Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 2T/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519010468
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Saloková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7519010468.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Lenka Saloková, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

26.11.2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

P. Ď. H. E. Í. M. - nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom E. XXX/XX,
M.

j e v i n n ý, ž e

- v obci P., okr. Košice - okolie, dňa 15.10.2015 v rodinnom dome č. XX patriacom poškodeným, v úmysle
získať finančné prostriedky vylákal od U. G. (O..X.X.XXXX) a od Z. M. (O..XX.X.XXXX) poskytnutie
pôžičky v celkovej sume 11.000,- Eur o čom bola uvedeného dňa spísaná Zmluva o pôžičke, v zmysle
ktorej mal sumu 10.000,- Eur a odmenu za poskytnutie pôžičky v sume 1.000,- Eur vrátiť v lehote do
31.4.2016, čo však neurobil a ani do dnešného dňa predmetnú pôžičku nevrátil, čím svojím konaním
spôsobil pre U. G. a Z. M. celkovú škodu v sume 10.000,- Eur,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu a čin spáchal na chránenej osobe,

t ý m s p á c h a l

- zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods.3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným: 1/ U. G., O..XX.XX.XXXX, Z. V. P. Č.. XX, 2/ Z. M.,
O..XX.XX.XXXX, Z. V. P. Č.. XX, spôsobenú škodu vo výške 10.000,- Eur (desaťtisíc eur). o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykoval dokazovanie výsluchom obžalovaného P. Ď., výsluchom svedkov
poškodených U. G. a Z. M., výsluchom svedkov U. G., Y. R.Č., F. T., L. F., prečítaním výpovede svedkov

R. V. a M. M., oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k záveru, ako je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný P. Ď. v prípravnom konaní uviedol, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal.
Poškodenú pozná, pretože je to matka jeho známeho, U. G., ktorý sa dostal do finančných problémov

a preto obžalovaného požiadal o pomoc a navrhol mu, aby obžalovaný požiadal o pôžičku matku
poškodeného U. G. a následne, aby tieto peniaze požičal jemu - svedkovi U. G..
Ako dôvod svedok G. uviedol, že jeho mama by jemu peniaze nepožičala. Obžalovaný s tým súhlasil,
pretože chcel U. G. pomôcť. U. G. predstavil obžalovaného pani G. a jej druhovi - Z. M.. Obžalovaný
poškodeným povedal, že si potrebuje požičať 10.000 Eur, poškodená U. G. požičala obžalovanému

5.000.- Eur a poškodený M. požičal obžalovanému tiež 5.000,- Eur a spísali zmluvu o pôžičke s tým, že
peniaze mali byť vrátené poškodeným do 31.4.2016 a ako veriteľ bola uvedená iba U. G.. Obžalovaný
navrhol, aby úrok, ktorý poškodení požadovali /každý z nich po 500,- Eur,- /nebol uvedený v zmluve ako
úrok, ale aby požičaná suma znela na sumu 11.000.- Eur, s čím poškodení súhlasili/.
Hneď po prevzatí peňazí obžalovaný v aute odovzdal celú sumu U. G. ktorý mu sľúbil, že obžalovanému

vyplatí 11.000,- Eur do 31.4.2016 a následne obžalovaný vráti peniaze U. G.. Svedok U.O. G. však
uvedenú sumu obžalovanému nevrátil. Poškodená U. G. peniaze u obžalovaného telefonicky urgovala,
pričom obžalovaný jej nepovedal, že sa jednalo o pôžičku pre jej syna a poškodenej U. G. obžalovaný
následne vrátil iba 1.000,- Eur.
Obžalovaný prehlásil, že nemal v úmysle podviesť poškodenú, veril svedkovi U. G., že peniaze vráti.

Poškodená U. G. opakovane urgovala obžalovaného telefonátmi, sms správami a obžalovaný ju stále
ubezpečoval, že peniaze dostane asi po roku jej naznačil, že s pôžičkou má niečo spoločné aj jej syn,
avšak výslovne to v sms správach neuviedol.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je nevinný, opäť uviedol, že peniaze od poškodených

prevzal, táto vec však už bola skončená v civilnom konaní a poškodeným bude peniaze splácať. Na
požičanie peňazí ho nahovoril U. G., ktorému ešte v aute peniaze odovzdal. Neskôr, keď pani G. začala
urgovať peniaze ju obžalovaný ukľudňoval, o tom, že peniaze boli pre jej syna povedal poškodenej až
po dvoch rokoch, pretože chcel chrániť U. G.. Poškodeným zaplatil časť pôžičky iba preto, že mu ich
bolo ľúto. Obžalovaný opäť uviedol, že sa nebráni vráteniu peňazí a vo veci sa koná na Okresnom súde

Košice I.

