Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/33/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219010600

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219010600.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
19. 3. 2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
X. Mário L., nar. XX. X. XXXX v Q. G., bytom U. č. XX

2. F. E., nar. X. X. XXXX v L. V., bytom N., ul. R. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV
a ÚVTOS B.

s ú v i n n í , ž e

dňa 10. 10. 2017 v čase okolo 21,00 hod. vo fajčiarskej miestnosti pre odsúdených bloku B, oddielu B/
X v Ústave na výkon trestu odňatia slobody L. - H. po predchádzajúcej dohode napadli spoluväzňa G.

R. takým spôsobom, že potom, ako ho obž. G. L. zavolal do miestnosti na fajčenie, ho opakovane udrel
rukou do oblasti tváre tak, že spadol na podlahu a následne ho obž. F. E. kopol do pravej strany tváre,
čím poškodenému G.ovi R. spôsobili zlomeninu spodiny očnice vpravo bez posunu, zlomeninu prednej
steny čeľustnej dutiny a pomliaždenie tváre s celkovou dobou liečenia 21 dní,

t e d a

spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

t ý m s p á c h a l i

prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Za to im u k l a d á :

obž. G. L.ovi

Podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ÚVTOS so
stredným stupňom stráženia.

obž. F.ovi E.muPodľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ÚVTOS so
stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaných, poškodeného G. R.,
svedkov O. Q., G. D., prečítaním znaleckého posudku a listinných dôkazov.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v
ich vzájomnej nadväznosti, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, súd alebo
niektorá procesná strana, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný G. L. na začiatku hlavného pojednávania po zákonnom poučení podľa príslušných

ustanovení Tr. poriadku vrátane možnosti urobiť vyhlásenie o tom, či je vinný alebo nevinný ako aj o
dôsledkoch priznania viny a jeho prijatia súdom, prehlásil, že je vinný. Následne mu boli samosudkyňou
položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, či
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d/ bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,
g/ bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zákona, ktorý sa mu kladie za vinu,
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,

na ktoré odpovedal jednotlivo vždy „áno“.

Prokurátor navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obž. G. L.a o priznaní viny, samosudkyňa uznesením

rozhodla o prijatí jeho prehlásenia a o tom, že v súvislosti s jeho osobou sa vykonajú už len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste (nárok na náhradu škody nebol uplatnený). Následne bol obž. G. L.
vypočutý v súlade s ust. § 257 ods. 8 Tr. poriadku k účasti spoluobžalovaného na žalovanej trestnej
činnosti, vzhľadom k tomu, aké bolo stanovisko jeho obhajcu k veci po prednesení obžaloby
prokurátorom.

Obž. G. L. uviedol, že so spoluobžalovaným mal kamarátsky vzťah, boli spolu na jednom oddiele asi
jeden rok. Kvôli nepravdivému tvrdeniu poškodeného G. R. a ďalších odsúdených bol premiestnený na
iný oddiel. Po návrate si to chcel vyriešiť s poškodeným, ktorý hral na izbe karty, navrhol, aby išli spolu
do miestnosti „fajčiarka“, spoluobž. E. bol vtedy tiež na izbe, popíjal kávu, aj on mal nejaký problém s

poškodeným. Keď prichádzali do miestnosti „fajčiarka“, stáli pred ňou svedkovia Q. a D., dvere ostali
otvorené. Poškodený bol voči nemu drzý, preto ho opakovane vyfackal a keď vyšiel z miestnosti, prišiel
spoluobž. E. a kopol poškodeného do hlavy, ak by vedel o jeho úmysle, zabránil by mu v tom. Vytkol
mu to a povedal, že to bolo zbytočné. Pretože poškodený „bol z toho mimo“, zavolal ho na izbu, dal mu
framykoin a poradil studené obklady.

Obž. F. E. neurobil žiadne prehlásenie o tom, či je vinný alebo nevinný. Spoluobž. L. a určite aj svedok
D. ho volali, aby išiel zbiť poškodeného. Nachádzal sa na chodbe, pretože mal službu a videl, ako
spoluobž. L. udrel dvakrát dlaňou poškodeného po tvári, ktorý spadol na podlahu, kde ho asi dvakrát
udrel päsťami do hlavy a vyzval ho, aby ho tiež zbil, kopol, on na to však nemal dôvod. Všetci sa zľakli

