Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. jún 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204847
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3817204847.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: Mgr. L. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. XX, S., právne zastúpená Mgr. Milanom Vallom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Vajnorská 43, proti žalovaným: v 1. rade S. B., nar. XX.X.XXXX a v 2. rade B.. M. B., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom L. XXX/X, S., obaja právne zastúpení JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom,
so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Návrh žalovaných na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalovaní majú nárok proti žalobkyni na náhradu 100% trov konania.

IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť Slovenskej republike trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.11.2016 a doplnenou podaniami zo dňa 24.5.2017,
9.5.2018 a 20.2.2019 sa žalobkyňa domáhala náhrady škody a to tak, aby súd naradil žalovaným
odstrániť stavbu: odkvapový žľab a zvod na rodinnom dome súpisné číslo XXX v Meste S. a dať dom
po odstránení stavby do pôvodného stavu na náklady žalovaných.

2. Žalobkyňa k dôvodom žaloby uviedla, že v druhej polovici novembra 2014, podľa vyjadrenia jej matky,
žalovaní bez vedomia žalobkyne zasiahli do vlastníckych práv žalobkyne tým, že neodborne urobili
nepotrebný a neestetický žľab aj na jej nehnuteľnosti ktorá je súčasťou dvojdomu. Vedeli pritom, že
žalobkyňa bola v tom čase väčšinovou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, vlastnila 5/6-ín. Žalovaní dokonca
dali jej matke preplatiť časť nákladov. Žľab tam nikdy nebol, jeden je na druhej strane domu, rovnako
ako aj na dome žalovaných. V súčasnosti je žalobkyňa už výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Stavba

bola urobená načierno. Mestský úrad Bojnice neeviduje žiadnu žiadosť na ohlásenie stavebných úprav.
Žľab pôsobí neesteticky na prednej časti domu a žalovaní ho na pozemku žalobkyne odkanalizovali do
skalky. Žalovaní stavebnými úpravami navyše poškodili dom, narušili jeho vzhľad a znížili jeho hodnotu.
Žalovaní namontovali žľab aby mohli zachytávať dažďovú vodu do suda. Stredná priečka, ktorá spája
domjespoločná.Žalovanínemaliprávodonejzasahovaťbezvedomiaasúhlasužalobkyne.Spôsobená
situácia znamenala pre žalobkyňu porušenie práva na pokojné a bezproblémové užívanie majetku,
rozhodovanie o ňom a psychickú ujmu. V dome žalobkyne býva matka žalobkyne. Žalovaná v 1. rade

je neter žalobkyne (dcéra brata žalobkyne) a žalovaný v 2. rade je manžel žalovanej v 1. rade.

3. Súd doručil žalobu žalovaným do vlastných rúk. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že
popierajú skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmidomu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. S.. V roku 2010 ho kúpili
od rodičov žalovanej v 1. rade, ktorej otec s nimi doposiaľ v predmetnom dome býva. Žalobkyňa je
v súčasnosti výlučnou vlastníčkou susediaceho rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na

pozemku na parc. č. XXXX/X v k.ú. S.. V tomto dome však býva len jej matka D. H., ktorá je zároveň
starou matkou žalobkyne v 1. rade. Rodinné domy strán sporu sú spojené jednou stenou a spolu
vytvárajú tzv. dvojdom. V čase výstavby odkvapového žľabu v mesiacoch september - október 2014
bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X v k.ú.
S. v podiele 5/6, pričom spoluvlastníkom v podiele 1/6 bol jej brat a zároveň otec žalovanej v 1. rade,

M. H.. Táto skutočnosť však žalovaným v tom čase známa nebola. Predpokladali, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6 s tým, že spoluvlastníčkou v podiele 4/6 je jej matka D. H..
Nemohli vedieť, že D. H. svoj podiel darovala žalobkyni ešte v roku 2012. O tomto prevode nemal
vedomosť ani otec žalovanej v 1. rade, ktorý sa to dozvedel až zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva podanej žalobkyňou, jeho sestrou (konanie vedené na Okresnom súde
Prievidza pod sp.zn. 6C/139/2014). Táto žaloba mu bola doručená 4.12.2014, teda keď žľab už bol

dokončený. Žalovaní sa o predmetnom darovaní dozvedeli od M. H. až začiatkom roku 2015. Žalovaní
nevybudovali sporný žľab svojvoľne, a už vôbec nie preto, aby mohli zachytávať dažďovú vodu do
suda. Na spoločnom vybudovaní odkvapového žľabu sa žalovaný v 2. rade dohodol s D. H. Hlavným
dôvodom bola skutočnosť, že z prekrytia horných lodžií na dvojdome, na ktorých nebol dovtedy žiaden
žľab, stekala voda na zábradlie lodžií, na ich podlahu a na zem, pričom poškodzovala drevené dvere

