Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31Cbi/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118265310
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rejdovianová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118265310.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci

žalobcu IMAO electric, s. r. o., so sídlom 017 01 Považská Bystrica, Mládežnícka 108, IČO: 44 007 841,
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka č.: 19842/R, v zastúpení
JUDr. Marián Karásek, advokát, so sídlom 017 01 Považská Bystrica, M. R. Štefánika 136, IČO: 37 922
556,protižalovanémuCrossdefaultManagementGroup,k.s.,sosídlom81109Bratislava,Grösslingová
56, IČO: 45 462 801, značka správcu S1433, správca konkurznej podstaty úpadcu ETOP - TRADING,
a.s. „v konkurze", so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 300 314, zapísaný v
obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sa, vložka č.: 1074/S, v zastúpení JUDr.

Róbert Šimko, advokát, so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingová 56, o určenie pohľadávky proti
podstate, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“, so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016 vo výške 36.483,37 Eur
je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii z a m i e t a .

II. U r č u j e,že pohľadávka žalobcu uplatnená u žalovaného v konkurze vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/4/2013 úpadcu ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“, so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 300 314, vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016 vo výške 36.483,37
Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 04. 2018 domáhal určenia, že pohľadávka
žalobcu uplatnená v konkurze vedenom na úpadcu ako priznaná náhrada trov právneho zastúpenia
vyplývajúca z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05.
2016 vo výške 36.483,37 Eur, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/, in

eventum podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako správca konkurznej
podstaty úpadcu sa pri správe majetku úpadcu domáhal z dôvodu potreby speňaženia tohto majetku,
v konaní vedenom pred Okresným súdom Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 voči žalobcovi
zaplatenia sumy 1.683.449,76 Eur s príslušenstvom, z titulu nezaplatenia kúpnej ceny. Okresný súdPovažská Bystrica rozsudkom č.k. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016 žalobu zamietol a
žalovaného (v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 v postavení žalobcu) zaviazal na náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 36.483,37 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu (v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015

v postavení žalovaného) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.
8Cob/120/2016 - 189 zo dňa 07. 02. 2018 rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Na základe rozsudkov súdov, si žalobca listom zo
dňa 23. 03. 2018 uplatnil u žalovaného náhradu trov priznaných rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica ako pohľadávku proti podstate úpadcu. Žalovaný odpoveďou zo dňa 29. 03. 2018 zaujal vo veci

odmietavé stanovisko a žalobcom uplatnený nárok nepovažoval za pohľadávku proti podstate. Podľa
názoru žalovaného, zákon taxatívne špecifikuje jednotlivé druhy pohľadávok proti podstate a žalobcom
uplatnenú pohľadávku nie je možné subsumovať pod žiadnu z nich. Žalovaný neuznal právny dôvod a
výšku pohľadávky proti podstate a žalobcu vyzval na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu a výšky
pohľadávky proti podstate, v lehote 15 dní na príslušný súd. Žalovaný zároveň poukázal na ustanovenie
§ 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, v zmysle ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčene trovy účastníkov

konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním.

2. S dôvodmi neuznania pohľadávky ako pohľadávky proti podstate sa žalobca nestotožnil a v žalobe
uviedol, že právny dôvod a výška jeho pohľadávky je určená rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica a potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne. Rovnako poprel tvrdenie žalovaného, že

by sa malo jednať o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurze podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR,
ako trovy ktoré vznikli účastníkovi konania účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s
konkurzným konaním. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015, kde súd skonštatoval, že konanie sp. zn. 14Cb/255/2015
nie je konanie, ktoré súvisí s konkurzným konaním (viď napr. aj uznesenie NS SR sp. zn. 6 Ndc

33/2015). V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 6 Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011, kde Najvyšší súd
opiera svoju argumentáciu o rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo
veci German Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu Holland Binding BV, kde súd konštatuje, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu,
ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná

skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie
mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
Je nesporné, že žalovaný sa v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015, domáhal zaplatenia istiny a rovnako
je nesporné, že táto predstavovala autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a
nevyžaduje si ani začatie takého typu konania. Žalobca má za to, že ak by bol žalovaný v konaní sp.

zn. 14Cb/255/2015 úspešný, súd by mu okrem nároku, priznal aj nárok na náhradu trov konania. Takto
vzniknutápohľadávkabynebolaosobnýmpríjmomžalovanéhoakosprávcukonkurznejpodstatyúpadcu
ale príjmom konkurznej podstaty úpadcu. Tak potom a contrario musí platiť zásada, že ak žalovaný
spor prehral, priznaná náhrada trov konania sa má žalobcovi hradiť z konkurznej podstaty úpadcu.
Keďže pohľadávku vo výške 1.683.449,76 Eur, evidoval úpadca vo svojom účtovníctve, čo potvrdil

