. 211/200 Z. z. tak ani nepredpokladá potrebu iného zdôvodnenia rozhodnutia
povinnej osoby.“

21.
Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 1/2009 z 3. novembra
2009) vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí

implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá
možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový
stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky
aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.

22.
Je povinnosťou žalovaného, ak sa aj v požadovaných dokumentoch naozaj nachádzali informácie
klasifikované ako daňové tajomstvo (čo sa podľa nášho názoru nenachádzali), sa s takouto
skutočnosťou vysporiadať, a to najmä zákonným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pričom informácie vylúčené zo zverejnenia vzhľadom na okolnosť, že sú daňovým

tajomstvom, musia byť zároveň negatívne definované a identifikované z hľadiska kategórie nakladania a
hospodárenia s verejnými prostriedkami. V rozhodnutí žalovaného absolútne absentujú dôvody takého
charakteru.

23.

K replike žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 5.11.2020, v ktorej uviedol, že opakovane poukazuje
na to, že podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. je daňovým tajomstvom informácia o daňovom
subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. V uvedenom prípade skutočnosť či je niekto platiteľom dane
za ubytovanie je taká informácia, ktorá sa získa pri správe daní, a to ako oznamovacia povinnosť
daňového subjektu - platiteľa dane alebo vyhľadávacia činnosť správcu dane. Z uvedeného vyplýva,

že zákon takúto informáciu získanú správcom dane povinne klasifikuje ako daňové tajomstvo a
neumožňuje použitie voľnej úvahy o tom, či ide alebo nejde o daňové tajomstvo zovšeobecnením alebo
paušalizovaním práva na informácie.

IV. Relevantná právna úprava a konanie pred správnym súdom

24.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú
štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon
zverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnickýchosôbvoblasti
verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa§8 zákonač.211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciámaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov
(1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je
predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorýmžiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny
predpis. 12)
(2) Porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
(1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Za daňové
tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná, a informácia o tom, či
prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Podľa § 52 ods. 2, 3 daňového poriadku
(2) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam
a) daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka, u ktorých úhrnná výška
daňových nedoplatkov presiahla u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur,
b) daňových subjektov, ktorým bol v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa budú

zoznamy zverejňovať povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach
presahujúce u fyzickej osoby 160 eur a u právnickej osoby 1 600 eur a tento odklad platenia dane alebo
povolené platenie dane v splátkach naďalej trvá,
c) daňových subjektov, ktorým bola v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa bude
zoznam zverejňovať povolená úľava alebo odpustený daňový nedoplatok s uvedením jej výšky.

(3) V zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého
pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) suma

1. daňových nedoplatkov,
2. dane, u ktorej bolo povolené jej zaplatenie v splátkach alebo povolený odklad platenia dane alebo
3. povolenej úľavy alebo odpustenia podľa § 70 a 157.

Podľa § 13 zák. č. 211/2000 Z. z.

Sprístupnenie informácií podľa tohto zákona sa nepovažuje za porušenie povinností zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitného zákona. 26)

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

25.

Krajský súd vec prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júna 2021 bez prítomnosti účastníkov,
ktorí súhlasili s takýmto postupom, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

26.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 28.01.2020 bola na adresu T. doručená
žiadosťoinformáciuodp.P.M.,ktoroužiadateľpodľa§14zákonaoslobodeinformáciížiadalsprístupniť
v elektronickej verzii na e-mailovú adresu P. informáciu - zoznam platiteľov dane za ubytovanie v meste
Trnava(vrozsahunázovasídlosubjektu),evidovanýchsprávcomdanektermínu01.05.2019aktermínu

01.11.2019. Žiadateľ okrem toho žiadal poskytnúť tento zoznam v členení podľa typu ubytovacích
zariadeníkategórie1(hotel,motel,penziónapartmánovýdom)akategória2(turistickáubytovňa,rodinný
dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo stavba slúžiaca na viaceré účely).

27.

Mestský úrad v Trnave vydal prvostupňové rozhodnutie číslo: OOaVS/49-14599/20/Svk zo dňa
07.02.2020, ktorým v zmysle § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií nesprístupnil informácie z dôvodu,
že sa jedná o utajované skutočnosti podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií - ochrana daňového
tajomstva.28.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.02.2020 odvolanie.