garáží oboch rodinných domov. V zime táto voda zamŕzala, na ľade sa šmýkalo a tiež sa stávalo, že
dvere na garážach sa kvôli ľadu nedali otvoriť. Tieto skutočnosti dlhodobo prekážali aj matke žalobkyne.
Otec žalovanej ako vtedajší podielový spoluvlastník rodinného domu súpisné číslo 962 s výstavbou
žľabu tiež súhlasil. Práce na osadení žľabu vykonával B. S. P. s miestom podnikania A. XXX/XX, I.,
spolu so žalovaným v 2. rade a jeho priateľom asi v mesiacoch september - október 2014. Osoby

vykonávajúce tieto práce pochopiteľne museli vstupovať na pozemok aj strechu žalobkyne. Počas celej
doby vykonávania prác nemala D. H. voči tomu žiadne výhrady. Odtokové žľaby a zvod sú namontované
odborne, esteticky, sú natreté hnedou farbou tak, aby ladili so zábradlím lodžií. Žľab je vedený pozdĺž
celej prednej časti dvojdomu ponad hornými lodžiami. Zvod je vedený pozdĺž spoločnej steny rodinného
domu a je zakončený zvodom v tvare Y, ktorý sa zhotovoval na objednávku. Jedna časť zakončenia

ústi na pozemok žalobkyne, druhá na pozemok žalovaných. V čase osadenia tohto zakončenia mali
záujem nielen žalovaní, ale aj matka žalobkyne využívať dažďovú vodu na zalievanie rastlín. Zhotovenie
zakončenia zvodu v tvare Y trvalo asi 4-6 týždňov. Žalovaný v 2. rade sa s D. H. dohodli, že každý bude
znášať pomernú časť nákladov na vybudovanie žľabu. B. S. P. vyúčtoval D. H. cenu 131,- EUR faktúrou
č. 14004. Tieto prostriedky odovzdala D. H. žalovanému v 2. rade v hotovosti, ktorý za ňu predmetnú

faktúru uhradil vkladom na účet. Z uvedeného je podľa žalovaných zrejmé, že v predmetnej veci nie
sú splnené zákonné predpoklady na náhradu škody. Osadením žľabu žiadna škoda nevznikla, naopak,
došlo k zhodnoteniu domu a zabezpečeniu ochrany pred voľne stekajúcou dažďovou vodou. Žalovaní
navrhli aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedla, že v minulosti mala incident so žalovanou v
1. rade, ktorá ju napadla. Incident riešila aj polícia a je predmetom konania vedeného na Okresnom súde
Prievidza sp.zn. 6C/98/2014. Odvtedy k nim žalovaní nesmú chodiť a žalobkyňa s nimi nekomunikuje.
Je preto drzosť, že si dovolili bez vedomia žalobkyne urobiť zásah na jej nehnuteľnosti. Žľab urobili iba
preto aby mohli zachytávať dažďovú vodu do suda. Stavba bola urobená načierno. Matka žalobkyne

nedala žalovaným ústny ani písomný súhlas na výstavbu odkvapového žľabu. Žalovaní mali možnosť
oboznámiť sa v čase vybudovania žľabu s evidenciou v katastri nehnuteľností. Zásah do vlastníckeho
práva žalobkyne bol proti vôli žalobkyne bez je vedomia a súhlasu. M. H. ako spoluvlastník 1/6 v
roku 2014 nebol oprávnený rozhodovať o hospodárení a zmene spoločnej veci - rodinného domu.
Bez súhlasu žalobkyne nebolo možné vykonávať zmenu ani úpravu rodinného domu, o čom mohli

mať žalovaní vedomosť z katastra nehnuteľností. Súhlas alebo nesúhlas matky žalobkyne je v tomto
prípade irelevantný. Výstavbou žľabu vznikla žalobkyni škoda. Žalovaní poškodili dom a jeho omietku.
Žľab je neestetický, zbytočný, neodborne urobený a vyvedený do skalky. Časti zvodu sú zle spojené
preto potom dažďová voda tečie do múru domu. Ťažko prístupný žľab a zvod robia žalobkyni problémy
s údržbou. Žľab znižuje trhovú hodnotu domu. Z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že realizáciu žľabu

vykonali vedome a úmyselne. Chceli a vedeli, že zasahujú do vlastníckeho práva tretej osoby bez jej
súhlasu.5. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v
jej vyjadrení popierajú. Montážou odkvapového žľabu a zvodu nevznikla žalobkyni na jej nehnuteľnosti
žiadnaškoda.Nedošlokžiadnemupoškodeniudomu,aniomietky.Poškodenieomietkydomuzachytené

na fotodokumentácii predloženej žalobkyňou, vzniklo ešte pred montážou zvodu, zrejme dôsledkom
veku rodinného domu. Odkvapový žľab a zvod trhovú hodnotu rodinného domu vo vlastníctve žalobkyne
neznižujú, práve naopak, zvyšujú. Žalovaní trvajú na tom, že montáž žľabu realizovali po dohode s D. H.,
starou matkou žalovanej v 1. rade, ktorá ich vôbec neupovedomila, že už nie je vlastníčkou rodinného
domu. Nemohli vedieť, že menovaná darovala svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni. Ak by D. H. s

montážou žľabu nesúhlasila, žalovaní by ho umiestnili len na svoj rodinný dom. Nemali žiadny dôvod
svojvoľne budovať žľab na cudzom dome.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkov, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi.

