Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224579
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115224579.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.

s.,Mlynskénivy44/b,Bratislava,IČO:35910739,zastúpený:SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o.,advokátska
kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: D. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. F. H.,
M.. U. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 1.893,64
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 16C/455/2015-22 zo dňa 20. 11.
2015, v plnom rozsahu.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Štátu sa p r i z n á v avoči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25. 09. 2015, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 05. 10. 2015, sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 1.893,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
1.893,64 Eur od 25. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na odbernom mieste žalovaného v období od 19. 06. 2013 do 27.
03. 2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike považovaný
za neoprávnený. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj
znaleckým posudkom. Žalobca vyčíslil škodu v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z. z. vo výške 1.893,64 Eur a vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 06. 2014, splatnú

dňa 24. 06. 2014, ktorú žalovaný nezaplatil.

3.Podľa§265ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),akjemožnévo
veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá
pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez
vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému
uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy

konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

4. Podľa § 266 ods. 1 CSP platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd
platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu.

6. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom, č. k. 16C/455/2015-22 zo dňa 20. 11. 2015, proti
ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor, preto súd vo výroku I.
tohto rozsudku platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

7. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že má za to, že z jeho strany nikdy nedošlo

k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od neho žiadať náhradu škody,
ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Nebol mu známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom
plynomeru, nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia,
pričom ani nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek
manipuláciu so zariadením. Ani nezaznamenal poškodenie ochrannej skrinky, meradla zemného plynu
alebo zabezpečovacieho zariadenia. Domnieva sa, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého

zemného plynu správne, žalobca sa touto skutočnosťou mal zaoberať a preukázateľne dokázať
nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je
dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne, a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti
pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a
neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu

škody. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a že
žalobcovi vznikla škoda. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím
(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná
a musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti (nepostačuje existencia

len domnelej škody). Preukázanie poškodenia plomby nie je dôkazom o tom, či reálne došlo k
neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Na výpočet škody žalobca aplikoval vykonávací predpis,
avšak podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike mala byť údajná škoda, ktorej vznik navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobca v rámci vyúčtovania škody

vyčíslil, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 21Cob/131/2011 a sp. zn. 23Co/280/2012, rozsudok Okresného súdu Trnava,
sp. zn. 1Cb/162/2012, rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Cb/136/2012, rozsudok Okresného
súdu Trenčín, sp. zn. 39Cb/207/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.
8Cob/54/2013, rozsudky Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 39Cb/208/2012, sp. zn. 39Cb/183/2012, sp.

zn. 36Cb/75/2013, rozsudky Okresného súdu Galanta, sp. zn. 10C/303/2013, sp. zn. 10Cb/55/2012, sp.
zn. 8C/44/2013, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 4C/406/2013, a rozsudok
OkresnéhosúduBratislavaIII,sp.zn.26Cb/209/2015.Navrhol,abysúdžalobuakonedôvodnúzamietol.

8. Žalobca k odporu proti platobnému rozkazu (v rámci repliky) zopakoval tvrdenia uvádzané v žalobe a

doplnil, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým
posudkom znalca O.. H. A., ktorý je znalcom zapísaným v zozname znalcov, vykonávajúcim okrem
iného znaleckú činnosť v odbore strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy, a v odbore
kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Je povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne. Kontrola
odberného miesta bola dňa 27. 03. 2014 vykonaná na základe oznámení orgánov činných v trestnom

konaní, nakoľko vzniklo podozrenie, že na predmetnom mieste dochádza k odberu plynomerom, na
ktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii.Orgánmičinnýmivtrestnomkonaní
boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov s rôznymi dátumami a číselnými
údajmi, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch a falšovateľské náčinia
a raznice. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby, avšak

zodpovednosťzaškoduspôsobenútakýmtokonaním,resp.takýmtostavom,jezaloženánaobjektívnom
princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalovaný bol
prítomnýpridemontážimeradla,svojímpodpisompotvrdilzabaleniemeradladokrabiceajehoodoslanie
znalcovi na skúmanie. Znalec v znaleckom posudku skúmaním potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenejmanipuláciiboloodstránenéanahradenéinouplombou.Tým,žebolopreukázané,žebolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ustanovenia §
82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike považuje za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať,
či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené
zabezpečovacie zariadenie. Zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Nie je potrebné skúmať čisamotné meradlo meralo správne, toto skúmanie by bolo neúčelné, stačí samotný fakt, že zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru, bolo poškodené, resp.
odstránené, čím bolo umožnené manipulovať s číselníkom a nastaviť akúkoľvek ľubovoľnú hodnotu na

meradle,ajkeďsamotnémeradlomohlomeraťsprávne.Tedaúdajospotrebezemnéhoplynuindikovaný
na predmetnom plynomeri tak nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného zemného
plynu. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba,
nie je možné v zmysle Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v spojení s ust. Zákona o energetike brať v
úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom

vyhlášky, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia
zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, t. j. 19. 06. 2013 - 27. 03. 2014.
Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného
plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného
dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu
žalovanému. Nulová spotreba na faktúre, resp. na vyúčtovaní žalovaného, je vedená kvôli skutočnosti,

žeporušenímplombyplatnosťovereniameradlazanikla,atedaúdajuvedenýnačíselníkunebolomožné
akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už od roku 2009, kde
vzhľadom na uvedené dátumy taktiež nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov
zistiť spotrebu žalovaného. Znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru u

všetkých osôb uvedených v zaistených zoznamoch. Pri pravidelných ročných odpočtoch pracovníkmi
žalobcu nebolo možné zistiť, či boli predmetné plomby manipulované, nakoľko tieto boli menené
profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené a takto
falšované plomby bol schopný rozpoznať až znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Vzhľadom
na tieto okolnosti nie je možné posudzovať ani predchádzajúce spotreby žalovaného ako relevantné.

Nakoľko skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, žalobca pre výpočet škody použil vyhlášku. Typový diagram dodávky nemožno použiť,
nakoľko sa plynomer žalovaného nenachádza na verejne prístupnom mieste. Nachádza sa v plechovej
skrini vo vnútri rodinného domu a tým je pre tretie osoby nedostupný. Žalobca pritom poukázal na
dôvodovú správu k návrhu Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, na rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 4Cdo 102/2010 z 29. 11. 2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 99/2012 zo dňa
12. 03. 2015.

9.Vpodanízodňa21.06.2016žalovanýspochybnilaktívnulegitimáciužalobcupoukazujúcnarozsudok
Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 15Cob/293/2012 zo dňa 15. 05. 2013, keď žalobca nie je v zmluvnom

vzťahusožalovaným.Máuzavretúzmluvuododávkeplynusosubjektomodlišnýmodžalobcu.Žalovaný
ďalej trval na tom, že znalecký posudok predložený žalobcom nepreukazuje neoprávnený odber plynu.
Nespochybňuje osobu znalca. Znalec v posudku tvrdí, že došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho
prvku plomby. Žalovaný uvádza, že tento zaisťovací prvok mohol byť odstránený pri vypracovaní
znaleckého posudku. Demontáž plomby prebieha tak, že znalec do plomby vyvŕta dieru a túto plombu

vytrhne,keďžeplombajevovnútriprichytenáoplynomerdrážkami-zaisťovacíprvokplomby.Ztakéhoto
postupuniejemožnéurčiť,čiplombabolaužpoškodená,alebodošlokjejpoškodeniupričinnostiznalca.
Znalec nemôže vyvodiť záver, či plynomer, na ktorom by bola údajne porušená plomba, meral hodnoty
správne alebo nesprávne. Neoprávnený odber plynu automaticky neznamená nesprávne meranie plynu
a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik

škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napr. jeho obalu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 15Co/275/2015 zo dňa 27. 01. 2016, rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/54/2013 zo dňa 26. 03. 2014, a sp. zn. 16Cob/86/2014 zo dňa 20. 05. 2014,
rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 7C/59/2014 zo dňa 26. 06. 2014, rozsudok Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/431/2014 zo dňa 21. 01. 2015. Žalovaný uvádza, že ak skončila platnosť

overenia meradla, znamená to, že takéto meradlo nemožno ďalej používať na daný účel. Neznamená
to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie
sú relevantné a nemožno ich použiť. Žalovaný má za to, že hodnoty na určenom meradle sú platné
a akceptovateľné, a to až do momentu zániku platnosti overenia určeného meradla. Má tiež za to, že
vyhlášku pre výpočet škody možno použiť len pri tej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu,

pri ktorej možno predpokladať využívanie, resp. spotrebu plynu (škoda predstavuje množstvo plynu), k
čomusavyjadrilajKrajskýsúdvTrnavevrozhodnutízodňa04.02.2016,sp.zn.31Cob/61/2014.Žiadne
z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody.
Žalobca si túto povinnosť nesplnil a v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody. V zmysle rozhodnutiaKrajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2015, sp. zn. 10Co/100/2015, nepostačuje len vykonať fiktívny
výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukazovať, že neoprávneným odberom
došlo k reálnej škode. Žalovaný sa odvoláva na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn.

6C/252/2014 zo dňa 24. 06. 2015, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 17C/141/2015 zo
dňa 25. 06. 2015. Žalovaný riadne uhrádzal zálohové platby, jeho dodávateľ voči nemu vykonával ročné
vyúčtovanie, čím vykonával úhrady za množstvo plynu, ktoré reálne odoberal. Žalovaný sa tiež vyjadril
aj k objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR,
na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení, žalovaný uvádza, že prístup Najvyššieho súdu SR a

na neho nadväzujúca rozhodovacia činnosť je prejav formalistického prístupu k interpretácii a aplikácii
právnej normy, ktorý je ústavne neudržateľný a poukázal pri tom na nález Ústavného súdu SR, č. III.
ÚS 341/07-38 zo dňa 01. 07. 2008. Žalobca je odberateľom plynu v domácnosti, je fyzickou osobou,
ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, preto sa považuje za spotrebiteľa, čo potvrdil aj Krajský súd
v Prešove v rozhodnutí zo dňa 27. 01. 2016, č. k. 15Co/275/2015. Žalovaný má za to, že judikatúra
Najvyššieho súdu SR je ústavne neudržateľná a popiera zmysel a účel ochrany spotrebiteľa. Myslí

si, že za pomoci teologického a eurokomformného výkladu je možné prekonať túto judikatúru novou,
ústavne udržateľnou a súladnou so zmyslom a účelom ochrany spotrebiteľa. Žalovaný konštatuje, že
stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
Zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom
a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa

a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek
neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať subjektívna zodpovednosť.
Zásadu objektívnej zodpovednosti prelomil Krajský súd v Žiline rozhodnutím, sp. zn. 14Cob/176/2014
zo dňa 28. 05. 2015. K subjektívnej zodpovednosti sa prikláňal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v
rozhodnutí zo dňa 20. 11. 2012, sp. zn. 13Co/159/2012. Druh zodpovednosti (subjektívna vs. objektívna)

sa podľa žalovaného vzťahuje k zavineniu a k osobe nositeľa zodpovednosti, avšak v žiadnom prípade
sa nevzťahuje k škode ako takej, jej vzniku.