29.
Druhostupňový správny orgán t. j. Mesto Trnava, v zastúpení primátorom mesta, napadnutým

rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestského úradu Trnava
07.02.2020 s odôvodnením že sa stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu, že tieto informácie
nemajú byť sprístupnené, nakoľko sú predmetom daňového tajomstva.

30.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v danom prípade ide o právne posúdenie veci,
teda či údaje ktoré požadoval žalobca sprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sú takými údajmi, ktoré
môžu byť považované za daňové tajomstvo.

31.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo na informáciu každému ako základné právo. Realizácia
tohto základného práva na informácie súvisí s povinnosťou orgánu verejnej moci poskytovať informácie.
Podmienky, postup a rozsah sprístupňovania informácií orgánmi verejnej moci upravuje zákona o
slobode informácií. Podmienky obmedzenia prístupu k informáciám sú stanovené v čl. 26 ods. 4 Ústavy

Slovenskej republiky a v § 8 až 13 v zákone o slobode informácií. Ako vyplýva z citovaných ustanovení
Ústavy SR a z § 2 a 3 zákona o slobode informácií zmyslom poskytovaných informácií je zabezpečenie
transparentného výkonu verejnej správy prostredníctvom jej verejnej kontroly. Povinnými osobami sú
subjekty verejného práva, ale aj súkromnoprávne subjekty, ak sa informácia týka verejného záujmu
(ktorý je definovaný v kategórii životného prostredia a hospodárenia s verejnými financiami).

32.
Predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o tom, že správny orgán nesprístupnil požadovanú informáciu žalobcu týkajúcu sa zoznamu

platiteľov dane za ubytovanie v meste Trnava, evidovaných správcom dane k termínu 01.05.2019 a k
termínu 01.11.2019.

33.

Úlohou krajského súdu je posúdiť správnosť právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach správnych
orgánov, že takýto zoznam je informáciou, ktorá požíva ochranu podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode
informácii, ako aj § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.

34.
Informácie poskytované daňovým úradom a iným štátnym orgánom pri plnení daňových povinnosti
prezrádzajú o daňovom subjekte dôverné informácie, napr. o majetkových pomeroch, obchodných
či osobných pomeroch. Daňové tajomstvo je inštitút používaný pri správe daní, ktorého úlohou je
chrániť dôverné informácie daňových subjektov. Dodržiavanie daňového tajomstva je záväzné tak pre

zamestnancov daňových úradov či iné štátne orgány ako aj všetky iné osoby, ktoré sa pri správe daní
zúčastnili na rôznych úkonoch.

35.

Verejne sprístupnené alebo poskytnuté iným subjektom môžu byť iba informácie, z ktorých nie je možné
zistiť konkrétne skutočnosti o majetkových pomeroch daňového subjektu. Zákon č. 563/2009 Z. z. o
správedaní(daňovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov)definuje,ktoréinformácieavakomrozsahumôžu byť poskytnuté iným subjektom a to výlučne na konkrétne stanovený účel a na plnenie úloh vo
verejnom záujme.

36.
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Ide zásadne
o konkrétne informácie o daňovom subjekte, napr. informácie sprístupnené pri plnení registračných
povinností. Za daňové tajomstvo sa nebude považovať informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná

a ani informácia o tom či prebieha alebo prebiehala u daňového subjektu daňová kontrola alebo daňové
exekučné konanie.

37.
Na druhej strane treba uviesť, že v prípade poskytovania informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je

potrebné prihliadať aj na daňovú transparentnosť, ktorá je zvyšovaná najmä prostredníctvom verejných
zoznamov, ktoré vypracováva a zverejňuje na svojom webe Finančné riaditeľstvo. Dôvodová správa
uvádza, že zverejňovanie vybraných daňových informácií môže zúžiť priestor pre podvody a preto má
platiť rovnaký princíp aj pri zverejňovaní subjektov, ktoré sú platiteľmi dane a táto otázka je uplatniteľná
aj pre orgány na úseku výberu miestnych daní.

38.
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovým tajomstvom je informácia o
daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní.

39.
Podľa názoru krajského súdu zoznam platiteľov dane za ubytovanie nie je informáciou, ktorá bola
získaná pri správe daní, pretože zoznam takýchto platiteľov je informáciou, ktorá žiadnym spôsobom

nemôže zasiahnuť do majetkových či iných pomerov daňových subjektov, ktoré sú platiteľom tejto dane.

