Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720200498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720200498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.HelenouMenichovouvsporežalobcu:B.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytom

E. XX, XXX XX E. - M., právne zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25,
Trnava, a žalovanej: M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. A. XX, XXX XX M., E.. Č.. Š. A. XXX/X, XXX XX
E. E., právne zastúpená AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., sídlo: Ambra Pietra 10645/17, Martin 036
01, IČO: 50 157 892, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 1.2.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradou
trov konania v rozsahu 100 %.

2.Uviedol,žestranysúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti,každýv1,vobciE.T.E.,zapísanejna

LVč.XXXXprek.ú.E..E.-bytč.5na1.poschodívovchodeč.9bytovéhodomu,s.č.XXX,post.naparc.
č. XXXX/X a k bytu prislúchajúceho podielu 46/2062 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve bytového domu a na pozemku parc. reg. C č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere
321 m2.

3. Partnerský vzťah strán sporu sa v marci 2019 rozpadol a žalovaná sa vyjadrila, že si neželá, aby v
byte býval žalobca, preto sa odsťahoval zo spoločného bytu do Trnavy.

4. Žalovaná od 1.4.2019 bez právneho dôvodu užíva výlučne sama spoločné nehnuteľnosti a žalobcu
z ich užívania vylučuje. Koncom minulého roka mal ísť na kúpeľný pobyt v E. E.. Opätovne oslovil
žalovanú, že by chcel po dobu pobytu v spoločnom byte dočasne bývať. Žalovaná opäť reagovala tak,
že do bytu prísť nemôže, nakoľko jej jeho prítomnosť prekáža.

5. Uviedol ust. § 123, 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), že

každý zo spoluvlastníkov je oprávnený predmet spoluvlastníctva užívať v miere zodpovedajúcej
jeho spoluvlastníckemu podielu. Žalovaná však užíva celý spoločný byt, teda nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu a žalobcu z jeho užívania vylučuje. Medzi stranami ako podielovými
spoluvlastníkmi nebola uzatvorená žiadna dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, ani žalovanánemohla rozhodnúť majoritne v zmysle § 139 ods. 2 OZ (nakoľko nevlastní nadpolovičnú väčšinu).
V zmysle ustálenej judikatúry je preto povinná zaplatiť žalobcovi náhradu vo forme peňažného
plnenia. Podľa stanoviska NS SR, nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v

rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným
predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah
jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. V takomto prípade sa spoluvlastník, užívajúci spoločnú vec
nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere než zodpovedá jeho podielu (rozs. NS SR sp.zn. 6Cdo 184/2010). Podľa stanoviska NS ČR,

spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, nemusí
ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu (ekonomickú protihodnotu užívania) len vtedy,
ak preukáže existenciu zmluvy o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Ak nepreukáže, že
je oprávnený spoločnú nehnuteľnosť užívať nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bezodplatne,
musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo
nemôže byť vrátené (rozsudok sp. zn. 33 Odo 778/2005).

6. Výška tohto plnenia je v zásade zhodná s výškou odplaty, ktorú by musela žalovaná zaplatiť, ak by
chcela užívať porovnateľné nehnuteľnosti v danom mieste a čase na základe zmluvy, ergo rovnajúca
sa výške nájomného, vydelenú výškou spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Podľa jeho zistení sa výška
nájomnéhozaprenájomporovnateľnýchnehnuteľnostívmesteTrenč.Teplicepohybujevpriemereokolo

400,- Eur mesačne. S ohľadom na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu (1/2) tak žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v byte cca. 200,- Eur mesačne.

7. Nakoľko nehnuteľnosti výlučne užíva od 1.4.2019, domáha sa zaplatenia odplaty za užívanie
nehnuteľností za obdobie 10 mesiacov (od 1.4.2019 do 1.2.2020); touto žalobou sa domáha zaplatenia

sumy 2.000,- Eur (200,- Eur/mesiac x 10 mesiacov). Presnú výšku svojho nároku bude však potrebné
zistiť znaleckým dokazovaním, ktoré navrhuje vykonať, nakoľko do bytu nemá prístup, nevie ani
zabezpečiť súkromný znalecký posudok.

8. Žalovanú vyzval na zaplatenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ďalej len „PZ“) listom zo

dňa 20.1.2020. Žalovaná listom zo dňa 29.1.2018 (zrejme správne malo byť 2020) nárok neuznala.
Uplatňuje úrok omeškania v zákonnej výške, 5 % ročne od 1.2.2020, odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty na dobrovoľné plnenie.

9. Poznamenáva, že sa domáha riešenia vlastníckych a užívacích vzťahov so žalovanou formou

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu, konanie sa vedie na tunajšom
súde pod sp. zn. 20C/43/2019.

10.Žalovanávpísomnomvyjadreníkžalobe(č.l.34anasl.)uplatnenýnárokžalobcuneuznala.Potvrdila
podielové spoluvlastníctvo k bytu opísanému v ods. 2, každý v podiele 1.

