Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204847
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3817204847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: B., právne zastúpenej B., proti
žalovaným: 1/ S. a v 2/ B., obaja bytom L., obaja právne zastúpení W., o náhradu škody, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júna 2020, č.k. 14C/11/2017-168, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - v zamietajúcej (výrok I.), o trovách konania

medzi stranami sporu a tiež trovách štátu (výroky III. a IV.) p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalovaní majú
nárok proti žalobkyni na náhradu 100 % trov konania a v konečnom dôsledku výrokom IV. žalobkyni
uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou v zmysle jej priebežnej
uplatnenej a súdom prvej inštancie pripustenej zmeny domáhala odstránenia odkvapového žľabu a
zvodu na rodinnom dome súpisné číslo XXX nachádzajúceho sa v S. a uvedenia domu
po odstránení tohto žľabu do pôvodného stavu na náklady žalovaných. Dôvodila, že v druhej polovici
novembra 2014, podľa vyjadrenia jej matky, žalovaní bez vedomia žalobkyne zasiahli do vlastníckych

práv žalobkyne tým, že neodborne urobili nepotrebný a neestetický žľab aj na jej nehnuteľnosti, ktorá je
súčasťou dvojdomu so znalosťou toho, že žalobkyňa bola v tom čase väčšinovou vlastníčkou tejto časti
nehnuteľnosti (vlastnila 5/6-ín), dokonca dali jej matke preplatiť časť nákladov. Žľab tam nikdy nebol,
jeden je na druhej strane domu, rovnako ako aj na dome žalovaných. V súčasnosti je
žalobkyňa už výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Stavba žľabu bola urobená načierno, Mestský úrad
S. neeviduje žiadosť na ohlásenie stavebných úprav. Žľab pôsobí neesteticky na prednej časti domu
a žalovaní ho na pozemku žalobkyne odkanalizovali do skalky. Týmito stavebnými úpravami poškodili

dom, narušili jeho vzhľad a znížili jeho hodnotu. Žalovaní namontovali žľab aby mohli zachytávať
dažďovú vodu do suda. Stredná priečka, ktorá spája dom, je spoločná. Žalovaní nemali právo do nej
zasahovať bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Spôsobená situácia znamenala pre žalobkyňu porušenie
práva na pokojné a bezproblémové užívanie majetku, rozhodovanie o ňom a psychickú ujmu. V
dome žalobkyne býva matka žalobkyne. Žalovaná 1/ je neter žalobkyne (dcéra brata žalobkyne) a
žalovaný 2/ je manžel žalovanej 1/. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Nepopreli, že sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. S., v roku
2010 ho kúpili od rodičov žalovanej 1/, ktorej otec s nimi doposiaľ v predmetnom dome býva. Žalobkyňa
je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou susediaceho rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom napozemku na parc. č. XXXX/X v k.ú. S.. V tomto dome však býva len jej matka D. H.,
ktorá je zároveň starou matkou žalovanej 1/. Rodinné domy strán sporu sú spojené jednou stenou a
spolu vytvárajú tzv. dvojdom. V čase výstavby odkvapového žľabu v mesiacoch september - október

2014 bola žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X
v k.ú. S. v podiele 5/6, pričom spoluvlastníkom v podiele 1/6 bol jej brat a zároveň otec žalovanej v
1/, M. H.. Táto skutočnosť však žalovaným v tom čase známa nebola. Predpokladali, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6 s tým, že spoluvlastníčkou v podiele 4/6 je jej matka
D. H.. Nemohli vedieť, že D. H. svoj podiel darovala žalobkyni ešte v roku 2012. O tomto prevode nemal

vedomosť ani otec žalovanej 1/, ktorý sa to dozvedel až zo žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podanej žalobkyňou, jeho sestrou (konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod
sp.zn. 6C/139/2014), ktorá mu bola doručená 4.12.2014, teda keď žľab už bol dokončený. Žalovaní sa
o predmetnom darovaní dozvedeli od M. H. až začiatkom roku 2015. Žalovaní nevybudovali sporný žľab
svojvoľne, a už vôbec nie preto, aby mohli zachytávať dažďovú vodu do suda. Na spoločnom vybudovaní
odkvapového žľabu sa žalovaný 2/ dohodol s D. H.. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že z

prekrytia horných lodžií na dvojdome, na ktorých nebol dovtedy žiaden žľab, stekala voda na zábradlie
lodžií, na ich podlahu a na zem, pričom poškodzovala drevené dvere garáží oboch rodinných domov. V
zime táto voda zamŕzala, na ľade sa šmýkalo a tiež sa stávalo, že dvere na garážach sa kvôli ľadu nedali
otvoriť. Tieto skutočnosti dlhodobo prekážali aj matke žalobkyne D. H.. Otec žalovanej ako vtedajší
podielový spoluvlastník rodinného domu súpisné číslo XXX s výstavbou žľabu tiež súhlasil. Práce na

osadení žľabu vykonával B. S. P. s miestom podnikania A. XXX/XX, I., spolu so žalovaným 2/ a jeho
priateľom asi v mesiacoch september - október 2014. Osoby vykonávajúce tieto práce pochopiteľne
museli vstupovať na pozemok aj strechu žalobkyne. Počas celej doby vykonávania prác nemala D.
H. voči tomu žiadne výhrady. Odtokové žľaby a zvod sú namontované odborne, esteticky, sú natreté
hnedou farbou tak, aby ladili so zábradlím lodžií. Žľab je vedený pozdĺž celej prednej časti dvojdomu

ponadhornýmilodžiami.Zvodjevedenýpozdĺžspoločnejstenyrodinnéhodomuajezakončenýzvodom
v tvare Y, ktorý sa zhotovoval na objednávku. Jedna časť zakončenia ústi na pozemok žalobkyne,
druhá na pozemok žalovaných. V čase osadenia tohto zakončenia mali záujem nielen žalovaní, ale aj
matka žalobkyne využívať dažďovú vodu na zalievanie rastlín. Zhotovenie zakončenia zvodu v tvare Y
trvalo asi 4-6 týždňov. Žalovaný 2/ sa s D. H. dohodli, že každý bude znášať pomernú časť nákladov

na vybudovanie žľabu. B. S. P. vyúčtoval D. H. cenu 131,- eur faktúrou č. XXXXX. Tieto prostriedky
odovzdala D. H. žalovanému 2/ v hotovosti, ktorý za ňu predmetnú faktúru uhradil vkladom na účet. Z
uvedenéhojepodľažalovanýchzrejmé,že vpredmetnejveciniesúsplnenézákonnépredpoklady
na náhradu škody. Osadením žľabu žiadna škoda nevznikla, naopak, došlo k zhodnoteniu domu a
zabezpečeniu ochrany pred voľne stekajúcou dažďovou vodou. Svedkyňa D. H. (matka žalobkyne a

stará matka žalovanej 1/) na pojednávaní uviedla, že jeden deň u nej žalovaný 2/ zazvonil s tým, že
by chcel na dome spraviť žľaby, aby mali vodu žalovaní aj svedkyňa. Svedkyňa mu povedala, že vodu
nepotrebuje. Voda odtiaľ ani nejde. Ak je príval, tak to nestačí. Tečie jej to do múra, obtáčala to igelitom.
Svedkyňa to už vtedy mala prepísané na dcéru, aj sused jej hovoril, že ten žľab vôbec nie je potrebný.
Svedkyňa videla, keď to robili, robilo sa to v jeseni, potom ten pán odišiel a bolo ticho. Potom

neskôr jeden večer videla, ako tam s jedným pánom niečo montovali pri svetle a potom aj
na druhý večer. Svedkyňa nič nepodpísala, žiadnu objednávku. Žalovaný 2/ si od nej nepýtal písomný
ani ústny súhlas so stavbou žľabu. Potom si len prišiel pýtať peniaze. Musí sa to dať dole, lebo jej to
tam zavadzia. Rúra ide popri múre a tam ide plyn aj voda. Nie je to pekné. Svedkyňa nekontrolovala, či
omietka bola opadaná už predtým. Predtým ako sa postavil žľab, voda nestekala, vtedy padala dole, sem

