Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/43/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010990

Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120010990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.
septembra 2020 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. C., nar. XX.XX.XXXX S. A., H. N. F. XXX, P.. A.,

je vinný

-zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (blízka osoba), ktorý spáchal tak,

že

-dňa 17.07.2019 asi o 00.30 hod. v obci F., P.. A. v byte č. X v bytovom dome č. XXX opakovane žiadal
od svojej manželky O. C., aby mu dala telefón, pričom jej hrozil päsťou a vyhrážal sa jej, že inak ju dobije,

kde táto mu telefón odmietala dať, hoci sa jej snažil tento vytrhnúť z ruky, následne poškodená vybehla
na chodbu obytného domu, kde ju obvinený sotil a poškodená chcela ujsť, obvinený ju chytil za oblečenie
a z ruky jej vytrhol telefón, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,

teda

-iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe (manželke).

Za to mu súd ukladá

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri nezistení
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uvedených v § 36, § 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3

písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3
(troch) rokov.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obžalovanému zakazuje požívať alkoholické nápoje

a iné návykové látky počas skúšobnej doby.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 09.06.2020 na tunajší súd obžalobu na obv. A. C.

pre skutok kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na to, že obžalovaný A. C. a poškodená O. C. využili svoje právo nevypovedať a na hlavnom

pojednávaní vo veci nevypovedali, súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
zápisníc o výsluchoch obžalovaného A. C., poškodenej O. C. a svedkov M. G. V. H. G. z prípravného
konania. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria O.. G. V. a obsahom listinných dôkazov a to
s fotodokumentáciou z prehliadky tela poškodenej vykonanej dňa 17.07.2019, záznamom o dychovej

skúške obžalovaného, priestupkovými blokmi na pokutu, správou OO PZ Prešov - Sever, správou FNsP
Prešov, prepúšťacou správou FNsP Prešov, odpisom z registra trestov, výpisom z centrálnej evidencie
priestupkov MV SR, správou o povesti z obce F., zmluvou o poskytovaní verejných služieb spoločnosťou
P. a potvrdením o podrobení sa psychoterapii obžalovaným, pričom zistil nasledovné.

Obžalovaný A. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný.

Z výpovedi obžalovaného z prípravného konania vyplýva, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa
viackrát priznal a svoje konanie oľutoval. Predmetný skutok a jeho dej opísal tak, že dňa 17.07.2019 sa
v ranných hodinách okolo 00:30 hod. vrátil opitý z krčmy domov do bytového domu na adresu trvalého

pobytu v obci F. Č.. XXX, kde žije so svojou manželkou a dvoma deťmi. Po návrate domov nevedel
nájsť svoj telefón a z toho dôvodu zobudil svoju manželku, od ktorej začal vyžadovať jej telefón, aby
si mohol prezvoniť svoj telefón, ktorý pravdepodobne stratil. Manželka obžalovaného, poškodená O.
C., mu odmietala dať svoj telefón dobrovoľne čo obžalovaného nahnevalo a preto ju nasilu zatiahol do
kuchyne, kde jej začal hroziť úderom päsťou, a že ju dobije ak mu nedá svoj telefón. Poškodená mu svoj

telefónodmietladaťapokúsilasujsťnabalkón,noobžalovanýjejvtomzabránil.Poškodenejsapochvíli
podarilo vytrhnúť obžalovanému zo zovretia a vybehnúť na chodbu bytového domu. Uvedený skutkový
dej korešponduje s prvotnou výpoveďou poškodenej v prípravnom konaní, ktorá okrem toho uviedla, že
jej manžel chodil domov pravidelne opitý. To, že obžalovaný od nej vyžadoval jej telefón zdôvodnil tým,
že tento telefón je na jeho meno a účty za neho platí tiež on. Poškodená mu odmietla vydať tento telefón

stým, že má na ňom nastavený budík a poprosila ho, aby odišiel preč z izby a nezobudil ich maloletého
syna M.. On jej prosbu nerešpektoval a tak ho poškodená vyviedla von z izby. Na to obžalovaný znovu
vošiel do izby, pristúpil k poškodenej a vytiahol ju z postele tak, že ju ťahal za pyžamo v oblasti krku
a takto ju dotiahol do kuchyne. V kuchyni zatlačil poškodenú do kúta, kde na ňu zdvihol zovretú päsť
a povedal jej aby mu dala telefón lebo ju dobije. Obžalovaný sa snažil jej vytrhnúť telefón z ruky, no

