Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. jún 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Ek/612/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121252547
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121252547.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí
komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, práv. zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, v mene ktorej koná JUDr. Michal Gallo, konateľ
a advokát, proti povinnému: František I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX L., o
vymoženie 96,94 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 19Ek/612/2021 zo dňa 11. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/612/2021 zo
dňa 11. 03. 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26. 02. 2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 96,94 Eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu -

výkaz daňových nedoplatkov sp. zn.: OE/GAS/120/071931 zo dňa 08. 01. 2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 01. 2015 (ďalej len „exekučný titul“). Oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/612/2021 zo dňa 11. 03.

2021 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), v časti vymoženia iných trov - paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,-Eur,
pretože zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom. Vyššia súdna úradníčka
svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie s poukazom na
§ 9 ods. 3 ZoUNEK uplatnil k vymoženiu aj sumu 42,-Eur titulom paušálnych trov starej exekúcie.

Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK však v starej exekúcii paušálne trovy znáša oprávnený a súčasne v zmysle
§ 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. S prihliadnutím na uvedené
skutočnosti konštatovala, že ZoUNEK neobsahuje právnu úpravu, na základe ktorej by oprávnený
mohol v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť sumu zaplatených trov
starej exekúcie a trov právneho zastúpenia. Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK pozitívnym spôsobom

vymedzujelenjedinýzákonnýnároknanáhradutrovoprávnenéhovnovomexekučnomkonanívprípade
podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok, v čoho
dôsledku všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. K
dôvodovej správe k ZoUNEK, na ktorú odkázal oprávnený, vyššia súdna úradníčka uviedla, že dôvodová
správa je dokument, ktorý má ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam navrhovanej novej právnej
úpravyamátaksvojušpecifickúúlohuprilegislatívnomprocese;dôvodovásprávavšakniejeprameňom

práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná. Súd by síce mal v sporných prípadoch pri
výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná, prihliadať aj na zámer zákonodarcu (ktorý jevyjadrený napr. aj v dôvodovej správe), avšak v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových
pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je
dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať oprávnenému pri opätovnom

podaní návrhu aj náhradu iných trov, ktoré mu vznikli, zakomponoval by túto skutočnosť aj do znenia
zákona, čo sa však nestalo, naopak, explicitne vylúčil možnosť oprávneného nárokovať si akékoľvek iné
výdavky okrem zaplateného súdneho poplatku.

3. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,

ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. V podanej sťažnosti poukázal na § 6 ods. 1 a ods. 2 ZoUNEK, na § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka a na čl. 20 Ústavy SR s tým, že zákonodarca prijatím ZoUNEK zaviedol
retroaktívne nútené obmedzenie práva selektívne vybraných veriteľov domáhať sa vymoženia svojich
pohľadávok bez akejkoľvek primeranej náhrady (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), ale naopak títo veritelia
musia znášať ďalšie náklady, spojené s týmto krokom zákonodarcu. Zákonodarca zrejme v snahe o

určité „vyváženie“ vzniknutej situácie v dôvodovej správe k § 6 predmetného zákona uvádza: „Celkové
trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej
exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych
trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej len „paušálne
trovy"), ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z

pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhradu iných
trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša
oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa
stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená
to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich

náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V prípade ak by nemal možnosť
(tak ako to tvrdí súd v napadnutom uznesení) v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie požadovať
od povinného náhradu paušálnych trov starej exekúcie, (ktoré znášal nie vlastným zavinením) ako
príslušenstva vymáhanej pohľadávky, bolo by ustanovenie § 6 ZoUNEK celkom zjavne v rozpore s
Ústavou SR. Oprávnený sa v závere sťažnosti taktiež odvolal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR

sp. zn.: IV.ÚS 160/2020 zo dňa 13. 05. 2020, kde Ústavný súd v závere poukázal na skutočnosť, že
oprávnený si môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov
starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Z uvedených dôvodov oprávnený žiadal
sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. V dôsledku podanej sťažnosti zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v
medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k
záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.11. Súd prvej inštancie sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia
súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie čiastočne zamietla, a preto naň v podrobnostiach
odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom

vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami
oprávneného.

12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,
že vyššia súdna úradníčka rozhodla správne, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti

vymoženia trov starej exekúcie oprávneného vo výške 42,-Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku zamietla s poukazom na § 9 ods. 3 ZoUNEK, v zmysle ktorého oprávnený okrem náhrady
súdneho poplatku za podanie opätovného návrhu na vykonanie nemá nárok na náhradu trov spojených
s jeho podaním, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený.
Ustanovenie § 6 ods. 3 ZoUNEK je v danom zákone uvedené takým jednoznačným spôsobom, že nie
je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na dôvodovú

správu k nemu. Dôvodová správa totiž nie je pre súd záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce
zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré
je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu, upravený vôbec nie je.

13. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že oprávnený nedisponuje
exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,-Eur voči povinnému, a preto paušálne náklady súdneho
exekútora spojené so zastavením starej exekúcie (ktoré mu oprávnený už uhradil) nemôže pri
opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovať nielen podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK,

t.j. zo zákona ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie resp. ako
príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým s poukazom
na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo základných zásad exekučného
konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu,
uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Oprávnený nedisponuje exekučným

titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným
titulom súdneho exekútora voči oprávnenému a nie oprávneného voči povinnému. Rovnako, pokiaľ
by oprávnený uvedený nárok uplatňoval voči povinnému ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, potom ani k takémuto príslušenstvu nedisponuje oprávnený spôsobilým
exekučným titulom voči povinnému. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú

príslušenstvom pohľadávky skôr než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Exekučný súd nemôže
akceptovať ako „exekučný titul“ zamýšľané zámery predkladateľa návrhu zákona uvedené v Dôvodovej
správe k zákonu, ktoré zákonodarca (poslanci Národnej rady SR) nezahrnul do ustanovení samotného
zákona. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti potom dospel k záveru, že v časti sumy zamietnutej
napadnutým uznesením oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by

bolo možné viesť exekúciu voči povinnému.

14. Pre súd prvej inštancie je pochopiteľná právna argumentácia oprávneného poukazujúca na
disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka pri zastavení starých exekúcií (t.j. začatých za účinnosti
právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom, t.j. proti

vôli veriteľa ako oprávneného, ktorý ako jediný má právo disponovať podaným návrhom na vykonanie
exekúcie. Súd ale musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK či iných právnych predpisov tak, ako
ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov, a to napriek tomu, že ako naznačil
oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej strane, rešpektujúc očakávania
oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje aj na to, že už aj v súčasnosti

platná a účinná právna úprava exekučného konania časovo ohraničuje trvanie exekúcie voči povinnému,
pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie
opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však zákonodarca priznal vo
vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§ 9 ods. 3 ZoUNEK).

15. K odvolávaniu sa oprávneného na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.: IV. ÚS 160/2020 zo
dňa 13. 05. 2020 súd ešte podotýka, že v odôvodnení predmetného rozhodnutia Ústavného súdu
SR, ktorým odmietal ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, okrem iného uviedol: „Zmyslom
a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch,kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v
konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného
konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou exekučného poriadku, ale samostatným zákonom,

ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Zákon č. 233/2019
Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať
za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy
exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch
obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do

31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.).“ Aj z
uvedeného je zrejmé, že vecným dôvodom zastavenia starých exekúcií bolo riešenie neúnosnej situácie
na exekučných súdoch, a to aj zadefinovaním nemajetnosti povinného. Ak teda oprávnený poukazuje
na vyššie citované uznesenie Ústavného súdu, ktorý v závere poukázal na skutočnosť, že oprávnený si
môže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie
ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky, súd uvádza, že možnosť uplatnenia náhrady trov starej

exekúcie v opätovnom návrhu ešte automaticky nepriznáva oprávnenému právo na jej uspokojenie,
na čo už vôbec nepostačuje konštatovanie Ústavného súdu SR v dotknutom uznesení v závere jeho
odôvodnenia, ktoré v žiadnom prípade nemožno vnímať ako ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít. Rovnako tak súd v súvislosti s vyššie uvedeným poznamenáva, že predmetom konania
pred Ústavným súdom SR v danej veci ani len nebolo riešenie otázky oprávnenosti nároku na náhradu

paušálnych trov starej exekúcie. Exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči
povinnému, upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora
voči oprávnenému, iba na základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak
by mal zákonodarca taký úmysel, ako to tvrdí oprávnený, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného
zákonaZoUNEK,čovšakneurobil.Preto,akbyexekučnýsúdpostupovalvexekučnomkonanívedenom

voči povinnému, aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu
svedčiaceho v prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v
rozpore s ďalšími ustanoveniami Exekučného poriadku.

16. Napokon súd prvej inštancie ešte dopĺňa, že náklady, ktoré vznikli oprávnenému v súvislosti so

zastavením starej exekúcie, si má znášať sám oprávnený aj z toho dôvodu, že v konečnom dôsledku bol
s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd prvej inštancie by preto
pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu nepovažoval za legitímne prenášanie nákladov
spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného, pokiaľ oprávnený nie je s
vedením exekúcie úspešný.

17. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nutné konštatovať, že oprávnený nedisponuje
exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie trov starej exekúcie vo výške 42,-Eur, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil, vyššia súdna úradníčka rozhodla správne, keď návrh
na vykonanie exekúcie v uvedenej časti zamietla, a preto súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/612/2021 zo dňa 11. 03. 2021 ako nedôvodnú
zamietol v celom rozsahu.

18. Pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35
ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov

tohto konania, a preto súd prvej inštancie o trovách sťažnostného konania nerozhodoval (porovnaj napr.
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).