11.Predmetnýbytnadobudlistranysporuvr.2017kúpnouzmluvouzodňa24.1.2017.Žalovanázaplatila
za spoluvlastnícky podiel na byt časť kúpnej ceny vo výške 36.000,- Eur a žalobca len 12.000,- Eur.
Kúpna cena bola spolu 48.000,- Eur, hoci veľkosť spoluvlastníckych podielov je u oboch podielových
spoluvlastníkov rovnaká. Žalovaná si na vyplatenie časti kúpnej ceny vo výške 36.000,- Eur vzala

úver v banke, SLSP, a.s. - na základe Zmluvy o úvere na bývanie zo dňa 24.1.2017, ktorý výlučne
spláca. Žalobca vyplatil predávajúcej len sumu 12.000,- Eur, ktorú mal k dispozícií. So splácaním
úveru žalovanej nijako nepomohol. Žalovaná bola nútená postupovať pri kúpe bytu týmto spôsobom,
nakoľko žalobca nebol ochotný podieľať sa väčšou mierou na kúpnej cene, avšak trval na tom, že bude
spoluvlastníkom 1.

12. Všetky poplatky spojené s užívaním a vlastníctvom bytu hradila výlučne žalovaná zo svojich fin.
prostriedkov, hoci v byte žili obaja partneri spolu. Žalobca žalovanej na náklady bývania neprispieval, a
to ani po odchode zo spoločnej domácnosti, kedy sa rozhodol z bytu odísť. Žalobca sa nestaral, či a v
akej výške je za byt platené, ani nepomáhal žalovanej so splácaním úveru na kúpu bytu.

13. Žalobca po rozchode so žalovanou z bytu, na základe svojho rozhodnutia, odišiel. Vrátil sa naspäť
do Trnavy, odkiaľ pochádza. Žalovaná pracuje ako opatrovateľka, dochádza za sezónnou prácou do
Rakúska, kde trávi väčšinu času. Má dcéry, ktoré žijú v M. a za ktorými do M. dochádza. Žalovaná vbyte trávi minimum času. Na Slovensko sa vracia len sporadicky, cca 1x za tri mesiace. Počas pobytu
žalovanej v Rakúsku je byt prázdny, nevyužíva ho nikto, iba dcéry žalovanej dochádzajú do E. E.
kontrolovať byt, vyvetrať, umyjú schodisko v prípade, ak má službu žalobca so žalovanou. Žalobca sa

nijako na týchto záležitostiach nepodieľa, ani sa o to nestará.

14. Žalobca má naďalej svoje kľúče od bytu, môže do bytu kedykoľvek vojsť a ostať tam tak dlho, ako
chce. Žalovaná ho nijako z užívania bytu nevylučuje, ani mu nezabraňuje byt užívať. Žalobca má prístup
do bytu, kedykoľvek sa rozhodne, preto považuje za absurdné a nezákonné, pokiaľ chce žalobca čerpať

len výhody spojené s vlastníctvom spoločnej veci - teda domáha sa ochrany súdnou cestou, pričom
opomína svoju účasť na povinnostiach spojených s vlastníctvom veci.
15. K pobytu žalobcu v byte počas Vianoc roku 2019 uviedla, že SMS komunikácia, ktorú žalobca pripojil,
prebehla. Keďže boli Vianoce, žalovaná v byte nechcela byť so žalobcom, nakoľko po dlhšej dobe
prišla na Slovensko z práce v Rakúsku a vzhľadom na nie dobré vzťahy medzi stranami sporu, nemala
záujem tráviť sviatky v jednom malom priestore so žalobcom. Dcéra žalovanej, L. Č., v decembri 2019

telefonovala žalobcovi pred tým, ako do bytu išla. Pýtala sa, či v byte môže stráviť pár dní s rodinou, či
mu to nebude vadiť. Žalobca s tým nemal žiadny problém, súhlasil. Na preukázanie týchto skutočností
navrhla vypočuť dcéru L. R..

16. Vzhľadom na uvedené, žaloba nie je dôvodná, lebo žalobca nepreukázal, že by nemal zabezpečené

užívanie spoločného bytu v relevantnom období, od apríla 2019 do januára 2020.

17. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky náhrady uviedla, že k
tomu by mal súd pristúpiť až po tom, ako si ustáli právny a skutkový základ nároku, inak považuje za
nehospodárne a neúčelné nariaďovať znalecké dokazovanie.

18. K inzerátu ohľadne výšky nájmu uviedla, že sa nejedná o byt obdobného štandardu ako je spoločný
byt; v inzercií sa ponúka na prenájom luxusný dvojizbový byt so samostatným vchodom v tehlovej vile s
priestrannou terasou, s výhľadom do lesa a kompletným zariadením po rekonštrukcií. Výška nájomného
v sume 400,- Eur mesačne predstavuje odplatu za užívanie bytu vrátane všetkých energií. Konkrétne v

spoločnom byte predstavuje výška platieb uhrádzaná za byt každý mesiac sumu 135,50 Eur, ktorá by
v eventuálnom nájomnom už mala byť zahrnutá.

19. Žalobca v replike na č. l. 84 k spôsobu nadobudnutia bytu uviedol, že toto je irelevantné pre
prejednávanú vec, keďže medzi stranami prebieha spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva

k predmetnému bytu, tvrdené skutočnosti však poprel a tvrdil, že zaplatil polovicu kúpnej ceny, že
irelevantné sú aj vyjadrenia, kto platil poplatky spojené s užívaním bytu.