to sa mu nepodarilo. Následne sa snažila poškodená dostať na balkón, no v balkónových dverách ju
obžalovaný opäť stiahol do bytu a zavrel dvere od balkónu. Poškodenej sa podarilo dostať zo zovretia
obžalovaného a utiecť ku vchodovým dverám bytu, ktoré sa snažila odomknúť a z bytu ujsť. Obžalovaný
ju ale znovu chytil za pyžamo a znemožnil poškodenej odísť z bytu. Poškodenej sa to podarilo na druhý
pokus, kedy vybehla z bytu spolu s telefónom.Byt, v ktorom býva obžalovaný spolu s poškodenou, sa nachádzal na prízemí bytového domu a oproti
ich bytu je ďalší byt, v ktorom bývajú manželia M. V. H. G., ktorý v predmetnej veci vypovedali v pozícii
svedkov.

Obžalovaný uviedol, že po tom čo zabránil poškodenej ujsť na balkón ona vybehla na chodbu bytového
domu, kde on išiel za ňou, a keď bežala dole schodmi, tak spadla ale už si nespomína ako presne
sa to odohralo. Následne ju dobehol a zobral jej telefón z ruky. Následne k nemu prišiel sused M. G.,
ktorý obžalovanému zobral telefón, dal ho poškodenej a obžalovaného držal. Poškodenej sa tak podarilo
dostať do bytu. Obžalovaný následne ušiel na záhradu bytového domu. Po chvíli dorazila na miesto

polícia a obžalovanému bola uložená bloková pokuta vo výške 30 Eur za spáchanie priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 (toto rozhodnutie bolo
neskôr zrušené rozhodnutím OO PZ Prešov - Sever, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora). Okrem
toho bol obžalovaný vzatý na psychiatriu, z ktorej bol na ďalší deň prepustený. Tvrdenia obžalovaného
o tom čo sa dialo na chodbe bytového domu potvrdzujú z časti výpovede poškodenej a svedkov.
Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že po tom čo sa jej podarilo dostať z bytu ju obžalovaný dobehol

na schodisku, kde ju sotil a ona si pri páde udrela zátylok na pravej strane hlavy o zábradlie. Vzápätí
sa dostali až ku vchodovým dverám bytového domu, kde sa poškodená snažila vrátiť späť do bytu, no
obžalovaný ju stále držal za pyžamo a následne ju za pyžamo stiahol na zem. Poškodená už bola z
celej situácie vyčerpaná a obžalovanému sa podarilo vytrhnúť jej mobil z rúk. V tom na krik poškodenej
vybehol na chodbu sused M. G. a chytil obžalovaného, ktorému vytrhol z rúk telefón, ktorý následne

odovzdal poškodenej a tá utiekla do bytu, kde sa pozamykala a zavolala pomoc. Po chvíli sused
obžalovaného pustil a odišiel naspäť do bytu. Obžalovaný následne búchal a kopal na dvere svojho
bytu, kde bola zamknutá poškodená a dožadoval sa aby mu otvorila.
Z výpovede svedka M. G. vyplýva, že dňa 17.07.2019 v čase okolo 00:30 bol doma spolu som svojou
manželkou, kde obaja spali. Zo spánku ho prebudil výkrik, ktorému najprv nevenoval pozornosť, no po

druhom výkriku už vstal z postele, obliekol sa a po tom čo počul ženský výkrik sa ponáhľal na chodbu
bytového domu, kde zbadal na schodišti pri vchodových dverách do bytového domu obžalovaného spolu
s poškodenou, ktorý sa naťahovali o telefón. Telefón mal v tom čase držať obžalovaný v jednej ruke
pričom s druhou rukou odstrkoval poškodenú. Nato svedok G. pribehol k obžalovanému, chytil ho a
povedal mu „Paľku sa ukľudni, nerob blbosti“. Po tomto zásahu prestali obžalovaný aj poškodená kričať,

a svedok sa opýtal poškodenej čo sa stalo. Poškodená mu opísala čo sa dialo a povedala, že telefón
potrebuje na to aby zavolala policajtov. Svedok následne zobral obžalovanému z ruky telefón a dal ho
poškodenej so slovami aby utekala do bytu a zamkla sa tam. Obžalovaný chcel utekať za poškodenou,
no svedok G. mu v tom zabránil a povedal mu nech radšej odíde preč z bytovky. V tom prišla na miesto
svedkyňa H. G., ktorá svojmu manželovi povedala nech už nechá vec tak a vráti sa domov. Po tom čo

ho pustil obžalovaný odišiel preč z bytovky.
Svedkovia vo veci, manželia G., vo svojich výpovediach potvrdili, že obžalovaný, keď je doma sa správa
normálne do momentu kým si nevypije. Prvých pár dní, keď sa vráti z práce v zahraničí domov je kľud,
no potom pije každý deň a v ich rodine preto často dochádza k hádkam.

