Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010132
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820010132.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. júna 2021 prejednal
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovanej

U. M., predtým N.,

nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom O., Y. nad O. XXX, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí
neprítomnej,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/28/2020 zo dňa 06.10.2020 a takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bola obžalovaná U. N. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodená spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp. zn. 2Pv 531/19/3307 zo dňa 10.03.2020 pre
pokračovacíprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a),b)Tr.zák.spoukazom
na §§ 138 písm. a) a 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 24.12.2019 v čase okolo 14:00 hod. v rodinnom dome na adrese U. XXX/XX, Y. X., na chodbe do
kuchyne pristúpila k poškodenému - jej manželovi Z. N. približne na vzdialenosť dvoch metrov, v ruke
pri tom držala kuchynský nôž a povedala mu: „raz ťa aj tak zabijem“, pričom k zraneniu poškodeného
nedošlo,

2/dňa28.12.2019vpresnenezistenomčasepribližnepo13:00hod.vrodinnomdomenaadreseU.XXX/
XX, Y. X., vošla do kuchyne, odkiaľ si zo zásuvky pod sporákom vzala nôž, začala ho brúsiť kamenným
pilníkom a začala kráčať smerom k zamknutým dverám poškodenej - jej dcéry Y. N. a nahlas je povedala:
„ty špina zabijem ťa“, pričom k zraneniu poškodenej nedošlo,

pričom tieto konania a vyhrážky zabitím vzbudili u poškodených Z. N. a Y. N. dôvodnú obavu o ich život

a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaná stíhaná.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovanej. V jeho písomných
dôvodoch uviedol, že výrok napadnutého rozsudku považuje za rozporný s ustanoveniami §§ 2
ods. 12 a 168 ods. 1 Tr. por., nakoľko pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne a
tieto vyhodnotil nesprávne, značne jednostranne v prospech obžalovanej. Konštatovanie súdu prvého

stupňa, že po vykonanom dokazovaní sa vytvorili dve skupiny dôkazov, považuje za nelogické.
Samotná výpoveď obžalovanej netvorí skupinu dôkazov a iné vykonané dôkazy ju nepotvrdzovali, banaopak ju vyvracali. Jej výpoveď považuje preto len za jej účelovú obranu. Poukázal na výpovede
obidvoch poškodených, ktoré dostatočne preukazujú spáchanie stíhaných skutkov. Tieto výpovede
mal súd prvého stupňa vyhodnotiť v kontexte celého priebehu stíhaných skutkov, ktorých podstatou

bolo prednesenie verbálnych výrokov so zbraňou, ktoré u poškodených vzbudili dôvodnú obavu o ich
život a zdravie. Súdom prvého stupňa konštatované rozpory vo výpovediach poškodených považuje
za nepodstatné. Výpoveď poškodenej Y. N. bola zároveň v celom rozsahu potvrdená výpoveďami
ďalších 2 svedkov - príslušníkov PZ. Pokiaľ ide o motív konania obžalovanej, podľa znaleckého
psychiatrického posudku bola obžalovaná pod tlakom dlhodobého stresu a pocitu bezmocnosti voči

vzťahovým problémom v rodine, čo u nej spôsobovalo neurotické napätie a zlú kontrolu afektov počas
konfliktov, čo vyústilo do podoby spáchania obidvoch stíhaných skutkov. Tie mali navyše gradujúcu
tendenciu - išlo nielen verbálne ataky, ale tieto boli aj zvýraznené možnosťou použitia zbrane (noža).
Dodal,ževdôsledkunesprávnehoaneúplnéhovyhodnoteniaspomenutéhoznaleckéhoposudkusúdom
prvého stupňa je po zrušení veci a jej vrátení na nové prejednanie potrebné doplniť dokazovanie
osobným výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní, aby mal súd prvého stupňa možnosť reálne

zhodnotiťaoveriťjehozávery,ktorýmsadoposiaľnevenoval.Navrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutý
rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. a aby vec podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril poškodený. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím

súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že obžalovaná sa v minulosti niekoľkokrát vyjadrila, že keby ho
zabila, mala by pokoj. Tiež zostalo opomenuté, že obžalovaná cca pred 3 rokmi naháňala dcéru s
nožom. Rovnako súd prvého stupňa zle vyhodnotil výpovede obžalovanej a poškodenej, pretože nie je
pravdou, že dcéra mala ísť k obžalovanej cez sviatky po skutku zo dňa 24.12.2019. Boli dohodnuté ešte
pred sviatkami, pričom uvedené súd prvého stupňa skonštatoval tak, že dcéra mala ísť na návštevu

k obžalovanej napriek skutku, ktorý sa udial dňa 24.12.2019. Obžalovaná zároveň vedela, že dňa
28.12.2019 nebol doma on ani ich syn, pretože si to u neho overovala telefonicky.