a rozutekali sa, poškodený bol v bezvedomí, kopol ho do ramena, aby sa prebral ale urobil to, tak, aby
si spoluobž. L. myslel, že ho kopol do hlavy. Pretože v prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že do
poškodeného kopol, pretože sa mu spoluobž. L. vyhrážal, že ho inak zbije, bol vyzvaný po prečítaní tejto
časti jeho výpovede, aby sa k rozporu vyjadril. Obž. E. uviedol, že obe jeho vyjadrenia sú pravdivé. Zo
spoluobžalovaného mal obavu, pretože posilňoval a bil spoluväzňov, ak urobili nejakú hlúposť, on bitkunedostal, nemali vzájomné problémy. Spoluobžalovaný nevyzýval ostatných, aby tiež bili poškodeného,
pretože ušli a nechápe, prečo práve on ostal na mieste činu.

Pretože poškodený G. R. sa po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zdržiaval istý čas v zahraničí
a nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní predvolaním ani predvedením, bol
za týmto účelom využitý inštitút podľa § 88 Tr. poriadku (zabezpečenie svedka). Po obmedzení jeho
osobnej slobody bol vo veci vypočutý na súde za účasti prokurátora a obhajcu obž. E.ho. Pretože sa
poškodený na ďalší termín hlavného pojednávania, napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, bola táto

jeho výpoveď prečítaná. Pošk. G. R. vypovedal, že zo začiatku mal s obž. L.om dobrý vzťah, aj spolu
cvičili, potom však začal ukazovať svoju silu, mal 130 kg, boxoval slabších a to sa mu nepáčilo. Riešil to
aj s inými s pedagógom, obžalovaný bol na istý čas premiestnený na iný oddiel, po návrate začal útočiť
nie len na neho ale aj na jeho kamarátov, tiež sa mu nepáčilo, že on bol na rozdiel od neho pracovne
zaradený. S obž. E.m sa poznal dlhšie, mali dobý vzťah, ale neskôr „sa dal dokopy s obž. L.om“.
V inkriminovanej dobe, keď hral na izbe karty, prišiel obž. L. a vyzval ho, aby sa s ním išiel porozprávať

do fajčiarne, lebo majú niečo nedoriešené. Chvíľu sa rozprávali, potom mu dal obžalovaný dve facky,
po ktorých spadol, hlavu si vtedy neudrel. Keď sa pokúšal vstať a zapieral sa rukami a bol „na štyroch“,
vtedy ho obž. E. silne kopol do pravej časti hlavy. Keď sa postavil, bol malátny, strácal rovnováhu, bol
dezorientovaný. Nikto mu nepomáhal, keď odchádzal na izbu, aj keď boli mnohí na chodbe kvôli kriku
a bitke. Bolela ho hlava, na druhý deň mal opuchnuté oko, obž. L. mu dal masť framykoin a vyhrážal

sa, ak by to chcel riešiť. Pedagóg videl, že má modrinu, incident oznámil až na druhý deň, potom ako
bol obž. L. premiestnený na iný oddiel. Počas útoku boli prítomní nejakí svedkovia, medzi nimi asi aj
D., obž. L. udrel predtým do rebra aj spoluväzňa L.. Pokiaľ ho obž. E. kopol, zrejme mal tiež niečo proti
nemu, neskôr mu napísal list, v ktorom sa ospravedlnil s tým, že nevie, prečo to urobil.

Svedok G. D. vypovedal, že sa nachádzal vo fajčiarni, kde prišli súčasne obaja obžalovaní a poškodený,
obž. L. sa hádal s poškodeným, potom ho dvakrát udrel, poškodený spadol, obž. E. ho kopol do hlavy.
V tom čase bol obž. L. už na chodbe a obž. E.mu vytkol, že poškodeného kopol. Vzájomný vzťah
obžalovaných zhodnotil tak, že sa vzájomne nebili, stávalo sa, že sa „pobili“ so spoluodsúdenými.
V prípravnom konaní svedok ale uviedol, že po príchode obžalovaných a poškodeného do fajčiarne,

odišiel s O. Q. preč, počul odtiaľ krik a buchot. Len od spoluodsúdených sa dozvedel, že obž. L. udrel
poškodeného a obž. E. ho kopol do tváre. Po prečítaní tejto časti jeho výpovede svedok na hlavnom
pojednávaní vysvetlil rozpory vo výpovediach tým, že sa nechcel počas vyšetrovania prípadu miešať do
danej veci. Na súde vypovedal pravdu z dôvodu, aby nebol znovu predvolávaný, pretože opakované
výsluchy na polícii ho znervózňovali.