7. Žalobkyňa na pojednávaniach uviedla, že keď sa staval dvojdom, stavba bola podmienená tým, že
obe časti domu musia zvonku vyzerať zrkadlovo rovnako. Žalovaní tvrdia, že sa žľab robil v septembri
alebo októbri. Ona keď prišla v decembri do Bojníc, a pýtala sa svojej matky, že kedy sa žľab robil,
tá jej povedala, že asi pred dvoma týždňami. Faktúra je však vystavená na 8.11., žalobkyňa prišla do
S. 10.12. Zodpovedá to tomu, že sa to robilo v druhej polovici novembra. Faktúra je vystavená 8.11.

a splatná je 8.12.

8. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že vzťahy s jej starou matkou D. H. boli kedysi veľmi
dobré, navštevovali sa. Stará matka sa vždy sťažovala, že keď prší, že to tam vpredu kvapká. Keď
sa žalovaní stali vlastníkmi domu a postupne robili úpravy, začali riešiť aj túto vec. Neskôr sa vzťahy

zhoršili, ona so starou matkou nekomunikuje ale počula ako s ňou komunikoval jej manžel. Presne jej
povedal, kade pôjde zvod a ako to bude urobené. Stará matka s tým súhlasila. Robilo sa to na jeseň
2014. Žalovaná si vedie záznamy o väčších úpravách na dome, aj o tom, v akom období sa robia,
takže vie že to bolo v tomto období. Zo strany žalovaný ch bola aj snaha pomôcť. Keď sa to robilo, stará
matka nemala žiadne námietky. Žalovaní nemali ani žiadnu vedomosť, že tie 4/6-iny už stará matka

nevlastní, keďže financovala všetky opravy na dome. Ohľadom tej faktúry, ten pán mal úraz, vtedy to
ani nenaháňal a faktúru vystaviť až neskôr. Všetko ohľadom faktúry riešil žalovaný v 2. rade. Dom bol
kolaudovaný niekedy v roku 1976 alebo 1977, omietka už za tie roky opadáva. Okrem toho sa omietka
aj odúvala pretože tam zatekala voda. Žalovaní neurobili nič, čo by dom poškodilo a pokiaľ áno, tak to
neurobili úmyselne.

9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nevedeli, že vlastníkom vedľajšej nehnuteľnosti je
už žalobkyňa. Stavbu žľabu navrhol on, v dobrej vôli a v dobrom úmysle. Má o tom vedomosti, v
stavebníctve robí už niekoľko desiatok rokov. Je to dvojdom, preto bolo dobré, že sa to spravilo na obe
časti. D. H. dala súhlas, aj to zaplatila. Vykonával to pán S.. Žalovaný v 2. rade bol vtedy v domnení,

že dom vlastnia D. H., jeho svokor a žalobkyňa. Riešili to aj faktúrou, aby mala D. H. doklad, čo sa
na dome robilo. Ona sa stará o tú nehnuteľnosť ako keby bola jej. Zabezpečuje údržbu balkóna a
strechy a ostatných vecí. V rodine je veľké napätie a veľa toho napätia vnáša žalobkyňa. Určite keby bol
vedel, že žalobkyňa je už vlastníčkou domu, spýtal by sa jej, či to má realizovať. Veľmi by tú realizáciu
zvažoval, keďže je to dvojdom, ktorý má spoločnú priečku a spoločnú strechu. Konanie žalobkyne je

provokačné. Ona keď príde do Bojníc, všetko si fotí, aj záhradu žalovaných, nerobí to v dobrom, je na
zváženie, čo tým zamýšľa. Čo sa týka žľabu, riešil to aj po odbornej stránke, nebol dôvod aby si to
nedal spraviť neodborne. Rovnako odborne je to urobené aj na polovici žalobkyne. Nehnuteľnosť sa tým
zhodnotila, žiadna škoda spôsobená nebola. Nehnuteľnosť už má svoje roky a je potrebné ju postupne
rekonštruovať. Žalovaný nevie kedy presne to bolo, ale stretol D. H. na dvore a hovoril jej, že zamýšľa

takúto vec s tým, že voda stekala zo strechy aj pred garáž, zamŕzalo to, v zime bolo treba sekať ľad, aby
sa dali otvoriť garážové dvere. Bolo to potrebné aj preto, aby nezatekala lodžia. Povedal jej, že voda sa
sústredí na jedno miesto a že si bude brať vodu na polievanie záhrady vpredu, aby nemusela nosiť vodu
zozadu. Zvažoval to robiť len na vlastnej polovici, ale vzťahy medzi nimi boli dobré, tak sa rozhodol to
urobiť aj na druhej časti. To, že medzitým D. H. previedla dom na žalobkyňu sa dozvedel až po realizácii