tam na to zábradlie. Svedkyňa žalovanému 2/ v tom čase nepovedala, že už nie je vlastníčkou, ale to
netajila. Zaplatila za žľab tých 131,- eur. Predtým než bol namontovaný žľab a bola zima, vtedy keď bol
ľad a sneh sa nedali otvárať garážové dvere. Manžel svedkyne musel vtedy rozbíjať ľad. Svedok B. S. na
pojednávaní uviedol, že asi pred tromi alebo štyrmi rokmi montoval žľab na dome účastníkov konania,
na čo ho oslovil žalovaný 2/. On dal robiť svoju polovicu, a keďže by to takto vyzeralo hrozne, svedok

sa pýtal aj D. H., bez jej súhlasu by to nerobil. Rozprávali sa spolu viackrát u nich v záhrade, preložil jej
potom faktúru, vo fakturovanej cene bola zahrnutá polovica ceny stavby žľabu. Svedok nevie uviesť, či
došlo k opadaniu omietky, ale pokiaľ sa robí na staršom dome, tak omietka zvykne opadať. Zvod v tvare
Y už nemontoval. Svedok M. H., otec žalovanej 1/ a brat žalobkyne na pojednávaní uviedol, že dlhé
roky to bolo tak, že keď bol dážď, stekalo to po balkóne. Ono to malo byť pôvodne inak, ale jeho otec to

prerobil, ešte keď nebola omietka. Potom to stekalo na balkón. Jeho otec potom dával aj aluminium na
madlo na balkóne, aby madlo nehnilo, lebo matke sa nepáčilo, že to hnije. Žalovaný 2/ potom v záujme
dobrej veci dal urobiť ten žľab. Plní to svoj účel, vody tam je oveľa menej. Je pravda, že keď dážď šľahá,
tak šľahá aj teraz, ale je to menej. Žalobkyni sa to nepáčilo. Matka žalobkyne a svedka, D. H. na stavbutoho žľabu dala súhlas. Nechcela, aby sa robil žľab vzadu, ale so žľabom vpredu súhlasila. Teraz tvrdí,
že to nie je pravda. Avšak ona klame celý život. Vtedy neoznámila, že už dom nevlastní. To svedok
zistil až v decembri 2014, keď mu boli doručené papiere zo súdu, že sestra previedla matkinu čiastku na

seba. Matka s ním odvtedy nekomunikuje. Svedok nevie, kto žiadal vybudovanie žľabu, ale dal to urobiť
žalovaný 2/. Svedkova matka s tým súhlasila. Pokiaľ by nesúhlasila, urobili by to žalovaní len na svojej
polovici, ale nevyzeralo by to dobre. Žľab objednával žalovaný 2/.
3. Žalovaní navrhovali súdu zvážiť prerušenie konania až do skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 11C/34/2019. V uvedenom konaní sa D. H. ako predchádzajúca vlastníčka

spoluvlastníckeho podielu 4/6-ín na dome súpisné číslo XXX (orientačné číslo X) domáha vrátenia
daru - uvedeného spoluvlastníckeho podielu od B.. L. H. (žalobkyne v tomto konaní). Súd návrh
žalovaných na prerušenie konania zamietol. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti podľa zápisu v
katastri nehnuteľností je žalobkyňa a stále má tak v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Súd sa v
prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanými, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.
Následnevecneskúmaldôvodnosťnárokužalobkynenanáhraduškodyzhľadiskanaplneniazákonných

predpokladov vzniku zodpovednosti za ňu vo svetle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Škoda
vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Majetok poškodeného totiž zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej
poškodenia, zničenia ši odcudzenia dochádza k úbytku majetku poškodeného o hodnotu veci, na ktorej
bola spôsobená škoda, poškodený teda utrpí majetkovú ujmu. Konštatoval, že z výpovedí žalovanej
1/ a z výpovede svedkyne H. vyplynulo, že iniciátorom montáže odkvapového žľabu bol len žalovaný

2/. On dodal materiál, zabezpečil zhotoviteľa B. S. a pomáhal aj pri samotnej realizácii. Žalovaná 1/
síce mala o montáži žľabu vedomosť, avšak sa na nej nijako nepodieľala, nevykonala žiadne úkony,
ktoré by mohli mať za následok poškodenie nehnuteľnosti žalobkyne v dôsledku montáže odkvapového
žľabu, preto nemohla byť škodcom, t.j. tým, kto za prípadnú škodu zodpovedá. Preto podľa názoru
súdu prvej inštancie nebola ani v spore pasívne vecne legitimovaná. Z tvrdení žalobkyne a z výpisu

z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. zo dňa 28.11.2012 zistil, že dom súpisné číslo XXX (orientačné
číslo X), postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, bol v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v
podiele 5/6 a jej brata M. H., ktorý v tom čase vlastnil 1/6. Uvedený právny stav platil aj na jeseň roku
2014, keď žalovaný 2/ realizoval montáž odkvapového žľabu a zvodu. Z výpovedí žalovaných, aj z
výpovede svedka M. H. vyplynulo, že žalovaní nemali v čase realizácie vedomosť o tom, že väčšinovým

spoluvlastníkom uvedeného domu už nie je D. H., ale žalobkyňa. Námietka žalovaných, že to nevedeli,
je však nepodstatná, keďže platí materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností a súd preto na
túto námietku nemohol prihliadať. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Väčšinovým
spoluvlastníkom domu súpisné číslo XXX (orientačné číslo X) bola teda v tom čase žalobkyňa a

ona mala právo rozhodovať o hospodárení s vecou, a teda aj o zmene spoločnej veci. Žalovaný 2/
teda tým, že si nevyžiadal jej súhlas s montážou odkvapového žľabu a spoločného zvodu zasiahol
do jej vlastníckeho práva, čím porušil ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd skonštatoval, že
prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon (existencia zásahu) takto bol splnený.
Súd sa ďalej zaoberal tým, či opísaným zásahom žalovaného 2/ do domu súpisné číslo XXX vznikla

žalobkyni ujma. Zodpovedanie tejto otázky záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktorú boli potrebné
odborné poznatky a súd v konaní ustanovil na návrh žalobkyne znalca z odboru stavebníctvo v osobe
Y.. B. R.. Úlohou znalca bolo porovnať stav domu žalobkyne pred montážou odkvapového žľabu a po
jeho namontovaní a vyjadriť sa tiež aké následky by malo odstránenie odkvapového žľabu z domu
žalobkyne. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že montáž odkvapového žľabu a zvodu je

potrebné považovať za udržiavacie práce v zmysle stavebného zákona, ktoré udržiavacie práce majú
zabrániť zmene vzhľadu domu. Práve predchádzajúce nekvalitné riešenie odvodnenia prispievalo k
zhoršenému stavu stavby a odmŕzaniu dlažieb. Namontovaním riadneho odvodnenia s usmernením
toku vody sa stav upravil. Udržiavacími prácami nebol ohrozený verejný záujem, ktorý je nutný pri
ochrane historických ulíc a budov, ako znalec zistil aj konzultovaním písomne a telefonicky na Mestskom

