Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010159
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719010159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a

sudcovJUDr.AlojzaPalajaaJUDr.MáriaŠuleja,naverejnomzasadnutídňa12.februára2020,vtrestnej
veci obžalovanej Q. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, prejednal
odvolanie obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 08.11.2019 sp.zn. 1T/23/2019
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o uplatnenom
nároku poškodenej V.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XX, škodu z titulu bolestného vo
výške 954,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 08.11.2019 sp.zn. 1T/23/2019 bola obžalovaná Q.

W. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 31.10.2018 v čase o 10.32 h vo G. na Ul. Z. X, v predajni OD S., v uličke s E. fyzicky napadla V.. X.
B. tak, že ako V.. X. B. kľačala na zemi a vyberala čaje, bezdôvodne ju jedenkrát udrela päsťou do tváre,
do časti koreňa nosa, čím V.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., K. XX, spôsobila zranenia - zlomeninu
nosových kostí bez posunu úlomkov, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hlavy v oblasti nosa,
s dobou liečenia a PN 21 dní.

Za to jej bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37
písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej
povinnosť nahradiť poškodeným, a to V.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XX, škodu z titulu
bolestného vo výške 954,- Eur, Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 až 10, 813 63 Bratislava, škodu z
titulu vyplatených nemocenských dávok vo výške 47,70 Eur a G. B. F. X, O. O., škodu z titulu náhrady

mzdy počas pracovnej neschopnosti vo výške 199,29 Eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná Q. W..
V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že prvostupňové rozhodnutie nie je správne a zákonné,
nakoľko ona sa žiadneho protiprávneho konania nedopustila. Zdôraznila, že svoju vinu popierala od
začiatku trestného stíhania proti jej osobe a z toho dôvodu nesúhlasí ani s uloženým trestom a v
konečnom dôsledku ani s uloženou povinnosťou na náhradu škody poškodeným. Poznamenala, že
celé trestné konanie bolo začaté a vykonané len na základe jednostrannej subjektívnej výpovede

poškodenej, ktorá uvádzala, že ju mala napadnúť, pričom v čase údajného incidentu sa v ich blízkosti
nachádzali len svedkovia, a to jej manžel X. W. a manžel poškodenej H.. I. B., avšak obaja svedkovia
zhodne na hlavnom pojednávaní tvrdili, že údajný konflikt, resp. napadnutie priamo nevideli. V tejto
súvislosti poukázala na výpoveď svedkov J. B. a B. S., ktorí zhodne uviedli, že k okolnostiam žalovanéhoskutku sa nevedia vyjadriť, pričom ani jeden zo svedkov neuviedol pri svojej výpovedi, že ju opoznáva
ako útočníčku, resp. osobu, ktorá mala spôsobiť poškodenej údajné zranenia. Je teda názoru a
presvedčenia, že nebolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok tak, ako ho opisuje poškodená.

Taktiež namietala aj znalecký posudok znalca Q.. X. F. a jeho závery považuje za zjavne rozporuplné a
nesprávne, pretože znalec uvádzal, že pri vyhodnotení znaleckého posudku vychádzal len z lekárskych
správ zo dňa 31.10.2018 a tvrdení poškodenej, avšak nevzal do úvahy celú genézu zdravotných
komplikácií poškodenej. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.08.2019 pri svojej výpovedi znalec výslovne
uviedol, že poškodená aj pred skutkom mohla pociťovať určité bolesti na krčnej chrbtici a trpí

chorobne zmenenou platničkou, ktorá vyvoláva blokové nastavenie. Tieto skutočnosti podľa jej názoru
do značnej miery mali ovplyvniť posudzovanie zdravotného stavu poškodenej a údajných následkov,
ktorých mala trpieť, pričom znalec ich mal brať do úvahy minimálne pri určovaní bodového hodnotenia
zranení poškodenej. Nemenej významným pri posudzovaní údajných vzniknutých následkov zranenia je
stanoveniedobypráceneschopnostipoškodenej,ktorúznalecurčilna21dní,atoztohodôvodu,žeideo
paušálne poskytnutie liečby a PN v trvaní uvedených dní, pričom s takýmto záverom znalca sa nemožno

stotožniť. Zdôraznila, že samotná poškodená skončila svoju práceneschopnosť už po 12 dňoch a
nastúpila do práce, a tak je zrejmé a zjavné, že následok, ktorý vznikol podľa posudzovania znalcov,
nemohol vzniknúť, resp. nebol v takom rozsahu, ako znalec uvádza. Už samotný fakt, že poškodená
bola schopná nastúpiť do práce o 9 dní skôr, ako je paušálne poskytovaná doba PN a s poukazom na
to, že znalec vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku len zo subjektívnych tvrdení poškodenej a

lekárskych správ zo dňa 31.10.2018 mal súd podľa jej názoru vziať do úvahy tieto skutočnosti, pretože
zásadným spôsobom vyvolávajú pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení.
Za najvýznamnejší dôvod odvolania, čo sa týka výroku rozsudku prvého stupňa o povinnosti nahradiť
poškodenej p. B. škodu však považuje tú skutočnosť, že v tomto konaní nebola splnená základná
podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenou v zmysle zákonného ustanovenia podľa §

46 ods. 3 Tr. por. Poznamenala, že poškodená si mala nárok uplatniť včas a ako aj riadne, čo v danom
prípade splnené nebolo.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí zopakovala dôvody odvolania a zotrvala na tom, aby jej
odvolaniu bolo vyhovené. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovanej, pretože na takýto
postup boli splnené zákonné podmienky.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť,
pretože prvostupňový rozsudok považuje za správny a zákonný.