20. K odchodu zo spoločnej domácnosti uviedol, že žalovaná ho z bytu vyhodila a jasne sa vyjadrila,
že si neželá, aby do bytu viac chodil. Oznámila mu, že má nového partnera a preto si neželá, aby

viac vstupoval do jej života a do bytu. Súčasne mu naznačila, že v prípade jeho zotrvania v byte aj po
ukončení vzťahu by ho mohla obviniť z ublíženia na zdraví, čo vnímal ako jasnú a reálnu hrozbu, nakoľko
mal vedomosť, že žalovaná už takto v minulosti obvinila svojho bývalého manžela z násilia a tento bol
trestne stíhaný a aj odsúdený. Za danej situácie do spoločného bytu viac nevstupoval. Toto konanie
rozhodne nemožno interpretovať ako jeho nezáujem užívať predmet svojho vlastníctva či opustenie

veci, ktoré by žalovanú oprávnilo užívať celý byt bezodplatne. Bola to nútená reakcia na skončenie
partnerského vzťahu a jasne vyslovené želanie žalovanej (a medzi riadkami vyslovenú hrozbu), aby do
bytu viac nevstupoval. Podotkol, že jej nároky na užívanie bytu súvisia aj s jej (mylnou) predstavou, že
zaplatila za byt prevažnú časť kúpnej ceny (čo sama prezentuje vo vyjadrení) a preto má akési väčšie
„morálne právo“ v byte zostať a tento celý užívať.

21. K pokusu dostať sa po dlhšej dobe do bytu koncom roka 2019 uviedol, že toto súviselo s jeho
kúpeľným pobytom v E. E.. Nakoľko bol spoluvlastníkom bytu v tomto meste, bolo mu absurdné
platiť za ubytovanie inde. Preto prejavil záujem byt aspoň krátkodobo užívať. Z vyjadrenia žalovanej
jasne vyplynulo, že si to tak neželala a s uvedeným nesúhlasila. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva jasné

potvrdenie tejto skutočnosti, preto uvedené skutkové tvrdenia považuje za preukázané a nesporné. K
vyjadreniu dcér žalovanej uviedol, že táto (a aj druhá dcéra žalovanej) boli zvyknuté podľa potreby byt
užívať (a to len na základe súhlasu žalovanej), čo opäť len potvrdzuje jeho tvrdenie, že byt užívať reálne
nemohol. Síce sa vyjadril, že by mu nevadilo, keby dcéra bola v byte počas jeho pobytu, to ale obe(žalovaná i jej dcéra) odmietli. Výsledkom bolo, že do bytu sa nedostal a tento užívala žalovaná, resp.
jej dcéry, teda tretie osoby bez právneho vzťahu k bytu.

22. Zdôraznil, že nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva nemusí vzniknúť len v dôsledku fyzickej
prekážky či inej fyzickej nemožnosti nehnuteľnosť užívať, ale môže byť dôsledkom ukončenia vzťahu
spoluvlastníkov, keď sa títo rozídu a majú navzájom zlé až nepriateľské vzťahy vylučujúce spolužitie v
jednej domácnosti v jednom byte. Rovnako opustenie nehnuteľnosti nemusí byť prejavom rozhodnutia
spoluvlastníka opustiť vec, ale iba snahou vyhnúť sa konfliktom a prípadným (dôvodným či krivým)

obvineniam a trestným oznámeniam (a už rozhodne to nemožno vnímať ako súhlas s tým, aby druhý
spoluvlastník vec celú bezplatne užíval).

23. Aj z vyjadrenia žalovanej považuje za zrejmé, že byt od apríla 2019 užíva výlučne ona, príp. jej dcéry,
na základe súhlasu žalovanej. Rovnako je nesporné, že žalovaná nemá žiaden právny titul na užívanie
bytu v celom rozsahu, nejestvuje žiadna písomná ani ústna zmluva oprávňujúca žalovanú užívať celý

byt bezodplatne (žalovaná toto ani netvrdila), ani rozhodnutie spoluvlastníkov a napokon ani toto právo
žalovanej nezakladá zákon.

24. Nakoľko je teda nesporné, že žalovaná užíva sama celú spoločnú nehnuteľnosť a na toto
bezodplatné užívanie nemá právny dôvod (nevie preukázať titul oprávňujúci ju na bezodplatné užívanie

spoločnej veci nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu), je povinná zaplatiť žalobcovi odplatu za
užívanie spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Výška tohto plnenia bude
predmetom dokazovania, ktoré navrhol, pričom uplatnená suma zodpovedá reálnym trhovým pomerom
v danom mieste a čase.

25. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.7.2020 (č.l. 96) zrekapitulovala skutočnosti, ktoré už uviedla vo
vyjadrení k žalobe.

26. Súd na pojednávaní dňa 6.8.2020 vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami doloženými
do spisu, výsluchom svedkyne, vypočul PZ strán sporu a zistil:

Podľa LV č. XXXX pre k.ú. E.. E., Obec E.. E., okres E., sú žalobca a žalovaná podielovými
spoluvlastníkmi bytu opísaného v ods. 2, každý v podiele 1, ku dňu vyhotovenia výpisu 28.11.2019 aj
ku dňu pojednávania dňa 5.8.2020 (č.l. 4,119). Podľa zhodných vyjadrení strán sporu boli podielovými
spoluvlastníkmi predmetného bytu v období od 1.4.2019 do 1.2.2020, ako je uplatnený žalovaný nárok.

27. Podľa SMS komunikácie (č.l. 9) medzi žalobcom a žalovanou je správa od žalobcu, že potrebuje
byt od 17.12., či môže prísť, odpoveď od žalovanej, že je v E. do 22.12. a na Vianoce je tam L., ktorá
vravela, že o tom žalobca vie, že tam bude dcéra žalovanej do Troch kráľov. Žalobca: „Mne to nevadí,
budeme tam spolu“, žalovaná: „To isto nie, mne to vadí a ja som tu nie sama.“ (č.l. 10); žalobca: „Idem
do kúpeľov, budem bývať na byte“, žalovaná: „Ja som v E..“

28. Listom zo dňa 20.1.2020 žalobca, prostredníctvom PZ, vyzval žalovanú na zaplatenie za užívanie
jehospoluvlastníckehopodieluzaobdobieapríl2019dojanuára2020vovýške2.000,-Eur(10mesiacov
po 200,- Eur/mesiac) do 31.1.2020 (č.l. 11).