sám žalovaný v ním podanej žalobe v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 a žalobca pohľadávku úpadcu
dobrovoľne nesplnil (z dôvodu, že táto pohľadávka podľa jeho názoru zanikla, čo potvrdil de facto i de
iure OS Považská Bystrica), podal žalovaný voči žalobcovi žalobu. Z dôvodu, že žalobca pohľadávku
zaevidovanú v účtovníctve úpadcu dobrovoľne neplnil, žalovaný ako správca konkurznej podstaty,
bol povinný využiť všetky zákonné prostriedky na speňažovanie pohľadávky úpadcu, t.j. domáhať

sa vydania exekučného titulu na súde a po jeho vydaní viesť voči žalobcovi exekúciu a tak nútene
zabezpečiť speňaženie pohľadávky úpadcu z jeho účtovníctva. Týmto postupom vznikli žalovanému
na úkor podstaty úpadcu náklady speňaženia všeobecnej podstaty, spočívajúce v súdom uloženej
povinnosti na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi. Je preto nepochybné, že práve náhrada
trov právneho zastúpenia tvoriaca pohľadávku žalobcu je nákladom speňaženia všeobecnej podstaty,

resp. nákladom súvisiacim so správou konkurznej podstaty a táto je pohľadávkou proti všeobecnej
podstate. Žalobca v ďalšom vyjadril názor, že o jeho pohľadávke proti podstate sa v zmysle § 87 ods. 8
ZoKR, právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, preto jeho pohľadávka nie je sporná. Nakoľko však
žalovaný odmieta priznať, že žalobcom uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate a odkazuje
žalobcu, aby si uplatnil svoju pohľadávku len ako bežnú pohľadávku prihláškou, má žalobca za to, že

disponuje naliehavým právnym záujmom na určení, že jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate
v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) alebo písm. e) ZoKR.3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 21.
08. 2018 zotrval na neuznaní žalobcovej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. Podľa jeho

názoru zákon o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne definuje a špecifikuje jednotlivé druhy
pohľadávok proti podstate v rámci ich taxatívneho výpočtu v ustanovení § 87 ZoKR. Pohľadávku
uplatnenú žalobcom nemožno subsumovať pod žiadnu z nich. Žalovaný poukázal na komentár k
ZoKR dostupný na ASPI, v zmysle ktorého pohľadávka, ktorá hmotnoprávne vznikla počas konkurzu,
nie je však označená zákonom za pohľadávku proti podstate, t.j. nie je pohľadávkou proti podstate,

sa uplatňuje v konkurze prihláškou. Pohľadávka žalobcu, predstavuje náklady vzniknuté v súdnom
konaní žalobcovi za právne zastupovanie za účelom procesnej obrany proti žalobe žalovaného. Takéto
náklady nie je možné podľa názoru žalovaného označiť ani ako náklady na speňaženie konkurznej
podstaty a rovnako ani ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty. Správa a speňažovanie
konkurznej podstaty sú podľa ustanovenia § 40 ods. 2 ZoKR, typickými činnosťami, ktoré počas
konkurzu vykonáva správca a v súvislosti s ktorými vznikajú správcovi určité náklady. Náklady žalobcu

na právne služby vynaložené za účelom svojej procesnej obrany však takými nákladmi nie sú. Žalovaný
v ďalšom uviedol, že prípadný nárok správcu konkurznej podstaty na náhradu trov konania priznaný
správcovi v konaniach súvisiacich s konkurzom, nepredstavuje príjem konkurznej podstaty, ale slúži ako
kompenzácia nákladov vynaložených správcom. Žalovaný nerozporuje samotný právny dôvod a výšku
pohľadávky žalobcu, ale právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate,

teda samotný charakter pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate. Poradie pohľadávok proti
podstate (teda aj skutočnosť, či pohľadávka je alebo nie zaradená do zoznamu pohľadávok proti
podstate) sa podľa § 96 ZoKR, rieši až podaním námietok proti zostavenému zoznamu pohľadávok
proti podstate. Z toho hľadiska sa javí žaloba ako podaná predčasne. Na druhej strane je však zrejmé,
že nakoľko žalovaný neuznáva pohľadávku žalobcu ako pohľadávku proti podstate, tá nebude ani

zaradená do konečného zoznamu pohľadávok proti podstate v neskoršom štádiu konania, je preto
na právnom posúdení súdu, či žalobu pripustí, alebo ju zamietne ako podanú predčasne. Okrem
skutočností, že pohľadávka žalobcu podľa posúdenia žalovaného nespĺňa definičné znaky pohľadávky
proti podstate, jej ďalším dôvodom neuznania je aj skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktoré je ex
legevylúčenázuspokojeniavkonkurze.ŽalovanýsavkonanípredOkresnýmsúdomPovažskáBystrica