Svedkyňapoškodená U.G.napolíciiuviedla,žepožičalaobžalovanému5.000,-Eurarovnakúsumumu
požičal aj jej druh, poškodený M., o čom bola spísaná zmluva o pôžičke dňa 15.10.2015, pričom výška
sumy bola uvedená 11.000,- Eur, keďže 1.000,- Eur bola odmena resp. úrok. Obžalovaný P. Ď. prišiel

vtedy k nim spolu so synom poškodenej U. G., ktorí sa dobre poznali a syn jej povedal, že ak môže, tak
nech obžalovanému peniaze požičia, aby mu pomohla v núdzi, pričom obžalovaný poškodenej povedal,
že peniaze potrebuje na prevádzku rodinného domu a živobytie. Pôžičku mal obžalovaný vrátiť do
31.4.2016, keďže peniaze nevrátil, poškodená ho začal urgovať osobne, telefonicky aj prostredníctvom
sms správ, obžalovaný sa stále vyhováral, že má finančné problémy, ale že predá byt a peniaze vráti.

Asi po roku od poskytnutia pôžičky poškodeným obžalovaný vyplatil 500,- Eur a asi o 4 mesiace neskôr,
priateľka obžalovaného L. F. im vyplatila tiež 500,- Eur. Odvtedy obžalovaný neuhradil nič.
Poškodená sa vyjadrila, že keď obžalovaný od nej žiadal peniaze, zdal sa jej dôveryhodný, uviedol,
že má nahrávacie štúdio. Prítomný pri uzatváraní pôžičky bol aj syn poškodenej U. G., pričom nikto
nenaznačil, že by to mala byť pôžička pre jej syna a nepovedal jej to ani neskôr, keď od neho peniaze

neúspešne vymáhala.
Poškodená vylúčila, že by sa jej syn od nej bál požičať peniaze, finančne mu pomáhala a aj poskytovala
pôžičky, ktoré jej syn priebežne vracal.Na hlavnom pojednávaní poškodená doplnila, že obžalovaný nikdy dlh nepopieral, vždy hovoril, že to
všetko vráti. O tom, že pôžička mala byť pre jej syna jej obžalovaný nepovedal, vlastne sa to dozvedela
až na polícii. Poškodená sa opäť vyjadrila, že so synom vychádza veľmi dobre a pomáhala mu aj keď

skrachoval, v rovnakom období ako obžalovanému požičala aj synovi 10.000,- Eur, pretože potreboval
splácať pôžičku a ak by potreboval požičať viac, určite by mu požičala.

Svedok poškodený Z. M. vypovedal zhodne, ako jeho družka. Obžalovaného P. Ď. dovtedy nepoznali,

k nim domov ho doviedol syn jeho družky U. G. s tým, že obžalovaný potrebuje požičať peniaze a či
by mu nepomohli. Požičali mu spolu s družkou 10.000,- Eur s tým, že mal vrátiť 11.000,- Eur. Peniaze
nevrátil a následne s ním komunikovala poškodená U. G., ktorá ho urgovala.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a doplnil, že nemal vôbec vedomosť o tom, že by
peniaze mali byť určené pre U. G., považuje to za úplnú hlúposť, pretože keby U. G. prišiel za mamou,

peniaze by dostal. Obžalovanému Ď. dôverovali iba preto, že ho doniesol U. G., boli kamaráti a preto si
mysleli, že obžalovaný bude konať čestne a nie, že je to podvodník, ktorý ich niekoľko rokov ťahá za nos.