29. Žalovaná listom zo dňa 29.1.2020 oznámila žalobcovi, že žalobca má stále kľúče od bytu a nikdy
mu nezakázala byt užívať a má platiť za nájom, keď sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť. Tiež, že ju nikdy
nekontaktoval ohľadom bytu, iba raz 17.12.2019 a v tej chvíli tam bola dcéra na sviatky, o čom žalobca
vedel a nevie, ako by sa tam všetci zmestili. Súčasne vyčíslila sumy, ktoré žiada od žalobcu zaplatiť,
keďže účty za byt platila sama

30. Žalobca pripojil inzerát z Top Reality, podľa ktorého prenájom 2 plus KK, 50 m2, E.. E., nachádzajúci
sa v tehlovej vile na druhom podlaží so samostatným vchodom, priestranná vonkajšia terasa s výhľadom
do lesa, zrekonštruovaný, s kompletným zariadením s možnosťou parkovacieho miesta, je 400,- Eur/
mesiac (č.l. 13).

31. Podľa Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.1.2017 (č.l. 37 a nasl.) sú kupujúci 1 - žalovaná a kupujúci 2
-žalobca,predmetomkúpnejzmluvyjebytopísanývods.2zadohodnutúkúpnucenu48.000,-Eur,ktorú
sa zaviazali kupujúci zaplatiť v dvoch častiach, prvú časť 12.000,- Eur sa zaviazal zaplatiť kupujúci 2 zosvojho účtu a druhú časť kúpnej ceny vo výške 36.000,- Eur sa dohodli, že bude zaplatená kupujúcim 1
prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s.

32. Podľa Zmluvy o úvere na bývanie č. 726889 je Sberbank Slovensko, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako
dlžník, úver vo výške 36.000,- Eur na nadobudnutie nehnuteľnosti (č.l. 40).

33. Podľa fotodokumentácie bytu na č.l. 47 a nasl. sú odložené osobné veci, obuv, bundy v chodbe,
uterák v kúpeľni, riady v kuchyni, utierky a fľaše na kuchynskom stole, v obývačke poháre a i. veci,

prehodené oblečenie cez fotelku, v spálni položené oblečenie na zemi, uterák na stoličke, pohár s kávou
na pracovnom stole pri počítači, fľaša od minerálky na okennej rímse pri počítači.

34. V zmysle č.l. 55 a nasl. sú doklady o zrealizovanom inkase s platbách, rozhodnutie Správcu dane
Mesto E. E. o vyrubenej dani z nehnuteľnosti, doklad o úhrade od VUB (č.l. 98-103).

35. Na č.l. 104 a nasl. je v nemčine doklad s dátumami 14.10.2019 až do 30.11.2019, ku ktorým
na pojednávaní dňa 6.8.2020 žalovaná vysvetlila, že obdobie od 23.2.2019 až 31.3.2019 (č.l. 106)
je zápočtový list, lebo v tomto období pracovala v Rakúsku, tiež od 14.10.2019 do 15.12.2019, keď
16.12. odchádzala na Slovensko, mala byť na Vianoce doma ale zmenili jej zmluvu tak 21.12. znova
nastupovala do práce, o čom svedčí aj listina na č.l. 105, na ktorej sú uvedené dátumy od 21.12.2019 do

31.3.2020, na č.l. 106 sú potvrdenia o dátumoch 23.2.2019 až do 31.3.2019 a na č.l. 107 od 14.10.2019
do 15.12.2019, potvrdenie o zamestnaní na č.l. 108, kde zamestnávateľ PRESTO, s.r.o. so sídlom
Bratislava potvrdzuje, že žalovaná bola zamestnaná od 15.4. do 16.5.2019.

36. Na pojednávaní 6.8.2020 žalovaná vypovedala, že so žalobcom sa rozišli v apríli 2019, žalovaný

tam ešte v máji 2019 bol, lebo sama mu odvážala veci a nevie, ako dlho v byte bol, pretože v byte našla
veci, napr. pohárik použitý alebo zavesenú osušku. Dcéry tam neboli, lebo toto si u nich overovala. Za
žalované obdobie bola v byte minimum, lebo bola v Martine v apríli-máji 2019, tam pracovala, čo môže
zdokladovať aj pracovnou zmluvou a vtedy bývala u dcéry. Do bytu išla 2-3x max. na jednu noc, následne
tam bola 2 týždne v júni a dva týždne cez prázdniny. Medzitým bol byt voľný a žalobca mal celý čas kľúče

od bytu. V septembri 2019 bola 2 týždne na dovolenke v Taliansku, v októbri 2019 nastúpila do práce do
Rakúska, keď prišla domov, bola v byte asi týždeň, 4 dni pred sviatkami, od 21.12. bola znova v práci v
Rakúsku do konca marca 2020. V tomto období bol byt celý čas voľný. Dcéra bola v byte na Vianoce
2019 do Troch kráľov, inak tam nechodieva. Má kamarátku, ktorá tam ide poliať raz za 2 týždne kvety.