žľabu. Vtedy komunikovali bežne, nebol dôvod si myslieť, že nie je vlastníčkou. Povedal jej aj, že to
bude niečo stáť, ale že to bude minimálna cena. Dal vystaviť faktúru, aby mala doklad. Na jej dome sa
robili aj iné práce. Prestrešenie balkóna a natrela sa strecha. Financovala to D. H.. Robilo sa to v období
septembra a októbra 2014, žalovaný už nevie kedy úplne presne. Robilo sa to niekoľko dní. Dodatočnesa robilo až zakončenie v tvare ypsilonu. M. S. mal úraz, zlomil si nohu, faktúru vystavil až neskôr. Platilo
sa to tak, že D. H. dala peniaze žalovanému, on ich poukázal banke a odovzdal jej faktúru. Robila sa
oprava rímsy a oprava lodžie a potom sa tam dal žľab, aby dažďová voda odtekala inde. Opravovalo sa

prestrešenie lodžie. Plech ktorý už bol prederavený sa odrezal na okraji a nahradil sa novým plechom.

10. Svedkyňa D., matka žalobkyne a stará matka žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedla, že jeden
deň u nej žalovaný v 2. rade zazvonil s tým, že by chcel na dome spraviť žľaby, aby mali vodu žalovaní
aj svedkyňa. Svedkyňa mu povedala, že vodu nepotrebuje. Voda odtiaľ ani nejde. Ak je príval, tak to

nestačí. Tečie jej to do múra, obtáčala to igelitom. Svedkyňa to už vtedy mala prepísané na dcéru, aj
sused jej hovoril, že ten žľab vôbec nie je potrebný. Svedkyňa videla, keď to robili, robilo sa to v jeseni,
potom ten pán odišiel a bolo ticho. Potom neskôr jeden večer videla, ako tam s jedným pánom niečo
montovali pri svetle a potom aj na druhý večer. Svedkyňa nič nepodpísala, žiadnu objednávku. Žalovaný
v 2. rade si od nej nepýtal písomný ani ústny súhlas so stavbou žľabu. Potom si len prišiel pýtať peniaze.
Pred stavbou žľabu ju neupozornil koľko to bude stáť. Potom jej priniesol faktúru na 180,-EUR. Svedkyňa

si to prerátala na sumu v starých korunách a povedala, že mu toľko nedá. Neskôr jej priniesol faktúru na
131,-EUR ktorú zaplatila. Musí sa to dať dole lebo jej to tam zavadzia. Rúra ide popri múre a tam ide plyn
aj voda. Nie je to pekné. Svedkyňa nekontrolovala či omietka bola opadaná už predtým. Celé sa to robilo
po tme a nie cez deň. Keď sa dvojdom staval nemohli tam byť žiadne výstrelky, žiadne prístavby, ani len
farba jednotlivých polovíc dvojdomu nemohla byť odlišná. Predtým ako sa postavil žľab voda nestekala,

vtedy padala dole, sem tam na to zábradlie. Svedkyňa žalovanému v 2. rade v tom čase nepovedala,
že už nie je vlastníčkou ale oni to určite vedeli, svedkyňa to netajila. Na žľabe sa so žalovaným v 2. rade
nedohodli.Ažpotomprišieladoniesolfaktúru,naktorejbolpodpísanýpánS..Tohosvedkyňanepoznala.
Suma 180 EUR za pol žľabu bola vysoká, svedkyňa povedala, že to nezaplatí. Potom zaplatila tých 131
EUR, čo už mala robiť. Ale žalobkyni sa to nepáčilo. Predtým než bol namontovaný žľab a bola zima,

vtedy keď bol ľad a sneh sa nedali otvárať garážové dvere. Manžel svedkyne musel vtedy rozbíjať ľad.