10. Žalobca sa podaním zo dňa 11. 07. 2016 vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21. 06. 2016, a to
k aktívnej legitimácii, keď spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., je oprávnená vykonávať distribúciu plynu

na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a je teda prevádzkovateľom distribučnej
siete. Od 01. 07. 2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového
odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a
nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej
siete, ktorým je v Slovenskej republike len spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., ktorá zmluvy o dodávke

plynu neuzatvárala a neuzatvára. Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu, ktoré zaznamenáva
spotrebu plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a žalovaný
ako odberateľ má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby
vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, príp. jeho výmenu alebo demontáž. Žalobca je v prípade
neoprávneného odberu plynu aktívne legitimovaným subjektom priamo zo zákona, poukazujúc na

rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 12C/461/2015, rozhodnutie Okresného súdu Košice
- okolie, sp. zn. 16C/191/2008, rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3Cb/25/2013,
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 39Cb/208/2012, rozhodnutie Okresného súdu Zvolen,
sp. zn. 16Cb/11/2012... Pre úplnosť žalobca uviedol, že pokiaľ dochádza k neoprávnenému odberu
zemného plynu podľa ust. § 82 Zákona o energetike, koncový odberateľ neodoberá plyn od dodávateľa

ako pri štandardnom, legálnom odbere. Vzhľadom na to, že mu zo strany dodávateľa nie je spotrebovaný
plyn ani spoplatňovaný a koncový odberateľ ho odoberá de facto zadarmo. Takýto odber plynu sa však
prejaví ako reálny úbytok na množstve plynu v distribučnej sieti, ktorá prináleží žalobcovi. Žalobca je
subjekt, ktorý je povinný distribučnú sieť v zmysle platných právnych predpisov zásobovať plynom a
udržiavať v nej stály tlak. Spotrebovanie tohto majetku (plynu v distribučnej sieti) sa u žalobcu prejaví

ako pokles majetkových hodnôt, resp. škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu. Tiež
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29. 11. 2011, uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 99/2012 zo dňa 12. 03. 2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27. 10. 2009, a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/30/2009
zo dňa 28. 10. 2009. Podľa žalobcu aktívna legitimácia patrí žalobcovi. K hodnovernosti znaleckého

posudku žalobca uviedol, že z dikcie ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike vyplýva, že skutková
podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý
je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby) a nie
je potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria.V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn,
je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Preukazovanie skutočnosti či
meradlo meria hodnoty správne je s poukazom na ust. § 82 ods. 1 písm. d) bezpredmetné. Neoprávnený

odber plynu nie je podmienený funkčnosťou meradla v rovine či meria hodnoty správne, ale či má
dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky. Je irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak
vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať
podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu). Žalobca tiež poukázal na metodiku výroby
plombovacej raznice a poukázal pritom na výpovede znalca v obdobných veciach a tiež výpoveď znalca

v tejto veci. Je zrejmé, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku disponoval kontrolnými odtlačkami
spôsobilými na realizáciu znaleckého posudku. Žalobca opätovne zdôraznil potrebu použitia vyhlášky
pri výpočte výšky škody. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii, príp.
plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať, či meradlo meria správne,
a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Je zrejmé, že žalovanému nebola za
predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia

zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral,
bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Žalobca uvádza, že žalovaný mal na
riadnej vyúčtovacej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu
vo výške 0 m3. Nulová spotreba je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia
meradla zanikla a údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného

plynu bolo určené prostredníctvom zákona. Žalovaný za spotrebovaný plyn neplatil (dodávateľ buď
vystavuje žalovanému faktúry na sumu 0,00 Eur, príp. žalovanému vznikne preplatok, ktorý dodávateľ
vráti odberateľovi). Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné, aby si
žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom, čo predpokladá
aj zákon o energetike. Žalobca opätovne poukázal na vykonanie kontroly v súvislosti s oznámením

orgánov činných v trestnom konaní a opätovne tiež vysvetľuje nemožnosť použitia typového diagramu
dodávkyprivýpočteškodyanutnosťpoužitiavýpočtuškodypodľavyhlášky.Žalobcatiežznovupoukázal
na objektívnu zodpovednosť a už uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Nakoniec poukázal na
skutočnosť, že žalovaného odberné miesto a plynomer nie je na verejne prístupnom mieste, a nik iný
nemá prístup k predmetnému odbernému miestu než žalovaný. Je vysoko nepravdepodobné, priam

nereálne, aby si iné osoby robili záznamy o spotrebe plynu žalovaného a viedli presnú evidenciu, pokiaľ
im to sám žalovaný neumožnil, príp. neumožnil manipuláciu s plynomerom, resp. jeho overovacími a
zabezpečovacími značkami.

11. Žalovaný v podaní zo dňa 27. 07. 2016 zopakoval, že z jeho strany nedošlo k neoprávnenému

odberu, meradlo na odbernom mieste je funkčné, zaznamenávalo správne hodnoty a nebol do neho
vykonaný zásah, nebolo s ním manipulované. Hodnoty zaznamenávané sú hodnoverné a relevantné.
Nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody, hlavne nie je preukázaný vznik skutočnej škody.
Ak sa navrhovateľ rozhodol uplatňovať si škodu, mal použiť tzv. typový diagram pre určenie výšky
škody. Znalecký posudok považuje za nehodnoverný, pretože znalec nemal dostatok podkladov pre jeho

hodnoverné vyhotovenie a nepostupoval tak, aby nevznikli pochybnosti o správnosti záverov uvedených
vznaleckomposudku.Spornájetiežaktívnalegitimáciažalobcu,žalovanýriadneavčasuhrádzalfaktúry
zaspotrebovanýplynsvojmudodávateľoviplynuazjehostranynedochádzalokodberuplynuzadarmoa
k vzniku škody na strane žalobcu. Princíp objektívnej zodpovednosti sa neuplatňuje, uplatňuje sa princíp
subjektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu plynu.

12. Vo vyjadrení zo dňa 25. 08. 2016 žalovaný opätovne spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu. Ďalej
uviedol, že žalobca nekonal v súlade s ust. § 76 ods. 10 Zákona o energetike, pretože žalovaného
vopred neinformoval o výmene určeného meradla. Žalovaný sa opätovne vyjadruje k hodnovernosti
znaleckého posudku. Znalec v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, sa nemôže vyjadriť k

právnemu posúdeniu neoprávneného odberu. Predložený znalecký posudok nie je preskúmateľný a
nie je možné overiť správnosť postupu znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu
znalca, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom, a preto
nie je možné zistiť, akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. V rámci hodnotenia znaleckých
posudkov O.. H. A. žalovaný poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 4Cb/40/2014

zo dňa 31. 10. 2014. Znalecký posudok sa týka len konštatovania o poškodení zaisťovacieho prvku
plomby, preto nie je možné bez ďalšieho vyhodnotiť toto poškodenie aj ako porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. Znalec neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala
tomu, že by došlo aj k neoprávnenému zásahu do zariadenia plynomeru, ktoré slúži na zaznamenávaniemnožstvo odobratého plynu. V otázke vzniku škody žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Zdôraznil, že manipulácia s číselníkom meradla nemôže byť považovaná za poškodenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný naďalej spochybňuje aj napriek rozhodnutiam

Najvyššieho súdu SR princíp objektívnej zodpovednosti. Uvádza, že z vyjadrení žalobcu je zrejmé
nepochopenie systému ochrany spotrebiteľa. Žalobcu preto v žiadnom prípade nemožno považovať za
toho,kohotrebanaúkorspotrebiteľachrániť.Tiežsažalovanývyjadrilkinformáciámztrestnéhokonania
a záverom uviedol, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, čo je nevyhnutnou podmienkou pre
priznanie nároku na náhradu škody.

13.Žalobcasavpodanízodňa20.09.2016vyjadrilkvyjadreniužalovanéhozodňa25.08.2016,pričom
zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia. Naviac uviedol, že preskúmavanie vecnej legitimácie je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd skúma vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii
nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. K informovaniu o výmene určeného meradla

žalobca uviedol, že nebol povinný informovať žalovaného o výmene meradla. Realizáciou výmeny
meradla, bez prípadného ohlásenia tejto výmeny, žalobca zamedzil prehlbovaniu vznikajúcej škody a
ukončil protiprávny stav. Nešlo o bežnú výmenu meradla. Žalobca poukázal na vymedzenie predmetu
znaleckej činnosti mechanoskopia podľa Ústavu kriminalistiky a kriminológie. Ďalej uviedol, že znalec v
postavení svedka vypovedal a potvrdil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.

Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené. Absencia zaisťovacích
prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na jej miesto. Je zrejmé, že
plomba svoj účel zabezpečovať meradlo ďalej nebola schopná plniť. V prípade odstránenia plomby je
možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Žalobca poukázal i na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17. 05. 2016, v ktorom sa súd vysporiadal so všetkými

okruhmi otázok, ktoré namieta žalovaný. Žalobca s poukazom na právnu istotu a jednotnosť súdnych
rozhodnutí uvádza, že rozhodnutia prvostupňových súdov, ktoré vo svojich vyjadreniach žalovaný cituje,
nedisponujú dostatočnou právnou silou, nemožno ich považovať za bezchybné a neomylné, pričom
žalobca má za to, že je práve úlohou Najvyššieho súdu SR usmerňovať takéto rozhodnutia.

14. Ďalším podaním zo dňa 21. 10. 2016 sa žalovaný opakovane vyjadril k nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, k povinnosti žalobcu vopred informovať o výmene určeného meradla, k
hodnovernosti znaleckého posudku, k zániku platnosti overenia určeného meradla. Uviedol, že postup
žalobcu spôsobuje stav, v ktorom odberateľ odoberá plyn na základe riadne uzavretej zmluvy, riadne a
včas platí za spotrebovaný plyn dodávateľovi, avšak len v dôsledku poškodenia plomby (napr. odtrhnutie

závesnej plomby), ktoré odberateľ nemohol ovplyvniť a ani mu zabrániť, pričom nebol vykonaný zásah
do meradla (stočenie), musí odberateľ zaplatiť prevádzkovateľovi distribučnej siete za také množstvo
plynu, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje jeho reálnu oprávnenú spotrebu. Tento stav rozhodne nemožno
považovať za spravodlivý. Žalovaný riadne a včas vykonával úhrady za spotrebovaný plyn dodávateľovi,
pretosanestotožňujesnázorom,žeodoberalplyn,zaktorýneplatil.Trvánatom,žežalobcanepreukázal

vznik skutočnej škody. Zdôrazňuje, že medzi poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
a údajnou škodou, ktorá má podľa žalobcu predstavovať množstvo plynu, absentuje príčinná súvislosť,
čo potvrdil aj Okresný súd Piešťany rozsudkom, sp. zn. 10C/7/2013 zo dňa 14. 05. 2015. Žalovaný sa
tiež vyjadril k tzv. zoznamu, ktorý mal byť poskytnutý žalobcovi orgánmi činnými v trestnom konaní a
na základe ktorého došlo k vykonaniu kontroly na odbernom mieste žalovaného. Žalobca mal zoznam

k dispozícii najneskôr dňa 09. 09. 2013, kontrola odberného miesta bola vykonaná dňa 27. 03. 2014.
Ak žalobca zoznam interpretoval ako podozrenie z neoprávnených odberov, tak mal primerane bez
meškania vykonať kontroly odberných miest tak, aby predchádzal vzniku ďalším škodám. Podľa názoru
žalobcu sa má uplatniť princíp subjektívnej zodpovednosti, pretože princíp objektívnej zodpovednosti nie
je v zákone o energetike jasne a výslovne upravený, ale je výsledkom jazykového výkladu príslušných