domáhalakosprávcakonkurznejpodstatyúpadcuzaplateniapohľadávkyúpadcuvprospechkonkurznej
podstaty, teda vymáhal peňažnú pohľadávku úpadcu tvoriacu majetok podliehajúci konkurzu. Nakoľko
správca vyhlásením konkurzu vstúpil namiesto úpadcu do všetkých právnych vzťahov, počas konkurzu
je oprávnený, ako i povinný vykonávať úkony za úpadcu, vrátane podávania žalôb na zachovanie,
resp. zvyšovanie majetkovej podstaty úpadcu. Rovnako možno konštatovať, že žalovaný si ako správca

konkurznej podstaty vymáhaním úpadcovej pohľadávky v predmetnom súdnom spore plnil zákonné
povinnosti vyplývajúce mu priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z dôvodu postavenia
žalovaného ako správcu konkurznej podstaty sa predmetné súdne konanie spravovalo zákonom o
konkurze a reštrukturalizácii. Účasťou správcu v konaní bola daná súvislosť tohto konania s konkurzom.
Takýto záver zaujal Najvyšší súd SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 1 Ndob 10/2010, 2 Ndob 36/2010, 5 Ndob

39/2010 a 3 Ndob 17/2008. S odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno konštatovať,
že za spory vyvolané konkurzom alebo súvisiace s konkurzom sa považujú aj spory začaté na návrh
správcu konkurznej podstaty, ktorých predmetom je domáhanie sa zaplatenia dlžnej pohľadávky voči
dlžníkovi. Takýmto sporom bol nepochybne aj predmetný spor.

4. Podaním zo dňa 10. 12. 2018 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného
vo vyjadrení zo dňa 08. 08. 2018 a uviedol, že jeho pohľadávku je možné považovať za pohľadávku
proti podstate. Sám žalovaný vo vyjadrení cituje komentár k ustanoveniu § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR z
ktorého je zrejmé, že pohľadávkou proti podstate sú náklady na právne služby, ako náklady súvisiace
so správou konkurznej podstaty, čím žalovaný de facto potvrdil vyjadrenia žalobcu. Žalobcom uplatnená

pohľadávka vznikla titulom priznania náhrady trov právneho zastúpenia (teda náklady za poskytnuté
právne služby právnym zástupcom žalobcu žalobcovi) v konaní sp. zn. 14Cb/255/2015 vedenou pred
Okresným súdom Považská Bystrica. Podľa názoru tohto súdu, tento spor nebol konaním, ktoré súvisí
s konkurzným konaním. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení
žalovaný a ktoré daný spor považujú za konanie súvisiace s konkurzným konaním, boli podľa tvrdenia

žalobcu prekonané rozhodnutiami NS SR sp. zn. 6 Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011 a sp. zn.
3 Ndob 4/2015 zo dňa 29. 04. 2015. Tvrdenie žalovaného o predčasnosti podanej žaloby, žalobca
poprel. Žaloba nebola podaná predčasne, nakoľko ako aj sám žalovaný uviedol, žalobcom uplatnená
pohľadávkanebolazahrnutádoaktuálnehopriebežnéhozoznamupohľadávokprotipodstate.Vzhľadomna doterajšie vyjadrenia žalovaného v súdnom konaní, ako aj v mimosúdnych konaniach je viac ako
isté, že žalovaný by žalobcovu pohľadávku nezahrnul ani do konečného zoznamu pohľadávok proti
podstate a preto podľa názoru žalobcu, nie je potrebné čakať, či žalovaný pohľadávku do rozvrhu proti

podstate zaradí alebo nezaradí. Naviac žalobca poukazuje na skutočnosť, že sám žalovaný vyzval
žalobcu na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR, v lehote 15 dní od doručenia jeho odpovede
s poučením, že v prípade nepodania tejto žaloby sa nebude na pohľadávku v konkurze prihliadať.
Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že sa jedná o pohľadávku, ktorá je ex lege vylúčená z
uspokojenia v konkurze. Tvrdenie žalobcu, že jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate možno

oprieť o uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/3060/2013 - 12 zo dňa 25. 11. 2013,
ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/55/2014 zo dňa
27. 01. 2015. V zmysle záverov vyššie uvedených rozhodnutí, z konštrukcie zákona o konkurze a
reštrukturalizáciinajmäprávnejúpravykonkurznejpodstatyjezrejmé,žekonkurznúpodstatutvorínielen
majetok úpadcu reálne vlastnený v čase vyhlásenia konkurzu, ale i taký majetok, ktorý v tom čase
existuje ešte len v potencionálnej rovine (napr. majetkové právo, o ktorého existenciu môže byť vedený

spor), alebo bude nadobudnutý až počas konkurzu (teda v čase po vyhlásení konkurzu, kedy spravidla
takéto navýšenie podstaty je závislé na aktivite správcu konkurznej podstaty). Z logiky tejto právnej
úpravy a najmä zo samotnej zákonom stanovenej povinnosti správcu konkurznej podstaty zúčastňovať
sa namiesto úpadcu konaní vedených podľa § 47 ods. 4 ZoKR potom vyplýva, že tak ako sa môže
konkurzná podstata vedením prípadného súdneho sporu začatého po vyhlásení konkurzu zvýšiť (napr.

