Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202827
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216202827.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a
členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: BL PLUS
s. r. o., so sídlom Prenčov 177, IČO: 50 798 243, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.
r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2.382 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. novembra 2017 č. k. 8C/80/2016-107
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.382 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.382 eur od 26. 02. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 274, § 275 CSP a uviedol, že žalobou, ktorá bola súdu
doručená dňa 25. 02. 2016 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.382 eur s tým, že dňa 30. 04. 2012

uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 409100624, dňa 15. 06. 2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o
úvere č. 409100671, dňa 22. 07. 2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 402800218, dňa 17. 02.
2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 402000271. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2017 žalobca
žiadal rozhodnúť s poukazom na § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie.
Žalovaný sa na pojednávanie dňa 20. 11. 2017 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v
predvolanínapojednávaniebolžalovanýpoučenýonásledkunedostaveniasavrátanemožnostivydania

rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca mal vo veci
plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,

že dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá
sa nepochybne týka predmetu plnenia, či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať zaneprijateľnú podmienku. Hlavným predmetom zmlúv je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo
strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp.
odplata za poskytnutie finančných prostriedkov, ktorý patrí od vzniku úverového vzťahu až do doby, keď

budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný vyjadril
k náležitostiam uzavretých zmlúv a mal za to, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a zmluvy tak nemožno posúdiť ako bezúročné
a bez poplatkov. Mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho
vydanie podlieha zákonnej subjektívnej premlčacej lehote a objektívnej lehote a mal za to, že nárok

žalobcujepremlčanýnazákladeuplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby.Záveromuviedol,žedodatočne
ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko nemohol mať vopred vedomosť o neprítomnosti
zamestnanca, ktorému bolo udelené poverenie na účasti na pojednávaní. Svoju povinnosť tvrdenia si
splnil vo vyjadrení dňa 29. 09. 2017. Zamestnanec oznámil svoju neúčasť v čase, keď už nebolo možné
honahradiťadostaviťsa.Tedamunebolavopredznámaokolnosťabsenciezamestnancavzamestnaní,
ktorá mu napokon objektívne znemožnila účasť na pojednávaní.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Mal za to, že tvrdenia žalovaného, na základe ktorých vo svojom vyjadrení
rozdeľuje úrok a odplatu sú irelevantné. Vychádzajúc z ustálenej praxe, je potrebné považovať dohodu

o výške odplaty v miere viac ako 98% ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nesúhlasil s názorom žalovaného,
že predmetné zmluvy o úvere obsahujú obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. Ďalej uviedol, že žalovaný vznesenú námietku premlčania riadne neodôvodnil a nepodložil

relevantnými dôkazmi. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, a nie
len predpokladaná vedomosť, teda, kedy sa žalobca dozvedel také skutočnosti, ktoré mu umožnia
uplatniť právo žalobou na súde. Záverom uviedol, že vnútorná organizácia žalovaného nie je dôvodom
pre odročenie pojednávania. Žalovaný nijakým spôsobom svoju neprítomnosť súdu neoznámil, pričom
v prípade nepredvídaných skutočností je to možné minimálne telefonickými prostriedkami. Zákonom

predvídaná skutočnosť podmieňujúca vydanie kontumačného rozsudku - neospravedlnenie neúčasti
žalovaného - splnená bola, pričom dôvod tohto neospravedlnenia považuje za irelevantný.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že je naďalej toho názoru, že zo zmlúv o
úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Nároky z titulu

bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z tohto dôvodu je prístup zohľadňujúci
záujem slabšej strany nežiaduci, ale potrebné je zachovať rovnosť strán. Uviedol, že začiatok plynutia
subjektívnej lehoty nezávisí od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutie premlčacej doby sú
rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné podľa § 386 písm. c)
CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 25. 02. 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.382 eur s príslušenstvom a náhrady
trov konania. Súd prvej inštancie dňa 01. 06. 2017 vydal platobný rozkaz č. k. 8C/80/2016-23, ktorým
uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu
2.382 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.382 eur od 26. 02. 2016 do zaplatenia,

nahradil trovy konania vo výške 142,50 eura alebo, aby v tej istej lehote podal na súd odpor. Dňa
14. 08. 2017 žalovaný doručil súdu prvej inštancie proti platobnému rozkazu odpor. Z obsahu spisu
v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 20.
11. 2017, na ktorý riadne predvolal žalobcu a žalovaného. Žalovanému bola doručená zásielka s
predvolaním na pojednávanie dňa 27. 09. 2017, súčasťou ktorej bolo i poučenie o možnosti rozhodnúť

vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávanie konané na súde prvej inštancie dňa 20. 11. 2017
sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.7. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku

a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,
b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia.

9. Charakter kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného (§ 274 CSP) je daný tým, že žalovaný

je subjekt obzvlášť zodpovedný za priebeh sporu. Z povahy veci bude možné rozsudok pre zmeškanie
žalovaného vydať iba na nariadenom pojednávaní a iba na návrh žalobcu. Rozsudkom pre zmeškanie
podľa tohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie
a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Podmienky stanovené v ust. § 274 CSP musia
byť splnené kumulatívne. Za včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného na pojednávaní sa

považuje len také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Ak sa
žalovaný nestihne do začiatku pojednávania včas ospravedlniť, môže využiť postup podľa § 281 ods.
1 CSP, kde účelom tejto právnej úpravy je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak
sa u ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie. Ide o osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu

na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k
neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným,
resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby
včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje
svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré

znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine
a pod.), pričom vážnosť okolností je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu.

10. V zmysle § 356 písm. b) CSP je prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie vo všeobecnosti
vylúčená. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je daná iba vtedy, ak neboli splnené

zákonom ustanovené podmienky na jeho vydanie.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Z predloženého spisu vyplýva, že žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie,
s poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nedostavil a svoju neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil. Za vážne okolnosti ospravedlňujúce neúčasť žalovaného na pojednávaní
nemožno považovať skutočnosť udávanú žalovaným v podanom odvolaní, že vopred nemal vedomosť o
neprítomnosti povereného zamestnanca na pojednávaní, čo mu objektívne znemožnilo jeho neúčasť na

danom pojednávaní. Túto skutočnosť nemožno považovať za riadne a včasné ospravedlnenie, a teda za
okolnosť, ktorú v zmysle § 281 ods. 1 CSP možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti
žalovaného na pojednávaní. Takáto argumentácia žalovaného, že účasťou na pojednávaní poveril
zamestnanca, ktorý mu svoju neúčasť včas neoznámil, je v tomto smere irelevantná. Odvolací súd
tak mal za to, že na rozhodnutie v danej veci rozsudkom pre zmeškanie boli splnené všetky procesné

podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného nebolo podľa §
356 písm. b) CSP prípustné, preto bolo potrebné toto odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP
ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Z uvedeného
dôvodu sa potom už odvolací súd nezaoberal vecným prejednaním podaného odvolania žalovaného,
na základe jeho argumentácie k veci samej.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému
rozsudku v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.14. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania
v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť
analogicky podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP ako v prípade zastavenia konania, a v

danom prípade tak, že žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď
výsledkom odvolacieho konania je odmietnutie odvolania zavinením žalovaného.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).