11. Svedok B. S. na pojednávaní uviedol, že asi pred tromi alebo štyrmi rokmi montoval žľab na dome
účastníkov konania. Robili to dva alebo tri dni. Na túto prácu oslovil svedka žalovaný v 2. rade. Svedok
o montáži žľabu komunikoval so žalovaným v 2. rade. On dal robiť svoju polovicu, a keďže by to takto

vyzeralohrozne,svedoksapýtalajD.H..Bezjejsúhlasubytonerobil.Rozprávalisaspoluviackrátunich
v záhrade. Preložil jej potom faktúru, tá bola iba jedna. Vo fakturovanej cene bola zahrnutá polovica ceny
stavby žľabu. Svedok nevie uviesť, či došlo k opadaniu omietky, ale pokiaľ sa robí na staršom dome, tak
omietka zvykne opadať. Robilo sa to tri alebo štyri dni, svedok sa už presne nepamätá. Faktúra je jediný
dokument k stavbe žľabu. Svedok presne nevie aký bol dátum dokončenia. Robili to v septembri alebo

októbri, faktúra bola vystavovaná v decembri. Svedok si začiatkom novembra zlomil nohu a bol som
práceneschopný, faktúru preto dodal až v decembri. Svedok vystavil jednu faktúru, 131,-EUR za prácu.
Hodnota použitého materiálu je minimálne 500,-EUR. Faktúra bola vystavená matke žalobkyne, lebo
žalovaný v 2. rade doniesol materiál. Ak by to svedok išiel robiť inam, pýta si za prácu 400,-EUR, cena
131,- za túto prácu je len symbolická, Žalovaní dodali materiál. Zvod v tvare Y už svedok nemontoval,

nevie ako sa to potom riešilo, mal zlomenú nohu. Svedok si zlomil nohu 7.11. V rámci toho, že mal nohu
zlomenú bol faktúru schopný doniesť o barliach až neskôr.

12. Svedok M. H.ec žalovanej v 1. rade a brat žalobkyne na pojednávaní uviedol, že dlhé roky to bolo
tak, že keď bol dážď stekalo to po balkóne. Ono to malo byť pôvodne inak, ale jeho otec to prerobil,

ešte keď nebola omietka. Potom to stekalo na balkón. Jeho otec potom dával aj aluminium na madlo
na balkóne, aby madlo nehnilo, lebo matke sa nepáčilo, že to hnije. Žalovaný v 2. rade potom v záujme
dobrej veci dal urobiť ten žľab. Plní to svoj účel, vody tam je oveľa menej. Je pravda, že keď dážď šľahá,
tak šľahá aj teraz, ale je to menej. Žalobkyni sa to nepáčilo. Matka žalobkyne a svedka, D. H. na stavbu
toho žľabu dala súhlas. Nechcela aby sa robil žľab vzadu, ale so žľabom vpredu súhlasila. Teraz tvrdí,

že to nie je pravda. Avšak ona klame celý život. Vtedy neoznámila, že už dom nevlastní. To svedok
zistil až v decembri 2014, keď mu boli doručené papiere zo súdu, že sestra previedla matkinu čiastku na
seba. Matka s ním odvtedy nekomunikuje. Svedok nevie kto žiadal vybudovanie žľabu, ale dal to urobiť
žalovaný v 2. rade. Svedkova matka s tým súhlasila. Pokiaľ by nesúhlasila, urobili by to žalovaní len na
svojej polovici, ale nevyzeralo by to dobre. Žľab objednával žalovaný v 2. rade.

13. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: mailová komunikácie s Mestským úradom Bojnice,
výpisy z Listov vlastníctva č. XXX a XXX pre k. ú. S., faktúra č.l. 27, potvrdenie o vklade hotovosti č.l. 28,fotodokumentácia č.l. 29-33, fotografia doručenky č.l. 42, čestné vyhlásenie č.l. 43, fotografie č.l. 44-50,
faktúra č.l. 63, znalecký posudok č. 1/2020.

14. Súd uvádza, že žalobkyňa žiadala odročiť pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.6.2020 a na
ktorom bol napokon aj vyhlásený rozsudok. Súd žiadosti žalobkyne nevyhovel. Z ustanovenia § 183
ods. 1 druhej vety Civilného sporového poriaku vyplýva, že pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené vtedy, ak sú kumulatívne (súčasne) splnené dve podmienky a to dôležitý dôvod, ktorý sa
vyskytolstranealebojejprávnemuzástupcoviazároveňodstranyalebojejprávnehozástupcunemožno

spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd konštatuje, že choroba žalobkyne
je takýmto dôležitým dôvodom. Podľa názoru však nebola splnená druhá podmienka na odročenie
pojednávania. Žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátom. Podľa názoru súdu, bolo možné od nej
preto spravodlivo žiadať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť týmto právnym zástupcom. Súd ďalej
konštatuje, že žalobkyňa sa už niekoľkých pojednávaní vo veci osobne zúčastnila a bola vypočutá.
Súd zároveň konštatuje, že dôvod, pre ktorý žiada žalobkyňa odročiť pojednávanie nenastal krátko

pred pojednávaním. Z priloženého potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne vyplýva, že
bola práceneschopná od 16.6.2020 (utorok). Pričom jej právny zástupca oznámil súdu túto skutočnosť
mailom až dňa 18.6.2020, večer o 22.51 hod. (štvrtok) a sudca sa mal možnosť reálne dozvedieť o
tejto žiadosti až ráno 19.6.2020, v piatok, t.j. v deň pojednávania, keď mu bola predložená podateľňou
súdu. Uvedené dôvody teda nenastali ani krátko pred pojednávaním, len boli súdu neskoro oznámené.

