Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. apríl 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/61/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010195
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5815010195.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: Z. N.,

nar. XX.XX.XXXX, pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.04.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom J., Š.J. Č.. XXX/XX, riaditeľ obchodnej
spoločnosti, rozvedený, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ spoločnosti Stefloor, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 264/30, Námestovo, IČO: 45 585 831,
v období od 25.04.2011 zaúčtoval do účtovnej evidencie spoločnosti nepravdivé faktúry dodávateľov:
- KOBAU SLOVAKIA, s.r.o., Iliašovce č. 275, IČO: 36 434 027, faktúra č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011,
ktorej predmetom je čistenie a tmelenie na stavbe, s fakturovanou sumou 11.760,- eur,
- ViVis Group, s.r.o., Neresinská cesta č. 6430, Zvolen, IČO: 36 434 027, faktúry číslo 2011/05 zo
dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011

a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, ktorých predmetom sú betonážne práce na stavbách, s celkovou
fakturovanou sumou 59.048,40 eur,
taktiež zaúčtoval do svojej evidencie výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade uvedených faktúr, a
to aj napriek tomu, že s menovanými firmami deklarované obchody neurobil, následne obžalovaný na
základe takto skreslenej účtovnej evidencie podal dňa 25.04.2011 na Daňovom úrade v Námestove
daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, v ktorom protiprávne
znížil vlastnú daňovú povinnosť o sumu 11.801,40 eur,

t e d a

vo väčšom rozsahu skrátil daň,

t ý m s p á c h a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na
ust. § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 19.08.2015 na Z. N.

obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný sa na súdom nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o
vykonanie pojednávania vo svojej neprítomnosti.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde taktiež využil svoje právo a k veci nevypovedal.

Svedok Z. K. v zápisnici o výsluchu uviedol, že obžalovaného nepozná. V spoločnosti Cobalt Slovakia
s.r.o. bol konateľom. Spoločnosť sa zaoberala stavebníctvom, maliarstvom a natieračstvom. Čo sa týka

faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011, ktorá znie na sumu 11.760,- eur, tak on požičal pečiatku L., ktorý
v tom čase nemal živnosť a potreboval fakturovať. Podpis na tejto faktúre je napodobnenina jeho. Čo
sa týka príjmových pokladničných dokladov, ktoré sa nachádzajú na čl. 78, nevedel o čo sa jedná a ani
podpis na týchto dokladoch nie je jeho. Čo sa týka osoby, ktorej požičiaval svoju pečiatku, volal sa F. L.,
je to starší pán a býva v O. H., taktiež na ulici U.. K vystaveniu tejto faktúry mu nedoniesol žiadne doklady.

Z výsluchu svedka F. L. vyplynulo, že osobu menom Z. N. nepozná, taktiež mu nič nehovorí názov
spoločnosti Stefloor Slovakia a Kobau Slovakia. Z. K. pozná, je z rodiny, nikdy mu nepožičiaval pečiatku.
Čo sa týka faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 (čl. 77 vyšetrovacieho spisu), tak ani pečiatka, ani podpis
mu nič nehovorí. Rovnako príjmové pokladničné doklady (čl. 78 vyšetrovacieho spisu) sú pre neho

neznámym dokladom a nič mu nehovorí ani pečiatka, ani podpis na ňom. V roku 2011 prevádzkoval
živnosť na stavebné práce. Mal vlastnú pečiatku, ale s podnikaním skončil.

Svedok S. E. v zápisnici o výsluchu uviedol, že čo sa týka spoločnosti VIVIS GROUP s.r.o., v roku
2011 bol jej konateľom. Osobu menom Z. N. nepozná a nikdy s ním neobchodoval. Čo sa týka faktúr,

pečiatka, ktorou sú opatrené nie je jeho, v podstate nevedel, či bol v tej dobe konateľom. K príjmovým
pokladničným dokladom sa vyjadril, že vo firme takéto doklady nepoužívali. Nevedel sa vyjadriť na
akých stavbách v minulosti pracoval. Pripustil, že je možné, že bol na Daňovom úrade v Dolnom Kubíne
podpisovať zápisnicu, ale bolo to už veľmi dávno. V ďalej časti svojho výsluchu uviedol, že je možné,
že čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza v spise na čl. 115 podpisoval, len si nepamätá, či skutočne s

obžalovaným obchodoval, ale bo nie Keďže firma zanikla v roku 2015, tak sa do toho nestará. Je možné,
že mal vo firme daňovú kontrolu, ale nepamätal sa, kedy to bolo. Rozpory vo svojej výpovedi vysvetliť
nevedel a na svoju obranu uviedol, že toho má veľa.