Svedok U. G. v prípravnom konaní uviedol, že sa s P. Ď. osobne pozná, v roku 2015 ho obžalovaný
oslovil, že potrebuje požičať peniaze, sumu 10.000,- Eur, a svedok mu navrhol, že sa opýta svojej

mamy. Ešte predtým sa

opýtal aj svojej priateľky, Y. R., či by obžalovanému bola ochotná požičať peniaze, telefonoval jej aj sám
obžalovaný, ale ona to odmietla. Následne oslovil svoju mamu a jej druha, oni súhlasili a chceli sa s
obžalovaným stretnúť a potom spolu uzavreli zmluvu o pôžičke, pri tom bol osobne prítomný a P. Ď.
prevzal 10.000,- Eur. Následne spolu odišli a obžalovaný mu vravel, že je svedkovi veľmi vďačný za to,

že mu pomohol s vybavením tej pôžičky a dal mu 1.000,- Eur ako odmenu za pomoc. Obžalovaný v
stanovenom termíne peniaze nevrátil, keď sa ho na to svedok pýtal uviedol, že ich určite vráti, ale teraz
rozbieha biznis, neskôr obžalovaný vrátil U.Á. G. 500,- Eur, ktorú sumu jej poslal po svedkovi.
Svedok U. G. uviedol, že keby on osobne si potreboval požičať peniaze, tak jeho mama by mu požičala,
pretože majú veľmi dobrý vzťah, aj v minulosti mu peniaze požičala a svedok jej postupne splácal.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a bez odchýlok, ako dôvod pôžičky obžalovaný
uviedol, že sa dostal do finančných problémov. Jeho mama a jej druh obžalovanému chceli pomôcť,
pretože od neho vedeli, že má s obžalovaným dobrý vzťah a že mu obžalovaný viackrát pomohol, tak
mu dôverovali. Svedok má vedomosť, že v čase, kedy si obžalovaný požičiaval peniaze na tom nebol

finančne dobre, požičiaval si aj od iných a jeho partnerka L. F. ho v tom čase financovala. Svedok
sa stretol s obžalovaným ešte pred dátumom splatnosti pôžičky, pričom obžalovaný ho ubezpečoval,
že poškodeným peniaze vráti, avšak potom mu obžalovaný povedal, že nemá peniaze a pri osobnom
stretnutí svedkovi obžalovaný dal iba 500,- Eur pre mamu, ktoré mame svedok ihneď odovzdal.
Svedok potvrdil, že v tom čase mal aj on finančné problémy a preto si tiež od mamy požičal 10.000,-

Eur, ktoré vložil na účet banke. Tieto peniaze mame postupne spláca.
Svedok uviedol, že s obžalovaným sa nerozpráva od roku 2016 z dôvodu, že oklamal jeho rodičov, za
celé 4 roky ho ani raz obžalovaný neoslovil s tým, že peniaze by mali byť pre neho, dozvedel sa to až od
svojej mamy. Je tiež pravdou, že prevzal od obžalovaného v deň pôžičky 1.000,- Eur ešte v aute, ktoré
mu dal obžalovaný ako odmenu, že vybavil pôžičku a svedok ich zobral.

SvedkyňaY.R.-priateľkasvedkaU.G.vypovedala,žeobžalovanéhoP.Ď.poznáosobne,malipriateľský
vzťah. Jej finančná situácia bola v roku 2015 veľmi dobrá, pretože predala byt a disponovala finančnou
hotovosťou, o čom obžalovaný vedel. Obžalovaný svedkyni telefonoval a pýtal sa, či by mu bola ochotná
požičať 10 .000,- Eur. Svedkyňa obžalovanému uviedla, že si to musí ešte rozmyslieť, o pár dní jej

obžalovaný telefonoval opäť ako sa rozhodla. Poškodená obžalovanému povedala, že mu peniaze
nepožičia, pretože bežne to nerobí a až tak dobre sa zas nepoznajú. Obžalovaný nenaliehal, akurát
nechcel, aby sa to dozvedela jeho priateľka, L. F..Následne sa svedkyňa dozvedela od svojho priateľa U. G., že obžalovanému požičala 10.000,- jeho
mama, U. G. a o tom, že by tieto peniaze mal prevziať od obžalovaného U. G. nikdy nepočula a neverí
tomu, pretože U. G. má so svojou mamou dobrý vzťah a keď potreboval finančne pomôcť, tak mu mama

vždy pomohla a pomáha mu aj dodnes, keď je to potrebné.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne.

Svedok F. T.H. v prípravnom konaní nevypovedal, nakoľko bol s obvineným v blízkom vzťahu, keďže
jeho manželka je krstnou matkou dieťaťa obžalovaného a sestrou priateľky obžalovaného -L. F. a svojou
výpoveďou nechcel obžalovanému poškodiť.

Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že k skutku sa vyjadriť nevie, obžalovaného pozná dlhodobo
ako priateľa jeho švagrinej. Svedok má vedomosť o tom, že obžalovaný si požičiava peniaze pretože si

požičal si aj od neho na základe ústnej dohody 5.000.- Eur, ktoré doposiaľ nevrátil.

Svedkyňa C.. U.. L. F., bývalá partnerka obžalovaného vypovedala, že o P. medzi obžalovaným a
poškodenou U.D. G. sa dozvedela až vtedy, keď k nim prišla U. G. aj so svojim partnerom a pýtala

sa obžalovaného P. Ď., kedy dostane svoje peniaze. Obžalovaný svedkyni povedal, že sa do toho
nemá starať, že si to vyrieši s U. G.. Svedkyňa sa pýtala pani G. o čo ide. Keďže jej bola táto situácia
nepríjemná, vybrala z peňaženky 500,- Eur a dala ich U. G.. Po jej odchode žiadala od obžalovaného
vysvetlenie a tento jej povedal, že si v skutočnosti požičal od U. G. finančnú hotovosť vo výške 10.000,-
Eur, ale pre U. G., pretože jemu by mama peniaze nepožičala.

Svedkyňa však nemá vedomosť o tom, kto tieto peniaze v skutočnosti prevzal a na čo boli použité, vie
ale, že U. G. mal problémy so splácaním hypotekárneho úveru.
Svedkyňa, ale tiež dodala, že v roku 2018 ju kontaktovali známi obžalovaného a to R. V. a M. M. či vie
o tom, že P. Ď. si od nich požičal peniaze. Svedkyňa im odpovedala, že nie, ale že už za neho nič hradiť
nebude. Svedkyňa doplnila, že ak počas ich spolužitia nemal obžalovaný peniaze na splátky hypotéky

alebo leasingu, tak ich platila ona a taktiež za obžalovaného zaplatila dve pôžičky.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa na svojej výpovedi zotrvala, vypovedala zhodne.

Svedok R. V. sa v prípravnom konaní vyjadril, že asi pred tromi rokmi požičal obžalovanému 3.000,-

Eur s tým, že mu ich vráti do troch mesiacov. Do dnešného dňa však nič neuhradil.

Svedok M. M. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovanému požičal dvakrát po sume 2.000,- Eur s
tým, že mu peniaze vráti do jedného mesiaca, potreboval zaplatiť leasing a hypotéku. Po urgovaní mu

obžalovanývrátil2.000,-Eur,avšakzvyšných2.000,-Eurdoposiaľnevrátil,alestálesľubuje,žetakurobí.

Zo zmluvy o pôžičke /č.l.3-4/ je zrejmé, že táto bola uzavretá v P. medzi U. G. a obžalovaným P. Ď. na
sumu 11.000,- Eur s dobou vrátenia peňazí do 31.4.2016.

Z potvrdenia Tatra banky a.s. vyplýva, Ž. U.Á. G. dňa 30.10.2015 realizoval vklad v hotovosti v sume
6.700,-Eur.

Z úradného záznamu zo dňa 26.11. 2020 /č.l.254/ vyplýva, že na žiadnom z príslušných súdov sa
nevedie ani neviedlo žiadne civilné konanie s účastníkmi P. Ď. a U. G..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný v priamom úmysle.
Súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a to v prospech aj neprospech obžalovaného.
Obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu podvodu podľa § 221 ods.1,2,3 písm. b/Trestného zákona po stránke objektívnej aj subjektívnej, pretože na škodu cudzieho majetku sa obohatil
tým,žeuviedolinéhodoomylu,spôsobiltaknacudzommajetkuväčšiuškoduačinspáchalnachránenej
osobe.

Je nesporné, že obžalovaný si požičal za prítomnosti U. G. od poškodenej U. G. a Z. M. spolu sumu
10.000,- Eur s tým, že im vráti spolu 11.000,- a tiež to, že svedok U. G. prevzal od obžalovaného v
deň pôžičky a aute 1.000,- Eur ako odmenu za sprostredkovanie pôžičky a nesporná je aj skutočnosť,
že poškodeným bolo vrátených spolu 1.000,- Eur a to 500,- Eur od obžalovaného prostredníctvom U.

G. a 500,-Eur osobne U. G. od svedkyne C.. U.. L. F.. Tieto skutočnosti sú preukázané výpoveďami
uvedených svedkov a listinnými dôkazmi.

