Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. jún 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 69Ek/1792/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121341393
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Pučeková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121341393.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. X., L.. X.XX.XXXX, P. J. X. XXXX/XX,
XXX XX J.-O., proti povinnému: O. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XXXX/XX, XXX XX J.-O., o vymoženie
zameškaného výživného vo výške 1 470,00 Eur a bežného výživného vo výške 100,00 Eur mesačne do
budúcna, rozhodujúc o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a

m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.05.2021, domáhal od
povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 1 470,00 Eur a bežného výživného vo výške
100,00 Eur mesačne do budúcna, na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 40P/11/2019 zo dňa 11.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 52 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

5. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je
oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo
mu exekučný titul ukladá.

7. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) č. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva
príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania

fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom.8.Podľa§48ods.3písm.c)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému
súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených,

označenie spoločného zástupcu oprávnených.

9. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov

nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

18. Súd po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že v návrhu

na vykonanie exekúcie je ako oprávnená osoba uvedená matka - X. X., L.. X.XX.XXXX, ktorá bola
exekučným titulom určená za osobu, ktorej sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Otec - O.
J., L.. XX.X.XXXX (povinný), bol predmetným exekučným titulom zaviazaný platiť na výživu maloletého
dieťaťa sumu 100,00 EUR mesačne.

19. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému z
rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa
zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že povinný
rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa zverené do

osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa
výživnépoukazuje,keďžehonemožnoplniťdorúksubjektunespôsobiléhonaprávneúkony(maloletého
dieťaťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne
úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa
na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdualebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto
povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v
prospechktoréhojevýživnépriznanéapovinnýmjerodič,ktorémubolauloženápovinnosťplatiťvýživné.

Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča
sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).

21. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 19.05.2021
bola ako oprávnená osoba uvedená matka, ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z

exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia
vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.