Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210473
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7817210473.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832,
zastúpeného : Bobák, Bollová a spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa
10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: O.M.D. KOVO, spol. s r.o. Rožňava,
Krátka 569, 049 51 Brzotín, IČO: 17 080 941, zastúpenému Puchalla, Slávik & partners s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, v konaní o zaplatenie
342.647,36 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 11Cb/16/2017,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. septembra 2019, č. k.
3Cob/31/2019-596, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 11.10.2018, č. k.
11Cb/16/2017-453, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 342.647,36 eur s 9,00 % úrokom z
omeškania ročne od 07.11.2017 do zaplatenia (výrok I.) a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania a paušálnu náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči
žalovanému zaplatenia 342.647,36 eur s príslušenstvom, paušálnej náhrady výdavkov 40,00 eur a
náhrady trov konania spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.686,30 eur. Žalobca
uviedol, že 28.04.2009 žalovaný uzatvoril s Ministerstvom hospodárstva SR v zastúpení Slovenskou
inovačnou a energetickou agentúrou (ako poskytovateľom) Zmluvu o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku č. KaHR-111SP-0801/0021/25 v rámci Operačného
programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, na základe ktorej sa poskytovateľ zaviazal
poskytnúť žalovanému NFP do výšky 342.647,93 eur, čo predstavovalo 50 % z celkových oprávnených
výdavkov na realizáciu aktivít Projektu („Zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti firmy zavedením
inovačnej technológie do výroby“). Žalobca poukázal na rozsudok Špecializovaného trestného súdu
pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T 16/2013 (ktorý bol uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3To/6/2016z22.02.2017potvrdený),ktorýmboliobžalovaníuznanízavinnýchzozločinupoškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu s prečinom
subvenčného podvodu spolupáchateľstvom, ktorých sa dopustili tým, že v úmysle vylákať finančné
prostriedky, napriek porušeniu povinností vyplývajúcich z čl. 3 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP
a čl. 14 ods. 1 písm. c), d), g) a h) Všeobecných zmluvných podmienok, deklarovali ako oprávnené
výdavky také, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti podľa citovaných ustanovení Všeobecných

zmluvných podmienok a svojim konaním uviedli do omylu poskytovateľa nenávratného finančného
príspevku ohľadom splnenia týchto podmienok vyhotovením a predložením účtovných dokladov, ktorénereflektovali reálny stav a neumožňovali kontrolu oprávnenosti položiek, a zároveň použili prostriedky
NFP na iný ako určený a schválený účel. Z uvedeného trestného konania okrem iného vyplýva, že
konatelia žalovaného v súvislosti s realizáciou aktivít Projektu nakúpili strojové zariadenie od spoločnosti

TRUMPF Slovakia, s.r.o. na základe Zmluvy o dodávke mechanických, elektrických a príbuzných
výrobkov z 09.03.2010, ktoré následne v priebehu 7 dní predali spoločnosti BEKAST s.r.o. Rožňava, aby
ich ešte v ten istý deň od tejto spoločnosti odkúpili, ako od víťaza Obchodnej verejnej súťaže realizovanej
v súvislosti s Projektom, predstierajúc tak dodržiavanie podmienok stanovených Zmluvou o poskytnutí
NFP, čím došlo k navŕšeniu ceny strojových zariadení o 183.482,70 eur a súčasne k použitiu týchto

prostriedkov na iný účel, než boli určené, pričom dôvodnosť navŕšenia ceny nebola v rámci trestného
konania zdokladovaná a preukázaná. Dňa 08.09.2010 žalovaný predložil poskytovateľovi priebežnú
o platbu a dňa 28.04.2011 záverečnú žiadosť o platbu, v rámci ktorých bola oprávnenosť výdavkov
ProjektudeklarovanáúčtovnýmidokladmivystavenýmispoločnosťouBEKAST,s.r.o.,ktorávskutočnosti
v účtovných dokladoch uvedené strojové zariadenie a stavebné práce žalovanému nedodala. Dňa
02.12.2010 poskytovateľ uhradil žalovanému sumu 305.105,66 eur a 22.12.2016 sumu 37.541,72 eur.