Svedok O. Q. vypovedal, že s obžalovanými a poškodeným bol na jednom oddiele po dobu asi jedného
roka, obž. L. mal funkciu „barákového“, nemal o ňom vedomosť, že by fyzicky napádal spoluodsúdených
ani o tom, že by obžalovaní mali nejaký konflikt s poškodeným. Nachádzal sa vo fajčiarni, keď tam
prišli obž. L. a poškodený. O niečom sa rozprávali, potom obž.L. udrel poškodeného po tvári, keď

spadol, vošiel do miestnosti obž. E. a bez toho, aby si obžalovaní niečo vzájomne povedali, kopol
poškodeného do oblasti tváre. Nechcel sa do toho miešať, nepomáhal poškodenému, aby mohol vstať.
Obaja obžalovaní a aj ďalší boli prítomní, tiež mu nepomáhali, iba mu hovorili, aby vstal, poškodený
reagoval slovami, že sa mu točí hlava, potom odišiel na svoju izbu.

Zo záveru znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia,
ktorý vypracoval MUDr. A. R. vyplýva, že poškodený utrpel zranenia, a to pomliaždenie tváre, zlomeninu
spodiny pravej očnice bez posunu a zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny. Zlomeninu spodiny
pravej očnice a zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny mohli spôsobiť tak kopnutie nohou do oblasti
tváre ako aj dobre mierené a silné údery rukou zovretou v päsť. Zlomeniny neboli liečené operačne,

doba ich hojenia bola minimálne tri týždne. Po uvedený čas bol poškodený obmedzený v obvyklom
spôsobeživotaprebolestivosť,opuchaprebiehajúcuambulantnúliečbu.Pretožesajednaloozlomeniny
tvárového skeletu bez posunu, je vysoko pravdepodobné, že poranenia nebudú mať pre poškodeného
trvalé následky.

Podľa lekárskej správy bol poškodený dňa 13. 10. 2017 ošetrený v UN L. Pasteura a bola mu zistená
zlomenina spodiny očnice vpravo bez dislokácie. Poškodený k pôvodu vzniku zranenia uviedol, že
bol pred troma dňami udretý do oblasti tváre vpravo spoluväzňom. V 3. bode lekárskej správy jekonštatované,žepodľazistenialekárabolozraneniespôsobenérukou.Predpokladanádobaliečbytohto
stredne ťažkého úrazu bola stanovená do 10. 11. 2017.

Na základe týchto výsledkov dokazovania súd po ich starostlivom zvážení dospel k záveru, že sa
žalovaný skutok stal, že ho spáchali obžalovaní a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku
naplnili po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaní konali minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa
§ 15 písm. b/ Tr. zákona, lebo vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom a pre prípad, že by ho spôsobili, boli s tým uzrozumení.

Obž. G. L. na hlavnom pojednávaní vinu priznal a zo spolupáchateľstva usvedčil spoluobž. F.a E.ho,
keď uviedol, že aj ten mal s poškodeným nejaký problém a že bez jeho vedomia ho kopol do hlavy.
S týmto jeho tvrdením o kopnutí poškodeného do hlavy korešponduje výpoveď pošk. M. R. a svedkov
M. D. a O. Q., ktorí jednoznačne potvrdili, že obž. T. E. kopol poškodeného do tváre. Týmito dôkazmi

bola spoľahlivo vyvrátená obrana obž. T. E.ho, ktorý pripúšťal iba akési drgnutie nohou do ramena
poškodeného z dôvodu, aby sa prebral a pred spoluobžalovaným predstieral, že išlo o kopanec do hlavy.
Znaleckým posudkom bolo tiež potvrdené, že mechanizmom vzniku poranení poškodeného mohli byť
silné a dobre mierené údery rukou do tváre poškodeného ako aj kopnutie nohou.

Súd ustálil, aj keď nebolo preukázané, že by v priebehu činu obžalovaní komunikovali a koordinovali
svoj útok na poškodeného, že konali formou spolupáchateľstva. Vychádzal zo zistení o vzájomných
vzťahochmedzispoluobžalovanýmivčasečinunaoddiele,ktorésa ostatnýmjaviliakodobré,čopotvrdil
aj samotný obž. T. E., ktorý súčasne tvrdil aj to, že sa mu spoluobžalovaný vyhrážal, ak sa do fyzického
napadnutia poškodeného nezapojí. V priebehu trestného konania sa obaja obžalovaní už účelovo snažili

preniesť rozhodujúcu mieru zavinenia na spôsobenom následku na toho druhého.