ustanovení Zákona o energetike. Žalovaný poukazuje na všeobecnú právu úpravu zodpovednosti za
škodu podľa Občianskeho zákonníka. Tiež má za to, že je popieraný princíp ochrany spotrebiteľa.
Žalovaný nespochybňuje princíp právnej istoty, má však za to, že súčasťou tohto princípu, ako aj
zásady spravodlivého súdneho konania, je požiadavka na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a táto požiadavka podľa neho pri citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a

niektorých následných súdnych rozhodnutí nie je splnená.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21. 10. 2016 vyjadril podaním zo dňa 22. 11. 2016,
v ktorom vysvetlil danosť aktívnej legitimácie žalobcu. Tiež uviedol, že v zmysle ust. § 82 ods. 5Zákona o energetike je žalobca oprávnený minimalizovať škody. V prípade, ak ide o podozrenie z
neoprávneného odberu zemného plynu (podozrenie vzniklo na základe zoznamov zaistených v trestnom
konaní), žalobca nemá povinnosť informovať odberateľa plynu o kontrole, resp. výmene meradla na

jeho odbernom mieste. Žalobca poukázal na zistenia znalca, keď optickým skúmaním povrchu plomby
zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Žalobca súhlasí s argumentáciou
žalovaného, že nie každé poškodenie plomby má za následok vznik škody. Avšak v prípade, ak by sa
zistilo poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste (napr. opustený
dom), do ktorého by neprúdil plyn z distribučnej siete (t. j. meradlo by nezaznamenávalo vyššie a

vyššie hodnoty odberov), v takom prípade by poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
nemalo za následok vznik škody. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že na základe výpisov spotrieb
žalovaného bolo preukázané, že žalovaný v spornom období plyn reálne odoberal, čo malo za následok
vznik škody na strane žalobcu. Žalobca sa tiež vyjadril k platnosti overenia určeného meradla. V
prípade manipulácie s overovacou značkou na meradle a následnom zániku platnosti meradla, údaje
z neho nesmú byť použité v obchodnom styku. V zmysle zákona o metrológii v spojení so zákonom o

energetike dodávateľ fakturuje dodanie plynu na základe údajov zistených z určeného meradla. Ak by
dodávateľ vyfakturoval dodávku plynu na základe meradla, ktorému zanikla platnosť overenia, vystavuje
sa riziku uloženia sankcie v zmysle príslušných ustanovení Zákona o metrológii. Nakoľko platnosť
overenia meradla zanikla v deň, kedy neznáma osoba odstránila zaisťovací prvok plomby, pričom
konkrétny deň nie je možné určiť, žalobca vychádza z fikcie stanovenej vyhláškou, ktoré predpokladá,

že v deň fyzického odpočtu predchádzajúceho zisteniu poškodenia meradla bolo toto meradlo ešte
nepoškodené. Žalobca má za to, že vznik, druh a výšku škodu preukázal, a to s poukazom aj na svoje
predchádzajúcevyjadrenia.Konštatovaním,ževprípadeneoprávnenéhoodberuplynuvzmysleZákona
o energetike ide o zodpovednosť za škodu založenú na subjektívnom princípe a žalobca je povinný
preukázať zavinenie odberateľa vo vzťahu k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,

má žalobca za to, že súd by de facto zlegalizoval neoprávnené odbery plynu a umožnil by ktorémukoľvek
odberateľovi manipulovať s číselníkom plynomera a nastaviť si jemu vyhovujúci stav spotreby plynu,
nakoľko preukázať zavinenie odberateľov vo vzťahu k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii s plynomerom nie je objektívne možné.

16. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 22. 11. 2016 sa opätovne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26. 01.
2017, v ktorom vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalobu podal
včas. Žalobca nárok na náhradu škody uplatňuje na tom skutkovom základe, že zistil poškodenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Neuvádza však, kedy takéto poškodenie plomby nastalo,
a preto nie je možné určiť, či žalobca podal žalobu v rámci objektívnej premlčacej doby. Vyjadril sa k

predmetu súdneho konania, ktorý určil žalobca žalobou. Po skutkovej stránke je predmet konania určený
poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda poškodením plomby a výpočtom škody
podľa vyhlášky. Po právnej stránke je predmet konania určený náhradou škody titulom neoprávneného
odberuplynu.Predmetomkonaniaposkutkovejstránketakniejetzv.nulováspotrebaplynu,vyúčtovanie
za rozhodnuté obdobie a ani zaistené zoznamy alebo stočenie plynomera. Ak by aj súd mal za to,

že na základe týchto skutočností vznikla žalobcovi škoda alebo sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil,
nemôže súd žalobcovi takéto plnenie priznať a týmto spôsobom zhojiť „nedostatky“ žalobného návrhu.
Žalovaný sa vyjadril aj k druhom neoprávnených odberov a ich možných následkov, čo považuje za
kľúčové v prejednávanej veci. Podľa žalovaného následkom neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods.
1 písm. d) Zákona o energetike môže byť len poškodené zabezpečenie. Škoda, ktorá môže vzniknúť v

priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia, môže byť len škoda predstavujúca poškodené
zabezpečenie, teda poškodenú plombu. Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
nemá priamy vplyv na prietok plynu (merací mechanizmus meradla) alebo určenie množstva plynu
(vplyv na číselník meradla), preto týmto neoprávneným odberom nemôže vzniknúť škoda predstavujúca
množstvo plynu, čím neprichádza do úvahy ani určenie jej výšky pomocou právnej fikcie. Poškodenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je „jednorazová“ udalosť, preto je irelevantné, kedy
takáto udalosť nastala a nie je namieste určovať ani obdobie neoprávneného odberu podľa právnej
fikcie; táto skutočnosť nemá vplyv na výšku škody. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vznik
skutočnej škody, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii. Žalovaný sa ďalej vyjadruje k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný ako odberateľ

mal mať na vyúčtovacej faktúre spotrebu plynu v rozhodnom období vo výške 0 m3. Opätovne sa
žalovaný vyjadril k hodnovernosti znaleckého posudku, keď znalec svoje tvrdenia nijako nepreukázal, a
k objektívnej zodpovednosti, keď žalovaný zhrnul dôvody, ktoré odôvodňujú prekonanie rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca nepostupoval v súlade so všeobecnouzákonnou povinnosťou predchádzať škodám. Keďže žalobca nevykonal kontrolu odberných miest bez
omeškania tak, aby predchádzal vzniku ďalším škodám, konaním žalobcu sa predlžovalo obdobie
neoprávneného odberu, čím žalobca zavinil zvyšovanie výšky škody, ktorú od jednotlivých odberateľov

požaduje. Takéto konanie žalobcu nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi, nemôže požívať
právnu ochranu a je namieste túto skutočnosť zohľadniť, a to tým spôsobom, že žalobca bude znášať
škodu pomerne v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi obsiahnutými

v spise, najmä faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyfakturovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, zápisom zo
dňa 27. 03. 2014, montážnym listom meradla č. XXXXXXXXXX, znaleckým posudkom č. XXX/PL-
XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, cenníkom externých služieb SPP - distribúcia, a. s.,
platobným rozkazom, č. k. 16C/455/2015-22 zo dňa 20. 11. 2015, odporom proti platobnému rozkazu,
vyjadrením žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu a k nemu pripojenou fotodokumentáciou,

správou SPP, a. s., správou Úradu hraničnej a cudzineckej polície SR zo dňa 13. 07. 2015 a zo
dňa 28. 06. 2016 (č. l. 98, 159), vyjadrením žalovaného zo dňa 21. 06. 2016 a k nemu pripojenou
fotodokumentáciou, zmluvou o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti uzavretou
so ZSE Energia, a. s., vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX,
opravnou faktúrou za plyn č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, fotokópiami

príjmových pokladničných dokladov a výdavkového pokladničného dokladu, výsledkom odpočtu a k
nemu pripojenou fotodokumentáciou, vyjadreniami žalobcu zo dňa 11. 07. 2016 a k nemu pripojenými
rozhodnutiami, oznámením ZSE Energia, a. s., zo dňa 21. 07. 2016, dohodou o platbách za dodávky
plynu, informáciami o stave zmluvného účtu za plyn, informáciou o preddavkových platbách za
plyn, vyúčtovacou faktúrou za plyn č. XXXXXXXXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 27. 07. 2016,

vyjadrením žalovaného zo dňa 25. 08. 2016, uznesením, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21. 03.
2013, uznesením, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 11. 02. 2015, uznesením, č. k. 16C/455/2015-161
zo dňa 29. 09. 2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 20. 09. 2016 a k nemu pripojenými prílohami,
fotodokumentáciou rozhodnutiami, vyjadrením žalovaného zo dňa 21. 10. 2016, zápisom zo dňa 09. 09.
2013, infografikou s komentárom, vyjadrením žalobcu zo dňa 22. 11. 2016, vyjadrením žalovaného zo

dňa 26. 01. 2017 a k nemu pripojeným prehľadom rozhodovacej činnosti a časťou vyjadrenia žalobcu,
vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného,
výsluchom žalovaného, uznesením, č. k. 16C/455/2015-265 zo dňa 26. 01. 2017, ako aj oboznámením
sa s obsahom ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

18. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 06. 2014 súd zistil, že žalobca vyfakturoval škodu za
neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 19. 06. 2013 do 27. 03. 2014 vo výške 1.893,64
Eur (z toho sumu 205,91 Eur tvorili náklady zisťovania), ktorej prílohou bol výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z. z., sprievodný list, znalecký posudok a žiadosť o splátky.

19. Z predloženého zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 27. 03. 2014 súd zistil, že
žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska.
Dňa 27. 03. 2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta. Následne bola vykonaná výmena meradla
a meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri výmene bol žalovaný prítomný, výmenu

umožnil, meradlo je umiestnené vo dvore rodinného domu - neprístupné. Zápis žalovaný podpísal.

20. Z predloženého listinného dôkazu znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX znalca O.. H. A. zo
dňa 05. 06. 2014 súd zistil, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „XX
E.“. Bola demontovaná plastová plomba číselníka, pričom plombu bolo možné demontovať pri použití

pomerne malej sily. Na základe optického skúmania možno predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste
plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Optickým
skúmaním povrchu plomby bolo zistené poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby.
Bola zistená obsahová zhoda, tvarová a rozmerová podobnosť špecifických znakov sporného a
kontrolného odtlačku. Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo mechanicky poškodené.

Mechanické stopy po zásahu do meradla neboli zistené. Na strane 4 posudku sa nachádza fotografia
zachytávajúca pohľad na poškodenie zaisťovacieho prvku plomby. Znalecký posudok bol vypracovaný
k dátumu 31. 03. 2014.21. Zo správy SPP, a. s., zo dňa 04. 04. 2016 vyplýva, že žalovaný ukončil Zmluvu o združenej dodávke
plynu ku dňu 30. 06. 2013.

22. Zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície SR zo dňa 13. 07. 2015 je zrejmé, že žalobcovi boli
písomné záznamy zaistené dňa 21. 03. 2013 v trestnej veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona predložené z dôvodu podozrenia páchania trestnej činnosti na jeho
zariadeniach, a to spôsobom zmeny stavu číselníkov plynomerov.