prisúdením náhrady trov konania úspešnému správcovi konkurznej podstaty), rovnako sa môže i znížiť
(napr.takýmspôsobom,akovpredmetnejexekučnejveci,kedyvdôsledkuuloženiapovinnostisprávcovi
konkurznej podstaty neúspešnému v spore zaplatiť náhradu trov konania druhej strane sporu, tu vznikne
pohľadávka proti podstate, ktorá majetok do podstaty zmenšuje). Z uvedeného preto vyplýva, že ak
je v konaní začatom po vyhlásení konkurzu správcovi uložená povinnosť niečo uhradiť, nejedná sa

o pohľadávku voči správcovi (ktorú by bolo možné uspokojiť exekúciou na majetok správcu), ale ide
o pohľadávku voči úpadcovi (pohľadávku proti podstate), ktorá má byť veriteľovi uhradená v rámci
konkurzu.

5. Dňa 28. 01. 2019 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 10. 12. 2019 a umožnil

mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil
dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 CSP). Podaním zo dňa 01. 02. 2019 žalovaný uviedol, že
nie akékoľvek náklady na právne služby sú pohľadávkou proti podstate v zmysle ustanovenia § 87
ods. 2 písm. e) ZoKR. Za pohľadávku proti podstate možno považovať iba náklady, ktoré pri tejto
činnosti, t.j. pri spravovaní majetku úpadcu vynaložil správca. Náklady, ktoré vynaložil žalobca za

účelom svojej procesnej obrany proti žalobe správcu, nemožno považovať za náklady vynaložené na
správu majetku úpadcu. Pohľadávky proti podstate majú v rámci pravidiel uspokojovania pohľadávok
v konkurze zvýhodnené postavenie, nakoľko sa uspokojujú z výťažku zo speňaženia majetku úpadcu
prednostne pred inými pohľadávkami uplatnenými prihláškami. Takéto osobitné prioritné postavenie
zákon priznáva len striktne a úzko špecifikovanému okruhu pohľadávok. Zo zákonného vymedzenia

pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. a) a e) ZoKR) je zrejmé, že zákonodarca priznáva
uvedený status iba takým pohľadávkam, ktoré vznikli za účelom zachovania hodnoty majetku úpadcu (t.j.
správy majetku) a získania výťažku z tohto majetku (t.j. speňaženia majetku). Práve tento osobitný účel
odôvodňuje ich prednostné postavenie, t.j. právo ich uspokojenia z výťažku pred inými pohľadávkami.
Nakoľko pohľadávka žalobcu takouto pohľadávkou nie je, nemôže byť uspokojovaná v konkurze

úpadcu prednostne. Takýto postup by bol v rozpore nielen s výslovným znením zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, ale aj s jeho zmyslom a účelom (dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia
veriteľov prihlásených pohľadávok). Priznaním prioritného postavenia pohľadávke žalobcu v rozpore so
zákonom, by došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. Vo zvyšnej časti
žalovaný zotrval na svojom vyjadrení a argumentácii súdu predloženej dňa 08. 08. 2018. K rozhodnutiu

exekučného súdu sp. zn. 4Er/3060/2013 zo dňa 25. 11. 2013 žalovaný uviedol, že z jeho obsahu
je zrejmé, že predmetom nie je otázka určenia pohľadávky proti podstate, ale otázka, či možno voči
správcovi konkurznej podstaty viesť exekúciu, t.j. otázka pasívnej vecnej legitimácie správcu konkurznej
podstaty v exekučnom konaní. Rovnako negatívne stanovisko zaujal žalovaný aj voči rozhodnutiam
Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkázal žalobca, nakoľko podľa jeho názoru sú neaplikovateľné na daný

prípad.

6. Žalobca v podaní zo dňa 10. 12. 2018 a rovnako aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01. 02. 2019 súhlasili
s postupom súdu podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, t.j. s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.Na deň 24. 09. 2019 súd určil termín verejného vyhlásenia rozsudku, ktorý zverejnil v súlade so zásadou
verejnosti (čl. 14 základných princípom CSP) na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Okresného
súdu Banská Bystrica. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa žiadna zo sporových strán nedostavila.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to:
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 03. 2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 8Cob/120/2016 - 189 zo dňa 07. 02. 2018. Podaním žalobcu u žalovaného zo dňa 23.

03. 2018, ktorým si uplatnil súdom priznané trovy právneho zastúpenia ako pohľadávku proti podstate
úpadcu; odpoveď žalovaného zo dňa 29. 03. 2018, ktorou neuznal pohľadávku žalobcu a žalobcu
vyzvalnapodaniežalobypodľa §87ods.8ZoKR.Žalovanýzhodnesožalobcom,súdupredložilpodanie
žalobcu zo dňa 23. 03. 2018 a odpoveď žalovaného zo dňa 29. 03. 2018. Navyše súdu doložil
stanovisko žalobcu zo dňa 24. 04. 2018, ktorým si žalobca opätovne uplatnil pohľadávku proti podstate a
opätovné zamietavé stanovisko žalovaného zo dňa 04. 05. 2018 s príslušnými poštovými doručenkami.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento, pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav.

9. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 30/2014 zo dňa 13. 02. 2014, súd považoval za

zistené, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením sp. zn. 2R/4/2013 zo dňa 07.
02. 2014, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ETOP - TRADING, a.s. a za správcu konkurznej podstaty
ustanovil spoločnosť Crossdefault Management Group, k.s.

10. Pred Okresným súdom Považská Bystrica prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 14Cb/255/2015, v

ktorom správca konkurznej úpadcu uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.405.049,76 Eur
s príslušenstvom, z titulu nezaplatenia kúpnej ceny. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k.
14Cb/255/2015 - 161 zo dňa 04. 05. 2016, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/120/2016 - 189 zo dňa 07. 02. 2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 03. 2018,
žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávku žalobcu považoval za premlčanú v zmysle § 388 Obchodného

zákonníka. Druhým výrokom rozsudku, súd priznal úspešnému žalovanému (v tomto spore v postavení
žalobcu) právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 36.483,37 Eur, ktoré bol povinný žalobca
(správca konkurznej podstaty úpadcu) zaplatiť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

11. Žalobca si prostredníctvom právneho zástupcu písomne dňa 26. 03. 2018 uplatnil u žalovaného

správcu právo na úhradu pohľadávky proti podstate v súdom priznanej výške 36.483,37 Eur ako právo
na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu bolo priznané vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov.

12. Žalovaný reagoval na uplatnenie pohľadávky proti podstate žalobcom, zamietavým stanoviskom
a listom zo dňa 29. 03. 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 09. 04. 2018 uviedol, že právo na

náhradu trov právneho zastúpenia nemožno považovať za pohľadávku proti podstate, nakoľko nespadá
do taxatívneho výpočtu pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ZoKR. Žalovaný v ďalšom upriamil
pozornosť žalobcu na znenie § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR a vyzval žalobcu na podanie žaloby o
určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR.

13. Súd právny stav posúdil podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

Podľa § 87 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky
proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

Podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, pohľadávky proti všeobecnej podstate
sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady speňaženia všeobecnej podstaty,
rozvrhu a odmena správcu.

Podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, pohľadávky proti všeobecnej podstate
sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou konkurznej
podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane
pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.Podľa § 87 ods. 8 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak správca neuznáva právny dôvod alebo
výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15

dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo
výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu
včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze
neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo
po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa

tohto ustanovenia.

Podľa § 86 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, správca je povinný využívať všetky právne
prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania
odporovacieho práva podľa tohto zákona.

Podľa § 91 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014, speňažovaním sa rozumie prevedenie
všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia
veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení
z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

14. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci a príslušných zákonných ustanovení, súd daný
spor právne posúdil nasledovne.

15. Prvou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo posúdenie, či sa zo strany žalobcu
nejedná o predčasne podanú žalobu nakoľko skutočnosť, či pohľadávka je alebo nie je zaradená do

zoznamu pohľadávok proti podstate a otázka určenia poradia pohľadávky proti podstate, sa rieši až
podaním námietok veriteľa pohľadávky do 30 dní, odkedy správca zverejní oznam o zostavení zoznamu
pohľadávok proti podstate, postupom v zmysle § 96 ods. 3, 4, a 6 ZoKR. O určení poradia pohľadávky
proti podstate rozhodne súd uznesením, teda postupom odlišným ako je postup v zmysle § 87 ods. 8
ZoKR. Podľa názoru žalovaného, je žaloba podaná predčasne, ale posúdenie spadá do kompetencie

súdu. Žalovaný sa bránil tým, že na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZoKR, odkázal žalobcu práve
žalovaný v oznámení zo dňa 29. 03. 2018 s poučením, že v prípade zmeškania lehoty na podanie
žaloby nebude na pohľadávku žalobcu prihliadať. Z tohto dôvodu, žalobca podal žalobu v lehote 15 dní
od doručenia oznámenia na príslušný súd, s odôvodneným naliehavého právneho záujmu na určení
pohľadávky proti podstate.