Krajský súd v Banskej Bystrici po primárnom zistení, že v posudzovanej trestnej veci nie je daný
dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por. (odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, osobou na to
oprávnenou), na základe § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že odvolanie je dôvodné len čiastočne.

V prvom rade treba uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných
činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci,
pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal, spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, že ho spáchala obžalovaná a z jej konania nastal tam uvedený následok. Na takomto základe

potom okresný súd vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne.
Na základe uvedeného odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobné rozvedené
dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožňuje.
V tejto súvislosti potom odvolací súd po preskúmaní obsahu tak vyšetrovacieho spisu, ako aj spisu
súdneho, dospel jednoznačne k záveru, že výrok o vine u obžalovanej bol založený na presvedčivých

dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu vyššie uvedeného
skutkového deja, ktorý bol na základe dôkazov prebratý na hlavnom pojednávaní a ustálený.
K odvolacím námietkam obžalovanej treba poznamenať, že prevažná väčšina sú tie, ktoré obžalovaná
uvádzala tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd
vo svojom odôvodnení rozhodnutia presvedčivo a v podstate aj podrobne vysporiadal. Ani odvolací

súd nezistil dôvod pre spochybnenie vierohodnosti prebratých dôkazov, pričom tieto boli uskutočnené
procesným spôsobom a obžalovanú zo spáchania skutku jednoznačne usvedčovali.
K odvolacím námietkam obžalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:Vina obžalovanej bez akýchkoľvek pochybností bola preukázaná nielen podrobnou výpoveďou
poškodenej tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, ale aj svedeckou výpoveďou jej
manžela H.. I. B., ktorá do jej popisu skutku bez akýchkoľvek pochybností zapadla, a to nielen v tom

smere, že určitú fázu konfliktu medzi manželom obžalovanej a jeho manželkou zmyslovými orgánmi
zachytil, ale videl aj, ako manželke tečie krv z nosa, ktorú si utierala do rúk. Z vyjadrenia jeho manželky,
teda poškodenej vyplynulo, že zranenie jej mala spôsobiť obžalovaná. Že k určitému kontaktu medzi
obžalovanou a poškodenou v inkriminovanom čase došlo, potvrdil aj svedok X. W. - manžel obžalovanej,
ktorý vlastne poškodenú a obžalovanú od seba oddelil. Zranenie síce na poškodenej nevidel, avšak jeho

tvrdenie v tom smere možno považovať za účelové vzhľadom na rodinný stav s obžalovanou.
Aj keď obžalovaná spochybňovala v dôvodoch odvolania závery znaleckého posudku Q.. X. F., odvolací
súd poukazuje nielen na závery znaleckého posudku ním vypracovaného, ale aj jeho výpoveď na
hlavnom pojednávaní, z obsahu ktorej vyplynul nielen spôsob, resp. mechanizmus zranenia poškodenej,
ale aj dĺžka jej práceneschopnosti, ktorú stanovil na 21 dní. Ak obžalovaná namietla objektivitu
znaleckého posudku, ako aj skutočnosť, že poškodená dĺžku PN nedodržala, súd prvého stupňa týmto

námietkam venoval dostatočnú pozornosť, podrobne sa s týmito námietkami vysporiadal v dôvodoch
rozhodnutia, pričom odvolací súd si tieto právne úvahy osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Skutočnosť, že poškodená ukončila práceneschopnosť skôr, ako jej bola stanovená, na objektivite
určenia dĺžky práceneschopnosti nemá žiadny vplyv.
Na základe vykonaných dôkazov ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaná

dňa 31.10.2018 v predajni OD S. fyzicky napadla poškodenú V.. X. B., pričom je spôsobila zranenia, a
to zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hlavy v
oblasti nosa s dobou liečenia PN 21 dní.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri úvahách o druhu a výmere trestu, keď obžalovanej uložil pri
zistení jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť

mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, pretože tento
trestzodpovedáust.§34ods.1anasl.Tr.zák.ajepotrebnýnato,abyzabránilvbudúcnostiobžalovanej
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jej prevýchovu k tomu, aby viedla riadny život,
pričom uvedený trest vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. V tejto súvislosti treba
poznamenať, že súd pri ukladaní trestu správne prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku a prihliadol na osobu obžalovanej a jej pomery.
Jediným pochybením zo strany prvostupňového súdu bola skutočnosť, že v rámci adhézneho konania
v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovanú povinnosťou nahradiť poškodenej V.. X. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XX, škodu z titulu bolestného vo výške 954,- Eur, pretože takýto postup
je v rozpore s ust. § 46 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého poškodený návrh na uplatnenie náhrady škodu musí

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom z návrhu musí
byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Poškodená výšku
nárokunanáhradyškodydoskončeniavyšetrovanianekonkretizovala,apretozostranyprvostupňového
súdu obžalovanej takáto povinnosť nemala byť uložená.
Ďalšie výroky prvostupňového súdu, týkajúce sa náhrady škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. boli

správne, a preto odvolací súd čiastočne vyhovel námietkam obžalovanej a výrok o náhrade škody,
týkajúci sa poškodenej podľa ust. § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por., zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.