K vyjadreniu poškodeného a k odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila aj obžalovaná
prostredníctvom obhajcu. Uviedla, že pri rozhodnutí o jej oslobodení spod obžaloby súd prvého stupňa

postupoval v súlade so zásadou in dubio pro reo na základe vzájomne si odporujúcich nedôveryhodných
výpovedí poškodených. Poukázala v tomto smere aj podporne na výpovede príslušníkov PZ a svoju
konzistentnou výpoveď počas celého trestného konania, vrátane jej „nelogickej“ a náhlej motivácie
k tomuto skutku (nekomunikácia s poškodeným počas 2 rokov, zabezpečené nové bývanie, vzťah
s priateľom). Záverom uviedla, že poškodený Z. N. bol pred 14 dňami zadržaný pre nebezpečné

vyhrážanie sa dcére - poškodenej Y. N. a bol dočasne vylúčený z užívania nehnuteľnosti, kde spolu
žili. Zároveň mu boli odobraté zbrane, ktoré mal v legálnej držbe. Aj tieto skutočnosti majú dopad na
posudzovanievierohodnostivýpovedepoškodenéhovtejtotrestnejveciazároveňpodporujújejtvrdenia
o vzťahoch v rodine a o osobe poškodeného.
Verejné zasadnutie o odvolaní bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej, a to pri splnení všetkých

zákonných podmienok. Obžalovaná písomne požiadala odvolací súd, aby verejné zasadnutie vykonal
v jej neprítomnosti. Prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrvala
na písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora. Obhajkyňa obžalovanej navrhla, aby
odvolacísúdodvolanieprokurátorapodľa§319Tr.por.akonedôvodnézamietol.Obhajkyňaobžalovanej
navrhla na verejnom zasadnutí aj doplniť dokazovanie oboznámením listu od syna obžalovanej U. N.

zo dňa 08.05.2021, ktorý jej tento zaslal poštou.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení
vykonaných dôkazov, a to značne jednostranne v prospech obžalovanej, v čom videl pochybenia v
zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Prokurátor ďalej navrhol zrušiť napadnutý rozsudok aj z dôvodu
podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že navrhol, aby po vrátení veci na nové prejednaniea rozhodnutie bol pred súdom prvého stupňa osobne vypočutý znalec psychiater k vypracovanému
znaleckému posudku na obžalovanú. Prokurátor napokon navrhol zrušiť napadnutý rozsudok aj z
dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., avšak z jeho odvolania jasne nevyplýva, ktoré ustanovenie

Trestného zákona malo byť napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa porušiť.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťvprvomradenato,žepodľa§2ods.12Tr.por.súdhodnotí
vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral. Trestný poriadok pritom

neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti
a ani váhu jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa jeho
názoru správne zistený, môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na to, v ktorých smeroch
sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny k

spôsobu hodnotenia dôkazov.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel ale aj odvolací súd k záveru, že
vykonané dôkazy bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaná
stíhaná - § 285 písm. a) Tr. por. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zamietol aj návrh obhajkyne

obžalovanej na doplnenie dokazovania prednesený na verejnom zasadnutí.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania sa vytvorili dve skupiny
dôkazov. Na jednej strane sú to dôkazy svedčiace pre záver, že sa obžalovaná dopustila skutkov
uvedených v obžalobe (výpovede oboch poškodených a na ne nadväzujúce výpovede príslušníkov PZ,

avšak len „z druhej ruky“). Na druhej strane ide o výpoveď obžalovanej, ktorá spáchanie stíhaných
skutkov od začiatku trestného stíhania popierala. Tu je však potrebné dodať, že výpoveď obžalovanej
v podstatnej okolnosti čiastočne podporovala aj výpoveď samotného poškodeného Z. N.. Išlo o tú
okolnosť, že obžalovaná a poškodený sa spolu minimálne od júla 2018 nerozprávali, nekomunikovali a
neboli medzi nimi ani žiadne hádky.

Aj odvolací súd je toho názoru, že na spáchanie stíhanej trestnej činnosti nemala obžalovaná prakticky
žiaden relevantný motív. Obžalovaná bola v danom čase už pevne rozhodnutá potichu „odísť“ zo
spoločnejdomácnosti,nakúpilaaobjednalasiajvecipotrebnépresvojunovúvlastnúdomácnosťanašla
si novú známosť. Aj s poškodenou Y. N. mala predtým dobrý vzťah, čo potvrdili aj obidvaja poškodení.

Potom sa javí ako značne nelogické, aby sa obžalovaná bez „významnejšieho“ konfliktu, ktorý by mohol
byť u nej spúšťačom agresívneho správania, mala poškodenému vyhrážať smrťou.

Nemenej významná je v smere hodnotenia vierohodnosti výpovede poškodeného Z. N. aj jeho možná
motivácia k nepravdivej výpovedi pokiaľ ide o jeho tvrdenia, že nevie, kto sa bude starať o ich syna (o

ktorého je potrebné sa starať pre jeho zdravotný stav), a ako mohla obžalovaná ich (už dospelé) deti
pripraviť o spoločné vianočné sviatky. Pritom obžalovaná uvádzala, že o tejto skutočnosti ich spoločné
deti vopred informovala (dala im dokonca skôr aj vianočné darčeky), ktorá skutočnosť vyplynula aj
z výpovedí obidvoch poškodených. Poškodeného Z. N. vtedy „postavila pred hotovú vec“, nakoľko
mu úmysel odísť na vianočné sviatky zo spoločnej domácnosti vopred neoznamovala. Naviac dňa

24.12.2019, napriek vôli odísť na vianočné sviatky mimo spoločnej domácnosti, pripravovala rodine aj
štedrovečernú večeru.