úrade S., stavebnom odbore. V tomto prípade teda nešlo o zmenu stavby, ale o udržiavacie práce. Na
dome sú dokonca nutné aj ďalšie udržiavacie práce, a to je oprava vrchnej vrstvy brizolitovej omietky
a dlažieb na loggiách domu orientačné číslo X. Opadaná omietka na spoločnej priečke je odmrznutá.
Jedným z následkov odstránenia odkvapového žľabu by bolo, že by sa zhoršil stav odvodňovacieho
systému na dome orientačné číslo X (dom žalobkyne). Tento odvodňovací systém dnes usmerňuje tok

dažďovej vody na nespevnenú plochu, kde napája systém podzemnej vody. Je v záujme verejnosti,
aby voda čo najskôr vsakovala do terénu. Znalec napokon pripomenul, že rodinný dom bol stavaný
a dokončený ako jeden celok s dvoma bytmi so samostatným vstupom. Z uvedeného dôvodu je
pristupovať k údržbe domu jednotne. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že montáž odkvapovéhožľabu (udržiavacie práce) nepodliehala stavebnému povoleniu, ani ohláseniu na stavebnom úrade. Na
základe uvedeného súd vyhodnotil, že žalovaný 2/ tým, že realizoval montáž odkvapového žľabu aj
na dome žalobkyne a tiež montáž zvodu na spoločnej deliacej priečke, nespôsobil žalobkyni žiadnu

ujmu. Naopak zo záverov znalca vyplýva, že bolo potrebné nejakým spôsobom riešiť predchádzajúce
nekvalitné riešenie odvodnenia domu, keďže prispievalo k zhoršovaniu stavu stavby, o čom svedčia aj
zistenia znalca, že dlažba a omietka odmŕzali, čomu je vlastník stavby povinný (takémuto zhoršovaniu
stavu stavby) zabrániť. Namontovaním odkvapového žľabu si teda žalovaný 2/ splnil povinnosť, ktorá
mu vyplýva z ustanovenia § 86 ods. 1 stavebného zákona, t.j. udržiavať stavbu v dobrom stave tak,

aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila
jej užívateľnosť. Zo znaleckého posudku zároveň nevyplynulo, že by montáž odkvapového žľabu a
zvodu bola realizovaná neodborne. Keďže teda montážou odkvapového žľabu na dome vo vlastníctve
žalobkyne a tiež montážou zvodu na spoločnej priečke nevznikla žalobkyni žiadna škoda, nemohla byť
daná ani zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu a nevznikla mu tak ani povinnosť uviesť dom žalobkyne
do pôvodného stavu, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol aj voči žalovanému 2/. Súd napokon

poukázal aj na podstatnú okolnosť, že odkvapový žľab sa jeho namontovaním stal súčasťou domu
žalobkyne ako súčasť veci v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasť veci
nie je spôsobilým predmetom samostatných právnych úkonov, ani občianskoprávnych vzťahov. Súčasť
veci je vždy vo vlastníctve vlastníka hlavnej veci, a preto zdieľa aj právny osud tejto veci. Pretože sa v
dôsledku spojenia predtým samostatných vecí stane vec súčasťou hlavnej veci, nadobudne vlastníctvo

k nej vlastník hlavnej veci, aj a to aj vtedy, ak náklady na zabudovanie, prípadne aj zaobstaranie súčasti
veci vynaložila osoba odlišná od vlastníka. Zákonným predpokladom súčastí veci je jej neoddeliteľnosť
bez súčasného znehodnotenia hlavnej veci (R 4/92). Žalovaným teda aj na základe uvedených dôvodov
nebolo možné uložiť povinnosť odstrániť odkvapový žľab, pretože ten sa stal súčasťou domu žalobkyne
ako hlavnej veci. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, §

106 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 55 ods. 2 písm. d), § 56 písm. h),
§ 86 ods. 1 zákona č. 50/76 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon").

4. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaní boli v konaní plne úspešní. Preto im súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP). V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z
rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza. Išlo o sumu odmeny priznanej ustanovenému
znalcovi, ktorá prevyšovala preddavok na znalečné, ktorý zložila žalobkyňa. Podľa dôvodovej správy
k Civilnému sporovému poriadku, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky

štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku
Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP,
teda analógie legis. V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská
republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalobkyňu, aby
Slovenskej republike nahradila vynaložené trovy konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu, prípadne
zrušenie, uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f)
a h) CSP (vady procesných podmienok, porušenie práva na spravodlivý proces, existencia inej vady
spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové a právne závery, na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie,
že žalovaní svojim konaním jej nespôsobili žiadnu ujmu a preto bol dôvod na zamietnutie jej žaloby.
Za správny považovala záver o tom, že žalovaný 2/ neoprávnene zasiahol do jej vlastníckeho práva,
teda konal protiprávne. Nesprávne súd však z hľadiska právnej kvalifikácie nárok žalobkyne posudzoval
výlučne z hľadiska naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škody a vychádzal zo záverov

znaleckého posudku Y.. B. R., na základe ktorého uzavrel, že žalobkyni nebola spôsobená žiadna ujma.
Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu spočívajúca vo vyhľadaní a následnej interpretácii
aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav. Právne posúdenie je činnosťou súdu, nie vecou strán
sporu, ktoré majú len povinnosť uviesť podstatné skutkové okolnosti, navrhnúť či predložiť dôkazy a
to, čoho sa domáhajú. Žalobkyňa takto v zmysle zásady iura novit curia nebola povinná svoj nárok

právne kvalifikovať. Pokiaľ bolo v konaní zistené, že došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobkyne,
bolo potrebné jej poskytnúť právnu ochranu, ktorá jej ako vlastníkovi prináleží, čo súd neurobil, keď
úplne opomenul prihliadnuť na ust. § 135b ods. 2 OZ, podľa ktorého ak niekto spracuje cudziu vec,
hoci mu je známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošléhostavu, čo ak nie je možné, patrí vlastníkovi náhrada, pokiaľ nedôjde k dohode. V posudzovanej veci
bolo predmetom žaloby po pripustení jej zmeny uloženie povinnosti žalovaným odstrániť odkvapový žľab
na rodinnom dome, ktorý predstavuje objekt jednoduchým spôsobom pripevnený k rodinnému domu

a rovnako jednoducho ako ho bolo možné vybudovať je možné ho aj odstrániť bez toho, aby došlo k
znehodnoteniu rodinného domu, na čo ani nie sú potrebné odborné vedomosti, ale „zdravý sedliacky
rozum". Žalobkyňa teda ako vlastníčka stavby bola oprávnená žiadať odstránenie objektu protiprávne
pripevného a oddeliteľného na jej stavbe podľa uvedeného ustanovenia, a to aj v prípade, ak by tento
objekt „bol zo zlata". Na úspechy jej žaloby vo svetle uvedeného ustanovenia tak postačovalo, aby

preukázala, že žalovaní vykonali do rodinného domu zásah bez súhlasu žalobkyne a že žalobkyňa
je vlastníčkou, resp. väčšinovou spoluvlastníčkou rodinného domu, k naplneniu čoho došlo. Súd v
dôsledku opomenutia aplikácie uvedenej právnej normy neposkytol žalobkyni ochranu jej práv, ktoré
jej z tohto vyplývajú. Naviac zastáva názor, že žalovaná 1/ je pasívne vecne legitimovaná rovnako ako
žalovaný 2/ v spore. Žalovaní sú v manželskom zväzku, ktorý trvá a trval aj v čase vybudovania žľabu
na rodinnom dome. Sú súčasne vlastníkmi stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý majú v

celkuvbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov(druhápolovicatzv.dvojdomu).Ootázkevybudovania
žľabu,ktorásúvisíshospodárenímžalovanýchsichspoločnýmmajetkom,museližalovaníakomanželia
rozhodnúť spoločne (§ 144 a nasl. OZ). Keďže nemajú zúžené BSM, aj práce pri vybudovaní žľabu
uhrádzali spoločne z peňažných prostriedkov patriacich do BSM. Ďalej namietala, že súd porušil princíp
rovnosti strán, keď neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19.06.2020 z

dôvodu jej práceneschopnosti, keďže žiadosť o odročenie pojednávania oznámila súdu prostredníctvom
právneho zástupcu deň pred pojednávaním. Potvrdenie jej PN je síce datované dňom 16.06.2020,
avšak z dôvodu chyby v písaní, keďže bolo nesprávne na ňom uvedené priezvisko žalobkyne, bolo
toto potvrdenie vystavené správne až dňa 17.06.2020 a následne prostredníctvom právneho zástupcu
požiadala o odročenie pojednávania nasledujúci pracovný deň. Súd informoval žalobkyňu mailom

došlým dňa 19.06.2020 o 9.15 hod., že pojednávanie odročené nebude a jej žiadosť o odročenie
nie je akceptovaná. Keďže pojednávanie bolo nariadené na tento deň o 10.00 hod. nebolo možné, aby
sa jej právny zástupca z S. na pojednávanie dostavil, či zareagoval poverením iného právneho zástupcu
so sídlom v M. na substitučné zastúpenie. Pokiaľ ide o samotné znalecké dokazovanie dopĺňa, že toto
nebolo vykonané spôsobom, ktorý by dával relevantné odpovede na otázky podstatné pre konanie.