16.Súddospelknázoru,žejeprávomžalobcudomáhaťsaurčeniapohľadávkyprotipodstate,užvtomto
štádiu konkurzného konania, t.j. pred zverejnením konečného zoznamu pohľadávok proti podstate. V
zákone o konkurze a reštrukturalizácii neexistuje ustanovenie, ktoré by žalobcovi bránilo takúto žalobu
podať a je primárnou úlohou súdu poskytovať stranám sporu rovnaké právo na súdnu ochranu. Súd sa

stotožnil s procesným útokom žalobcu v tom smere, že z negatívneho stanoviska žalovaného je viac ako
zrejmé, že pohľadávku proti podstate nezaradil do aktuálneho priebežného zoznamu pohľadávok proti
podstate a je jasné, že jeho pohľadávka by nebola zaradená ani do konečného zoznamu pohľadávok
proti podstate. Súd preto nevidí dôvod na to, aby aj naďalej zostával žalobca v stave právnej neistoty
a riskoval by tak zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky. Na základe skonštatovaných skutočností, dal

súd za pravdu žalobcovi, v tomto spore ho považoval za osobu s aktívnou legitimáciou, nakoľko jeho
pohľadávka proti podstate nebola správcom konkurznej podstaty uznaná. Za splnenú súd považoval
aj lehotu na podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 ZoKR, t.j. podanie žaloby do 15 dní od doručenia
výzvy správcu na podanie žaloby. Žalobca si pohľadávku proti podstate uplatnil podaním žalovanému
doručeným dňa 26. 03. 2018 (č.l. 28 obsahu spisu). Žalovaný odpoveďou doručenou žalobcovi dňa

09. 04. 2018 (č.l. 29 obsahu spisu) jeho pohľadávku proti podstate neuznal a odkázal ho na postup podľa
§ 87 ods. 8 ZoKR. Z prezenčnej pečiatky súdu na podanej žalobe je zrejmé, že žaloba bola podaná na
tunajší súd dňa 24. 04. 2018, t.j. v posledný deň na jej podanie. Vzhľadom k tomu, že žaloba smeruje
voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorý pohľadávku proti podstate neuznal, je zachovaná aj
pasívna legitimácia žalovaného.

17. Ďalšou spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami bolo posúdenie otázky, či sa v prípade
pohľadávky žalobcu - priznané právo na náhradu trov právneho zastúpenia, nejedná o pohľadávku
podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR, t.j. o pohľadávku ex lege vylúčenú z uspokojenia v konkurze. Podľavyššie uvedeného zákonného ustanovenia, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním,
ak zákon neustanovuje inak. Podľa procesného útoku žalobcu, sa nejedná trovy strany, ktoré jej

vznikli účasťou v konkurznom konaní alebo v konaniach s týmto súvisiacich. Konanie pred Okresným
súdom Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015, nemožno v žiadnom prípade považovať za konanie
súvisiace s konkurzným konaním, nakoľko žalovaný v postavení žalobcu sa tam domáhal zaplatenia
istiny a rovnako je nesporné, že táto žaloba predstavovala autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na
konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania. Okresný súd Považská Bystrica

v poslednom odseku odôvodneniu rozsudku konštatoval, že konanie sp. zn. 14Cb/255/2015 nie je
konaním ktoré súvisí s konkurzným konaním. Na podporu svojho tvrdenia, súdu citoval uznesenie
NS SR sp. zn. 6 Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011, ktorý svoju argumentáciu oprel o rozsudok
Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische
Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding BV.
Žalovaný vyššie uvedené skutkové tvrdenie žalobcu poprel a konanie vedené pred Okresným súdom

Považská Bystrica považoval za konanie súvisiace s konkurzným konaním, čo vyplýva z toho, že v
pozícii žalobcu vystupoval správca, ktorý v prospech konkurznej podstaty vymáhal peňažnú pohľadávku
úpadcu tvoriacu majetok podliehajúci konkurzu. Nakoľko správca vyhlásením konkurzu vstúpil namiesto
úpadcu do všetkých právnych vzťahov počas konkurzu je oprávnený, ako i povinný vykonávať úkony za
úpadcu, vrátane podávania žalôb na zachovanie, resp. zvyšovanie majetkovej podstaty úpadcu. Táto

povinnosťmuvyplývapriamozozákonaokonkurzeareštrukturalizácii.Žalovanýodkázalnarozhodnutia
NS SR sp. zn. 1 Ndob 10/2010, 2 Ndob 36/2010, 5 Ndob 39/2010 a 3 Ndob 17/2008, v zmysle ktorých sa
za spory vyvolané konkurzom alebo s konkurzom súvisiace, považujú aj spory začaté na návrh správcu
konkurznej podstaty, ktorých predmetom je domáhanie sa zaplatenia dlžnej pohľadávky voči dlžníkovi.