23. Zo správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície SR zo dňa 28. 06. 2016 (č. l. spisu 98) je
zrejmé, že u žalovaného nebol v trestnom konaní zaistený žiadny plynomer, ani neboli zistené žiadne
relevantné informácie smerujúce k trestnému stíhaniu osoby žalovaného v súvislosti s neoprávnenými
odbermi plynu a manipuláciu so zariadením plynomeru. V rámci vykonania prehliadky iných priestorov
a pozemkov bol u podozrivého R. T.. zaistený zošiť - notes, kde okrem iných mien je uvedené meno
osoby žalovaného s číslom nad menom (XXXXXXXXXX) s uvedením dátumov a čísel, k čomu zároveň

pripájajú fotokópiu. Zo správy z č. l. 159 vyplýva, že v súvislosti s osobou R. T.. nie je vedené na ich
súčasti žiadne trestné stíhanie a ani konanie smerujúce proti danej osoby. Poznatky k činnosti uvedenej
osoby boli odstúpené spoločnosti SPP - distribúcia, a. s.

24. Z uznesenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21. 03.

2013 ako aj zo dňa 11. 02. 2015, je zrejmé, že vyšetrovateľ PZ začal stíhať osoby v tomto uznesení
uvedené ako obvinené za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
v súvislosti s nedovolenou manipuláciou s elektromermi.

25. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 06. 2013 vyplýva, že za obdobie od 19. 06.

2012 do 18. 06. 2013 bol žalovanému za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 424,86
pri spotrebe 1.750 m3.

26. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 04. 2014 vyplýva, že za obdobie od 01.
07. 2013 do 26. 03. 2014 bol žalovanému za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 129,07

Eur pri spotrebe 1.585 m3.

27. Z opravnej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 13. 06. 2014 vyplýva, že za obdobie od 01. 07.
2013 do 26. 03. 2014 bol žalovanému za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 762,25
Eur pri spotrebe -1.585 m3.

28. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 06. 2015 vyplýva, že za obdobie od 19. 06.
2014 do 18. 06. 2015 bol žalovanému za odber zemného plynu vyúčtovaný nedoplatok v sume 213,50
Eur pri spotrebe 1.989 m3.

29. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 06. 2014 vyplýva, že za obdobie od 27.
03. 2014 do 18. 06. 2014 bol žalovanému za odber zemného plynu vyúčtovaný preplatok v sume 229,91
Eur pri spotrebe 225 m3.

30. Z fotokópií pokladničných dokladov je zrejmé, že pani U. bol v roku 2011 vystavaný krb a komín a

v rovnakom roku tiež zakúpila palivové drevo.

31. Z výsledkov odpočtu je zrejmá spotreba zemného plynu na odbernom mieste žalovaného za obdobie
od 01. 10. 2005 až 27. 03. 2014.

32. Zo správy ZSE Energia, a. s., zo dňa 21. 07. 2016 vyplýva, že s odberateľom (žalovaným) evidujú
uzatvorenú Zmluvu o združenej dodávke plynu k 01. 07. 2013, ktorá je ku dňu 21. 07. 2016 platná.

33. Z dohody o platbách za dodávku plynu a z informácie o stave zmluvného účtu za plyn je zrejmé, že
žalovaný za obdobie od 01. 07. 2013 do 31. 05. 2014 bol povinný platiť platby za opakované dodanie

tovaru a služby (preddavkové platby) vo výške 120 Eur mesačne.

34. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe na tom základe, že
žalovanýneoprávneneodoberalzemnýplyn,čímvzniklažalobcoviškoda.Žalovanýnaodbernommiesteodoberal plyn meradlom, na ktorom boli porušené zabezpečovacie prvky plomby, odber plynu takýmto
odberom je v zmysle ustanovení zákona o energetike v spojení s ustanoveniami zákona o metrológii
neoprávnený. Podľa zákona o metrológii platnosť meradla, na ktorom boli porušené zabezpečovacie

prvky, zaniká. Dané odberné miesto bolo identifikované orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré
zadržali falšovateľské náčinie spolu so zoznamami odberných miest a upovedomili žalobcu, aby na
daných odberných miestach vykonal kontrolu. Bola vykonaná kontrola, meradlo bolo demontované
a odoslané na znalecké skúmanie. Znalec skúmaním potvrdil porušenie zabezpečovacích prvkov na
meradle. Pokiaľ na oznámení Úradu hraničnej a cudzineckej polície nefiguruje žalovaný, uviedol,

že tento bol identifikovaný v tomto trestnom konaní, kde bol zadržaný zoznam odberných miest a
jeho meno bolo v zozname poškodených meradiel. Odberné miesto bolo v dome, nie na verejnom
mieste. Neoznačuje žalovaného ako osobu, ktorá by meradlo poškodila, avšak v zmysle objektívnej
zodpovednosti stačí, že plyn takýmto meradlom odoberal. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v
zadržanom zozname sú uvedené aj presné hodnoty stavu plynomeru, s príslušnými dátumami, kde tieto
sa zhodujú s výpisom interného systému žalobcu. Manipulácia s meradlom bola vykonaná profesionálne

a pri bežných kontrolách nebola zistená. Posledná kontrola bola 18. 03. 2013, deň pred neoprávneným
odberom,ktoréhodátumsanedáurčiť,kontrolabolavykonaná18.06.2013,kedybolozistenéporušenie
zabezpečovacieho prvku a deň po tejto kontrole do zaistenia neoprávneného odberu považuje žalobca
za neoprávnený odber. Kontroly sa robia raz ročne. Kontrola, ktorou bol zistený neoprávnený odber,
bola vykonaná na základe podnetu polície. Právny zástupca žalobcu poukázal na nízke spotreby u

žalovaného aj v roku 2009 až 2011.

35. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada zamietnuť žalobu ako nedôvodnú,
nakoľko nedošlo k neoprávnenému odberu. Žalovaný nezasahoval do plynomeru. Žalobca nepreukázal
vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosti. V zmysle zákona o energetike

si poškodený môže žiadať náhradu škody len vtedy, ak škoda skutočne vznikla. Má za to, že toto
preukázané nebolo. Uviedol, že znalec v posudku konštatoval plombu ako takú, teda že je predpoklad,
že plomba z predmetného plynomeru bola vytvorená tými istými čeľusťami klieští ako kontrolná plomba,
ktorú poskytol žalobca znalcovi. Z posudku ďalej vyplýva, že údajne bolo poškodené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, čo má preukazovať obrázok č. 4. V ostatných obdobných veciach

znalec konštatoval to, že plomba pravdepodobne nebola vytvorená tým istým nástrojom, čo nie je tento
prípad. Je teda otázne, č je na fotke číslo 4 a či spĺňa skutkovú charakteristiku neoprávneného odberu.
Teda nebol preukázaný neoprávnený odber. Znalec skúmal iba porušenie zabezpečenia a neskúmal,
či samotné meradlo meralo alebo nemeralo správne hodnoty. Nie každý neoprávnený odber má za
následok vznik škody v zmysle množstva plynu. Ak je porušený kryt, neznamená to, že išlo o nesprávne

meranie, a že došlo k neoprávnenému odberu. Z oznámenia polície nie je zrejmý samotný skutok a nie
je zrejmé, o akú trestnú činnosť sa má jednať. Vyjadrenie nie je ani podpísané. Výňatok zo zoznamu
predloženého žalobcom nepreukazuje neoprávnený odber. Žalovaný nemá žiadny zmluvný vzťah so
žalobcom. Právny zástupca žalovaného tiež uviedol, že tzv. zoznam bol zaistený dňa 21. 03. 2013,
pričom z iných konaní, kde zastupuje odberateľov a sú preukazované tieto zoznamy, z týchto vyplýva, že

prváimznámakontrolaodbernéhomiestaboladňa09.09.2013.Kontrolaodbernéhomiestažalovaného
bola vykonaná dňa 27. 03. 2014. Zastupuje odberateľov asi v 40-tich veciach a zo známych informácií
mu postup žalobcu nepríde ako efektívny a v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej
povinnosti predchádzať škodám. Čím neskôr je kontrola vykonaná, tým sa predlžuje z pohľadu žalobcu
obdobie neoprávneného odberu a aj výška škody, ktorú on považuje, že mu vznikla.

36. Žalovaný na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho právneho
zástupcu. Prišli k nemu plynári, že idú meniť plynomer. Fotili si plynomer mobilom. Potom som s
pracovníkom išiel ku sporáku, ku kotlu a druhý zostal pri plynomeri. K tomuto pracovníkovi sa vrátili,
opýtal sa, či môže plynomer odmontovať, druhý pracovník povedal, že môže to začať robiť. Vonku si

fotili aj drevo, ktoré má na dvore. Prišli k plynomeru, niečím mastili spoje, nahodil plomby. Polícia u neho
nebola, starý plynomer zobrali plynári, zalepili ho a dali mu podpísať krabicu. Nevie, či mu dali podpísať
niečo iné. On sám s plynomerom nikdy nemanipuloval. Plyn používa na varenie a na ohrievanie teplej
vody. Kúri drevom.

37. Znalec Ing. H. A. pri výsluchu uviedol, že posudok robil na objednávku žalobcu, bol mu predložený
plynomer č. XXXXXXX. Pri demontáži zistil, že plomba osadená v kryte číselníka ide demontovať
pomerne ľahko a pri optickom skúmaní zistil, že chýba na tejto plombe zaisťovací prvok. Následne
porovnával znaky na plombe s kontrolnými odtlačkami, ktoré má od pracovníkov SPP - distribúcia, a.s., pričom zistil, že tieto mohli byť vytvorené jedným nástrojom. Ak povedal mohli, upresňuje, že viac-
menej boli. Na základe týchto zistení odpovedal na otázky. Zistil teda odstránenie jedného zaisťovacieho
prvku. Na počítadle mohli byť vytvorené znaky tým istým nástrojom, je tam obsahová zhoda, tvarová a

rozmerová podobnosť špecifických znakov, a teda mohli byť vytvorené jedným nástrojom. Zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené. Nezistil mechanoskopické stopy po zásahu do meradla.
Tým, že je plomba poškodená, signalizuje, že bola vytiahnutá z krytu číselníka meradla. Po demontáži
plomby je možné odskrutkovať opevňovaciu skrutku číselníka, čím dôjde k tomu, že číselník je možné z
meradla vybrať. Plyn teda prúdi, ale číselník ho nezaznamenáva. Pri takomto zásahu sa vyžaduje určitá

znalosť konštrukcie meradla. K vybratiu došlo bez poškodenia vrchnej časti plomby, čo naznačuje v
podstate odbornosť toho, kto to robil. Posudkov robil asi 700, plynomery majú rôzne typy plomb a týchto
typov, ako je v tomto konaní, k poškodeniu dochádza tak, že ju vytrhne a poškodí on, druhá možnosť,
že ju demontuje a plomba je poškodená a tretia možnosť je, že ju demontuje a plomba sa nepoškodí -
to je chyba plomby. Toto bol ten druhý prípad. Možností poškodenia je veľa. A môže dôjsť aj k zjavnému
poškodeniu, v prípade použitia šroubováka, vzduchovej pištole, teplom a podobne. Tu je plomba na prvý

pohľad v poriadku.