Z výpovede svedka Ing. M. H. vyplynulo, že si už na presné detaily nepamätá. Vie, že kontrola sa týkala

dane z pridanej hodnoty za marec 2011. Daňový subjekt si uplatnil nadmerný odpočet okolo 200.000,-
s tým, že rozdiel tam bol okolo 11.000,-, ktoré mal doplatiť. Pán N. bol u neho asi len raz s tým, že mu
posielali výzvu, že sú tam nejaké nezrovnalosti, ale on na túto výzvu nereagoval a ani nepredložil žiadne
dôkazy, resp. dodatočné dôkazy, ktorými by vyvrátil pochybnosti správcu dane. Predložené doklady
preverovali. Záver kontroly bol taký, že daňovému subjektu nebol uznaný nadmerný odpočet a bola

mu vyrúbená povinnosť doplatiť rozdiel dane. Nevedel sa vyjadriť, či voči tomu dovyrúbeniu dane bol
podaný opravný prostriedok a či bol nedoplatok na dani doplatený.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to dokladov z
daňového konania, faktúr, príjmových pokladničných dokladov, daňového priznania - daň z pridanej

hodnoty, uznesenie OR PZ v Pezinku č. ORP-106/OEK-PK-2012, listinného materiálu, listinného
materiálu od N. N., daňového priznania, účtovných dokladov, správy sociálnej poisťovne, správy
obchodných partnerov, výpisov z Obchodného registra, správy sociálnej poisťovne, správy Mesta
Námestovo, správy OÚ Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy ÚPSVaR Námestovo,
správy OR PZ DK, odd. dokladov, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpisu registra

trestov, správu Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Zvolen a správy OO PZ Námestovo.Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a uložil obžalovanému

trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s
probačným dohľadom vo výmere 3 rokov. Zároveň mu súd uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
dlh na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo výške 11.801,40 eur.

V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/66/2020 zo dňa 17.09.2020 bol rozsudok okresného
súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.

V zmysle intencií nadriadeného súdu bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktoré sa nedostavil
obžalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o vykonanie pojednávania v neprítomnosti.

Súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.

SúdsanahlavnompojednávaníoboznámilslistinnýmidôkazmiatosuznesenímKrajskéhosúduvŽiline
sp. zn. 3To/66/2020 zo dňa 17.09.2020, so správou OO PZ Námestovo, so správou Mesta Námestovo,

so správou OO PZ Námestovo a s odpisom z RT.

Zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona sa dopustí
ten, kto vo väčšom rozsahu skrátil daň.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur.
Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takejto sumy, teda najmenej
2.660,- eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vina obžalovaného bola spoľahlivo preukázaná,

že obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,
naplnil svojim konaní, všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Predmetom trestného stíhania bola skutočnosť, že obžalovaný mal zaúčtovať do účtovnej evidencie

spoločnosti STEFLOOR s.r.o. nepravdivé faktúry dodávateľov a to faktúru č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011
spoločnosti KOBAU SLOVAKIA s.r.o. na sumu 11.760,- eur a faktúry, predmetom ktorej čistenie a
tmelenie na stavbe a spoločnosti ViVis Group s.r.o., faktúry č. 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo
dňa 15.03.2011, 2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011,
ktorých predmetom boli betonážne práce na stavbách s celkovou fakturovanou sumou vo výške

59.048,40 eur, pričom do účtovnej evidencie zaúčtoval aj výdavkové doklady zodpovedajúce úhrade
uvedených faktúr a na základe takejto účtovnej evidencie podal dňa 25.04.2011 daňové priznanie na
daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011.

Z protokolu na zistenie oprávnenosti na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9512401/1/491779 zo dňa

15.03.2012 vyplynulo, že Daňový úrad Námestovo vykonal daňovému subjektu Stefloor s.r.o. kontrolu,
pri výkone ktorej boli zistené sporné faktúry dodávateľov KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ViVis Group s.r.o..
KonateľspoločnostiKOBAUSLOVAKIAs.r.o.IliašovceJozefPleškopoprelvystaveniefaktúryč.2011/05
a dodanie deklarovaných služieb s vyjadrením, že spoločnosť Stefloor s.r.o. a ani jej konateľa nepozná.
K príjmovému pokladničnému dokladu zo dňa 30.03.2011 vystavenému spoločnosťou KOBAU s.r.o. na

sumu 11.760,- eur sa vyjadril v zápisnici o výsluchu svedka, kde poprel vystavenia takéhoto dokladu
a taktiež namietol podpis, ktorým je príjmový pokladničný doklad opatrený. Taktiež poprel vystavenie
faktúry č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 na sumu 11.760,- eur. Vo svojom výsluchu uviedol, že pečiatku v
tom obdobní požičal F. L., ktorý v tom čase nemal živnosť a potreboval fakturovať. Rovnako aj svedok
F. L. vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o faktúre č. 2011/5 zo dňa 30.03.2011 a taktiež