18. Úlohou súdu bolo posúdenie, či možno konanie vedené pred Okresným súdom Považská Bystrica
sp. zn. 14Cb/255/2015 o zaplatenie 1.405.049,76 Eur s príslušenstvom považovať za konanie, ktoré
súvisí s konkurzom vedenom na úpadcu a tým pádom, či je žalobcovi priznané právo na náhradu trov
právneho zastúpenia, pohľadávkou zo zákona vylúčenou z uspokojovania v konkurze. Z rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepochybné, že výklad pojmov „konania vyvolané

konkurzom“ a „konania súvisiace s konkurzom“ sa postupne vyvíjal a neustále vyvíja (viď napr. nález
ÚS SR III. ÚS 20/2018 zo dňa 23. 01. 2018). Názory prezentované v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, na ktoré odkazoval žalovaný v konaniach sp. zn. 1 Ndob 10/2010, 2 Ndob 36/2010, 5 Ndob
39/2010 a 3 Ndob 17/2008, boli prekonané práve uzneseniami NS SR sp. zn. 6 Ndc 33/2011 zo dňa
09. 11. 2011, sp. zn. 2 Ndc 3/2012 zo dňa 29. 02. 2012, ale aj uznesením na ktoré odkazoval žalobca

sp. zn. 6 Ndc 25/2011 zo dňa 13. 09. 2011. V uvedených rozhodnutiach najvyšší súd za konania
vyvolané konkurzom považuje konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§
32 ods. 6 ZoKR), konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3 ZoKR), konanie o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 53 a nasl. ZoKR), prípadne aj konanie o žalobe na

určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať
sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prípadne tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným
spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu,
prípadne úpadku. To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti správcu,

prípadne iné konania o náhradu škody v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Najvyšší súd vo
svojomrozhodnutíodkazujenarozsudokEurópskehosúdnehodvoraveciGermanGraphicsGraphische
Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding
BV. V zmysle záverov rozhodnutia, ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na
konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania, samotná skutočnosť, že správca

konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované
ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace. Z uvedeného teda
možno skonštatovať, že súčasná judikatúra Slovenskej republiky vykladá pojem „konania súvisiace s
konkurzom“ skôr reštriktívnym spôsobom iba v konaní, v ktorom hmotnoprávny základ nároku vyplýva
priamo z konkurzu.

19. Prihliadajúc na aktuálnu judikatúru, súd konanie, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom Považská
Bystrica sp. zn. 14Cb/255/2015 nepovažoval za konanie, ktoré by súviselo s konkurzom vyhláseným
na majetok úpadcu. Samotné konanie o zaplatenie pohľadávky by mohlo prebiehať aj bez vyhláseniakonkurzu na majetok úpadcu, nakoľko sa jednalo o žalobu na zaplatenie kúpnej ceny z uzatvorenej
kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. a) CSP a vyhlásenie konkurzu nie je podmienkou na vedenie konania
o splnenie povinnosti. Súd rozhodoval o hmotnoprávnych právach a povinnostiach strán sporu, ktoré

vyplývajú z Občianskeho a Obchodného zákonníka, nie zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Len samotná skutočnosť, že na strane žalobcu vystupoval správca konkurznej podstaty nepostačuje
na to, aby bolo toto konanie kvalifikované ako konanie súvisiace s konkurzom. Na podporu svojho
tvrdenia súd poukazuje aj na samotné rozhodnutie súdu v danej veci, kde Okresný súd Považská
Bystrica konštatoval, že konanie nie je konaním súvisiacim s konkurzom. Túto skutočnosť potvrdzuje

aj fakt, že konanie bolo vedené v súdnom registri „Cb“ a nie v registri „Cbi“, do ktorého sa v zmysle
vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy zapisujú podľa bodu C (súdny register obchodných
vecí), odsek 8 - spory vyvolané konkurzom alebo súvisiace s konkurzom. Vzhľadom na uvedené,
nemožno súdom priznanú pohľadávku žalobcu ako právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
36.483,37 Eur považovať za pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurze v zmysle § 100 ods. 2 písm.

a) ZoKR, pretože nevznikla ako trovy účastníka v konaní súvisiacom s konkurzom.

20. Poslednou spornou skutočnosť bolo posúdenie, či sa v prípade pohľadávky žalobcu na náhradu
trov právneho zastúpenia jedná o pohľadávku proti podstate a zakladá tak tejto pohľadávke
status prioritného postavenia s prednostným uspokojením pred ostatnými prihlásenými a zistenými

pohľadávkami nezabezpečených veriteľov. Žalobca zastával názor, že žalovaný inicioval konanie sp.
zn. 14Cb/255/2015 za účelom speňaženia pohľadávok úpadcu. Je nepochybné, že práve náhrada trov
právneho zastúpenia tvoriaca pohľadávku žalobcu je nákladom speňaženia všeobecnej podstaty (§ 91
ZoKR), resp. nákladom súvisiacim so správou konkurznej podstaty (§ 86 ZoKR) a táto je pohľadávkou
proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) in evetum písm. e) ZoKR. Žalovaný sa bránil tvrdením, že §

87 ZoKR, definuje a presne špecifikuje jednotlivé druhy pohľadávok proti podstate a pohľadávku žalobcu
nie je možné priradiť k žiadnej z nich. Náklady na právne služby patria tiež medzi náklady súvisiace so
správou konkurznej podstaty, ale sú to len tie náklady právnej služby, ktoré pri tejto činnosti, pri správe
majetku úpadcu, vynaložil správca a nie ktoré vynaložil žalobca za účelom procesnej obrany proti žalobe
správcu.