38. Na otázku právneho zástupcu žalobcu znalec uviedol, že po odňatí plomby a vybratí číselníka,
počítadlo je urobené z plastovej hmoty, je možné ho pretočiť aj rukami, bez použitia nástroja.

39. Na otázky právneho zástupcu žalovaného znalec uviedol, že plombu demontuje tak, že do nosnej
časti plomby do stredu zaskrutkuje skrutku a vytiahne to von. Pri vytiahnutí sa môžu poškodiť drážky
na plombe. To je prípad, kedy plomba funguje ako má fungovať, teda, že zaisťovací prvok sa poškodí.
Konštatuje, že sa môže poškodiť zaisťovací prvok. Na fotografii č. 4 posudku je poškodený zaisťovací
prvok. Pri demontáži plomby, kus, ktorý chýba, zostáva v plynomeri. Keby to odtrhol on, musel by ho

tam vidieť. Vylučuje, že by tento kúsok mohol vypadnúť pri stole, kde robí. Jednak ide plomba ľahko
von a je tam zvukový efekt, keď plomba funguje správne, počuť, ako to praskne. Zostane to iba v
šachte, nemá to kde inde byť. Do posudku píše, či plombu poškodil. Keď je poškodený zaisťovací prvok,
je možné pomocou podtlaku plombu vytiahnuť pomocou prípravku, po vysatí vzduchu, je to jedna z
možností a tých je viac. O plombu by sa opierala iba tesniaca guma, takže sa to zistiť nedá. Plomba

je pripojená k tretiemu výtlačku posudku a ten je u neho. Ak sú pri plombe vylomené drážky, sú tam
priložené aj tie. Ak na obrázkoch posudku všeobecne nie je vylomená časť, je u neho, ale pre závery
posudku je irelevantná. Plombu poškodiť musí, aby videl znaky. Kontrolné odtlačky má fyzicky dvakrát,
urobené sú jedným nástrojom, nezistil rozdiely. Nie je tam dôvod na porovnávanie s obidvomi, keďže tam
nebol zistený rozdiel. Porovnávanie robí z odtlačkov, na ktoré najlepšie vidí. Odtlačky môžu byť rôzne

zatlačené. A tomu sa snaží priblížiť. Mal k dispozícii len kontrolné odtlačky, nie raznice. Nevie, či sa pri
plombovaní používal väčší počet razníc. Pokiaľ zistí nezhodu, píše, že jednoznačne neboli vytvorené
tým istým nástrojom, a ak zistí zhodu alebo podobnosť, uvádza ju v rovine pravdepodobnosti, aby bol
posudokefektívny.Existujemožnosť,žestopyponástrojochnemajúšpecifickéznakyaniesúvhodnéna
individuálnu identifikáciu nástroja. Ak by to mal v tomto prípade vylúčiť, musel by ísť pod mikroskop. Pri

posudku to nerobil. Pravdepodobnosť, ktorú uviedol, bola asi 99 %. Nemôže skúmať funkčnosť meradla.
Nevie rozlíšiť, ktoré posudky robil v súvislosti so zadržanými osobami. Dostane plynomer a žiadosť.
Niektoré veci robil aj pre trestné konanie v súvislosti so zadržanými osobami. Znalcom je od roku 2007,
pre žalobcu robí od roku 2012, bol ním oslovený. Nikdy u neho nepracoval.

40. Na pojednávaní dňa 26. 01. 2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že kontrola u žalovaného
bola v rozpore s § 76 zákona o energetike, a teda všetky získané dôkazy sú potom nezákonné. Zápis
na montážnom liste bol podpísaný až po výmene meradla. Právna zástupkyňa žalovaného vzniesla
námietku premlčania s odôvodnením, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť od momentu
porušenia zabezpečenia a ten nie je známy, teda počiatok plynutia premlčacej lehoty nie je možné

určiť. Spornou môže byť plomba a vyhláška nemohla byť použitá, lebo sa týkala množstva plynu a
nie je možné sa baviť o období neoprávneného odberu. Poškodenie plomby je jednorazová udalosť a
nie je rozhodujúce ako dlho je plomba poškodená. Spochybňuje posudok, lebo z neho vyplýva postup
znalca. Znalec uviedol, že navŕta plombu a vytrhne to a plombu môže poškodiť aj on. Uviedol, že ak
to on poškodil, úlomok je v plynomeri v meradle, a ak to nepoškodil, tak úlomok sa tam nenachádza.

Tieto tvrdenia nepreukázal a vzhľadom na postup znaleckého dokazovania je opakované znalecké
dokazovanie nemožné. Má za to, že znalec mal urobiť zvukový alebo obrazový záznam z demontáže.
Žalobca uviedol, že zoznam získal v apríli 2013 a kontrola bola v marci 2014, teda o rok neskôr. Je treba
skúmať otázku spoluzavinenia v prípade, ak by mal súd za to, že je preukázaný vznik škody, príčinnásúvislosť s poškodením zabezpečenia. Ak by súd priznal náhradu škody podľa vyhlášky, došlo by k
porušeniu majetkových práv žalovaného s poukazom na nález ÚS ČR, nakoľko vyčíslená náhrada škody
niekoľkonásobne prevyšuje reálne odbery a náhrada škody nemá kompenzačnú, ale sankčnú funkciu.

Podľa faktúry, resp. podľa opravnej - preplatok, reálne množstvo plynu oproti žalovanej sume je veľký
nepomer. Opravnou faktúrou nie je možné preukazovať vznik škody. Ak by mal súd za to, že došlo k
inému plneniu, príp. bezdôvodnému obohateniu, to nastáva okamihom vydania opravnej faktúry a tento
nárok nie je uplatnený v žalobe a nevyplýva zo skutkového stavu.

41. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26. 01. 2017 uviedol, že zaistené zoznamy boli
žalobcovi poskytnuté v apríli 2013 a prvé kontroly boli vykonané dňa 15. 04. 2013. Išlo o 487 kontrol a
nemá kapacity na to, aby vykonal všetky kontroly za týždeň alebo mesiac. Činnosť žalobcu to neohrozilo,
ale bola to neočakávaná situácia v súvislosti s trestným konaním. Nárok nie je premlčaný. Žalobca
si škodu mohol uplatniť, keď zistil, že mu vznikla, keď bola vyčíslená a keď zistil, voči komu si ju má
uplatňovať. Stalo sa to na základe potvrdenia neoprávneného odberu plynu znalcom. Posudok bol

vypracovaný dňa 15. 06. 2014, žaloba bola podaná dňa 05. 10. 2015, teda nárok nie je premlčaný.
V konaní bol vypočutý znalec, ktorý posudok ozrejmil súdu, a ak má zástupca žalovaného za to, že
bol to práve znalec, ktorý plynomer poškodil, môže na neho podať trestné oznámenie. Nález ÚS ČR
je irelevantný vzhľadom k tomu, že sa žalobca riadi právnym poriadkom SR. Vznik škody žalobca
nepreukazuje opravnou faktúrou vo výške 0 Eur, ale preukazuje ju zákonom o energetike v spojení so

znaleckým posudkom. Odberné miesto žalovaného nie je na verejne prístupnom mieste a v spojení s
výpismi zo zaistených zoznamov nebolo možné vypočítať škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Práve z toho dôvodu je výška škody vypočítaná v zmysle vyhlášky. Nulová faktúra je vydaná
preto, že podľa zákona o metrológii meradlo po zásahu stráca platnosť overenia. Následne dodávateľ
nemôže brať hodnoty na meradle do úvahy v obchodnom styku, lebo by bol postihnutý sankciami zo

strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Nárok si neuplatňuje na základe opravnej faktúry.

42. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26. 01. 2017 uviedol, že má za
to, že nárok riadne žalobca preukázal, či už vyjadreniami, výsluchom znalca a žiada súd, aby rozhodol
v zmysle žalobného návrhu.

43. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči na pojednávaní dňa 26. 01. 2017 uviedol, že
žalobu žiada zamietnuť z dôvodu nepreukázania základných predpokladov uplatňovaného nároku na
náhraduškody.Vzmysleskutkovéhostavu,ktorýbolvymedzenýžalobou,sažalobcamôžedomáhaťlen
takého nároku, ktorý mu z tohto stavu vyplýva. Vyplýva mu iba nárok na náhradu škody za predpokladu

hodnovernosti znaleckého posudku, a to nárok predstavujúci škodu - poškodenú plombu, nie množstvo
plynu. V zmysle rozhodovacej činnosti okresných a krajských súdov vyplýva, že na to, aby si žalobca
uplatňoval náhradu škody určenú vyhláškou, nestačí preukázať len poškodenie zabezpečenia, ale aj
zásah do meradla - stočenie. Takýto zásah nebol ani preukazovaný a ani tvrdený. Pokiaľ ide o opravné
vyúčtovanie, postup žalobcu namietali, a to určenie momentu zániku platnosti, a ak by sa s týmto súd

nestotožnil a mal by za to, že tento postup je správny, teoreticky môže dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Tento nárok však vzniká až opravnou faktúrou a nebol uplatnený v žalobe. Ak má súd za
preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, je na mieste znížiť túto škodu s prihliadnutím na spoluzavinenie žalobcu a rozhodnutie ÚS
ČR. Má sa aplikovať princíp subjektívnej zodpovednosti a v rámci konania zavinenie nebol preukázané.

44. Uznesením, č. k. 16C/455/2015-265 zo dňa 26. 01. 2017, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Trnava výdavky štátu vo výške 21,20 Eur do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie a súčasne navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

45. Okresný súd Trnava rozsudkom, č. k. 16C/455/2015-267 zo dňa 26. 01. 2017, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.893,64 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.893,64
Eur od 25. 06. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne súd
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým

žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaný má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.46. Krajský súd v Trnave uznesením, č. k. 10Co/263/2014-329, 10Co/160/2018 zo dňa 07. 01. 2019, vo
výroku I. uznesenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, vo výroku II. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu
prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým viazaný, opätovne vec
prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie (teraz už výlučne podľa príslušných ustanovení
CSP o vykonávaní dôkazov), výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je
potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové

rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, ods. 3 CSP odôvodniť. V novom konečnom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na náhradu trov -
výdavkov štátu.

47. Súd doplnil dokazovanie vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 16. 08. 2019, vyjadrením
žalovaného zo dňa 26. 08. 2019 a zo dňa 22. 10. 2019, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX,

vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou
č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX,
vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní.

48. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXXX zo dňa 25. 06. 2009 vyplýva, že žalovaný mal
spotrebu zemného plynu za obdobie od 19. 06. 2008 do 18. 06. 2009 vo výške 729 m3.

49. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 06. 2010 vyplýva, že žalovaný mal
spotrebu zemného plynu za obdobie od 19. 06. 2009 do 18. 06. 2010 vo výške 203 m3.

50. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 06. 2011 vyplýva, že žalovaný mal
spotrebu zemného plynu za obdobie od 19. 06. 2010 do 18. 06. 2011 vo výške 458 m3.

51. Z vyúčtovacej faktúry za plyn č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 06. 2012 vyplýva, že žalovaný mal

spotrebu zemného plynu za obdobie od 19. 06. 2011 do 18. 06. 2012 vo výške 2.639 m3.