37. Na otázku PZ žalobcu opísala vzťah so žalobcom ako dobrý, nerozišli sa v zlom, nepovedala
žalobcovi, že si neželá, aby chodil do bytu, lebo aj kľúče mu zostali. Iba mu povedala, že keď tam bude
sama, bolo by dobré, aby tam neboli spolu, príp., keď tam budú jej dcéry. Povedala mu, aby jej dal
vedieť, kedy chce prísť do bytu, s tým, že stále má kľúče. 38. Sama mu neoznámila, kedy v byte nebude
súčasne však povedala, že s ňou nekomunikuje, keby komunikoval, tak by vedel. Potvrdila, že kľúče

od bytu majú aj jej dcéry, pre prípad, keby sa niečo stalo, aby mohli zasiahnuť, tiež, že môžu do bytu
kedykoľvek vstúpiť.

39. Žalovaná na otázku PZ žalobcu vysvetlila listiny v zmysle č.l. 105 a nasl., že na č.l. 106 je zápočtový
list, v tomto období pracovala v Rakúsku, tiež v období od 14.10.2019 ž do 15.12.2019, dňa 16.12.

odchádzala domov na Slovensko, mala byť doma na Vianoce, ale po zmene 21.12.2019 znovu nastúpila
do práce.

40. Na otázku PZ žalovanej, či sa so žalobcom dohodli, ako budú byt ďalej užívať, žalovaná uviedla:
„Dohodli sme sa tak, že v podstate mi povedal, že keď tam príde, že mi vždy nechá nejaké peniaze,

že keď príde na dve noci 20,- Eur, tri noci 30,- Eur“. Tiež, že takto sa rozprávali pri rozchode, keď sa
bavili o tom, ako ďalej. Vypovedala, že úhrady spojené s užívaním bytu žalobca neplatil a rozišli sa v
kľude po tom, čo sa spolu porozprávali.

41. K SMS komuníkácií ohľadne Vianoc 2019 vypovedala, že v tomto období tam bola s dcérou Luckou

a dve deti. Žalobca napísal, že tam príde. Žalovanej sa zdalo, že na dvojizbový byt je to nevhodné a
malé, aby tam boli všetci spolu a keďže dcéra Lucka chcela byť na Vianoce v tomto byte, tak jej povedala,
aby sa dohodla so žalobcom. Potom už komunikovali oni dvaja a nevie, ako sa dohodli.42. Svedkyňa L. R., dcéra žalovanej, vypovedala, že od rozchodu so žalobcom žalovaná byt skoro vôbec
neužívala, lebo bola v Rakúsku alebo v M. u nej, identifikovala približne obdobie marec - apríl, keď
žalovaná pracovala v Martine, neskôr pripustila, že to mohol byť aj apríl - máj. Vedela, že so žalobcom

sa rozišli v dobrom, matka jej hovorila, že sa dohodli o tom, že nechá matke byt na užívanie. Sama
telefonovalasožalobcom,žebychcelabyťnaVianocesrodinouvtomtobyte,povedaljej,žestýmnemá
problémažeontampôjdeinokedy.MamasinašlapriateľavRakúskuabývalačastovRakúsku,vrátilisa
v apríli kvôli korone. Ohľadne Vianoc 2019 ďalej vypovedala, že telefonovala najskôr matke, že by rada
strávila Vianoce v byte, matka jej povedala, aby zatelefonovala žalobcovi. Keď mu to povedala, povedal,

že síce chcel byť na Vianoce tam, ale nemá s tým problém, že tam môže kľudne zostať, že on tam bude
inokedy. Ku skutočnosti, že chcel byť s nimi na Vianoce aj žalobca, svedkyňa vypovedala, že mamina jej
toto spomínala, a preto aj ona telefonovala žalobcovi, žalobca jej to tiež povedal, sama si však myslela,
že by to nebolo vhodné, aby tam boli spolu, keďže sa žalobca so žalovanou rozišli. Bez vedomia svojej
matky do bytu nikdy nevchádzala, vždy mamu o tom informovala. Potvrdila, že má kľúče od bytu, keby
sa niečo stalo. Za obdobie minulého roka bola v byte 1, max. 2x, v období tohto roka si raz. Potvrdila, že

matka ju v jej byte navštevuje. Na otázku PZ žalobcu na obdobie od 1.4. do 14.10. vypovedala, že matka
pracovala v M., marec, apríl a ďalšie mesiace chodila do Rakúska za priateľom. Tiež trávila prázdniny s
jej synom, s ktorým chodila na výlety, bola aj v E., ale aj u babky. Neskôr upresnila, že obdobie, kedy bola
matka v M., mohol byť aj mesiac apríl, máj, presne si časové súvislosti nepamätala, keďže mala v tom
období aj zdravotné problémy. V tomto období žalovaná nocovala u svedkyne. V období jún, júl, august

a september matka chodila často za priateľom do Rakúska, zdržiavala sa tam dva týždne, niekedy aj
dlhšie.

43. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

45. Podľa § 136 ods. 2 prvá veta OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

46. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

47. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

48. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

49. Súd mal preukázané výpisom z LV č. XXXX (č.l. 4 a 119) a zhodnými vyjadreniami strán sporu,
že ku dňu rozhodovania sú žalobca a žalovaná podielovými spoluvlastníkmi bytu opísaného v ods.
2, každý v podiele 1. Zhodnými vyjadreniami strán sporu a podporne aj kúpnou zmluvou, uzatvorenou
dňa 24.1.2017 (č.l. 37), bolo preukázané, že boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu aj v
období, za ktoré žalobca uplatňuje nárok, od 1.4.2019 do 1.2.2020. KZ uzatvorená dňa 24.1.2017, titul

nadobudnutia podľa LV je KZ.