40.
Daňový poriadok charakterizuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa

pri správe daní. Ide o pozitívne vymedzenie pojmu daňové tajomstvo. Aby mohlo ísť o daňové tajomstvo,
musia byť súčasne naplnené dva znaky a to:

1. musí ísť o informáciu o daňovom subjekte. O akú informáciu ide daňový poriadok bližšie nešpecifikuje.
Možno preto povedať, že ide o každú informáciu, ktorá sa priamo alebo nepriamo dotýka daňového

subjektu. Môže ísť o informáciu týkajúcu sa majetkových pomerov daňového subjektu, informáciu
týkajúcu sa dosiahnutých príjmov, informáciu ohľadne obchodných partnerov, o stave účtov a pod. Ide
o informáciu, ktorú vzhľadom na jej význam treba chrániť pred vyzradením a prípadným zneužitím.
2. informácia musí byť získaná pri správe daní. t. j. osoba povinná zachovávať daňové tajomstvo sa o nej
musí dozvedieť pri správe daní. Správou daní sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane

a zabezpečením úhrady dane a ďalších činnosti podľa daňového poriadku a hmotnoprávnych daňových
zákonov, pričom správou daní sa rozumie iba postup a ďalšie činnosti správcu dane resp. iných osôb
na to oprávnených. Ak by bola informácia o daňovom subjekte získaná iným spôsobom ako pri postupe
a ďalších činnostiach správcu dane podľa daňového poriadku a hmotnoprávnych daňových zákonov,
takúto informáciu by nebolo možné považovať za daňové tajomstvo, lebo by nebola získaná pri správe

daní.

41.
Daňový poriadok obsahuje aj negatívne vymedzenie pojmu daňové tajomstvo a to že daňovým

tajomstvom nie je :
- informácia uvedená vo verejnom zozname, pričom verejným zoznamom sa rozumie napr. zoznamy
daňových dlžníkov, verejný zoznam platiteľov, podiel zaplatenej dane na osobitné účely a pod.- informácia uvedená vo verejnom registri, napr. v obchodnom registri, notárskom centrálnom registri,
živnostenskom registri a pod.

42.
Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nebol naplnený druhý znak vymedzenia pojmu daňového
tajomstva a to, že sa jedná o informáciu, ktorá bola získaná pri správe daní, teda postupom súvisiacim
so správnym zistením dane a zabezpečenia úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku

a hmotnoprávnych predpisov, pretože zoznam platiteľov dane za ubytovanie ( meno a priezvisko
platcov dane za ubytovanie ako žiada žalobca ) nie je takouto informáciou, naviac keď sa za daňové
tajomstvo nepovažuje informácia o prebiehajúcej daňovej kontrole u konkrétneho daňového subjektu
resp. informácia o daňovom exekučnom konaní. Jedná sa teda o informáciu o daňovom subjekte, ktorá
bola získaná iným spôsobom ako pri postupe a ďalších činnostiach správcu dane, a teda túto informáciu
nemožno považovať za daňové tajomstvo.

43.
Ako bolo už vyššie uvedené ust. § 11 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., považuje za daňové tajomstvo
len tie informácie, ktoré naplnia súčasne oba pojmové znaky a v danom prípade tieto neboli naplnené,

keďže nešlo o informáciu získanú pri správe daní.

44.

Nesprístupnenie požadovaných informácií žalobcovi s odôvodnením, že tieto informácie sú predmetom
daňového tajomstva podľa § 11 ods. 1 zák.č.563/2009 Z. z. je nesprávnym postupom a preto krajský
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

45.
Správny súd musí prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vo
svojichrozhodnutiachnedostatočnýmspôsobomvysvetliliprečožiadanéinformáciepovažujúzadaňové
tajomstvo, keď oba správne orgány sa odvolali v tomto smere len na ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č.

563/2009 Z. z., bez konkrétnejšieho zdôvodnenia s poukázaním na špecifický druh žiadosti týkajúci sa
zverejnenia zoznamu platiteľov dane za ubytovanie za určité časové obdobie.

46.

V tomto smere možno teda považovať obe rozhodnutia za nedostatočne odôvodnené a spôsobuje ich
nezákonnosť, nakoľko z dôvodov rozhodnutí absentujú argumenty, z ktorých by bolo možné usúdiť, že
požadované informácie požívajú ochranu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z.

47.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

48.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

49.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.