Znalec naviac so žalobkyňou riadne nekomunikoval, vstúpil na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne bez jej vedomia a v jej neprítomnosti, nevyzval ju, aby sa dostavila do rodinného domu v deň
vykonania ohliadky a túto vykonal bez jej súhlasu.

6. V súbehu s odvolaním podaným právnym zástupcom žalobkyne podala odvolanie aj samotná

žalobkyňa vo svojom vlastnom mene, kde identicky ako prostredníctvom právneho zástupcu namieta
správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svojej rozhodnutie a domáha sa zmeny,
prípadne zrušenia napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým tvrdí, že podľa jej názoru, vec konajúci
sudca je zaujatý a má priateľský pomer k žalovaným a ich právnemu zástupcovi, čo však bližšie
nekonkretizuje, uvádza len, že zápisnice sú nepresné, k stranám sa nepristupovalo rovnako. Žalovaní

vybudovali nepotrebný a neestetický žľab, zvod, vymenili strechu nad lodžiou aj na nehnuteľnosti, ktorej
väčšinovým vlastníkom v tom čase bola ona, nedisponovali vlastníckymi právami, aby to mohli urobiť,
výstavbou žľabu a zvodu jej vznikla škoda. O odstránení plechovej strechy nad lodžiou a jej nahradení
iným materiálom sa dozvedela až na pojednávaní 20.11.2018. Poukazuje na neestetické riešenie žľabu
a zvodu, ktoré podľa jej názoru znižujú hodnotu rodinného domu, čo obsiahlo popisuje. Znalec je podľa

nej nekompetentný, o čom svedčia aj jeho konštatovania v posudku, že je v záujme verejnosti, aby
voda čo najskôr vsakovala do terénu, pričom verejnosť nemá a ani nemôže mať záujem, aby voda čo
najskôr vsakovala do terénu na jej skalke. Popisuje narušené vzťahy medzi ňou a žalovanými a tiež jej
bratom. Jej matka žalovaným nikdy nedala ústny ani písomný súhlas na výstavbu odkvapového žľabu,
čo ani nemohla, keby aj chcela a to vzhľadom k tomu, že v tom čase bola väčšinovou spoluvlastníčkou

domu ona a nie matka. S matkou sa vôbec žalovaný nedohodol, iba jej prišiel oznámiť, že ide robiť
žľab a ona keďže nechcela robiť spory na to nereagovala ani jej nič neoznámila. Žalovaní sa podľa jej
názoru dopustili podvodu na matke. Pokiaľ im mala dať peniaze ako príspevok na výstavbu žľabu, bolo
to preto, aby mala od nich pokoj. Žalovaní zvod na odvádzanie vody do suda neurobili, ale ho vyviedli do
skalky. Ani prípadná neznalosť zákona žalovaných neospravedlňuje. Súhlas väčšinového spoluvlastníka

nemali. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných je zrejmé. Ona žiadala tiež odstrániť stavbu a
dať dom po odstránení stavby do pôvodného stavu na náklady žalovaných, teda žiadala riešiť aj strechu
lodžie. V zmysle toho tiež aj formulovala návrhy na nariadenie znaleckého dokazovania. Klamlivé boli aj
tvrdenia žalovaného, že robí v stavebníctve niekoľko desiatok rokov. V r. 2019, keď si jej matka zlomiladruhú nohu, to podľa nej bola príležitosť pre žalovaných dostať sa k jej nehnuteľnosti. Žalovaní sa snažia
zneužívať nepriaznivý zdravotný stav matky. Znalec je podľa jej názoru špeciálne nastrčený a vopred
poučený ako má posúdiť stavbu. Svedčí podľa jej názoru o tom mail zaslaný asistentkou senátu znalcovi,

kdehofamiliárneoslovuje„DobréránkoY..R.".Podľajejnázorubolodrzépokiaľznalecžiadalsúdoveriť,
či si ona ako žalobkyňa preberá poštu a komunikáciu s tvrdením, že na miestne zistenie sa nedostavila.
Ona však o tom nevedela. Až z mailu sa dozvedá, že objekt bol sprístupnený a bránička ponechaná
otvorená. Znalec nemal právo vstúpiť na jej pozemok bez jej vedomia a podľa jej názoru sa tak dopustil
trestného činu. Jeho neznalosť veci podľa jej názoru vyplýva aj z toho, že ju vyzval, aby mu oznámila

prečo boli rúry neprofesionálne urobeného zvodu oblepené páskou, inak by vedel, že tieto spolu nedržia,
voda tečie na múr a preto ich matka spojila lepiacou páskou. Znalec nemal za úlohu uvádzať a opisovať
odbornú literatúru v posudku, ako je napríklad rozdelenie žľabov a iné podľa nej zbytočné nezmysly.
Žľab bol urobený iba kvôli zachytávaniu vody do suda. Žľab nechráni zábradlie ani lodžie. K odvolaniu
pripája fotodokumentáciu týkajúcu sa zvodov, lodžie, dlaždíc, prekrytia, ktorá do tej doby do spisového
materiálu doložená nebola.

7. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považujú za v plnom rozsahu nedôvodné.
Nedôvodne podľa nich predovšetkým žalobkyňa namieta, že súd neodročil pojednávanie z dôvodu

jej PN. Táto bola PN už od 16.06.2020 a hoci na jej PN bolo nesprávne uvedené priezvisko, ako
tvrdí, mohla už v tento deň túto skutočnosť súdu oznámiť a požiadať ho o odročenie pojednávania, čo
neurobila. Pokiaľ požiadala o odročenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.06.2020,
mailom odoslaným až o 22.51 hod., reálne sa o tomto sudca mohol dozvedieť až dňa 19.06.2020
ráno, teda v deň nariadeného pojednávania, teda dôvod žiadosti o odročenie pojednávania, ktorý

nastal už 16.06.2020 bol oznámený oneskorene. Naviac právny zástupca žalobkyne sa pojednávania
mohol zúčastniť. Neodročením pojednávania tak súd neporušil princíp rovnosti strán a nedošlo ani k
naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Vychádzajúc z pôvodnej
žaloby a následne jej formulovanej zmeny zo strany žalobkyne, ktorá bola pripustená uznesením zo
dňa 02.04.2019 je jednoznačne zrejmé, že v konaní si uplatňovala voči žalovaným náhradu škody,

ktorá jej údajne mala vzniknúť montážou odkvapového žľabu a zvodu na rodinnom dome a to najskôr
v peniazoch, následne uvedením do pôvodného stavu, pričom súd na základe dokazovania dospel
k správnemu záveru, že žalobkyni montážou žľabu a zvodu na jej rodinnom dome žiadna škoda
nevznikla. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že montáž žľabu a zvodu je potrebné považovať
za udržiavacie práce v zmysle stavebného zákona, ktoré mali zabrániť zmene vzhľadu domu, pretože

predchádzajúce nekvalitné riešenie odvodnenia prispievalo k zhoršeniu stavu stavby a odmŕzaniu
dlažieb. Montážou žľabu sa stav upravil. Týmito prácami nebol ohrozený verejný záujem, ktorý je nutný
pri ochrane historických ulíc a budov rešpektovať, montážou žľabu nedošlo k zmene stavby, išlo o
udržiavacie práce, dokonca sú potrebné aj ďalšie, a to oprava vrchnej vrstvy brizolitovej omietky a
dlažieb na lodžiách domu orientačné číslo X. Jedným z následkov odstránenia žľabu by bolo, že by