52.Vyúčtovaciefaktúryč.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXXač.XXXXXXXXXXsavspiseužnachádzali
a skutočne z nich vyplývajúce sú špecifikované v bodoch 25., 26. a 28. odôvodnenia rozsudku.

53. Žalobca sa v podaní doručenom súdu dňa 16. 08. 2019 vyjadril k námietke premlčania, poukazujúc i
narozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo/43/2010zodňa29.02.2012,arozhodnutieNajvyššieho
súdu SR uverejnené pod Rc 38/75. Uviedol, že vždy, ak existuje pochybnosť o prípadnej manipulácii s
meradlom, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom bola táto manipulácia vykonaná, je potrebné podrobiť
meradlo znaleckému dokazovaniu. To, že došlo k určitému zásahu, musí konštatovať nezávislá osoba

- znalec, inak by žalovaný mohol namietať, že meradlo malo byť podrobené znaleckému skúmaniu,
pokiaľ by manipuláciu konštatoval len zamestnanec žalobcu. Žalobca má za to, že za rozhodný moment
začiatku plynutia premlčacej doby nastal potom ako bolo poškodenie zabezpečenia preukázané -
konštatované nezávislou osobou. Týmto je naplnený predpoklad preukázanej skutočnej vedomosti
poškodeného o vzniknutej škode. A taktiež nenastáva skôr ako je škoda určená výpočtom podľa

zákona. Týmto je naplnený ďalší predpoklad, a to objektívneho vyčíslenia škody v peniazoch, aby
poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Má za to, že žalobca si splnil
svoju povinnosť a uplatnil si nárok v 2-ročnej subjektívnej lehote. K predmetu súdneho konania žalobca
uvádza,žeskutkovýzákladvtomtoprípadepredstavujeskutočnosť,ženaodbernommiestežalovaného
dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Tento

skutkový základ zostal od podania žaloby počas celého súdneho konania rovnaký a žalobca ho žiadnym
spôsobom nemenil. Danému skutkovému základu bolo a aj stále je podriadené celé dokazovanie. Súd
bude v konaní skúmať či došlo ku škode, ktorá by zakladala možný finančný nárok žalobcu. Žalobca
odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2010, sp. zn. 6Cdo 99/2010. Žalobca sa vyjadril
k jednotlivým druhom neoprávnených odberov a ich následkov. Skutková podstata neoprávneného

odberu zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je naplnená odberom
plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
(plomby). Vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie
je potrebné skúmať, či meradlo (ne)meria správne hodnoty plynu. Porušenie zabezpečenia protineoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca O.. H. A., ktorý potvrdil
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bolo mechanicky poškodené. Znalec uviedol, že s pravdepodobnosťou, ktorou pracuje,

je 99 %. Plomba zabezpečuje plochu číselníka a krytu číselníka tak, aby ho nebolo možné z telesa
plynomeru demontovať. Po odstránení plomby je kryt číselníka a číselník možné demontovať, čím
plynomer neprestáva byť funkčný, cez plynomer plyn preteká, pričom meradlo, keďže je dané dole z
plynomeru, nezaznamenáva stav pretečeného plynu, taktiež je možné následne ovplyvňovať stav na
meradle. Úlohou znalca bolo posúdiť, či došlo k poškodeniu zabezpečovacieho prvku meradla (plomby).

V prípade, že bol zabezpečovací prvok meradla poškodený a odoberal sa takýmto meradlom plyn,
je splnený zákonný predpoklad neoprávneného odberu zemného plynu. Žalobca je toho názoru, že
preukazovanie skutočnosti či meradlo meria hodnoty správne, je v rovine posúdenia neoprávneného
odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike bezpredmetné. Je irelevantné,
či meradlo meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty
bez poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu).

Absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na
jej miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel zabezpečovať meradlo ďalej nebola schopná plniť.
V prípade odstránenia plomby je možné aj bez nástroja manipulovať s číselníkom meradla. Žalobca
poukazuje na najnovšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority, ktorej úlohou
je zjednocujúc prax pre rozhodovanie súdov nižšej inštancie, z ktorých je zrejmé, že rozhodnutia,

na ktoré poukazuje žalovaný, neobstoja. Žalobca v tomto prípade preukázal, že žalovaný v spornom
období na jeho odbernom mieste reálne odoberal, a je to práve žalovaný, kto nesie zodpovednosť za
skutočnosť, že takýmto meradlom odoberal plyn. K rozhodnutiu Ústavného súdu ČR, predloženého
žalovaným, žalobca uvádza, že toto rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s právnymi predpismi cudzej
krajiny, ktoré dokonca reguluj iné odvetvie energetiky, a to trh s elektrickou energiu, ktorý vykazuje

výrazné rozdiely oproti trhu s plynom. Toto rozhodnutie žiadnym spôsobom nespochybnilo nárok
žalobcu. K hodnovernosti znaleckého posudku žalobca uviedol, že znalec, ktorý vypracoval znalecký
posudok, je riadnym znalcom zapísaním v zozname znalcov, je nezávislou a nestrannou osobou a
je povinný vykonávať znaleckú činnosť nestranne. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
vyššie v súvislosti s druhmi neoprávnených odberov a ich následkami. K zániku platnosti overenia

určeného meradla žalobca sa žalobca vyjadril v zmysle svojich predchádzajúcich vyjadrení. Uviedol, že
v prípadoch, kedy bolo pozmenené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje
plomba počítadla, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu, ktorý takýto plynomer indikuje,
predstavuje skutočne odobraté množstvo plynu. Nie je teda možné na základe objektívnych skutočností
toto množstvo plynu určiť. Preto sa na výpočet množstva neoprávnene odobraného plynu uplatní

vykonávací predpis. V zmysle vyhlášky sa za obdobie neoprávneného odberu považuje obdobie len
od posledného fyzického odpočtu meradla, hoci toto meradlo, resp. jeho zabezpečenie, mohlo byť
poškodené aj pred týmto posledným fyzickým odpočtom. Čo sa týka povinnosti predchádzať škodám,
žalobca zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, poukázal na uznesenie, ČVS: ORP-1469/CI-
TT-2014 a výpoveď osoby, ktorá bola v konaní vypočutá, a ponechal na úvahe súdu, akú právnu váhu

týmto tvrdeniam prizná. K objektívnej zodpovednosti žalobca uviedol, že je úplne zrejmá vzhľadom
na dlhoročnú rozhodovaciu prax súdov a zjednocujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalobca
poprel, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľský vzťah. Žalobca ďalej vysvetlil možnosti a
spôsob výpočtu škody v prípadoch neoprávneného odberu. Uviedol, že vyhláška sa uplatní, ak sa jedná
o prípady neoprávneného odberu zemného plynu meradlom umiestneným na verejne neprístupnom

mieste alebo v prípade odberateľa, ktorým nie je domácnosť, alebo v prípade, ak sa jedná o druhý a ďalší
neoprávnený odber na príslušnom odbernom mieste. Typový diagram dodávky možno použiť v prípade,
aksajednáoverejneprístupnémiesto,domácnosťapokiaľsajednáoprvýneoprávnenýodberplynu.Je
zrejmé, že odberné miesto žalovaného je verejne neprístupné, a teda je potrebné spotrebu plynu a z nej
vyplývajúcuškoduurčiťpomocouvyhlášky.ŽalobcasapritomodvolalnarozsudokNajvyššiehosúduSR,

sp. zn. 3Obdo/49/2018 zo dňa 13. 06. 2019, a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/32/2018
zo dňa 29. 11. 2018, a sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22. 03. 2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2Obdo/32/2018 zo dňa 30. 05. 2019. Žalobca pri určení spôsobenej škody postupoval práve
týmto zákonom predpokladaným spôsobom, na ktorý poukazuje Najvyšší súd SR.

54. Žalovaný v podaní zo dňa 26. 08. 2019 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších a skutkových
tvrdeniach, argumentácii a návrhoch, ktoré boli doposiaľ v súdnom konaní urobené. Má za to, že zo
strany žalobcu nedošlo k preukázaniu žiadnej z podmienok uplatňovania nároku na náhrady škody,
pretože podľa jeho názoru žalobca nepreukázal ani ním tvrdené protiprávne konanie a nepreukázalani skutočný vznik tej škody, ktorej náhrady sa domáha. Podstatnú časť argumentácie žalovaný
zopakoval a doplnil, že má za to, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu a
ani k žiadnemu inému súvisiacemu protiprávnemu konaniu, a ani o žiadnom neoprávnenom odbere

plynu na jeho odbernom mieste nemá vedomosť. Nebol mu známy žiadny neoprávnený odber plynu
prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel
a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu a ani zabezpečovacieho zariadenia.
Žiadne poškodenie ochrannej skrinky, meradla alebo jeho časti, a ani zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, nevykonal, nežiadal vykonať od tretej osoby a ani nezaznamenal. Trvá na vznesenej

námietke premlčania, pretože má za to, že žalobca nepreukázal, že žalobu podal včas v rámci 3-
ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca neuvádza, kedy k poškodeniu plomby malo dôjsť, preto
nie je možné určiť, že žalobca podal žalobu včas v rámci objektívnej premlčacej doby. Táto skutočnosť
musí ísť na vrub žalobcu v podobe neunesenia dôkazného bremena a následného zamietnutia žaloby.
Žalovaný ďalej uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi právnym posúdením „neoprávnený odber plynu“
a skutkovým konaním „neoprávneným odberom plynu“. Podľa žalovaného odber plynu ako konanie

spočívajúce v odoberaní, spotrebe plynu, však nie je znakom každej skutkovej podstaty uvedenej
v § 82 ods. 1 písm. a) až h) Zákona o energetike, preto nie každý „neoprávnený odber plynu“ v
zmysle tohto ustanovenia v sebe zahŕňa aj skutkové konanie spočívajúce v protiprávnom odoberaní a
spotrebe plynu. Žalobca na jednej strane tvrdí a preukazuje poškodenie plomby, a na strane druhej žiada
náhradu spotrebovaného plynu. Lenže medzi poškodením plomby ako konaním a množstvom plynu ako

následkomniejevzťahpríčinyanásledku.Žalobcanepreukázalvzniktejskutočnejškody,ktorejnáhrady
sa domáha, pretože skutkovým konaním, ktoré spočíva v poškodení plomby, objektívne množstvo plynu
ako následok nemôže vzniknúť. Žalobca výšku škody bez ďalšieho určoval podľa vyhlášky. Vyhlášku je
možné použiť len v prípade, pokiaľ výšku škody nie je možné určiť, nie v prípade, pokiaľ nie je možné
určiť jej samotný vznik. Žalobca nepreukázal, že práve žalovaný poškodil plombu. Ak by iná osoba ako

odberateľ poškodzovala plombu, odberateľ nemôže byť zodpovedný za konanie inej osoby a voči tejto
osobe je možné uplatniť nárok na náhradu škody len v zmysle všeobecnej právnej úpravy o náhrade
škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný trvá tiež na tom, že žalobcom predložený
znalecký posudok trpí nedostatkami, v dôsledku ktorých tento dôkaz nemôže preukazovať žalobcom
tvrdené protiprávne konanie v podobe poškodenia plomby. Tieto nedostatky neodstránil ani výsluch