Listom z 30.08.2017 poskytovateľ odstúpil od Zmluvy o poskytnutí NFP a dňa 05.09.2017 vyzval
žalovaného, aby vrátil nenávratné finančné prostriedky prijaté do doby odstúpenia od zmluvy v celkovej
výške 342.647,36 eur, v lehote do 06.11.2017. Žalovaný listom z 20.09.2017 oznámil poskytovateľovi,
že dôvody na odstúpenie nie sú dané ani preukázané, nakoľko bol naplnený účel Projektu a finančné
prostriedky poskytovateľovi nevrátil.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (žalobou, systémom riadenia štrukturálnych fondov
a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013, schémou štátnej pomoci na podporu
zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách, príručkou pre žiadateľa
v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp.

zn. BB-3T 16/2013, uznesením NS SR sp. zn. 3To/6/2016 z 22.02.2017, odstúpením od zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, doručenkou, vyjadrením k zaslaniu správy o
zistenej nezrovnalosti z 20.09.2017, operačným programom konkurencieschopnosť a hospodársky rast,
Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111SP-0801/0021/25 z 28.04.2009,
Všeobecnými zmluvnými podmienkami k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,

Priebežnou žiadosťou o platbu č. 25110120021501 z 08.09.2010, Záverečnou žiadosťou o platbu č.
25110120021602 z 28.04.2011, vyjadrením žalovaného, správou o zistenej nezrovnalosti, žiadosťou o
vrátenie finančných prostriedkov č. 25110120021/Z02 a č. 25110120021/Z03 z 05.09.2017, vyjadrením
žalobcu) a konštatoval, že 28.04.2009 uzatvoril žalovaný s Ministerstvom hospodárstva SR Zmluvu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku; že poskytovateľ na základe žiadostí o platbu z

08.09.2010 a 28.04.2011 uhradil žalovanému dňa 02.12.2010 sumu 305.105,66 eur a 22.12.2016 sumu
37.541,72 eur; že žalobca zaevidoval nezrovnalosť prvýkrát 15.06.2011.

4. Uviedol, že na základe rozsudku ŠTS BB sp. zn. BB-3T 16/2013 boli obžalovaní (konatelia
žalovaného) uznaní za vinných zo zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych

spoločenstiev spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu
spolupáchateľstvom (vylákali finančné prostriedky, napriek porušeniu povinností vyplývajúcich z čl. 3
Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP - VZP). Dňa 30.08.2017 žalobca v zmysle čl. 9 VZP odstúpil
od Zmluvy o poskytnutí NFP a dňa 05.09.2017 vyzval žalovaného o vrátenie NFP do doby odstúpenia
od zmluvy v celkovej výške 342.647,36 eur v lehote do 06.11.2017. Žalovaný požadované finančné

prostriedkynevrátil,keďžepodľažalovanéhodôvodynaodstúpenieniesúdanéanipreukázané,nakoľko
bol naplnený účel Projektu.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný
požadované finančné prostriedky nevrátil a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že inicioval

konanieourčenieneplatnostiodstúpeniaodpredmetnejzmluvy,došlokplatnémuodstúpeniuodzmluvy.

6. K námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že odstúpenie od zmluvy musí byť realizované
v príslušnej premlčacej lehote (konkrétna dĺžka sa odvíja od právneho režimu zmluvy, t. j. či ide o
aplikáciu Občianskeho alebo Obchodného zákonníka). V danom prípade je potrebné časový moment

práva na odstúpenie od zmluvy podľa okresného súdu vyhodnotiť v nadväznosti na časový moment,
kedy sa mohlo vykonať po prvýkrát - v prípade režimu Občianskeho zákonníka (§ 101), v prípade režimu
Obchodného zákonníka (§ 391 ods. 2), pričom Obchodný zákonníka rozlišuje aj ďalšiu podrobnejšiu
úpravu časových momentov pre prípad odstúpenia.7.Spoukazomna§388ods.1,2,§387ods.2,§389,§390,§391ods.1a§393Obchodnéhozákonníka
a s odkazom na trestné konanie vedené na ŠTS Banská Bystrica mal okresný súd za preukázané,

že konatelia žalovaného spáchali zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20k § 225 ods. 1, 2 Trestného zákona v
úmysle vylákať finančné prostriedky napriek povinnostiam vyplývajúcim z čl. 3, čl. 14 ods. 1 písm. c/,
d/, g/ a h/ Všeobecných zmluvných podmienok.