sa zhoršil stav odvodňovacieho systému na dome orientačné číslo X (dom žalobkyne). Odvodňovací
systém dnes usmerňuje tok dažďovej vody na nespevnenú plochu, kde napája systém podzemnej vody.
Keďže ako uviedol aj znalec, rodinný dom bol stavaný a dokončený ako jeden celok s dvoma bytmi so
samostatným vstupom je potrebné aj k údržbe domu pristupovať jednotne. Preto nielenže osadením
žľabu žalobkyni žiadna škoda nevznikla, naopak došlo k jeho zhodnoteniu a zabezpečeniu ochrany

pred voľne stekajúcou dažďovou vodou. Naviac poukazujú na to, že ak by aj došlo k nejakej škode
montážou žľabu a zvodu, čo rozhodne popierajú, nebolo by možné a účelné nahradiť škodu uvedením
veci do predošlého stavu. Poukazujú na judikatúru, vychádzajúc z ktorej to nie je možné, v prípade
ak tomu bráni prekážka objektívnej povahy, za ktorú možno považovať aj konfliktné vzájomné vzťahy,
ktoré zabraňujú v súčasnosti takýto postup vyžadujúci si vzájomnú súčinnosť medzi poškodeným a

škodcom pri reparácii náhrady škody, pričom odkazujú príkladmo na rozhodnutie NS ČR z 22.04.2008
sp. zn. 25Cdo 1030/2006. V konkrétnostiach tejto veci je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú výrazne
narušené, čo nakoniec vyplýva aj z podaní žalobkyne a jej prednesov na pojednávaní pred súdom,
ktoré obsahujú množstvo invektív voči žalovaným a práve tento stav ich vzťahov by bol zjavnou
prekážkou potrebnej súčinnosti. Odstránením žľabu a zvodu by totiž nastala nutnosť vyriešiť polovicu

žľabu zmenou ukončenia, čo by si vyžadovalo jednak naviac práce a dodávky a tieto by zhoršili stav
odvodňovacieho systému. Žalobkyňou požadovaná aplikácia ust. § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka
na ňou produkované skutkové okolnosti, podľa ich názoru, nie je možná. Pod spracovaním veci sa totiž
rozumie vytvorenie novej veci z veci už existujúcej, pričom vybudovaním odkvapového žľabu a zvoduk niečomu takémuto neprišlo. Naviac nárok na navrátenie do predošlého stavu podľa § 135b ods. 2
OZ je diametrálne odlišným nárokom od nároku, ktorý si žalobkyňa uplatňovala, t.j. nároku na náhradu
škody podľa ust. § 442 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou. Z uvedeného dôvodu sa tiež preto súd prvej

inštancie zaoberal námietkou premlčania len vo vzťahu k tomu nároku, ktorý bolo možné na základe
skutkových tvrdení žalobkyne tiež právne kvalifikovať, nie k nároku, na ktorý odkazuje v odvolacom
konaní, teda podľa § 135b ods. 2 OZ. Naviac nové stavebné prvky, v konkrétnosti žľab, sa stali súčasťou
stavby a ich vlastníkom sa stáva doterajší vlastník stavby v zmysle § 120 ods. 1 OZ, na čo v konečnom
dôsledku poukázal v rozhodnutí aj samotný súd. V čase montáže žľabu a zvodov bola žalobkyňa

podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v podiele 5/6, pričom jej brat M. H. bol spoluvlastníkom
v podiele 1/6, pričom rozsudkom OS Prievidza č.k. 6C/139/2014 zo dňa 06.05.2016 bolo podielového
spoluvlastníctvo zrušené, dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá sa týmto stala aj
výlučnou vlastníčkou všetkých súčastí domu, vrátane odkvapového žľabu a zvodu. Z výsluchu svedka
M. H. vyplynulo, že žľab a zvod bol namontovaný s jeho súhlasom, hoci v danom čase bol menšinovým
spoluvlastníkom. Žalovaná 1/ nie je v konaní pasívne legitimovaná. Na osadení odkvapového žľabu a

zvodu v dome vo vlastníctve žalobkyne sa nepodieľala a tieto úkony nie je možné subsumovať pod
ust. § 144 a § 145 OZ. Nejde o užívanie, resp. udržiavanie veci patriacej do BSM žalovaných, ani o
právny úkon týkajúci sa spoločných vecí. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uvádza, že znalecké dokazovanie
nebolo vykonané spôsobom, ktorý by dával relevantné odpovede na otázky podstatné pre toto konanie,
tento svoj názor bližšie nekonkretizuje. Pokiaľ uvádza, že znalec s ňou riadne nekomunikoval, znalec

sa k tomu vyjadril už v úvode svojho posudku. Podľa ich názoru tak nedošlo k naplneniu ani jedného z
produkovanýchodvolacíchdôvodovaodvolaniejetakplnenedôvodné.Uplatňujúnároknaplnúnáhradu
trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP"), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu napadnutom odvolaním
(vyhovujúci výrok I., o trovách konania strán sporu a trovách štátu - výroky III. a IV.) ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť

dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho zostávajúcej časti - výrok II., ktorým bol zamietnutý návrh žalovaných na prerušenie
konania nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že zároveň

žalovaným priznal voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania a uložil povinnosť žalobkyni
nahradiť trovy konania vzniknuté štátu.

11. Odvolateľka (žalobkyňa) prostredníctvom odvolacích námietok (uplatnených prostredníctvom jej
právneho zástupcu v kumulácii s námietkami vznesenými z jej strany v samostatne podanom odvolaní)

tvrdí, že súd prvej inštancie nerozhodol o predmete konania tak, ako ho vymedzila, ktorú námietku
možno subsumovať pod porušenie zásady ne ultra petitum ako vady procesných podmienok (odvolací
dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP), ďalej tvrdí porušenie práva na spravodlivý proces
pre nevyhovenie jej žiadosti o odročenie pojednávania (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP), namieta tiež zaujatosť zákonného sudcu a znalca (odvolací dôvod uvedený v ust. §

365 ods. 1 písm. c/ CSP), uplatňuje tiež odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
(existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, naplnenie ktorého
dôvodu však jednoznačne nešpecifikuje) a v konečnom dôsledku tvrdí nesprávne skutkové a právne
závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

12. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností vo svetle a v rozsahu produkovaných odvolacích dôvodov,
dospel odvolací súd k záveru, že nedošlo k ich naplneniu.13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti a tiež vo vzťahu k odvolacej
námietke žalobkyne (produkovanej v odvolaní podanom mimo jej právneho zástupcu) spočívajúcej v
tom, že súd prvej inštancie nerozhodol o predmete konania tak, ako ho formulovala (ktorá námietka je

subsumovateľná pod porušenie zásady ne ultra petitum ako odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1
písm. a/ CSP) predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/
vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

14. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby súd mohol autoritatívne

vo veci rozhodnúť. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa
dosiahol cieľ civilného konania. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany
ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 Základných princípov CSP.
Existencia žalobného návrhu v sporovom konaní, keďže toto je ovládané bezvýnimočne dispozičným
princípom,patrídoskupinyvecnýchprocesnýchpodmienok.Jetožalobca,ktosporovékonanieiniciujea
tiež prostredníctvom zvolenej formulácie žalobného petitu vymedzuje jeho predmet. Za vadu sporového

konania napĺňajúcu naplnenie dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, tak
možno považovať aj porušenie zásady ne ultra petitum, t.j. či už prekročenie žalobného návrhu súdom,
či prisúdenie nároku, ktorého sa žalobkyňa nedožadovala, ale tiež rozhodovanie o nároku, ktorý bol inak
žalobcom uplatnený. Súd totiž vychádzajúc z ust. § 216 ods. 1 CSP nemôže rozhodnúť a
žalobcovi priznať viac než požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú, než žalobcom

navrhovanú povinnosť (tzv. zásada ne ultra petitum), teda ani o inej povinnosti, ako je požadované
rozhodovať. Opačný postup by bol v rozpore s ústavnými princípmi činnosti súdu.