Obžalovaný nepopiera prevzatie finančnej hotovosti od poškodených, jeho podvodné konanie spočíva v
tom, že v skutočnosti ich nemal podľa jeho vysvetlenia vrátiť on, ale U. G., ktorý to od počiatku popiera.
Ako zhodne uvádzajú obaja vypočutí svedkovia poškodení, svedok U. G. aj svedkyňa Y. R., U. G. mal

a má s mamou výborný vzťah a keď potreboval, bez problémov mu finančne vypomohla. Dokonca aj v
tom istom období poškodená požičala synovi 10.000,- Eur na splatenie pohľadávky kvôli bytu, pričom
časť z nich svedok preukázateľne do banky vložil, o čom svedčí zabezpečený listinný dôkaz.

O skutočnosti, že obžalovaný P. Ď. potreboval v čase skutku peniaze pre svoju potrebu svedčí jednak to,

že sám obžalovaný telefonoval opakovane svedkyni R., či by mu nepožičala 10.000,- Eur keďže vedel,
že disponuje finančnou hotovosťou z predaja bytu, ale tiež fakt, že v predmetnom období si požičiaval
peniaze od svojich známych, ktoré dodnes nevrátil a to, že podľa výpovede jeho partnerky C.. U.. L.
F. ho v tom čase finančne podporovala, pretože príjem muzikanta je neistý a splácala za neho leasing
aj hypotéku.

Sama uviedla, že obžalovaný v podstate nevlastní žiaden majetok, pretože jeho dom je založený banke.

Obžalovaný na jednej strane tvrdil, že je nevinný a všetky peniaze v sume 10.000,- Eur dal v aute
svedkovi U. G.. Na druhej strane svedok U. G. uviedol že obžalovaný od neho nikdy žiadne peniaze
nepýtal a nemal o tom ani tušenia, obaja pri konfrontácii zotrvali na svojich tvrdeniach.

Po celý čas čo bol obžalovaný v omeškaní s vrátením pôžičky a poškodená U.E. G. ho urgovala,
obžalovaný poškodeným ani raz nepovedal, že peniaze mal dať synovi poškodenej pričom obžalovaný
súdu uviedol, že chcel chrániť svedka U. G. a bolo mu ľúto poškodených, lebo sú starí ľudia.
Toto tvrdenie vyznieva nelogicky, pretože poškodených videl obžalovaný v deň pôžičky prvý krát, nemal
k nim žiaden vzťah. Obžalovaný nevysvetlil prečo by mal chrániť U. G., z výpovede všetkých svedkov

totiž vyplynulo, že U. G. mal s poškodenými dobrý vzťah a neexistoval dôvod, prečo by si sám od nich
nemohol pýtať peniaze v prípade potreby.
Napriek tomu, že obžalovaný P. Ď. stále tvrdí, že je nevinný, ani raz a to ani v priebehu hlavného
pojednávania nevyzval svedka U. G. na vrátenie peňazí, ale tvrdil, že peniaze poškodeným vráti,
dokonca opakovane uvádzal, že prebehlo už civilné konanie a už bol zaviazaný súdom na vrátenie

peňazí poškodeným.
Súdom však bolo zistené, že žiadne konanie v civilnej veci neprebieha a ani neprebiehalo.

Svojimi tvrdeniami teda jednoznačne obžalovaný uviedol poškodených do omylu a konal tak úmyselne,
nemal v úmysle peniaze poškodeným vrátiť.

O veku poškodených obžalovaný vedel.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na osobu obžalovaného, spôsob spáchania
trestného činu, jeho následky, zavinenie, pohnútky, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaný P. Ď. nebol doposiaľ súdne trestaný, čo súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť,
priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Charakteristika obžalovaného z miesta bydliska je všeobecná.

S poukazom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného súd dospel k záveru, že podmienečný trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobous probačným dohľadom bude pre obžalovaného dostatočným poučením a splní aj generálnu prevenciu.
Súd je toho názoru, že obžalovaného k takémuto jednaniu dotlačila nepriaznivá finančná situácia, ktorá
je zrejmá z vykonaného dokazovania a výsluchu svedkov, súvisiaca s jeho snahou rozbehnúť nové

aktivity a nevyplácaním financií obžalovanému, keďže pracuje v hudobnom priemysle, čo je zrejmé zo
spisového materiálu.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní tvrdil, že poškodeným požičané peniaze vráti a poškodení
si uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas a výška spôsobenej škody je nesporná, súd rozhodol

o povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice - okolie.