Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/63/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217974
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5115217974.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr.JanyUrbanovejaJUDr.MartinyMochnáčovej,vsporežalobcu:COFIDISSA,sosídlom61avenue
Halley, Parc de la Haute Borne, 598 66 Villeneuve - d´ Ascq CEDEX, Francúzska republika, reg. č.:
325 307 106, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky,
so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 595 628,
zastúpeného obchodnou spoločnosťou URBÁNI and Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 733 792, proti žalovanému: R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX,
XXX XX Z. - Q., o zaplatenie 11.294,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 2C/286/2015-117 zo dňa 09. decembra 2019, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie žalovaného zo dňa 21.04.2020 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/286/2015-117
zo dňa 09. decembra 2019 odmieta.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 6.418,86 eur spolu s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 17.594,28 eur
od 21.10.2014 do 20.11.2014, s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 17.358,06 eur od 21.11.2014
do 20.12.2014, s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 17.119,10 eur od 21.12.2014 do 20.01.2015,
s úrokom vo výške 13,91 % p. a. zo sumy 16.877,37 eur od 21.01.2015 do 04.02.2015, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.10.2014 do 04.02.2015, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.11.2014 do 04.02.2015, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.12.2014 do 04.02.2015, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 443,22 eur od 21.01.2015 do 04.02.2015, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.294,28 eur odo dňa 05.02.2015 do 23.02.2015, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.851,06 eur odo dňa 24.02.2015 do
20.03.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.407,84 eur odo dňa 21.03.2015
do 02.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.521,40 eur odo dňa 03.04.2015
do 21.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 9.078,18 eur odo
dňa 22.04.2015 do 27.04.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.191,74 eur
odo dňa 28.04.2015 do 21.05.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 7.748,52 eur odo dňa 22.05.2015 do 23.06.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 7.305,30 eur odo dňa 24.06.2015 do 21.07.2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 6.862.08 eur odo dňa 22.07.2015 do 20.08.2015, s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 6.418,86 eur odo dňa 21.08.2015 do zaplatenia, náklady spojené s výkonom
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 773,04 eur (výrok I.). Zároveň zastavil konanie
v časti o zaplatenie istiny v sume 4.875,42 eur (výrok II.). Napokon priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote na súde prvej inštancie dňa 23.04.2020
odvolanie žalovaný podaním zo dňa 21.04.2020. V odvolaní uviedol len toľko, že podľa ust. § 365 ods.
1 CSP písm. c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.
3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2C/286/2015-131 zo dňa 14.05.2020 s odkazom na znenie
ust. § 363, § 373 ods. 1 a § 386 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
vyzval žalovaného, aby odstránil vady odvolania doručeného súdu prvej inštancie dňa 23.04.2020, a to
uvedenímrozsahu,vakomsarozhodnutiesúduprvejinštancienapáda,atojasnýmaurčitýmspôsobom,
t. j. uvedením, či rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu (vo všetkých výrokoch), alebo
napáda iba konkrétny výrok rozhodnutia a uvedením, čoho sa podaným odvolaním domáha, t. j. akým
spôsobom má o podanom odvolaní rozhodnúť odvolací súd. Súčasne poučil žalovaného, že v prípade
nedoplnenia podania uvedeným spôsobom v stanovenej lehote predloží odvolanie odvolaciemu súdu
na rozhodnutie podľa § 386 CSP.
4. Žalovaný po doručení uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 2C/286/2015-131 zo dňa 14.05.2020
doposiaľ na výzvu súdu prvej inštancie nereagoval.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa ust. § 386 ods. 1 písm. d) CSP odmietol.
6. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
7. Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
8. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
10. Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
11. Podľa ust. § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363,
ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. Odvolanie ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie musí obsahovať náležitosti
podľa ust. § 363 CSP. Tieto náležitosti musia byť splnené súčasne; ak absentuje ktorákoľvek z nich,
nejedná sa o úplný procesný úkon. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/48/2000
zo dňa 06.09.2000 nestačí len podať prípustný opravný prostriedok, ale treba ho podať „zákonom
ustanoveným postupom“, ktorý rešpektuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti.
Nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo nesprávnom návrhu.
13. Vychádzajúc z ústavných princípov nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán sporu pred súdom
je neprípustná dedukcia súdu, ktorý by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností
strany, a tým konkrétnu stranu sporu bezdôvodne zvýhodňoval oproti ostatným.
14. Pokiaľ nemá odvolanie náležitosti súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 373 ods. 1 veta prvá
CSP vyzve odvolateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania. Relevantná právna úprava však
neumožňuje súdu prvej inštancie vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania
spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu (§ 373 ods. 1 veta druhá CSP) a zároveň
neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v
odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len
všeobecnýchodvolacíchdôvodovvodvolaníbezbližšejšpecifikáciekonkrétnychokolnostíprípadunieje
splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie
dôvody“. (k tomu uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa 05.11.2019)15. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku nemá náležitosti
odvolania uvedené v ust. § 363 CSP, a to konkrétne neobsahuje uvedenie v akom rozsahu žalovaný
napáda rozsudok súdu prvej inštancie a tiež neobsahuje čoho sa žalovaný domáha (odvolací návrh).
Tieto neboli doplnené ani po výzve súdu prvej inštancie podľa ust. 373 ods. 1 CSP. Súčasne žalovaný
nepostačujúco uviedol, z akých dôvodov považuje napadnutý rozsudok za nesprávny (odvolacie
dôvody). Žalovaný uviedol ako odvolací dôvod len citáciu ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP [v odvolaní
chybne uviedol písm. c)] a teda takéto vymedzenie odvolacích dôvodov nie je postačujúce na to, aby
odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť.
16. Nakoľko opravný prostriedok (odvolanie) žalovaného nespĺňa náležitosti podľa ust. § 363 CSP a
žalovanýtietonedoplnilanidorozhodnutiaodvolaciehosúdu,odvolacísúdodvolaniepodanéžalovaným
v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP odmietol, keďže pre tieto vady nebolo možné v odvolacom konaní
pokračovať.
17. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
18. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
19. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
22.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleust.§262ods.1vspojenísust.§396
ods. 1 CSP a ust. § 256 ods. 1 CSP. CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania
v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd považoval za nutné o trovách odvolacieho
konania, vychádzajúc z ust. čl. 4 ods. 1 CSP, rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré
upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade odvolacie konanie končí
bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany
sporu, ktorá podala odvolanie bez zákonných náležitostí a náležitosti odvolania ani účinne nedoplnila
- v danom prípade žalovaného. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovi v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej
ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov
odvolacieho konania (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa
mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé
rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn.
6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018).
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.