Právnemu zástupcovi žalobkyne bolo zároveň obratom elektronickou poštou oznámené, že súd žiadosti
o odročenie nevyhovel.

15. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.6.2020 vzniesli žalovaní prostredníctvom svojho právneho
zástupcu námietku premlčania a to z dôvodu, že žalobkyňa pôvodne žiadala o peňažnú náhradu škody,

no neskôr žalobu zmenila tak, že žiada o uvedenie veci do predchádzajúceho stavu.

16. Žalovaní zároveň na pojednávaní dali návrh na prerušenie konania a to z dôvodu, že na tunajšom
súde prebieha konanie sp.zn. 11C/34/2019 o určenie vlastníckeho práva, kde žalobkyňou je pani
D. matka žalobkyne a žalovanou je pani B.. L. H. teda žalobkyňa v tomto konaní. Z výzvy, ktorú

pred podaním žaloby zasielala pani D. H. vyplýva, že sa od B.. L. H. domáha vrátenia daru a to,
spoluvlastníckeho podielu 4/6 na rodinnom dome. Jedná sa o rodinný dom žalobkyne, na ktorom bol
vybudovaný sporný žľab o ktorý ide v tomto konaní. V prípade úspechu pani D. H. v konaní sp.zn.
11C/34/2019 by tento výsledok mal podľa žalovaných vplyv aj na konanie 14C/11/2017.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

22.Podľa§120ods.1OZsúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatríanemôžebyťoddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

23. Podľa § 55 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 stavebný zákon ohlásenie stavebnému úradu postačí
priudržiavacíchprácach,ktorébymohliovplyvniťstabilitustavby,požiarnubezpečnosťstavby,jejvzhľad

alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.

24. Podľa § 56 písm. h) zákona č. 50/1976 stavebný zákon sa stavebné povolenie ani ohlásenie
nevyžaduje pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d).25. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 stavebný zákon vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou
overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné

rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych
a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo
najviac predĺžila jej užívateľnosť.

26. Podľa § 164 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) ak súd neurobí iné vhodné

opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

27. Žalovaní navrhovali súdu zvážiť prerušenie konania až do skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 11C/34/2019. V uvedenom konaní sa D. ako predchádzajúca vlastníčka
spoluvlastníckeho podielu 4/6-ín na dome súpisné číslo 962 (orientačné číslo 8) domáha vrátenia daru

- uvedeného spoluvlastníckeho podielu od B.. L. H. (žalobkyne v tomto konaní).

28. Súd návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol. Podľa názoru súdu nie je potrebné čakať
na výsledok uvedeného súdneho sporu. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti podľa zápisu v katastri
nehnuteľností je žalobkyňa a stále má v spore aktívnu vecnú legitimáciu.

29. Žalobkyňa sa od žalovaných domáhala náhrady škody. Na to aby mohol súd zaviazať žalovaných na
náhradu škody musela žalobkyňa preukázať, že žalovaní škodu spôsobili a že za ňu zodpovedajú, teda,
že boli splnené predpoklady vzniku ich zodpovednosti za škodu. Týmito predpokladmi sú: 1. protiprávny
úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie

škodcu (v tomto prípade žalovaných). V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že
každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Majetok poškodeného totiž zahŕňa hodnotu
veci a v dôsledku jej poškodenia, zničenia ši odcudzenia dochádza k úbytku majetku poškodeného o
hodnotu veci, na ktorej bola spôsobená škoda, poškodený teda utrpí majetkovú ujmu.

30. Žalobkyňa tvrdila, že škoda (ujma) jej vznikla preto, že žalovaní namonotovali na jej dom súpisné
číslo XXX (orientačné číslo 8) v Bojniciach, ktorý je súčasťou dvojdomu odkvapový žľab a tiež zvod
na spoločnej deliacej priečke medzi oboma domami. Montáž tohto žľabu bola vykonaná bez súhlasu
žalobkyne ako väčšinovej vlastníčky domu a bola vykonaná neodborne. Žľab bol nepotrebný a zároveň

je neestetický. Žalovaní zároveň podľa žalobkyne porušili stavebné predpisy, keďže si nevyžiadali
povolenie stavebného úradu resp. túto stavbu neohlásili.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými. Táto námietka
vychádzalaztoho,žežalobkyňaažpouplynutípremlčacejdobyzmenilavpriebehukonaniasvojžalobný

nárok tak, že sa domáhala uvedenia svojej veci (rodinného domu) do pôvodného stavu. Je pravdou,
že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala náhrady škody v peniazoch, keď požadovala aby jej
žalovaní zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 3.000,-EUR z titulu náhrady škody. Žaloba bola súdu
doručená dňa 21.11.2016. Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že o montáži odkvapového žľabu a
zvodu sa dozvedela v decembri 2014, keď dňa 10.12.2014 prišla do Bojníc na návštevu k svojej matke.