21. Pod „správou majetku úpadcu“, je potrebné v zmysle § 86 ods. 2 ZoKR rozumieť, činnosť
správcu, ktorý je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových
práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Právnym
účinkom vyhlásenia konkurzu o. i. je, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a

povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádza na správcu konkurznej podstaty
Na to nadväzuje oprávnenie správcu, ktorý po vyhlásení konkurzu môže začať súdne a iné konania,
ktoré sa týkajú majetku patriaceho do konkurznej podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť
uspokojené z tohto majetku. Činnosť správcu má predovšetkým smerovať k naplneniu konečného cieľa
konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do podstaty a pomerné uspokojenie pohľadávok

konkurzných veriteľov, pričom pri výkone svojej funkcie je správca povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou. To však neznamená, že pri výkone funkcie správca robí len úkony, ktoré sú priamo
úkonmi speňaženia (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 04. 08. 2011, sp. zn. 2Ndob 36/2010).
Vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu, je tak potrebné chápať ako správu majetku
podliehajúceho konkurzu. Preto podľa názoru súdu, v prípade ak by v takomto spore bol správca

úspešný, okrem prisúdeného nároku by mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov
konania, o ktoré by sa konkurzná podstata navýšila. V opačnom prípade, teda neúspechu správcu,
vzniká právo na náhradu trov konania protistrane a preto logickým dôsledkom je aj zníženie konkurznej
podstaty úpadcu o trovy priznané protistrane. Preto ak vznikla žalobcovi pohľadávka na trovy súdneho
konania po vyhlásení konkurzu v súvislosti s tým, že správca voči nemu v danom spore vymáhal

majetkové právo podliehajúce konkurzu, tak túto pohľadávku je potrebné v zmysle § 87 ods. 2
ZoKR považovať za pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti so správou konkurznej podstaty a preto je
pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR.

22. Žalobca sa eventuálne domáhal určenia, že jeho pohľadávka na náhradu trov právneho zastúpenia

je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR, t.j. súvisí so speňažovaním
všeobecnej podstaty. Pojem „speňažovanie majetku“, je definovaný zákonodarcom ako prevedenie
všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia
veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plneníz úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti (§ 91
ods. 1 ZoKR). Podľa názoru súdu, je pod speňažením potrebné chápať už skôr situáciu, kedy správca
zrealizuje prevedenie majetkového nároku úpadcu na finančnú hotovosť, ktorá zodpovedá hodnote

úspešne uplatneného nároku tým, že získa exekučný titul, ktorý následne vymáha v exekučnom konaní.
A práve trovy, ktoré by vznikli správcovi napr. v exekučnom konaní, pri vymožení súdom priznanej
pohľadávky úpadcu, by podľa názoru súdu predstavovali pohľadávku proti podstate, ktorá súvisia so
speňažovaním majetku podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR.

23.Nazákladeuvedeného,nakoľkopohľadávkaprotipodstatenemôžesúčasnenapĺňaťdefiničnéznaky
podľa § 87 ods. 2 písm. a) a aj e) ZoKR, sa súd priklonil skôr k názoru, že súdne konania, ktoré vedie
správcakonkurznejpodstatyzaúčelomvymoženiapohľadávokúpadcu,jemožnévymedziťakokonanie,
ktoréjesprávouúpadcovhomajetku,pretožejespojenésúčasťousprávcuvsúdnychsporochzaúčelom
vymoženia majetkových práv, ktoré nemožno považovať za bezprostredne úkony speňažovania a so
speňažovaním len súvisia tým, že vytvárajú podmienky na speňažovanie, alebo ich zlepšujú.

24. Súd po zhodnotení skutočností zistených z obsahu spisu dospel k názoru, že žaloba žalobcu
je dôvodná v časti o určenie, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87
ods. 2 písm. e) ZoKR. Súdne konania, ktoré vedie správca konkurznej podstaty za účelom vymoženia
pohľadávok úpadcu je možné vymedziť ako konania, ktoré súvisia so správou úpadcovho majetku. Ak

úspešnej strane sporu v súvislosti s týmto konaním, ktorého účelom je správa majetku úpadcu vzniknú
náklady v podobe trov súdneho konania, ide o pohľadávku v súvislosti so správou majetku a preto o
pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. e) ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2014.

25. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k názoru o existencií okolností, ktoré opodstatňovali žalobcov

petit v druhej navrhovanej eventualite, súd prvý petit žaloby o určenie, že žalobcova pohľadávka je
pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. a) ZoKR, zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods.
1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania,
pričomovýškenáhradytrovkonaniarozhodnevzmysle§262ods.2CSP,poverenývyššísúdnyúradník,

voči rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).