50. Hospodárením so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti.
Väčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielovrozhodujúspoluvlastníciajoužívaníbytujednýmznich.Ust.
§ 139 ods. 2 OZ nevylučuje, pri úprave spoločného užívania veci, ani možnosť, že všetci spoluvlastníci

budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach, lebo pre rozhodovanie súdu podľa § 139
ods. 2 OZ je rozhodujúce aj hľadisko účelného využitia veci podielovými spoluvlastníkmi. Z hľadiska
účelnosti teda bolo dôvodné prihliadať aj na to, ako uviedla žalovaná vo vyjadrení k žalobe a tvrdila aj na
pojednávaní, že za žalované obdobie bola na Slovensku minimum času, že žalobca má prístup do bytu,
kedykoľvek sa rozhodne a môže tam ostať tak dlho, ako chce, lebo počas jej pobytu v Rakúsku bol byt

prázdny a žalobca disponuje kľúčmi od bytu. Uvedené nepreukazuje, že žalobca ako spoluvlastník nemá
zabezpečené užívanie spoločného bytu, že je z jeho užívania vylúčený. A to ani za situácie, že byt so
súhlasom žalovanej môžu užívať aj jej dcéry, ktoré disponujú kľúčom od bytu pre prípad, keby bolo treba
z nejakého dôvodu zasiahnuť, chodia byt kontrolovať, vyvetrať, umyť schodisko, keď majú strany službu(vyjadrenie k žalobe, ods. 13), lebo žalobca sa na týchto záležitostiach nepodieľa. Žalobca toto tvrdenie
žalovanej súdu nevyvrátil, pokiaľ ich popieral, neuviedol o týchto skutkových okolnostiach vlastné
tvrdenia. Teda ani opísané užívanie bytu dcérou žalovanej nepreukazuje, že žalobca ako spoluvlastník

jezužívaniabytuvylúčený. Vykonanédokazovaniepreukázalo,ževsúdenejveci jezhľadiskaúčelného
využitia spoločného bytu stranami sporu účelné, aby tento užívali striedavo, s ohľadom na osobné
vzťahy strán sporu, keďže ako partneri sa rozišli a za žalované obdobie striedavé užívanie bytu v
rovnakom rozsahu pre oboch podielových spoluvlastníkov, každý v podiele 1, bolo aj možné, keďže bolo
preukázané, že žalovaná dlhodobo pracovala v M., príp. v Rakúsku. Fotodokumentácia na č.l. 47 a

nasl. v spojení s vyjadrením žalovanej na pojednávaní (ods. 36) užívanie bytu žalobcom v neprítomnosti
žalovanej aj preukazuje. Uvedené skutočnosti vylučujú dôvodnosť uplatneného nároku.

51. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie, že o užívaní bytu sa strany sporu nijako nedohodli. Žalobca
nevyvrátil výpoveď žalovanej o tom, že v čase, keď sa žalobca so žalovanou rozišli, sa dohodli so
žalobcom tak, že keď žalobca do bytu príde, vždy nechá nejaké peniaze, „... že keď príde na dve noci

20,- Eur, tri noci 30,- Eur“ (ods. 40), že takto sa dohodli preto, lebo žalobca nikdy, pokiaľ išlo o úhrady
s užívaním bytu, neplatil - či už nájomné alebo energie a iné výdavky v súvislosti s užívaním bytu. Táto
výpoveď žalovanej tiež preukazuje, že žalobca nebol vylúčený z užívania spoločného bytu, ale, že ako
podieloví spoluvlastníci sa dohodli, že vec budú užívať striedavo (viď aj ods. 50). Uvedené dotvrdzuje
aj skutočnosť, o ktorej vypovedala žalovaná, že žalobca stále disponuje kľúčom od bytu, čo žalobca

nepoprel. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. Preto sa súd nestotožňuje s argumentáciou PZ žalobcu na pojednávaní
6.8.2020, že je absurdné vyhodnotiť situáciu tak, že v čase, keď je žalovaná v práci, môže žalobca v
tomto byte bývať, lebo žalovaná nesporne tento byt užíva ako svoju vlastnú domácnosť, ktorú vedie a
je tam doma.

52. Súd mal preukázané, že rovnakou mierou ako žalovaná mohol aj žalobca v rámci žalovanou tvrdenej
dohody (ods. 40), predmet podielového spoluvlastníctva užívať v období, ako je uplatnený žalovaný
nárok, lebo žalovaná preukázala, že počas mesiacov apríl a máj 2019 bývala celý čas v Martine u svojej
dcéry, čo preukazuje výpoveď svedkyne na pojednávaní dňa 6.8.2020 a potvrdenie o zamestnaní na

č.l. 108.
V období jún, júl, august a september bývala v tomto byte max. 2 týždne v mesiaci, pretože cestovala
na dvoj až trojtýždňové turnusy za svojim priateľom do Rakúska a v septembri 2019 bola 2 týždne
na dovolenke v Taliansku, čo potvrdila výpoveď svedkyne, dcéry žalovanej na pojednávaní 6.8.2020 a
žalobca nepreukázal opak.