Fotografie, ktoré boli vyhotovené dňa 17.07.2019 pri prehliadke tela poškodenej O. C., dokumentujú
krvné podliatiny na oboch rukách poškodenej. Tieto modriny mali vzniknúť s najväčšou
pravdepodobnosťou pri tom, ako sa poškodená snažila vymaniť zo zovretia obžalovaného A. C., resp.
pri tom ako obžalovaný nasilu ťahal poškodenú v rámci ich spoločného bytu.

Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatriaO..G.V.vzáverekonštatoval,žeobžalovanýA.C.včasespáchaniaskutkunetrpelduševnou
chorobou ani duševnou poruchou. V čase, keď došlo k spáchaniu skutku sa u obžalovaného jednalo
o jednoduchú opitosť (ebrieta simplex) stredného až ťažkého stupňa. Intoxikácia alkoholom znížila
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného, no toto zníženie bolo forenzne nepodstatné a

obžalovaný si aj napriek tomu uvedomoval trestnosť a nebezpečnosť svojho konania. Obžalovaný si
vlastným pričinením spôsobil zníženie rozpoznávacích a ovládacích funkcii, aj napriek tomu, že vedel
predpokladať z minulých skúseností, aký negatívny vplyv bude mať alkohol na jeho správanie. Zo
záverov ďalej vyplýva, že obžalovaný opakovane užíva alkohol v situáciách, ktoré môžu byť nebezpečné
pre spoločnosť (riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu), príbuzných a rodinu. Znalec zistil

u obžalovaného syndróm závislosti od alkoholu v treťom vývojovom štádiu alkoholizmu (v celkových
štyroch klasifikovaných podľa Jelineka). Z toho dôvodu obžalovaný nie je schopný dlhodobo abstinovať
od alkoholu bez odbornej pomoci. Naopak, znalec konštatoval, že u obžalovaného je vzhľadom
k jeho osobnostnej (alkoholickej) charakteropatii vysoko pravdepodobné, že by sa aj v budúcnostimohol dopustiť konania obdobného charakteru, akej sa dopustil v predmetnej veci. U obžalovaného
bola navyše zistená pridružená komplikácia pri syndróme závislosti od alkoholu v podobe mierneho
deficitu parciálnych neurokognitívnych funkcii, preto znalec navrhol, aby bola obžalovanému nariadená

ochranná protialkoholická liečba ústavnou formou. V prospech obžalovaného sú vyjadrenia znalca, ktorý
konštatoval, že ak po absolvovaní protialkoholickej ochrannej liečby bude obžalovaný spolupracovať,
dodržiavať liečbu, psychoterapeutické vedenie a životosprávu, bude dlhodobo abstinovať je predpoklad,
že sa zastaví progres degradácie neurokognitívnych funkcii a obžalovaný sa bude môcť zaradiť do
normálneho života.

Zo správy OO PZ Prešov - Sever vyplýva, že v priebehu roka 2019 boli policajti vyslaný do obce F.
Č.. XXX, k riešeniu konfliktov v rodine C. celkovo trikrát. Dňa 25.01.2019 bolo na mieste zistené, že
medzi manželmi C. došlo k hádke a slovnému konfliktu, pričom vec bola vybavená pohovorom na mieste
a nebolo prijaté žiadne oznámenie. Dňa 08.07.2019 bola vyslaná hliadka na vyžiadanie pracovníkov
RZP za účelom vykonania asistencie pri prevoze A. C. na psychiatrické oddelenie. Po príchode na

miesto hliadka zistila, že A. C. sa na mieste nenachádzal a ušiel na neznáme miesto. Ďalší zákrok
vykonaný nebola O. C. nepodala žiadne oznámenie. Posledný zákrok bol zo dňa 17.07.2019, kedy
došlo k spáchaniu predmetného skutku. O 00:50 hod. bola vyslaná hliadka do obce F. Č.. XXX, kde
oznamovateľkou bola poškodená O. C., ktorá oznámila, že ju napadol jej manžel A. C.. Po príchode
hliadky na miesto a vyťažení oznamovateľky bolo zistené, že k žiadnemu napadnutiu nedošlo, že došlo

iba k slovnej výmene názorov ohľadne telefónu, ktorý oznamovateľka odmietla dať obžalovanému.Za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bola A. C. uložená pokuta vo výške 30 Eur. Po tom ako na
miesto dorazila RZP, bol obžalovaný prevezený na psychiatrické oddelenie s asistenciou hliadky PZ.