Pre spolupáchateľstvo treba, aby úmysel a činnosť spolupáchateľov smerovali k tomu istému výsledku.
Okolnosť, že každý sledoval svoj prospech, nevyučuje, aby bol úmysel všetkých spoločný a že každý
svojím konaním napomáhal činnosť ostatných. Spolupáchateľstvo nepredpokladá výslovnú dohodu

spolupáchateľov, treba však, aby každý spolupáchateľ konal úmyselne spoločne a bol si aspoň vedomý
možnosti, že k spáchaniu trestného činu dôjde spoločným konaním jeho a ďalších osôb a bol s tým
aspoň uzrozumený. Každý zo spolupáchateľov zodpovedá zásadne za trestný čin v celom rozsahu,
bez ohľadu na to, aký bol skutočný podiel na trestnej činnosti spáchanej v spolupáchateľstve, pokiaľ
nedôjde k excesu, teda vybočeniu z rámca dohody. Možno odôvodnene predpokladať vzhľadom na

výsledky dokazovania, že obžalovaní boli minimálne vzájomne uzrozumení s tým, že s poškodeným
sa nebudú iba rozprávať, lebo rozhovor sa mohol uskutočniť aj priamo na izbe odsúdených, nebolo
potrebné sa kvôli tomu presúvať do fajčiarne a že obž. L., ktorý inicioval „rozhovor“ s poškodeným, mal
povesť bitkára.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú
uvedené v ustanoveniach § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd prihliadal predovšetkým na okolnosti spáchania
trestného činu, jeho následok, osobné pomery obžalovaných, možnosti ich nápravy ako aj na existenciu
či neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer
- poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
a ak
- priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa hodnotenia ÚVTOS L. - H. obž. G. L. vykonal trest odňatia slobody v trvaní 9 a pol roka za
zločin lúpeže dňa 12. 1. 2020, počas ktorého získal 7 disciplinárnych odmien a 4-krát bol disciplinárne
potrestaný. Je slobodný, pred nástupom trestu nebol zamestnaný na trvalý pracovný pomer. V registritrestov má 9 záznamov, z nich sa 4 týkajú odsúdení súdmi Českej republiky. Tri odsúdenia z
rokov 2000-2003 okresnými súdmi v Nitre a Leviciach už majú fikciu zahladenia. U obžalovaného je
poľahčujúcou okolnosťou priznanie a úprimná ľútosť (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), priťažujúcou okolnosťou

je, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Súd vymeral obž. G.vi L.ovi
nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý zodpovedá požiadavke
naplnenia účelu trestu z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, zvlášť s ohľadom na tú
skutočnosť, že k úmyselnému trestnému činu, ktorého objektom bolo zdravie jednotlivca, došlo počas
výkonu trestu odňatia slobody za inú násilnú trestnú činnosť. Obž. G. L. bol v súlade s ust. § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia.

Obž. F. E. podľa hodnotenia ÚVTOS L. - H. vykonáva tresty odňatia slobody za zločin lúpeže a prečin
ublíženia na zdraví spolu v trvaní 7 rokov, koniec trestu má predpokladaný na 12. 3. 2021. Je slobodný,
pred nástupom trestov bol bez trvalého pracovného pomeru. Počas doterajšieho výkonu trestu bol 3-krát
disciplinárne potrestaný, odmenený nebol. V registri trestov má tri záznamy, odsúdenie z roku 2010 má

už fikciu zahladenia. U obž. F.a E.ho súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou
je, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Pretože u obžalovaného je pomer
poľahčujúcichapriťažujúcichokolností0:1,súdbolpovinnýaplikovaťust.§38ods.4Tr.zákonaazvýšiť
spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona to znamená, že
k 6 mesiacom súd pripočítal 1/3 z rozdielu medzi 24 mesiacov a 6 mesiacov, čo činí 12 mesiacov (6 + 6).

Aj tento obžalovaný bol z dôvodu, že pred spáchaním teraz súdeného skutku bol (je) vo výkone trestu
odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Aj u
neho súd pristúpil k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže je nesporné, že doterajší
dlhodobývýkontrestuspojenýsobmedzenímjehoosobnejslobodynepriniesoločakávaný prevýchovný
výsledok (ako je tomu aj u spoluobžalovaného), a tiež sa dopustil úmyselného útoku na zdravie iného

v čase výkonu trestu za inú násilnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd
Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať
odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.