sú mu neznáme príjmové pokladničné doklady zo dňa 30.03.2011 na sumu 11.760,- eur, ktorý doklad
bol vystavený spoločnosťou KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ani ďalší príjmový pokladničný doklad zo dňa
29.03.2011 na sumu 25.868,- eur vystavený spoločnosťou ViVis Group s.r.o.. Priznal, že Z. K. je jeho
rodina, ale nikdy si od neho nepožičiaval pečiatku, nakoľko mal vlastnú. Čo sa týka spoločnosťou ViVisGroup s.r.o. a ňou vystavených faktúr č. 2011/05 zo dňa 13.03.2011, 2011/06 zo dňa 15.03.2011,
2011/07 zo dňa 20.03.2011, 2011/08 zo dňa 23.03.2011 a 2011/09 zo dňa 29.03.2011, predmetom
ktorýchsúbetonážneprávenastavbách,scelkovoufakturovanousumou59.048,40eur,jesícepravdou,

že sa v spise nachádza čestné prehlásenie konateľa spoločnosti S. E. zo dňa 01.02.2012, obsahom
ktorého je jeho prehlásenie, že jeho spoločnosť dodávala práve pre spoločnosť Stefloor s.r.o. v roku
2011, avšak v zápisnici o jeho výsluchu poprel, že by pečiatka, ktorou sú opatrené sporné faktúry bola
jeho. V rámci svojho výsluchu formálne potvrdil dodanie prác, uviedol však, že ich dodávali pracovníci p.
N. a jeho ľudia tam nepracovali. K fakturovaným vykonaným práca, sa vyjadriť nevedel a taktiež nevedel

uviesť prečo v daňovom priznaní za I. štvrťrok 2011, ktoré vypísal a podal on sám, súd jednotlivé položky
vyplnené číslom nula. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť, kto za spoločnosť vystavuje faktúry a vedie
účtovníctvo. Taktiež poprel, že by poznal obžalovaného a nevedel sa vyjadriť, či s ním obchodoval,
alebo nie. Zmätočnosť svojej výpovede vysvetlil tým, že už nepodniká a preto sa o tieto veci nestará.
Súd vyhodnotil túto výpoveď ako nevieryhodnú a to s poukazom na zmätočné vyjadrenie svedka, ktorý
v čestnom prehlásení potvrdil vykonanie prác pre spoločnosť, ktorej konateľom bol obžalovaný a vo

svojom výsluchu poprel, že by vôbec obžalovaného poznal. V neprospech obžalovaného svedčia aj
daňové priznania vyššie uvedených svedkov ako aj skutočnosť, že v konaní nebol produkovaný ani
jeden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by boli práce, fakturované sporným faktúrami skutočne pre
obžalovaného vykonané. V jeho neprospech svedčí aj skutočnosť že dňa 25.04.2011 podala daňové
priznanie, v ktorom si uplatnil odpočítanie dane z vyššie uvedených fiktívnych faktúr.

Ako platiteľ dane porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že si uplatnil odpočítanie dane z faktúry za
tovary a služby pri ktorých nepreukázal, že daňová povinnosť vznikla.

DaňovýúradNámestovokonštatoval,žespoločnosti Stefloor s.r.o.nevznikloprávonaodpočítaniedane
za nákup tovaru v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, pretože nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Na základe vykonanej daňovej kontroly Daňový úrad Námestovo vyhotovil dodatočný platobný výmer,

ktorým daňovému subjektu Stefloor s.r.o. vyrubil DPH vo výške 11.801,40 eur.

Preto súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný ako
konateľ spoločnosti Stefloor s.r.o. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu skrátenia dane a
poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, teda, že ako konateľ spol. Stefloor s.r.o.

do daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 zahrnul fiktívne faktúry subjektov
KOBAU SLOVAKIA s.r.o. a ViVis Group s.r.o., čím skrátil DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 vo
výške 11.801,40 eur a uznal obžalovaného vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276
ods. 2 písm. d/ Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu každý súd postupuje v zmysle zásad a kritérii rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v § 34 , ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov , trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba

páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trestakotaký jeprávnymnásledkomtrestnéhočinuapretomusíbyťúmernýkspáchaniutrestnéhočinu
(zásada proporcionality trest). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti
jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom hodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou , ktorú súd uloženým trestnom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v týchto smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale aj utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiadúce, varuje

ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný
zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom
dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako aj na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosti. Inak povedané, musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj

etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu,
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V prípade obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život) . Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona

zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd ustálil, že v danom prípade je možná aplikácia ustanovenia §
39 ods. 1 Trestného zákona, a trest vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej
doby na 3 roky, je trestom postačujúcim na prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.