15. Žalobkyňa tvrdila, že svoju žalobu (po jej zmene) formulovala na odstránenie stavby (žľabu a
zvodu) zároveň uloženie povinnosti uviesť dom do pôvodného stavu na náklady žalovaných, teda dať

do pôvodného stavu aj strechu lodžie, čo súd neakceptoval a o tomto nerozhodoval.

16. Posúdením rozhodujúcich skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu, odvolací súd dospel
k jednoznačnému záveru o nedôvodnosti žalobkyňou podaného odvolania z hľadiska vyššie uvedenej
odvolacej námietky.

17. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu žalobkyňa sa prvotne žalobou podanou na súd prvej
inštancie dňa 21.11.2016 v znení nasledujúcich doplnení (zo dňa 24.05.2017 a 9.5.2018) domáhala
uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ nahradiť jej škodu vo výške 3.000,- eur a zakázať žalovaným
vstupovať bez jej súhlasu na pozemok vrátane strechy, ktorá škoda jej mala vzniknúť tým, že žalovaní

postavili na dvojdome, ktorého jednu časť vlastní žalobkyňa a druhú vlastnia žalovaní, odkvapový žľab
a zvod z tohto odkvapového žľabu bez jej súhlasu. Dňa 20.02.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie žalobkyne, vychádzajúc z obsahu ktorého uplatnila zmenu pôvodne podanej žaloby tak, že
žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovaným odstrániť stavbu (odkvapový žľab a zvod na rodinnom dome
súp. č. XXX v meste S.) a uviesť dom na vlastné náklady do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie

uznesením zo dňa 2. apríla 2019 pod č.k. 14C/11/2017-86 žalobkyňou uplatnenú zmenu žaloby pripustil.
Vychádzajúc z obsahu spisu žiadnu ďalšiu zmenu žaloby žalobkyňa neuplatňovala, tiež až do dňa
rozhodnutia súdu prvej inštancie nenamietala, že zmena žaloby, tak ako bola pripustená súdom prvej
inštancie, by vyčerpávajúco nepokrývala všetky nároky, ku ktorým jej žaloba smeruje. Pokiaľ teda súd
prvej inštancie posudzoval a rozhodoval o takto formulovanej žalobe v zmysle pripustenia jej zmeny,

nepochybil, keďže žiaden ďalší nárok vrátane v odvolaní ňou tvrdeného navrátenia do pôvodného stavu
tiež terasy či zastrešenia loggie, resp. ich opravy, žalobkyňa predmetom konania neučinila. V prospech
tohto záveru nakoniec svedčí aj obsah odvolania žalobkyne podaného jej právnym zástupcom, v ktorom
tento jasne formuluje, čo bolo predmetom žalobného návrhu (odstránenie odkvapového žľabu a zvodu
a uvedenie domu do pôvodného stavu v dôsledku odstránenia tohto žľabu a zvodu).

18. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo
k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, pričom ani posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil
odvolacísúdpreskúmanímpredloženéhosúdnehospisu,nezistil žiadneinéprocesnévady, zakladajúce
dôvody pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

19. V ďalšom odvolací súd vychádzajúc z obsahu odvolania podrobil konanie predchádzajúce
napadnutému rozhodnutiu odvolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného porušenia práva žalobkyne
na spravodlivý proces (porušenie rovnosti strán pred súdom) ako výsledku tvrdeného nesprávnehoprocesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý dôvod je zrejmý z obsahu odvolania podaného tak
právnym zástupcom žalobkyne, ako aj z ňou samostatne podaného odvolania (odvolací dôvod uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a ktorý nesprávny postup mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie

vykonal pojednávanie dňa 19.06.2020 v neprítomnosti žalobkyne napriek tomu, že táto svoju neúčasť na
ňom ospravedlnila a žiadala ho odročiť z dôvodu svojej práceneschopnosti. Preskúmaním rozhodujúcich
skutočností odvolací súd dospel k záveru o nespôsobilosti vyššie uvedenej odvolacej námietky privodiť
v prospech žalobkyne zmeňujúce, či zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

20.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleuvedenéhoodvolaciehodôvodutrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR
(uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. 7Cdo 42/2010) so závermi ktorého sa odvolací súd plne
identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ako však tiež uvádza vo svojom rozhodnutí

pod sp. zn. 8Cdo 84/2017 NS SR základné právo na spravodlivé súdne konanie treba chápať ako
zásadne „výsledkové", z čoho vyplýva, že pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva treba mať
na zreteli proces ako celok (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Určujúci z tohto
hľadiska nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku), kľúčový význam
má jeho výsledok. Vo svetle uvedeného je potrebné teda skúmať, či účastník (aj v prípade možného

procesného pochybenia) mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania v okolnostiach posudzovanej
veci napríklad tým, že mohol produkovať tvrdenia, či dôkazy. Konanie pred súdom musí totiž zabezpečiť
pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie
tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj
právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať

sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich, tiež právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
zachovanie rovnosti strán v konaní.

21. Priebeh pojednávania a teda aj jeho nariadenie a predvolanie na pojednávanie, sú upravené v
ustanoveniach § 177 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP").

22. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP).

23. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti
a bezprostrednosti konania, ktoré zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie v článku 48 ods.

2 Ústavy SR (právo na prerokovanie veci v prítomnosti a možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom), tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Zúčastniť
sa na pojednávaní je právom strán sporu. Stranám zásadne musí byť umožnené, aby v prípade,
ak vo veci bolo nariadené pojednávanie, mali možnosť sa tohto zúčastniť, čo predpokladá riadne a

včasné doručenie predvolania na pojednávanie, aby im tak bolo umožnené realizovanie ich procesných
oprávnení, ktoré im zákon priznáva.

24.Predvolaniesadoručujestranealebojejzástupcovitak,abymalidostatokčasunaprípravu,spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 178 ods. 2 CSP).

25. Dôvody odročenia pojednávania sú obsiahnuté v ust. § 183 CSP. V zmysle odseku 1, uvedeného
ustanovenia, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh
strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť. Podľa ods. 2, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa ods. 3, strana, ktorá

navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela
alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Podľa odseku
4 ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.26. Podľa § 184 ods. 1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

27. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej
povinnosti, pričom je jeho povinnosť predvolať všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon, prostredníctvom
čoho sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces,
ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. V prípade žiadosti strany o odročenie

pojednávania je rozhodujúce, či táto žiadosť má pôvod v dôležitých skutočnostiach, ktoré opodstatnene
diskvalifikujú stranu z účasti na pojednávaní a zároveň, či táto žiadosť bola súdu doručená bezodkladne
(čo znamená ihneď potom, ako takýto ňou tvrdený a samozrejme preukázaný dôvod vznikol).