8.Okresnýsúduzavrel,ženietpochýb,žekonateliažalovanéhosvojimkonanímnaplnilivšetkyzákladné
znaky skutkových podstát úmyselných trestných činov subvenčného podvodu a poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev, čo vyplýva z rozsudku ŠTS Banská Bystrica sp. zn.
3T/16/2016 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 3To/6/2016. Preto dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní včas, čím sa plynutie premlčacej

doby zastavilo, a teda bol so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.

9. Súd prvej inštancie dodal, že z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici je
zrejmé, že všetky finančné prostriedky boli použité v súvislosti s Projektom, čo okrem iného znamená
i naplnenie účelu projektu, ktorým bol vznik zmysluplného, ekonomicky výhodného a pre spoločnosť

prospešného výrobného zariadenia, resp. prostredia. Uvedené v konečnom dôsledku podľa okresného
súdu nepochybne zvyšuje mieru zamestnanosti v regióne, kde nezamestnanosť je vskutku vážnym
sociálno-spoločenským problémom. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, že boli splnené
dôvody na odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu a že zo strany žalovaného došlo k porušeniu
§ 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., použitím NFP na iný účel, ako bol stanovený v Zmluve o

poskytnutí NFP. Zároveň je daná zodpovednosť žalobcu aj v zmysle článku 70 Nariadenie Rady (ES) č.
1083/2006 z 11.07.2006, keď Slovenská republika ako členský štát je zodpovedná za riadenie a kontrolu
operačných programov, a v rámci toho za predchádzanie, zisťovanie a naprávanie nezrovnalostí,
ako aj za vymáhanie neoprávnene vyplatených súm. Ak sa sumy neoprávnené prijaté prijímateľom
nedajú vymôcť, členský štát je zodpovedný za vrátenie stratených súm do všeobecného rozpočtu EÚ.

Zodpovednosť členského štátu je pritom daná vždy, bez ohľadu na to, kto nezrovnalosť spôsobil.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C. s. p.

11. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom zo

dňa 30.09.2019, č. k. 3Cob/31/2019-596 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnej
veci vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

Zdôraznil, že bolo nepochybne preukázané, že v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N 21100620 a č. N
21601927 žalobca mal podozrenie z nezrovnalosti. Samotné podozrenie však na odstúpenie nestačí.
Musí v danom prípade ísť o vedomosť, že došlo skutočne k takému konaniu žalovaného, ktoré žalobcovi
dovoľuje konať podľa čl. 9, bod 2.4 písm. c/, j/. zmluvy. Táto skutočnosť, t. j. existencia dôvodov pre
odstúpenie od zmluvy bola nepochybná až na základe rozsudku Špecializovaného trestného súdu v

Banskej Bystrici z 08.12.2015, sp.zn. BB - 3T/16/2013. Žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy podaním
z 30.08.2017 a žalobu podal na súde 01.12.2017.

13. Odvolací súd dodal, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a podľa § 451

ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade musí účastník, ktorý sa bezdôvodne obohatil vydať
bezdôvodné obohatenie, pretože išlo o plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Za takejto situácie
žalobca odstúpil od zmluvy o NFP a podal žalobu v zákonných lehotách a teda jeho nárok podľa
odvolacieho súdu nie je premlčaný. Krajský súd v Košiciach na záver poznamenal, že rozsudok súdu
prvej inštancie, resp. jeho odôvodnenie zodpovedá § 220 C. s. p., a preto ho nemožno považovať za

nepreskúmateľný.

14. Výrok o trovách konania odvolacieho súdu sa zakladá podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a §
262 ods. 1 C. s. p.15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 614
spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil § 420 písm. f/ C. s. p., teda, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalovaného ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

16. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C. s. p. vzhliadol
v tom, že sa konajúce súdy absolútne nevysporiadali s otázkou existencie dôvodov na odstúpenie od
Zmluvy o NFP, kvalifikácii a čase porušenia povinností žalovaného z tejto zmluvy. Základnými spornými
skutočnosťami, ktoré namietal žalovaný boli, že preukázanie porušenia právnych predpisov neznamená
vydanie odsudzujúceho rozsudku v trestnom konaní s tým, že vznik nezrovnalosti ako dôvod odstúpenia

bol daný už 15.06.2011, z ktorého dôvodu došlo k premlčaniu žalobcovho práva. Podľa dovolateľa je
preto neudržateľný a nezrozumiteľný záver konajúcich súdov, kedy s poukazom na výsledok trestného
konania konštatujú povinnosť vychádzať zo skutočností o splnení dôvodov odstúpenia od zmluvy,
ktorými sa však trestný súd v konaní nezaoberal v spojení so záverom o zastavení plynutia premlčacej
doby. Tieto závery boli podľa dovolateľa prevzaté aj odvolacím súdom, ktorý sa s nimi bez akejkoľvek

úvahy nekriticky stotožnil.