znalca na pojednávaní dňa 30. 06. 2016, a to najmä z toho dôvodu, že nedostatky sú spôsobené najmä
nesprávnympostupcomznalca,pričomtentozosvojejpodstatyniejemožnézhojiťanidoplniťvýsluchom
znalca. Vykonanie výsluchu znalca nemožno považovať za výkon znaleckej činnosti, pričom žalovaný
odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/87/2017 zo dňa 27. 06. 2018, a sp. zn.
25Co/18/2018 zo dňa 26. 02. 2019. Žalovaný tiež doplnil, že výška škody v prípade neoprávneného

odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike nemohla byť určená pomocou vyhlášky,
pretože následkom neoprávneného odberu plynu podľa uvedeného ustanovenia je škoda predstavujúca
poškodenú plombu, a nie škoda predstavujúca množstvo plynu. Ak žalobca použil vyhlášku, použil ju
nesprávne,apretojevýškaškodyurčenánesprávne.Tiežplatí,žeurčenímvýškyškodysanepreukazuje
samotný vznik škody. Jediná škoda, ktorá môže vzniknúť ako priamy a bezprostredný následok konania

poškodzujúcehoplombu,ješkodapredstavujúcapoškodenúplombu(jejhodnotu).Žalobcanepreukázal,
že mu škoda, ktorej náhrady sa domáha, skutočne vznikla. Žalovaný tiež uviedol, že v rozhodnom
období odoberal plyn od svojho dodávateľa na základe zmluvy o dodávke plynu, ktorá je právnym
titulom odberu, a ktorá vylučuje protiprávnosť skutkového konania spočívajúceho v odoberaní plynu.
Za plyn, ktorý v rozhodnom období spotreboval, zaplatil svojmu dodávateľovi, ktorý mu plyn vyúčtoval

prostredníctvom vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 04. 2014. Podľa tejto faktúry žalovaný
spotreboval v období od 02. 07. 2013 do 26. 03. 2014 množstvo plynu vo výške 1.585 m3. Žalobca
ale od žalovaného požaduje náhrady škody predstavujúcu množstvo plynu vo výške 4.670,40 m3, čo
je niekoľkonásobne viac, než koľko žalovaný v rozhodnom období spotreboval, a než koľko obvykle
na odbernom mieste spotreboval v minulom období. Výška škody určená pomocou vyhlášky neplní len

kompenzačnú funkciu, preto je takto určenú výšku škody potrebné znížiť. Takto určená výška škody je
neprimeraná, pričom žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu ČR. Princíp prezentovaný v tomto
rozhodnutí je plne použiteľný aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave, teda aj na prejednávanú vec.
Žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 21Cob/65/2017 zo dňa 29. 06.
2018, sp. zn. 23Co/119/2017 zo dňa 26. 03. 2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

3Cob/239/2017 zo dňa 13. 06. 2018, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/10/2016 zo
dňa 11. 10. 2017, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/117/2016 zo dňa 06. 04. 2017.55. Vo vyjadrení zo dňa 22. 10. 2019 žalovaný zhrnul svoje vyjadrenia týkajúce sa neprimeranosti výšky
škody určenej žalobcom, a to s poukazom na spotrebu zemného plynu žalovaným na odbernom mieste
v obdobiach predchádzajúcich rozhodnému obdobiu.

56. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že z uznesenia Krajského súdu v Trnave vyplýva,
že k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie došlo z
dôvodu nedostatočného vykonania dokazovania, avšak Krajský súd v Trnave neuvádza konkrétne vady
tohto dokazovania. Je však pripravený podieľať sa na opakovaní tohto dokazovania tak, aby akékoľvek

pochybnosti boli odstránené. V plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a ďalších písomných
vyjadreniach a má za to, že po opakovanom a dôslednom vykonaní dokazovania je možné dospieť k
oprávnenosti nároku žalobcu.

57. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších
vyjadreniach, v zmysle ktorých žalobu považuje za nedôvodnú a nárok žalobcu za nepreukázaný. K

rozhodnutiu odvolacieho súdu uviedol, že po oboznámení sa s týmto rozhodnutím má za to, že hlavný
dôvod zrušenia rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť, s čím súhlasí a vzhľadom na povahu tohto
dôvodu nemá k tomuto rozhodnutiu ďalšie stanovisko.

58. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že na odbernom

mieste žalovaného došlo v relevantnom časovom období k neoprávnenému odberu zemného plynu
prostredníctvom meradla s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Tento skutkový
stav bol potvrdený znaleckým posudkom O.. A., znalecký posudok má podľa neho všetky náležitosti,
t. j. nemá žiadne nedostatky, pre ktoré by mal byť považovaný za nepreskúmateľný. Na základe
uvedeného si dovoľuje mať skutkový stav poškodenia plomby meradla za preukázaný. Tento skutkový

stav bol žalobcom subsumovaný pod ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike. Podľa § 82
ods. 2 je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberá plyn, povinný nahradiť distribútorovi vzniknutú škodu.
Táto škoda vznikla tak, že v dôsledku poškodenia plomby meradla nedochádzalo k fakturácii odberu
plynu žalovaného od jeho zmluvného dodávateľa. Všetky údaje o spotrebe na meradle, ktoré malo
poškodené plombu, nie je možné považovať za relevantné, a to najmä s ohľadom na zákon o metrológii,

podľa ktorého, ak meradlo nemá platnú overovaciu značku, nie je možné tieto údaje o spotrebe prijať.
S týmito názormi sa stotožnil Najvyšší súd SR v niekoľkých svojich rozhodnutiach, ktoré boli počas
konania prezentované. Z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR, ale aj iných odvolacích
súdov vyplýva potreba v danom prípade postupovať pri výpočte škody podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR, ktorú žalobca aj použil. S ohľadom na uvedené navrhol žalobe vyhovieť v plnom

rozsahu.

59. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
doterajších vyjadreniach právnych aj skutkových, v zmysle ktorých považuje žalobu za nedôvodnú a
nárok žalobcu za nepreukázaný. Upriamil pozornosť len na žalobcom predložený znalecký posudok,

ktorý je jediným dôkazom, ktorým má žalobca záujem preukázať ním tvrdené protiprávne konanie.
Predložený znalecký posudok trpí nedostatkami, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach, pričom najväčší
nedostatok je podľa jeho názoru nepreskúmateľnosť. V znaleckom posudku nie je opísaný postup, akým
znalec plomby demontoval a tento postup uviedol až vo svojej výpovedi. Znalcom zvolený postup je
však taký, že pri samotnej demontáži plomby zo strany znalca môže dôjsť k poškodeniu zaisťovacích

prvkov plomby. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo povinnosťou znalca, aby samotnú demontáž plomby
zaznamenal, a to priamo v znaleckom posudku, aby bolo možné priamo zo znaleckého posudku zistiť, či
ním uvádzané poškodenie plomby nastalo pred znaleckým dokazovaním alebo až počas neho. Má tiež
za to, že výsluch znalca nie je výkon znaleckej činnosti, a preto takýto nedostatok znaleckého posudku
nie je možné zhojiť počas výpovede, a to aj preto, lebo tvrdenia znalca uvádzané vo výpovedi nie je

možné preskúmať tak, ako to vyžaduje zákon o znalcoch. Z týchto dôvodov považuje znalecký posudok
za nedostatočný a ako dôkaz nepreukazuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a
keďže žalobca iný dôkaz na preukázanie tejto skutkovej okolnosti nepredložil, má za to, že táto skutková
okolnosť nie je preukázaná, a preto nie je preukázané zo strany žalobcu ani ním tvrdené protiprávne
konanie. Keďže zo strany žalobcu nedošlo ku kumulatívnemu preukázaniu podmienok uplatňovania

nároku na náhradu škody, žiada žalobu zamietnuť.60. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

61. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

62. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného zväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho

sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

63. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

64. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

65. Podľa § 2 písm. c) body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o energetike“) na účely tohto zákona sa
rozumie v plynárenstve

3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu,
4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu,
5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane
vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia,
okre plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí,

6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré
sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a
zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného
územia,
9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník,

zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístup do siete,
11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom,
12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu
odberateľom,
18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie,

19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie
plynu, skvapalňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb,
zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru
plynu a priamy plynovod,
20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu,

22.typovýmdiagramomdodávkyplynunáhradnámetódanaurčeniedennýchodberovplynu,zúčtovanie
odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere
plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii.

66. Podľa § 3 písm. c) body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 Zákona o energetike na účely tohto zákona sa

rozumie v plynárenstve
4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto
zákona,
5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto
zákona,

9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s
prevádzkovateľom siete zmluvnú vzťah,
10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej
spotreby,
11.koncovýmodberateľomplynuodberateľplynuvdomácnostialeboodberateľplynumimodomácnosti,

ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,
12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v
domácnosti,
14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.67. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo

určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

68. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

69. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.

l).

70. Podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa
plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

71. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla

zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.

72. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej
len „Zákon o znalcoch“) písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod,

c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f)
znaleckú doložku.

73. Podľa § 17 ods. 6 Zákona o znalcoch titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje
znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku

predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý
sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe
sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V
časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba

znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade
musiaobsahovaťúdajeoznaleckomposudku,kuktorémusaviažu,musiabyťzošitéaopatrenéúradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia
prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah

časti „posudok“.

74. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou sporu
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

75. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má
všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

76. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

77. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.78. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

79. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený
nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

80. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia
zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie

množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré
vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia
platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom

s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu
dodávateľovi. Nakoľko žalobca mal za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobca
distribuoval (dopravil) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobcovi z tohto dôvodu
zaplatil sumu 0 Eur. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých
konkrétnykonečnýodberateľneodoberáplyn,ktorýpatríjehozmluvnémudodávateľovi.Keďžeplynbolv

rozhodnom období žalovanému skutočne dodaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie
za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (ZSE Energia, a. s.), nakoľko mu boli preddavky vrátené
ako preplatok, je treba uzavrieť, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia
žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 Zákona o
energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody

v prípade neoprávneného odberu.

81.Sprihliadnutímnavykonanédokazovaniemalvšaksúdpredovšetkýmzato,ževkonaníniejemožné
považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzoval žalobca svoj nárok na

náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predlžil znalecký posudok znalca z odboru
kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209
ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku),
preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň závery

znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok
boldoplnenýodoložkuvzmysle§209ods.2CSP,odbornézáverybynepodliehalihodnoteniuzhľadiska
ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť
vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s §

209 ods. 2 CSP podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť,
ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky
je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Nad
rámec súd uvádza, že opatrenie znaleckého posudku uvedenou doložkou je možné aj dodatočne, a to
ako dodatok k znaleckému posudku.

82. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 Zákona
o znalcoch, ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého
skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na
ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním

uložených úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala
preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na
plombe plynomera došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo, kedy
k tomuto poškodeniu prišlo.83. V znaleckom posudku predloženom znalcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti
uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo

možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu
plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž
pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v prejednávanej veci malo dôjsť k poškodeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením jedného zaisťovacieho prvku
(nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou) považuje súd takýto opis postupu za

nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti znaleckého posudku a prihliadať
na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, akú konkrétnu silu bolo
potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná, znalec neurobil ani obrazovo-
zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“ sa jednalo. Vysvetlenie
znalca ako svedka na pojednávaní (že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k
zvukovému efektu, že pri demontáži plomby, kus ktorý chýba, zostáva v plynomeri a keby to odtrhol

on, musel by ho tam vidieť, pričom vylúčil, že by mu tento kúsok mohol vypadnúť pri stole, kde
robí) súd nepovažoval za postačujúce a nemôže konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce
nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, prípadne
žalobca vo vyjadreniach, v znaleckom posudku nebolo výslovne zaznamenané. Znalcovi nič nebránilo
použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri vytiahnutí

plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na ktorom
by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom v závislosti od
toho, či je zarážka alebo zarážky poškodené alebo nie. Iba tak by v prípade spochybnenia priebehu
znaleckého dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná sila
(ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii jedného zaisťovacieho prvku na plombe a urobiť

jednoznačný záver, že zaisťovací prvok v čase znaleckého skúmania chýbal, a že nedošlo k jeho
poškodeniu počas znaleckého skúmania. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný
zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za
preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a
overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho

prvku došlo až v priebehu znaleckého skúmania. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého
posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob,
akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby
znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacieho zariadenia - plomby. Ešte naliehavejšia
je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán

sporu(ktorejjevýsledokznaleckéhodokazovanianaprospech)azároveňdruhástrananemalamožnosť
sa zúčastniť pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ak účel znaleckého posudku je uvedené
„potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o
objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním,
kedy došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku, keď záver

znaleckého posudku (že na plombe bol odstránený jeden zaisťovací prvok plomby, na ktorú skutočnosť
mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je možné ho
považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok
ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Podporne súd poukazuje na rozsudok NS ČR, sp. zn. 30
Cdo 3614/2009 zo dňa 21. 12. 2010, podľa ktorého „závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho

preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť
pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku“.

84. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko
uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené

čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo
opôvodnúplombu.Zasiahnutiedočíselníkameradlasamôževykonaťspôsobom,žesaodstrániplomba
na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé
číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek
spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže

odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému
vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku
nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania. Ak znalec
uviedol, že si myslí, že uvedené by bolo možné za pomoci nejakého zariadenia, ktoré by bolo schopnévytiahnuť vzduch a vytiahnuť plombu, ale on to neskúšal, súd poukazuje na to, že svedok je znalcom
v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia, ktorého predmetom skúmania je vznik, vyhľadávanie,
zaisťovanie a skúmanie stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia

a ich identifikácie, a to v procese objasňovania kriminalisticky relevantnej udalosti, z čoho vyplýva, že
nie je kompetentný sa vyjadrovať k možným spôsobom vyberania plomby, ale len k prípadným stopám
nástrojov pri ich použití. Okrem toho, zo žalobcom uvádzaného zoznamu zaisteného falšovateľského
náčinia ani nevyplýva, že by zahŕňal prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby napr. podtlakom.

85. Súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné
preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle a preukázanie odberu
plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca
je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25. 08. 2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že

„odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcovi)
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia
skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného)
uplatnenia nároku na náhradu škody je, v tomto prípade neoprávneného odberu plynu, len preukázanie
skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a že takýmto

meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona
nezbavujú žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného).
Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného
ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať

vznik skutočnej škody preukázaná“.

86. V súvislosti s predloženým výpisom zo zoznamov zaistených v trestnom konaní súd uvádza, že v
uvedenomtrestnomkonanínešlooneoprávnenýodberplynu,aleoneoprávnenýodberelektriny.Nebolo
preukázané, za akým účelom boli záznamy robené, žiadna osoba v súvislosti s týmito zoznamami a

neoprávneným odberom plynu nie je trestne stíhaná. Nie je preto možné uzavrieť, že nepochybne ide
o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože
nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní týkajúcom sa
neoprávneného odberu plynu. Nebolo preukázané žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v
trestnom konaní, že by sa organizovaná skupina venovala stáčaniu plynomerov. Žalobca nepreukázal,

že by v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu.

87. Pokiaľ ide o výšku škody preukazovanú vyhláškou, keďže neboli preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, bolo by nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadom výšky škody.

88. Súd poukazuje i na to, že aj v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností neoprávnený odber
plynu, žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 Zákona o energetike povinnosť v prvom rade vyčísliť
skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné,
má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška,
prípadne i typový diagram dodávky. Žalobca sa ani nepokúsil vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na

základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade výšky žalobcom uplatňovanej škody v zmysle
vyhlášky súd poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako
sankcia za neoprávnený odber, a nie ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu,
keď za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19. 06. 2013 do 27. 03. 2014 to mala byť spotreba
vo výške 4.670,40 m3 (viď výpočet škody na č. l. 5 - 6), pričom takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne

prekračuje reálnu spotrebu žalovaného, resp. akéhokoľvek bežného odberateľa. Kým spotreba plynu
žalovaným za obdobie od 19. 06. 2012 do 18. 06. 2013 bola vo výške 1.750 m3 (viď vyúčtovacia
faktúra na č. l. 81), za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od 19. 06. 2013 do 27. 03. 2014
to mala byť spotreba vo výške 4.670,40 m3 (viď výpočet škody na č. l. 5 - 6), čo je viac ako dva a
pol násobok. Súd pritom dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11. 08. 2015, sp. zn.

I. ÚS 668/15, týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie, s ktorého závermi sa tunajší súd
stotožňuje. Ústavný súd v odôvodnení poukázal na uznesenie, sp. zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 01. 04.
2014, v ktorom uviedol, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob
výpočtu na základe vyhlášky. Napríklad pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol takýpostup v rozpore so zákonom, a to napríklad z dôvodu, že by taký výpočet náhrady škody nezaisťoval
iba naplnenie kompenzačného princípu, ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením k
akejsinadkompenzáciipoškodenéhočikurčitejformesankcieneoprávnenéhoodberateľa,jevšeobecný

súd povinný v danom prípade vykonávajúci právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti
a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávajúceho
právneho predpisu, za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,
podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy, náležite modifikovať. Podporne súd poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25. 08. 2015, v ktorom odvolací súd

poukazuje na vyššie uvedený nález a uvádza, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať
na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu
na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že taký výpočet
náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by ním došlo v rozpore so zákonom k akejsi
nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcii neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR,
sp.zn.Pl.ÚS29/13z01.04.2014).Ivdanejvecimožnokonštatovať,ževýškafiktívnejškodyvypočítaná

podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobcu
ako dodávateľa plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného
odberateľa, nakoľko je v neprospech neoprávneného odberateľa, že i napriek veľkej váhe sledovaného
legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah
do majetkových práv žalovaného. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z

toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody
nemôže byť sankciou za neoprávnený odber“.

89. Nakoľko súd nemal preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom, nebolo dôvodné zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovaným, nakoľko súd mal

za to, že tu nie je právo, ktoré by sa mohlo premlčať.

90. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené
zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že

došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu
zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade
nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti,
keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žalobca je v celom
rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu vo výroku II. rozsudku zamietol. Súd tiež poukazuje na
skutočnosť, že hoci žalobca má za to, že vie, koho zavinením mu mala vzniknúť škoda (konaním osoby
V. B., resp. členov organizovanej skupiny), zvolil cestu domáhania sa náhrady škody voči odberateľovi,
hocipodľanázorusúdusubjektívnazodpovednosťzaspôsobenúškoduprípadnéhopáchateľatrestného

činu má prednosť pred zodpovednosťou objektívnou.

91. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, a síce dopyt na orgány činné v trestnom konaní, či
fotokópia zo zoznamu skutočne pochádza zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní, nakoľko žalovaný
toto nesporoval. Rovnako súd nevykonal ani návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, a to dopyt

na Úrad hraničnej a cudzineckej polície za účelom vyžiadania informácie o tom, kedy a na základe
akého právneho titulu bol žalobcovi predmetný zoznam poskytnutý, ktorým chcel žalovaný preukázať
porušenie povinnosti žalobcu spočívajúcej v neprimeranom vykonávaní kontrol odberných miest, čím
nepredchádzal vzniku ďalších škôd, nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik škody a nebolo potrebné,
aby sa týmto súd zaoberal.

92. Ďalej súd nedoplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, nakoľko uvedené dokazovanie by neviedlo k
inému rozhodnutiu súdu, keďže neboli preukázané predpoklady zodpovednosti za škodu, a išlo by o
nehospodárne predlžovanie konanie.

93. Súd tiež nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to demonštráciu demontáže plomby na
modelovom plynomeri, nakoľko predvedenie demontáže plomby by pre súd nemalo žiadnu výpovednú
hodnotu. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani dopyt na Úrad hraničnej a cudzineckej polície za
účelom zistenia, kedy a z akého titulu bol žalobcovi poskytnutý tzv. zoznam.94. Rovnako súd nevykonal ani opätovný výsluch znalca v postavení svedka, nakoľko tento dôkaz súd
už vykonal, znalec zodpovedal na otázky súvisiace so znaleckým dokazovaním a jeho hodnovernosťou

a opätovné vykonanie tohto dôkazu súdom by bolo neúčelné, neefektívne a nehospodárne.

95. Nad rámec súd uvádza, že žalobcovi by nebolo možné priznať požadovanú istinu s príslušenstvom
ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 454 Občianskeho zákonníka, keď

právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z prepravnej siete žalobcu v rozhodnom
období bola platná zmluva o dodávke zemného plynu, ktorú mal žalovaný uzavretú so svojím
dodávateľom - spoločnosťou SPP, a. s., a od 01. 07. 2013 so spoločnosťou ZSE Energia, a. s.
Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol postup žalobcu, ktorým oznámil dodávateľovi
zemného plynu spotrebu žalovaného za rozhodnuté obdobie vo výške 0 m3 správny. K odobratiu
zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného

plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného dodávateľa a nie z kapacity prevádzkovateľa
prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k
žalobcovi, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu dodávateľovi za svoju skutočnú spotrebu
zemného plynu v rozhodnom období nezaplatil, zavinil žalobca oznámením nesprávnych údajov,
na základe ktorých dodávateľ žalovanému prijaté platby vrátil. Pretože v danom prípade nešlo o

neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ, v prípade oznámenia mu žalobcom správnej
výšky spotrebu zemného plynu žalovaným v rozhodnom období uplatniť voči žalovanému zaplatenie
ceny za spotrebovaný zemný plyn. V danom prípade však neboli žalobcom preukázané podmienky
pre priznanie jej čo i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď vzhľadom na
pochybenie žalobcu, sa na jeho úkon neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť k obohateniu

dodávateľa zemného plynu, ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity prevádzkovateľa
siete.

96. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

97. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

98. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

99. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

100. Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá Zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústava“) každý má právo vlastniť majetok.

101. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

102. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, práva vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

103. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva
jeho úspech v rozsahu 100 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol
vo výroku III. tohto rozsudku.104. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 16C/455/2015-161 zo dňa 29. 09. 2016, bolo svedkovi O.. H. A.
priznané svedočné vo výške 21,20 Eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov,
čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

105. Trovy štátu s účinnosťou do 30. 06. 2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený
s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, a to CSP, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto,

rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,
keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa
rozsahu jeho neúspechu v konaní, t. j. v rozsahu 100 %.

106. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok III.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu
(výrokIV.)buderozhodnutévzmysle§262ods.2CSPpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.