28. V konkrétnostiach posudzovanej veci, ako odvolací súd zistil preskúmaním spisového materiálu, súd
prvej inštancie vo veci nariadil prvé pojednávanie po prvotných úkonoch vo veci na deň 06.11.2018, ktoré

bolo na žiadosť žalovaných odročené s následne nariadeným termínom pojednávania na 20.11.2018.
Ako vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania (č.l. 65 a nasl.), toto sa uskutočnilo za účasti žalobkyne,
žalovaných, ako aj ich právneho zástupcu, na ktorom pojednávaní bola žalobkyňa riadne vypočutá. Boli
vypočutí tiež svedkovia D. H. a B. S., ktorým žalobkyňa mala možnosť klásť otázky, čo aj realizovala.
Pojednávanie bolo odročené na 18.01.2019 za účelom výsluchu svedka M. H.. Na pojednávaní dňa

18.01.2019 sa žalobkyňa osobne zúčastnila, bol vypočutý predvolaný svedok M. H., žalobkyňa mala
vytvorený priestor klásť mu otázky, čo tiež realizovala. Boli zároveň vypočutí žalovaní 1/, 2/ s vytvorením
priestoru žalobkyne klásť im otázky, k čoho naplneniu reálne aj došlo. Žalobkyňa navrhovala znalecké
dokazovanie, pojednávanie bolo odročené na neurčito. Dňa 20.02.2019 žalobkyňa doručila zmenu
žaloby, o ktorej následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02.04.2019 (č.l. 86) aj rozhodol, keď

zmenu žaloby pripustil. Následne bolo nariadené znalecké dokazovanie, žalobkyni bol vytvorený priestor
na zadanie úlohy znalcovi, čo aj realizovala. Vypracovaný znalecký posudok bol žalobkyni doručený dňa
17.02.2020 a zároveň bolo nariadené pojednávanie na deň 06.03.2020. Dňa 05.03.2020 bola doručená
súdu prvej inštancie žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, o
čom na výzvu súdu predložila kópiu dokladu o PN. Ako vyplýva z úradného záznamu súdu na

č.l. 143, súd dôvody uvedené žalobkyňou považoval za dôležité a v zmysle § 183 CSP odročil
pojednávanie vytýčené pôvodne na 06.03.2020 s tým, že nariadil vo veci nový termín pojednávania
na 05.05.2020. Z dôvodu mimoriadnych opatrení nariadených a vykonávaných ústrednými orgánmi
SR z dôvodu zabránenia šíreniu koronavírusu súd pojednávanie zrušil s tým, že nový termín bude
vytýčený hneď ako to epidemiologická situácia dovolí. Ďalší termín pojednávania, ako vyplýva z č.l.

149, bol nariadený na 19.06.2020 (predvolanie zo dňa 28.04.2020). Dňa 28.05.2020 bolo súdu prvej
inštancie doručené plnomocenstvo udelené žalobkyňou advokátovi B.. B. A. na zastupovanie v danej
veci. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že právny zástupca žalobkyne oznámil mailom dňa
18.06.2020 o 22:51 hod. (štvrtok) súdu, že žalobkyňa je práceneschopná od 16.06.2020 (utorok), z
ktorého dôvodu žiada odročiť pojednávanie. Je tak zrejmé, že zákonný sudca sa mal reálne možnosť

dozvedieť o tejto žiadosti žalobkyne až ráno dňa 19.06.2020, čo bol piatok, teda v deň pojednávania,
kedy mu podateľňou súdu bola táto žiadosť predložená a kedy aj obratom o 09:16 hod. v reakcii na
túto žiadosť oznámil mailom právnemu zástupcovi žalobkyne, že žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovuje, s poukazom tiež na to, že pojednávanie raz bolo z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu žalobkyne odročené, a teda s poukazom na § 183 ods. 2 veta druhá CSP, pokiaľ opakovane

takýto dôvod odročenia vznikol, mala sa dať na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, o to viac,
že je zastúpená advokátom. V rámci dôvodov nevyhovenia žiadosti súd tiež uvádza, že dôvod, pre
ktorý žiada žalobkyňa odročiť pojednávanie, nenastal krátko pred pojednávaním a to s poukazom na
datovanie začiatku práceneschopnosti. Z obsahu spisu (zápisnice z pojednávania) vyplýva, že súd po
otvorení pojednávania skonštatoval dôvody neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní, ako aj skutočnosť,

že žiadosti o odročenie nevyhovel, keď dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP neposúdil
ako naplnené, následne pojednával v neprítomnosti žalobkyne (tiež jej právneho zástupcu) a vo veci aj
rozhodol, čomu predchádzalo konštatovanie, že návrhy na doplnenie dokazovania vznesené neboli a
vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.

29. Preskúmaním vyššie uvedených zistených skutočností vo svetle teoretických východísk uvedených
v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacej
námietky vzťahujúcej sa k odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
Nemožno pochybovať o tom, že žalobkyňa mala vytvorený priestor na to, aby mohla svoje procesnépráva v dostatočnej miere realizovať. Je zrejmé, že jej bolo v komfortnom predstihu doručené
predvolanie na pojednávanie so zachovaním lehoty na jeho prípravu, takže do jeho uskutočnenia
mala možnosť produkovať prostriedky procesného útoku, vznášať vecné námietky voči znaleckému

posudku (ktorý jej bol doručený cca tri mesiace pred uskutočnením pojednávania), či iné návrhy na
doplnenie dokazovania, čo však neučinila. Súdu síce pred uskutočnením pojednávania, avšak v
deň bezprostredne pojednávaniu predchádzajúci, naviac mimo úradných hodín súdu (o 22:51 hod.)
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala žiadosť o odročenie pojednávania s priloženou
kópiou potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, ako však správne konštatoval aj súd prvej inštancie,

z obsahu dokladu o PN je zrejmé, že táto bola práceneschopnou už od 16.06.2020, teda hovoriť o
tom, že si splnila svoju povinnosť bezodkladne oboznámiť súd s dôvodom, pre ktorý pojednávanie
žiada odročiť, teda ihneď po tom, ako jej tento dôvod bol známy, nesplnila. Neobstojí v tomto smere
z hľadiska udržateľnosti ani jej tvrdenie, že dôvodom oneskorenia žiadosti o odročenie mala byť
skutočnosť, že doklad o PN, ktorý bol vystavený dňa 16.06.2020, mal obsahovať opisnú nesprávnosť,
ktorú bolo potrebné odstrániť, keďže to nič nemení na fakte, že dôvod pre odročenie pojednávania

vznikol počiatkom jej práceneschopnosti a pokiaľ ako tvrdí doklad o PN vykazoval zrejmú nesprávnosť,
o tomto presne v tomto duchu mohla a mala už dňa 16.06.2020 súd oboznámiť (s tým, že doručí obratom
opravený doklad), aby tento mohol riadne a včas, tiež z hľadiska spravodlivosti voči protistrane sa s touto
skutočnosťou vysporiadať, čo však neurobila. Za týchto okolností tak nemôže ísť rozhodne na ťarchu
procesného postupu súdu prvej inštancie ani protistrany, ale výlučne na ťarchu zvoleného postupu

žalobkyne, ak súd prvej inštancie žiadosť ako nezaslanú včas neakceptoval, pojednávanie neodročil a
vo veci aj v neprítomnosti žalobkyne rozhodol o to viac, že vzhľadom už na predchádzajúce odročenie
z identického dôvodu na strane žalobkyne (PN) prichádzalo do úvahy, aby sa pojednávania zúčastnil
jej právny zástupca, ktorého na svoje zastupovanie v konaní splnomocnila. Neobstojí dôvodenie tým,
že tento sa o dôvode nevyhovenia žiadosti žalobkyne dozvedel až v deň pojednávania a z časového

hľadiska to nebolo možné stihnúť, ani zabezpečiť substitúciu. Zaslaním dokladu o PN a žiadosti o
odročenie pojednávania o 22:51 hod., teda večer pred dňom pojednávania, pri vedomosti o tom, že
dôvod odročenia vznikol dva dni predtým, nemohlo legitímne na strane žalobkyne (či jej právneho
zástupcu) vyvolať iné očakávania, ako že jej žiadosť nebude akceptovaná, a pojednávanie sa v jej
prítomnosti tiež uskutoční, pri racionálnom predpoklade, že súd na jej žiadosť môže reagovať až vtedy,

keď sa táto dostala do dispozície zákonného sudcu, ktorý na ňu bezodkladne reflektoval. Žalobkyňa
je kvalifikovane zastúpená a v zmysle starej rímskej zásady vigilantibus iura sctipta sunt", t.j. právo
patrí bdelým, si svoje práva v tomto smere mala strážiť tiež v podobe účasti jej právneho zástupcu na
pojednávaní.