17. Dovolateľ má za to, že žalobca o vzniku nezrovnalosti a teda aj o preukázanom porušení právnych
predpisov vedel dňa 15.06.2011 a skutočnosť, že tieto nezrovnalosti len zaevidoval, bol nečinný a
nezakladal žiadne úkony s konštitutívnym charakterom, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Z uvedeného

dôvodupovažujedovolateľrozhodnutiakonajúcichsúdovzanezrozumiteľné,rozpornéanepresvedčivé,
z ktorého dôvodu sú navyše arbitrárne.

18. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. dôvodil žalovaný tým, že oba konajúce súdy sa
odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a iných najvyšších autorít právnickej obce

v otázke posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na odstúpenie od zmluvy a v priznaní
účinkov práva žalobcu odstúpiť od zmluvy napriek uplynutiu premlčacej doby. V tejto súvislosti dovolateľ
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/8/2008 a rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 32Cdo/2640/2011 s tým, že porušením povinnosti ako okamihom rozhodným pre posúdenie
začiatku plynutia premlčacej doby práva žalobcu na odstúpenie od zmluvy bol okamih porušenia

povinnosti, teda moment konania (opomenutia konania žalovaného), a nie moment deklarácie tejto
skutočnosti v trestnom konaní. Keďže žalobca od uzavretej Zmluvy o NFP odstúpil listom zo dňa
30.08.2017,jehoprávonaodstúpenieodzmluvybolopodľadovolateľauplatnenépouplynutípremlčacej
doby, počas ktorej nebolo žalobcom uplatnené a nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, súdy
oboch inštancií v tomto smere posúdili vec nesprávne a v rozpore s ustáleným názorom najvyšších

súdnych autorít.

19. Zároveň dovolateľ dodal, že konajúce súdy svoj odklon od znenia Obchodného zákonníka a stabilnej
judikatúry ohľadom posudzovania premlčania práva odstúpiť od zmluvy počiatku plynutia premlčacej
doby okamihom porušenia povinnosti nijako neodôvodnili. Za rozhodný okamih porušenia povinnosti

pritom nepovažovali okamih porušenia povinnosti, ale až okamih deklarácie tohto porušenia v trestnom
konaní.

20. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zrušil aj rozhodnutie

súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov
dovolacieho konania.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného (č. l. 665 spisu), dovolaciemu súdu navrhol,
aby dovolanie žalovaného odmietol, prípadne zamietol a rozhodol o náhrade trov dovolacieho konania.

22. K podanému dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. žalobca uviedol, že túto vytýka
dovolateľ pri zistení skutkového stavu, omylu pri vyhodnotení vykonaných dôkazov a nesprávne právne
posúdenie veci. Takto vymedzené dôvody podľa žalobcu nie sú prípustné. Podľa žalobcu dovolateľnepreukázal, že napadnutý rozsudok odporuje požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda
že ide o výnimku, ktorá by odôvodňovala prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p.

23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že v dovolaní žalovaný neuviedol konkrétny
judikát uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorý
odvolací súd vo svojom rozhodnutí nerešpektoval. Podľa žalobcu sa v dovolaní žalovaný odvoláva
na jedno rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1MCdo/8/2008, ktoré nebolo zverejnené a na mnohé
iné obdobné rozhodnutia, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/2640/2011. S

poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1MCdo/8/2008 má žalobca za to, že ide o skutkovo
a právne odlišný spor týkajúci sa premlčania práva nájmu bytu. Zároveň je žalobca toho názoru, že
dovolateľom nastolená otázka nie je právnou ale skutkovou, ktorý môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach za daným skutkových zistení, z ktorého dôvodu je dovolanie žalovaného neprípustné.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný,
v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený podľa § 429
ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny
opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné.

25. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.

26. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,
že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie
nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či

sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o
naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS
438/2017).

27. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p., keďže má za to,
že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je ďalej
odôvodnené § 421 ods. 1 C. s. p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

28. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný

opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 C. s. p., rozhoduje dovolací súd výlučne
na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje
prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi
(§440C.s.p.)kľúčovývýznamvtomzmysle,žeposúdenieprípustnostidovolaniavtomtoprípadezávisí
od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje
toto ustanovenie.30. Podľa § 428 C. s. p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

31. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (ods. 2).

32. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutiespočívavnesprávnomprávnomposúdeníveci.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (ods. 2).

33. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.

f/ C. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že odvolací súd sa poukazom na § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. sa
nevysporiadal s jeho podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Týmto podľa dovolateľa napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. Tento procesný postup
odvolacieho súdu predstavuje podľa názoru dovolateľa vážne porušenie jeho práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

34. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. sú
- zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces
predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou

súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované
ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera
porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla
značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný

postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

35. Dovolací súd zdôrazňuje, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy

zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

36. Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06).

37. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

38. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu,
pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia
a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporuumožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa
spravoval pri svojom rozhodovaní.

39. Zároveň dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca
2005, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré preskúmava v odvolacom konaní.

40. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu nie je nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože ako celok s rozhodnutím súdu
prvej inštancie spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu sú zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Konštatoval správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie vo

vzťahu k posúdeniu skutkových a právnych záverov.

41. Súd prvej inštancie k právnemu problému, ktorý je podstatou sporu s odkazom na trestné konanie
vedené na ŠTS Banská Bystrica uviedol, že konatelia žalovaného spáchali zločin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 3

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 20k § 225 ods. 1, 2 Trestného zákona v úmysle vylákať finančné prostriedky napriek povinnostiam
vyplývajúcim z čl. 3, čl. 14 ods. 1 písm. c/, d/, g/ a h/ Všeobecných zmluvných podmienok. Okresný súd
preto uzavrel, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní včas, čím sa plynutie
premlčacej doby zastavilo, a teda bol so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.

42.Odvolacísúdzhrnul,ževSpráveozistenejnezrovnalostič.N21100620ač.N21601927malžalobca
podozrenie z nezrovnalosti, ktoré podozrenie však na odstúpenie nestačí. Musí v danom prípade ísť
o vedomosť, že došlo skutočne k takému konaniu žalovaného, ktoré žalobcovi dovoľuje konať podľa
čl. 9, bod 2.4 písm. c/, j/. zmluvy. Táto skutočnosť, t. j. existencia dôvodov pre odstúpenie od zmluvy

bola podľa odvolacieho súdu nepochybná až na základe rozsudku Špecializovaného trestného súdu v
Banskej Bystrici z 08.12.2015, sp. zn. BB - 3T/16/2013. Žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy podaním
z 30.08.2017 a žalobu podal na súde 01.12.2017. Za takejto situácie žalobca odstúpil od zmluvy o NFP
a podal žalobu v zákonných lehotách a teda jeho nárok podľa odvolacieho súdu nie je premlčaný.

43. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne. Dovolací súd dodáva, že takýto postup umožňovalo odvolaciemu súdu ustanovenie § 387 ods.
2 C. s. p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Týka
sa to aj časti, kedy sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením námietky premlčania tak, ako uviedol súd
prvej inštancie, pričom túto nemusel osobitne preskúmavať v zmysle odvolacej námietky žalovaného.

44. Podľa názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie
prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalovaný mal možnosť zúčastniť sa
na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil.
Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže viesť k
záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

45. Dovolací súd konštatuje, že procesným postupom súdov oboch inštancií nedošlo k tomu, že by súdy
znemožnili žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).

46. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR č. 2/2016 z 3. decembra 2015, z ktorého vyplýva, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., pričom len výnimočne,keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje ani zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa vyššie citovaného
ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie
súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej,
hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava
„justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie
konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré

spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného
práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je aktuálne aj po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový Civilný sporový

poriadok, pretože zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, obsiahnuté v novom
Civilnom sporovom poriadku, sa nedotkli podstaty a zmyslu tohto stanoviska.