Pokiaľ teda považovala montáž žľabu a zvodu za spôsobenú škodu, možno konštatovať, že až vtedy
sa v zmysle § 106 ods. 1 OZ dozvedela, že škoda vznikla a to, kto za ňu zodpovedá. Z uvedeného
podľa názoru súdu vyplýva, že žaloba bola podaná včas, t.j. ešte v priebehu dvojročnej subjektívnej
premlčacejdoby,ktoráuplynula10.12.2016.Žalobkyňasaajpozmenežaloby,ktorábolasúdudoručená
dňa 20.2.2019, domáhala stále náhrady škody, zmenila len požadovaný spôsob náhrady, keď sa už

nedomáhala peňažnej náhrady ale uvedenia do pôvodného stavu (tzv. naturálnej náhrady). Súd k tomu
uvádza, že žalobkyňa neuplatnila zmenou žaloby niečo iné ani nič viac než v pôvodnej žalobe. Stále
ide o ten istý nárok na náhradu tej istej škody, len iným, zákonom povoleným spôsobom. Preto podľa
názoru súdu v takomto prípade nemožno hovoriť o premlčaní nároku žalobkyne na náhradu škody a
námietka premlčania tak nebola dôvodná.

32. Z výpovedí žalovanej v 1. rade a z výpovede svedkyne vyplynulo, že iniciátorom montáže
odkvapového žľabu bol len žalovaný v 2. rade. On dodal materiál, zabezpečil zhotoviteľa B. S. a pomáhal
aj pri samotnej realizácii. Žalovaná v 1. rade síce mala o montáži žľabu vedomosť, avšak sa na nejnijako nepodieľala. A to ani priamo ani sprostredkovane. Podľa názoru súdu teda možno konštatovať,
že nevykonala žiadne úkony, ktoré by mohli mať za následok poškodenie nehnuteľnosti žalobkyne v
dôsledkumontážeodkvapovéhožľabu.Zuvedenýchdôvodovpodľanázorusúdunemohlabyťškodcom,

t.j. tým, kto za prípadnú škodu zodpovedá. Preto nebola v tomto spore ani pasívne vecne legitimovaná
a súd z tohto dôvodu žalobu voči nej zamietol.

33. Súd sa ďalej zaoberal tým, či sú splnené jednotlivé predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného v
2. rade za škodu. Z tvrdení žalobkyne a z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. zo dňa 28.11.2012

vyplýva, že dom súpisné číslo XXX (orientačné číslo X), postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, bol
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 5/6 a jej brata M. H., ktorý v tom čase vlastnil 1/6.
Uvedený právny stav platil aj na jeseň roku 2014, keď žalovaný v 2. rade realizoval montáž odkvapového
žľabu a zvodu. Z výpovední žalovaných aj z výpovede svedka M. H. vyplynulo, že žalovaní nemali v
čase realizácie vedomosť o tom, že väčšinovým spoluvlastníkom uvedeného domu už nie je D. H. ale
žalobkyňa. Námietka žalovaných, že to nevedeli je nepodstatná, keďže platí materiálna publicita údajov

katastra nehnuteľností a súd preto na túto námietku nemohol prihliadať.

34. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Väčšinovým spoluvlastníkom domu súpisné
číslo XXX (orientačné číslo 8) bola teda v tom čase žalobkyňa a ona mala právo rozhodovať o

hospodárení s vecou a teda aj o zmene spoločnej veci. H. v 2. rade teda tým, že si nevyžiadal jej súhlas
s montážou odkvapového žľabu a spoločného zvodu zasiahol do jej vlastníckeho práva, čím porušil §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Možno teda skonštatovať, že prvý predpoklad zodpovednosti za
škodu, t.j. protiprávny úkon (existencia zásahu) bol splnený.

35. Súd sa ďalej zaoberal tým, či opísaným zásahom žalovaného v 2. rade do domu súpisné číslo
XXX vznikla žalobkyni ujma. V tomto prípade záviselo rozhodnutie súdu od posúdenia skutočnosti, na
ktorú boli potrebné odborné poznatky a súd v konaní ustanovil na návrh žalobkyne znalca z odboru
stavebníctvo, v osobe Ing. B. R.. Úlohou znalca bolo porovnať stav domu žalobkyne pred montážou
odkvapového žľabu a po jeho namontovaní a vyjadriť sa tiež aké následky by malo odstránenie

odkvapového žľabu z domu žalobkyne.

36. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že montáž odkvapového žľabu a zvodu je potrebné
považovať za udržiavacie práce v zmysle stavebného zákona. Tieto udržiavacie práce majú zabrániť
zmene vzhľadu domu. Práve predchádzajúce nekvalitné riešenie odvodnenia prispievalo k zhoršenému

stavu stavby a odmŕzaniu dlažieb. Namontovaním riadneho odvodnenia s usmernením toku vody sa stav
upravil. Udržiavacími prácami nebol ohrozený verejný záujem, ktorý je nutný pri ochrane historických
ulíc a budov, ako znalec zistil aj konzultovaním písomne a telefonicky na Mestskom úrade Bojnice,
stavebnom odbore. V tomto prípade teda nešlo o zmenu stavby ale o udržiavacie práce. Na dome sú
dokonca nutné aj ďalšie udržiavacie práce a to je oprava vrchnej vrstvy brizolitovej omietky a dlažieb

na loggiách domu orientačné číslo 6. Opadaná omietka na spoločnej priečke je odmrznutá. Jedným
z následkov odstránenia odkvapového žľabu by bolo, že by sa zhoršil stav odvodňovacieho systému
na dome orientačné číslo 8 (dom žalobkyne). Tento odvodňovací systém dnes usmerňuje tok dažďovej
vody na nespevnenú plochu, kde napája systém podzemnej vody. Je v záujme verejnosti, aby voda čo
najskôr vsakovala do terénu. Znalec napokon pripomenul, že rodinný dom bol stavaný a dokončený

ako jeden celok s dvoma bytmi so samostatným vstupom. Z uvedeného dôvodu je pristupovať k údržbe
domu jednotne. Súd ešte konštatuje, že zo znaleckého posudku vyplýva, že montáž odkvapového žľabu
(udržiavacie práce) nepodliehala stavebnému povoleniu ani ohláseniu na stavebnom úrade.

37. Na základe uvedeného teda súd konštatuje, že žalovaný v 2. rade tým, že realizoval montáž

odkvapového žľabu aj na dome žalobkyne a tiež montáž zvodu na spoločnej deliacej priečke nespôsobil
žalobkyni žiadnu ujmu. Naopak zo záverov znalca vyplýva, že bolo potrebné nejakým spôsobom
riešiť predchádzajúce nekvalitné riešenie odvodnenia domu. Predchádzajúce riešenie totiž prispievalo k
zhoršovaniu stavu stavby, o čom svedčia aj konštatovania znalca, že dlažba a omietka odmŕzali. Vlastník
stavby je povinný takémuto zhoršovaniu stavu stavby zabrániť. Namontovaním odkvapového žľabu si

teda žalovaný v 2. rade splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 stavebného zákona,
t.j. udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej
vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Zo znaleckého posudku zároveň nevyplynulo, že
by montáž odkvapového žľabu a zvodu bola realizovaná neodborne.38. Z uvedeného možno teda dospieť k záveru, že montážou odkvapového žľabu na dome vo vlastníctve
žalobkyne a tiež montážou zvodu na spoločnej priečke nevznikla žalobkyni žiadna škoda. Z uvedených

dôvodov nemohla byť daná ani zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu a nevznikla mu tak ani
povinnosť uviesť dom žalobkyne do pôvodného stavu. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol aj voči
žalovanému v 2. rade.

39. Súd napokon poukazuje na podstatnú okolnosť a to, že odkvapový žľab sa jeho namontovaním stal

súčasťou domu žalobkyne ako súčasť veci v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súčasť veci nie je spôsobilým predmetom samostatných právnych úkonov ani občianskoprávnych
vzťahov. Súčasť veci je vždy vo vlastníctve vlastníka hlavnej veci a preto zdieľa aj právny osud tejto
veci. Pretože sa v dôsledku spojenia predtým samostatných vecí stane vec súčasťou hlavnej veci,
nadobudne vlastníctvo k nej vlastník hlavnej veci, aj a to aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne
aj zaobstaranie súčasti veci vynaložila osoba odlišná od vlastníka. Zákonným predpokladom súčastí

veci je jej neoddeliteľnosť bez súčasného znehodnotenia hlavnej veci. (R 4/92). Žalovaným teda aj na
základe uvedených dôvodov nebolo možné uložiť povinnosť odstrániť odkvapový žľab, pretože ten sa
stal súčasťou domu žalobkyne ako hlavnej veci.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

44. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaní boli v konaní plne úspešní. Preto im súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

45. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov

Okresného súdu Prievidza. Išlo o sumu odmeny priznanej ustanovenému znalcovi, ktorá prevyšovala
preddavok na znalečné, ktorý zložila žalobkyňa. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému
poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že
uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu
trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle

takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených
výdavkov. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalobkyňu aby Slovenskej republike nahradila vynaložené
trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.