Z prepúšťacej správy FNsP J. A. Reimana Prešov vyplýva, že obžalovaný bol viackrát hospitalizovaný

na psychiatrickom oddelení, naposledy dňa 17.07.2019, a to vždy z dôvodu nadmerného užívania
alkoholických nápojov.

Argument obžalovaného, že ho nahnevalo, že telefón, ktorý požadoval od poškodenej aby mu ho vydala
z dôvodu, že tento telefón je jeho majetok, ktorý kúpil a rovnako platí za jeho používanie o čom súdu

predložil potvrdenia, súd v žiadnom prípade nemohol akceptovať. Súd chce podotknúť, že obžalovaný
mal využiť zákonné prostriedky k získaniu svojej veci a neuchyľovať sa preto k páchaniu trestnej činnosti.

Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel vinu za spáchaný skutok, podľa súdu je s ohľadom
na vykonané dôkazy nepochybné, že obžalovaný A. C. iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo

konal a čin spáchal na chránenej osobe na svojej manželke.

Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu vydierania po stránke subjektívnej i objektívnej.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd mal za preukázané, že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku, sa obžalovaný A. C.,

dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, teda na blízkej osobe - manželke.Obžalovanému A. C. bol ukladaný trest vo vzťahu k zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného
zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 4 rokov do 10 rokov.

Pri ukladaní trestu súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 35 a § 37
Trestného zákona. Pri nezistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, mal súd uložiť trest v trvaní
4 (štyroch) rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, tak ako to vyplýva z ustanovení Trestného zákona.

V tomto prípade však súd dospel k záveru, že tu existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovení
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu spočívajúce v okolnostiach prípadu. Tento konkrétny
prípad sa vymyká z radu obdobných prípadov tým, ako je v súčasnej dobe prezentovaný postoj
poškodenej k spáchanému skutku. Poškodená už v prípravnom konaní, kedy bola vypočúvaná v
procesnom postavení svedka celkovo trikrát, no z toho iba raz vypovedala o predmetnom skutku a
to v deň, kedy došlo k spáchaniu trestného činu. Následne dňa 17.09.2019 a 02.03.2020 poškodená

využila svoje právo a vo veci nevypovedala s ohľadom na to, že v procesnom postavení obvineného
je jej manžel A. C.. Rovnako na hlavnom pojednávaní poškodená využila svoje právo a vo vzťahu k
obžalovanému odmietla vypovedať. Okrem toho na tunajší súd bol doručený dňa 16.07.2020 list, v
ktorom poškodená O. C. uvádza, že nakoľko sú s A. C. stále manželia, chce zrušiť podanie obžaloby
za trestný čin vo veci 3T/43/2020.V liste spomína maloletého syna M. (5 rokov), ktorý práve v tomto

veku najviac potrebuje otca. V deň, kedy došlo k spáchaniu trestného činu nemala na výber a preto
zavolala políciu. Neuvedomovala si, že to všetko bude mať tak závažné následky, a že jej manželovi
bude hroziť väzenie. Súd tento list považoval za snahu poškodenej vziať späť súhlas poškodenej,
ku skutku, ktorý spáchal jej manžel tak ako to umožňuje Trestný poriadok v ustanovení § 211 ods.
1. Vo vzťahu k trestnému činu vydierania však Trestný poriadok túto možnosť poškodenému nedáva

a v predmetnom ustanovení je výpočet trestných činov, pri ktorých je možné disponovať súhlasom
poškodeného striktne taxatívny. Súd aj s ohľadom na to, že poškodená nemá právnické vzdelanie
prihliadol na list poškodenej, v ktorom nepovažuje následok konania svojho manžela voči sebe alebo
svojej rodine za tak závažný aby trvala v pokračovaní trestného stíhania. Na hlavnom pojednávaní
bola súdu predložená správa o tom, že obžalovaný nastúpil dobrovoľne psychoterapiu v Ambulancii