47. Dovolací súd ďalej uvádza, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej
podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá

sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce,
Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii
procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., no
zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku

konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho
súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020,
sp. zn. III. ÚS 123/2020, podľa ktorého už zo samotného znenia § 421 C. s. p. je možné vyvodiť, že
vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu,
či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej

formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“.

48. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má podľa dovolateľa posudzovať dovolací súd,
predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v
ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí

riešiť.

49. Dovolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že dovolateľom vymedzené otázky smerujúce k otázke
existencie dôvodov na odstúpenie od Zmluvy o NFP, kvalifikácii a čase porušenia povinností žalovaného
z tejto zmluvy (bod 16 tohto rozhodnutia) sú úzko viazané na skutkový stav prejednávaného sporu a s

tým súvisiacou procesnou obranou žalovaného. Skutkovým zistením je dovolací súd viazaný podľa §
442 C. s. p. a v dovolacom konaní je vylúčené preskúmavanie jeho správnosti alebo nesprávnosti.

50.Dovolacísúdzdôrazňuje,žezásadnouakľúčovouprávnouotázkouvprípadežalobcomuplatneného
nároku je tá, či pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti podľa § 393 Obchodného zákonníka

prestáva plynúť premlčacia doba, ak je tento nárok uplatnený v trestnom konaní, ktorý nárok je následne
trestným súdom odkázaný na civilné konanie. Z uvedeného dôvodu je otázka nastolená dovolateľom
v znení „či je za rozhodný okamih porušenia povinnosti nutné považovať okamih deklarácie tohto
porušenia v trestnom konaní, miesto okamihu porušenia samotnej povinnosti“ nepresná a neúplná,
pričom nereflektuje na skutočnosť, že nárok žalobcu na peňažné plnenie bol uplatnený už v trestnom

konaní, kedy ho trestný súd následne odkázal na civilné konanie. Z uvedeného je možné dospieť k
záveru, že dovolateľom nastolená právna otázka okamihu vzniku plynutia premlčacej lehoty, by bola
kľúčovou vtedy, ak by nárok žalobcu nebol uplatnený v rámci trestného konania, kedy by nedošlo
„k pretrhnutiu behu premlčacej lehoty“. Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že judikatúra ku kľúčovej
právnej otázke uvedenej vyššie navyše zaujala názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/43/2010 (analogicky aplikovateľný na prejednávaný spor), kedy súd dospel k záveru, že „ak
nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má
poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej
dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený,až do jeho úplného vyčerpania.“ Je preto možné konštatoval, že rozhodnutia súdov oboch inštancií
nevykazujú odklon od tohto právneho názoru dovolacieho súdu.

51. Zároveň dovolací súd pre úplnosť dodáva, že dovolateľom poukázané rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1MCdo/8/2008 sa týka právne odlišnej situácie akou je tá, ktorá je predmetom
prejednávaného sporu. Súčasne dovolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR
upozorňuje, že zákon viaže prípustnosť dovolania v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. výlučne na
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho. Občianskoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR dňa 10.10.2018 prijalo ako judikát rozhodnutie zo dňa 24.01.2018,
sp. zn. 6Cdo/29/2017 (pod č. R71/2018), právna veta ktorého znie: Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v
Zborníkochnajvyššíchsúdovč.I,II.aIV.vydanýchŠEVTPrahavrokoch1974,1980a1986.“Podpojem
ustálenej súdnej praxe v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. teda nemožno zahrnúť rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR, na ktoré dovolateľ poukazuje vo svojom dovolaní. Vo vzťahu k uvedenému dovolací súd pre
úplnosť dopĺňa, že argumentácia inými rozhodnutiami môže byť relevantná ako podporná argumentácia

pri odôvodňovaní dovolania prípustného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Zároveň dovolací súd
konštatuje, že vzhľadom na absenciu vymedzenia kľúčovej a podstatnej právnej otázky, by prípustnosť
dovolania žalovaného nebola daná ani v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., kedy otázku behu
premlčacej lehoty pri nároku uplatnenom v adhéznom konaní, už dovolací súd vyriešil.

52.NajvyššísúdSlovenskejrepublikynazákladeuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,žeprípustnosť
dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nie je procesne daná,
preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/, f/ C. s. p., odmietol.

53. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C. s. p.).

54. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.