Správne súd prvého stupňa, teda v prospech obžalovanej, vyhodnotil zjavné rozpory vo výpovediach
obidvoch poškodených o priebehu skutku v bode 1/ v súvislosti s tým, ako sa mal do rúk obžalovanej

dostať kuchynský nôž.

Aj pokiaľ ide o skutok v bode 2/, súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval podľa názoru
odvolacieho súdu správne a zákonne. Podstatným v danom smere bolo najmä zistenie, že poškodená
Y. N. bola podľa svojej vlastnej výpovede v čase prítomnosti obžalovanej v dome vo svojej izbe, ktorá

je vo vzdialenosti asi 6 metrov od kuchyne a ktorú uzamkla, pričom dvere do nej boli plné, teda nebolo
možné cez ne vidieť. Aj napriek tomu poškodená vypovedala, že obžalovaná po príchode do domu z
prvej zásuvky spod šporáku vytiahla nôž aj osličku, začala ňou brúsiť nôž a nadávala: „...špina, sviňa...“,
ale rozprávala sa sama so sebou. Potom mala obžalovaná ísť za ňou do jej izby a povedať slová:„Špina, zabijem ťa“, avšak toto z izby nevidela a nevidela ani to, či mala obžalovaná vtedy v ruke nôž.
To poškodená len usudzovala z toho, čo obžalovaná vtedy hovorila a že počula brúsiť nôž a jej chôdzu.
Keďžesaobžalovanejneprihovorilaavôbecsanestretliz„očídoočí“,nebolodostatočnepreukázané,že

by obžalovaná mohla mať skutočne vedomosť o tom, že sa v dome nachádza aj poškodená. Poškodená
vypovedala aj to, že obžalovaná telefonovala predtým jej bratovi a pýtala sa ho len na to, či je doma otec
(poškodený). Teda obžalovaná nechcela vedieť, či je doma aj ona. Potom prednesenie vyhrážok bez
uvedenia osoby, ktorej sú adresované, a naviac za situácie, že obžalovaná nemusela mať ani vedomosť
o prítomnosti dcéry v dome, je samo osebe nepostačujúce pre vyslovenie viny obžalovanej pre tento

skutok.

Odvolací súd preto sumarizuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne
vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne,
logicky a aj presvedčivo odôvodnil. Pritom platí, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn
priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich

dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky zákonné skutkové okolnosti a
usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok a že ho spáchal obžalovaný. V prejednávanej veci takýto stav vôbec nenastal v prípade
obidvoch obžalobných skutkov.

Odvolací súd z pohľadu vyššie uvedeného záveru poukazuje na základnú zásadu trestného konania
in dubio pro reo, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Použitie tejto
zásady prichádza do úvahy najmä vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli o dokazovanej skutočnosti trvajú
aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému

zisteniu skutkového stavu danej veci, v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval súladne
aj z pohľadu tejto zásady, pretože nebola vylúčená možnosť iného záveru, ako o vine obžalovanej.

„Usvedčujúce“ výpovede poškodených Z. N. a Y. N. (priamych svedkov stíhaných skutkov) sa

javili aj odvolaciemu súdu ako rozporuplné. V istých smeroch boli nelogické, pričom na závere
o ich nevierohodnosti, a teda nedostatočnosti pre vyslovenie viny obžalovanej nepostačovali
ostatné vykonané dôkazy. Tieto boli dôkazmi nepriamymi, teda „z druhej ruky“. Závery znaleckého
psychiatrického posudku na obžalovanú mali naviac svoj podklad aj v týchto rozporuplných dôkazoch.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokurátora, že súd prvého stupňa nesprávne a neúplne vyhodnotil
znalecký psychiatrický posudok na obžalovanú, a preto je potrebné po vrátení veci doplniť dokazovanie
osobným výsluchom znalca na hlavnom pojednávaní, aby mal súd prvého stupňa možnosť reálne
zhodnotiť a overiť jeho závery, ktorým sa doposiaľ nevenoval, k tomu odvolací súd uvádza nasledovné.
Prokurátor týmto svojim tvrdením zjavne „podceňuje“ vo veci konajúce súdy v tom, že iba znalec si môže

urobiť závery, ktoré súd nevie sám interpretovať. Takéto jeho tvrdenie je zavádzajúce, a naviac potom
aj „zvláštne“ vzhľadom k jeho procesnej aktivite v konaní. Totiž v podanej obžalobe sám prokurátor
navrhoval súdu prvého stupňa len oboznámiť tento znalecký posudok na hlavnom pojednávaní, čo sa
následne aj stalo - opätovne s jeho súhlasom (ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
dňa 06.10.2020).

Z takto rozvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
a zákonný, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.