klinickej psychológie I. vo FNsP J. A. Reimana Prešov. Z tejto správy vyplýva, že obžalovaný sa zúčastnil
na piatich sedeniach u psychológa v rozmedzí od marca 2020 do júla 2020. Obžalovaný sa zúčastnil
psychoterapii na liečenie závislosti od alkoholu, kde psychológ konštatoval kladný postoj pacienta k
veci a jeho abstinenciu v celom sledovanom období. Súd vníma tento postoj obžalovaného ako dobrý
začiatok liečby konštatovanej závislosti od alkoholu v treťom vývojovom štádiu alkoholizmu, avšak na

vyliečenie sa obžalovaného bude potrebné aby absolvoval ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou. Všetky spomínané okolnosti súd vyhodnotil vo vzájomnom celku a vo vzťahu k ukladanému
trestu ich vyhodnotil ako mimoriadne okolnosti prípadu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v
trvaní troch rokov, kedy je možné tento trest podmienečne odložiť, aby mohol obžalovaný svojej rodine
a spoločnosti dokázať, že dokáže viesť riadny život a vyhýbať sa konzumácii alkoholu.

Zo správy o povesti obce F., k osobe obžalovaného A. C. súd zistil, že obžalovaný sa správa na
verejnosti slušne, obecný úrad nezaznamenal žiadnu sťažnosť na obžalovaného. Obžalovaný býva
spolu s manželkou, dcérou a synom v bytovom dome. Obci sú známe napäté rodinné vzťahy nepriaznivo

ovplyvnené požívaním alkoholických nápojov obžalovaným.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný spáchal celkovo štyri
priestupky, kde sa dopustil porušenia viacerých ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z. o priestupkoch a

za tieto porušenia mu boli uložené finančné sankcie v rozmedzí od 20 do 70 Eur. V dvoch prípadoch išlo
o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v dvoch prípadoch išlo o porušenie pravidiel cestnej
premávky.

VregistritrestovmáobžalovanýA.C.doposiaľdvazáznamy.Vprvomprípadesajednáoodsúdenieešte
z roku 1994, kedy bol obžalovaný podmienečne odsúdený a v skúšobnej dobe sa osvedčil. V druhom
prípade ide o rozhodnutie Belgického justičného orgánu.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na mimoriadne okolnosti prípadu a obžalovanému
uložil podmienečný trest odňatia slobody. Súd tak konal hlavne z dôvodu, že poškodená začala riešiť

konfliktné správanie sa manžela už skôr, čo dokazujú aj správy OO PZ Prešov - Sever, kedy správanie
sa obžalovaného postupne eskalovalo a dospelo do trestného stíhania obžalovaného. Poškodená si
však hneď neuvedomila všetky následky, ktoré pre ňu a pre jej rodinu z trestného stíhania jej manžela
vyplývajú. Súd preto uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody a určil obžalovanému
skúšobnúdobuvtrvanítrochrokovsprobačnýmdohľadomnadsprávanímsaobžalovanéhovskúšobnej

dobe. Súd osobitne poukazuje na závery znaleckého posudku, kde bolo konštatované, že obžalovaný
bol v čase spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu a tento stav si privodil svojim pričinením.
Rovnako v predošlých prípadoch, ktoré boli riešené ako priestupky bol vždy pod vplyvom alkoholu.
Znalkyňa u obžalovaného konštatovala závislosti od alkoholu v treťom vývojovom štádiu alkoholizmu. Je
nepochybné, že hlavnou príčinou nevhodného správania sa obžalovaného je jeho závislosť od alkoholu
a preto súd obžalovanému zakázal požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky počas skúšobnej

doby. Samotný zákaz požívať alkoholické nápoje by bol však nedostatočný s ohľadom na konštatovanú
závislosť a preto súd obžalovanému A. C. uložil ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
Ak ústavné liečenie u obžalovaného splní svoj účel bude zmenené na ambulantné, prípadne bude
ukončené. Súd dáva obžalovanému možnosť aby preukázal, že vie abstinovať od alkoholu a súčasne
sa postarať o potreby svojej rodinu na slobode, avšak to všetko pod dohľadom probačného úradníka a

povinnosťou absolvovať ústavné protialkoholické liečenie. Takto uložený trest považuje súd za zákonný
a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok
generálnej prevencie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho

oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.