Od 14.10. do 15.12. 2019 bola žalovaná v zahraničí, kam odcestovala znova 21.12.2019 - do Rakúska,
lebo tam mala prácu, kde zostala až do 31.3.2020, ako to preukazuje výpoveď žalovanej na pojednávaní
dotvrdená listinami na č.l. 104 a nasl. Tieto skutočnosti žalobca nijakým spôsobom nerozporoval, jeho
PZ len argumentoval, že nemožno túto skutočnosť vyhodnotiť tak, že by mal možnosť tento byt užívať
spôsobom, ako sa vníma užívanie vlastnej domácnosti, s ktorou argumentáciou sa súd nestotožnil, lebo

mal preukázanú dohodu medzi stranami sporu pri ich rozchode, že žalovaný môže byt užívať, za toto
užívanie bude žalobkyni platiť sumu podľa počtu nocí a žalovaná súčasne aj preukázala svoje tvrdenie
o reálnom užívaní bytu žalovaným pripojenou fotodokumentáciou v zmysle č.l. 47 a nasl.

53. Pri preukázaní, že žalovaná sa so žalobcom dohodli na užívaní bytu po rozchode (viď ods. 40)

nebolo potom dôvodné vyhodnotiť takto dohodnuté užívanie v intenciách argumentácie PZ žalobcu
na pojednávaní 6.8.2020, že žalovanou opísaná forma užívania bytu nie je takou formou, akú má na
mysli zákon a judikatúra. Žalobca nepreukázal, že jedinú faktickú možnosť užívať byt má žalovaná a
nie žalobca spôsobom, ako ho fakticky žalovaná užíva, pretože žalovaná tvrdila počas celého sporu,
že žalobca má kľúč od bytu, čo žalobca nepoprel a v zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Bolo dôvodné prihliadať aj na to, že žalovaná vykonáva svoju prácu v Rakúsku, kde sa
zdržovala dlhodobo, ktorá situácia reálne umožnila žalobcovi, v zmysle žalovanou tvrdenej dohody,
bývať v byte rovnako dlho ako žalovanej a podľa počtu dní prispievať na úhradu na nájom a služby
spojené s užívaním bytu. Výkon práce žalovanej striedavú formu užívania spoločnej nehnuteľnosti v

rozhodnom období umožňoval. .

54. Skutočnosť, že žalovaná s ohľadom na spôsob výkonu práce v súdenom období v predmetnom
byte dlhodobo nebývala, preukazuje výpoveď svedkyne a listiny na č. l. 104 a nasl. Na základetejto skutočnosti bolo v súdenej veci účelné, aj v zmysle právnej úpravy § 139 ods. 2 OZ, umožniť
spoluvlastníkovi aj obhospodarovanie predmetného bytu. Ak teda žalovaná na pojednávaní 6.8. 2020
vypovedala, že jej dcéry alebo kamarátka majú kľúče od bytu, aby mohli poliať kvetiny, alebo v prípade

havárie alebo inej neočakávanej udalosti mali možnosť do tohto bytu vstúpiť, nemožno toto pričítať na
ťarchu žalovanej v tom, že užíva byt nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keď žalobca netvrdil,
že sám takúto starostlivosť ohľadne spoločnej nehnuteľnosti zabezpečuje.

55. Žalobca nevyvrátil ani tvrdenie žalovanej na pojednávaní dňa 6.8.2020, že žalovaný v jej

neprítomnosti reálne byt užíva, keď vypovedala, že našla dôkazy v byte, že žalobca byt v jej
neprítomnosti reálne býva. V tejto súvislosti súd poukazuje na fotodokumentáciu, ktorú pripojila žalovaná
k písomnému vyjadreniu (č.l. 47 a nasl.), ktoré vyjadrenie spolu s prílohami a teda aj fotodokumentáciou
bolo žalobcovi, prostredníctvom jeho PZ, dňa 12.6.2020 doručené s uznesením (č.l. 79), aby sa k
vyjadreniu žalovanej vyjadril; obsah spisového materiálu bol vykonaný aj na pojednávaní dňa 6.8.2020.
Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožňuje s vyjadrením PZ žalobcu na pojednávaní, že dôkazy o tom,

že žalobca v jej neprítomnosti byt užíva, nevidel. Žalobca k týmto skutočnostiam žiadne stanovisko
neuviedol. Fotodokumentácia pritom preukazuje užívanie bytu podľa vyjadrenia žalovanej žalobcom,
a žalobca tieto skutkové tvrdenia, doložené fotodokumentáciou, výslovne nepoprel. Potom je dôvodná
aplikácia § 151 ods. 1 CSP, že skutkové tvrdenia žalovanej o tom, že žalobca v čase neprítomnosti
žalovanej byt užíva, ktoré dotvrdila fotodokumentáciou, za situácie, keď ich žalobca výslovne nepoprel,

sa považujú za nesporné. Tvrdenie PZ žalobcu o tom, že tieto dôkazy nevidel, pritom nemožno vyložiť
v zmysle § 151 ods. 1 CSP - za výslovne popretie skutkových tvrdení žalovanej.

56. Užívanie bytu žalobcom bolo reálne aj z hľadiska žalovanou tvrdenej skutočnosti, že žalobca stále
disponuje kľúčom, ktorú okolnosť rovnako žalobca nepoprel. Potom len sama skutočnosť, žalobca

nemohol predmetný byt užívať v období Vianoc 2019, ktorú skutočnosť preukazoval komunikáciou
v zmysle č.l. 9 a 10, súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedkyne, dcéry žalovanej, ktorá
preukázala tvrdenie žalovanej o tom, že došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanou prostredníctvom
jej dcéry o tom, že v období Vianoc do Troch kráľov bude užívať byt žalovaná a jej dcéra s rodinou.

57. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pri zvažovaní, že či byt v dome môže užívať viac spoluvlastníkov, je
potrebné vychádzať aj z veľkosti tohto bytu a osobných pomerov účastníkov a ich vzájomných vzťahov.
Ak teda žalobca a žalovaná sa ako partneri rozišli, bolo dôvodné prihliadať, v súvislosti s kolíziou práva
spoluvlastníka na užívanie časti veci v podielovom spoluvlastníctve s právom na ochranu súkromia a v
takom prípade je potrebné dať prednosť právu na ochranu obydlia a súkromia (RO NS ČR z 18.9.2007,

sp.zn. 22Cdo 2266/2006).

58. Žalobca nepreukázal ani tvrdenie o tom, že žalovaná zakázala žalobcovi byt užívať. Súd vychádzal
z výpovede žalovanej, ktorá na pojednávaní 6.8.2020 poprela tvrdenie žalobcu o tom, že by žalobcovi
povedala, že si neželá, aby chodil do bytu. Výslovne uviedla: „Nie je to pravda, lebo kľúče mu zostali.

Iba som mu povedala, že keď tam budem ja, že by bolo dobré keby sme tam neboli spolu. Alebo, že
keď tam budú moje dcéry, že by to nebolo dobré, aby mi dal vedieť, kedy chce prísť do bytu, ale má
stále kľúče.“ Uvedená výpoveď korešponduje s dohodou, ako ju tvrdila žalovaná (viď ods. 40), tiež so
správami, ktoré doložil k žalobe žalobca (ods. 27), aj s predžalobnou komunikáciou strán sporu (ods.
28, 29), k tomu viď aj ods. 57.

59. Na základe uvedeného nemal súd preukázané, že by žalovaná užívala predmetný byt
ako predmet podielového spoluvlastníctva strán sporu v rozsahu nad rámec jej spoluvlastníckeho
podielu, lebo na základe dohody strán sporu žalobca ako podielový spoluvlastník nebol z užívania
spoločného bytu vylúčený, mohol v rovnakom rozsahu ako žalovaná v spornom období byt sám užívať.

Samotná skutočnosť, že nebolo umožnené užívanie žalobcovi cez Vianoce 2019, bolo preukázané
svedeckou výpoveďou dcéry žalovanej, že užívanie spoločného bytu v tomto období žalovanou bolo
na základe dohody medzi žalobcom a žalovanou prostredníctvom jej dcéry. Táto svedecká výpoveď na
pojednávaní preukázala, že po tom, čo sa dcéra žalovanej dohodla so žalovanou, že môže v byte počas
tohto obdobia zostať, následne komunikovala aj so žalobcom, ktorý jej užívanie predmetného bytu v

rozhodnom období tiež dovolil.

60. Tvrdeniu žalobcu o tom, že žalobca reálne byt neužíval, že nevedel, kedy byt môže byť k dispozícií,
odporuje výpoveď žalovanej a doložené foto na č. l. 47 a nasl. (viď aj ods. 55); súd dopĺňa, že ničnebránilo žalobcovi, aby v predmetnej veci so žalovanou komunikoval, ako to urobil napr. na Vianoce
2019. Nemožno vyčítať žalovanej, že neoznámila žalobcovi obdobia, kedy v byte nebude, keď rovnako
takúto oznamovaciu povinnosť nesplnil ani žalobca voči žalovanej.

61. Návrhy PZ žalobcu na dokazovanie výsluchom svedka Z. Y. súd zamietol. Svedok Z. Y. mal podľa
návrhu žalobcu preukázať svojou výpoveďou, že žalovaná pri rozchode zakázala žalobcovi do bytu
vstupovať. Súd uvádza, že uvedenú okolnosť tvrdil žalobca už v žalobe. Mal teda dostatok času, aby
tento dôkaz navrhol už v samotnej žalobe, príp. vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k žalobe, keď

išlo o skutočnosť, ktorá bola medzi stranami aj na základe vyjadrenia žalovanej k žalobe sporná. V
uznesení OS Martin, č. k. 18C/5/2020-79 zo dňa 26. 5. 2020, doručenom PZ žalobcu dňa 12. 06. 2020,
bol žalobca poučený podľa § 153 CSP. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Vykonanie navrhovaného dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom nešlo o
dôkazný návrh ako bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli na pojednávaní.

62. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaná poprela prítomnosť navrhovaného svedka pri ich rozhovore,
keď sa rozchádzali. Pokiaľ podľa PZ žalobcu mal svedok vypovedať o okolnostiach, ako žalobca
komunikoval so žalovanou - že sa domáhal vstupu do bytu a dostal k tomu negatívne stanovisko, PZ
žalobcu najskôr na otázku súdu, či tento svedok bol prítomný v situáciách, keď sa žaloba domáhal
vstupu do bytu a bolo mu to odmietnuté, toto potvrdil, čo žalovaná poprela, a neskôr zas uviedol, že sa

nevie bližšie vyjadriť, či to bolo pri osobnom alebo telefonickom rozhovore. Primárne však súd zamietol
návrh na dokazovanie výsluchom tohto svedka pri aplikácií § 153 CSP (viď odôvodnenie vyššie).

63. Pretože žalobca nepreukázal, že žalovaná užíva predmet podielového spoluvlastníctva strán sporu
nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, rovnako nepreukázal ani, že žalobca bol vylúčený z užívania

z bytu v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná

mala vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.