30. Vychádzajúc tak z vyššie uvedeného zistenia, keďže bola splnená procesná podmienka riadneho
a včasného doručenia predvolania na pojednávanie žalobkyni (§ 178 ods. 2 CSP) pri síce doručenej
žiadosti z jej strany o jeho odročenie, avšak pri nesplnení zákonnej podmienky, že k tomu došlo
bezodkladne potom, ako dôvod odročenia na jej strane vznikol, napriek jej neprítomnosti (vrátane
neprítomnosti jej právneho zástupcu) bolo potrebné považovať za splnené podmienky na prejednanie

veci podľa § 180 CSP, čo má oporu v obsahu spisového materiálu a platnom procesnom predpise a
pokiaľ za týchto okolností súd prvej inštancie na vyššie uvedenom pojednávaní vec v neprítomnosti
žalobkyne podľa § 180 CSP tiež prejednal, a zároveň následne vo veci aj rozhodol, nepochybil a týmto
zvoleným procesným postupom neznemožnil žalobkyni realizovať jej procesné oprávnenia, ktoré jej
zákon priznáva a nedošlo tak ani k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1

písm. b/ CSP, či porušeniu čl. 6 Základných princípov CSP o rovnakom postavení strán sporu v konaní
spočívajúcom v umožnení im v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany. Žalobkyňa v priebehu konania mala vytvorený priestor na realizáciu všetkých
procesných oprávnení, ktoré jej zákon priznáva (vrátane možnosti vyjadriť sa k podaniam protistrany,
vykonaným dôkazom (vrátane znaleckého posudku), pričom do akej miery svoje práva realizovala ide

výlučne na jej ťarchu. Nakoniec ani v samotnom odvolaní nekonkretizuje žiadne prostriedky procesného
útoku, ktorých reálne uplatnenie jej bolo vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti zmarené. Vyššie
uvedená námietka je tak nedôvodnou.

31. V ďalšom žalobkyňa v odvolaní podanom mimo právneho zástupcu spochybňuje objektivitu súdu

(zákonného sudcu B.. A. R.) prostredníctvom tvrdenia, že tento má mať priateľský pomer k žalovaným
a ich právnemu zástupcovi (ktorý bližšie nešpecifikuje), tiež, že zápisnice sú nepresné, k stranám
sa nepristupovalo rovnako. Spochybňuje súčasne tiež objektivitu znalca, ktorý v priebehu konania
vypracovával znalecký posudok prostredníctvom tvrdenia, že tento má byť „špeciálne nastrčený,dopredu poučený, ako má posúdiť stavbu", čo odvodzuje tiež od toho, že mu mal byť zaslaný na
posúdenie spis súdom zo strany asistentky senátu podľa jej názoru s familiárnym oslovením „Dobré
ránko Y.. R.", ktoré tvrdenia indikujú (i keď to odvolateľka takto priamo neformuluje) k uplatňovaniu

odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP.

32. V ustanovení § 365 ods. 1 písm. c/ CSP sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody,
ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/
rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

33.Vposudzovanejvecitedaodvolateľka vodvolaní priamouvádza,ženamietanestrannosť(zaujatosť,
vylúčenie) zákonného sudcu B.. A. R., ktorý konal a rozhodoval vo veci, avšak len vo všeobecnosti
tvrdiac, že tento má mať priateľský vzťah k účastníkom konania (žalovaným) a k ich zástupcom (§
49 ods. 1 CSP), tiež poukazuje na nedostatky v postupe súdu (chyby v zápisniciach a ďalšie), čo indikuje
k namietaniu vady v podobe vydania rozhodnutia zaujatým sudcom, ktorá vada podlieha preskúmaniu

odvolacím súdom z hľadiska jej existencie bez ohľadu na to, či o tejto otázke bolo v priebehu konania
rozhodované tiež samostatným rozhodnutím (z podnetu účastníka), o ktorý prípad však v danej veci
nejde(odvolateľkavpriebehukonaniapredsúdomprvejinštanciezaujatosťvecprejednávajúcehosudcu
nenamietala). Rovnako nenamietala z hľadiska zaujatosti ustanoveného znalca, rovnako tvrdenia o jeho
neobjektivite produkovala až v odvolacom konaní.

34. Zákonný sudca sa k skutočnostiam spochybňujúcim jeho objektivitu uvádzaným žalobkyňou v
odvolaní vyjadril tak, že účastníkov konania nepozná (ani žalobkyňu, ani žalovaných), osobne ich videl
po prvý krát až na pojednávaní vo veci. Rovnako nemá žiaden osobný vzťah ani s právnym zástupcom
žalovaných W.. B., ktorého pozná len z úradnej činnosti súdu, keď tento zastupuje svojich klientov na

pojednávaniach.

35. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

36. Podľa § 49 ods. 3 CSP okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o
prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

37. Podľa § 59 CSP na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa,

alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto
osôb rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

38. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní
garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods.

1 ústavy. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti
(nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej
veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a
rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a
objektívneposúdilvšetkyskutočnostizávažnéprerozhodnutievoveci.Nestrannýsúdposkytujevšetkým

účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok,
pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).

39. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a

rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh
oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto
návrhu (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

40. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len

z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, alebo k iným
osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony
a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať
nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom.Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda
možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením § 49 ods. 1
(príp. ods. 2) CSP, ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj

pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom,
alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude
môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na
existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo

svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie
sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov
pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, môže byť založený
predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom
prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej
závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s

predmetom daného konania. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 76/1999
z 20. júla 1999).

41. U vec prejednávajúceho sudcu súdu prvej inštancie, však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľky
nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ho vo svetle § 49

CSP diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jeho
nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka odvolateľky je výlučne
subjektívneho charakteru, formulovaná všeobecne (bez konkrétností) spôsobom, ktorý nie je spôsobilý
objektivitu sudcu spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôžu byť subjektívne hľadisko
účastníka konania založené na všeobecných, objektívne ničím nepodložených domnienkach (sudca

má mať priateľský vzťah so žalovanými, či ich zástupcom). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že pokiaľ
odvolateľka spochybňuje objektivitu sudcu aj spôsobom, ktorý sa javí, že má pôvod v jej nespokojnosti
s vykonaním a hodnotením dôkazov a následnom vydanom rozhodnutí (v čom vidí nerovnaký prístup k
stranám), či nesprávnom vyhotovení zápisníc z pojednávania (čo však v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie nenamietala ani ich opravu nežiadala) tak okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v

konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu (§
49 ods. 3 CSP). Významným vo vzťahu k námietke odvolateľky v tomto smere teda jednoznačne je, že
správnosť či už procesného postupu sudcu, ako i samotného rozhodnutia, môže byť preskúmaná len na
základeopravnýchprostriedkov,čiužriadnychalebomimoriadnych,priichvyužitíúčastníkmikonaniapo
rozhodnutí vo veci samej, pričom relevantné skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie objektivity sudcu

zistené neboli.
42. O tom, či je vylúčený znalec, platia primerane ustanovenia § 49 CSP (§ 59 CSP). Ustanovenie
§ 49 ods. 1 CSP, z ktorého treba vychádzať pri posudzovaní námietky zaujatosti predpokladá taký
vzťah osobného záujmu znalca vo veci, alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom
konania, či zástupcom, pre ktorý by i napriek zákonom stanoveným povinnostiam nemohol, alebo nebol

schopný nezávisle a nestranne vykonať odborné posúdenie (porovnaj 33 Obo 123/2009). Podľa judikátu
375/2007 ESĽP nedostatok neutrality ustanoveného znalca (samozrejme za stavu jej objektívneho
preukázania) môže za určitých okolností porušiť princípy rovnosti zbraní, ktoré sú súčasťou konceptu
spravodlivého súdneho konania, pričom treba zohľadniť procesné postavenie znalca a jeho úlohu v
príslušnom súdnom konaní.

43. V posudzovanej veci bolo znalecké dokazovanie vykonané na návrh žalobkyne, pričom po
ustanovení konkrétneho znalca (Y.. R.) žiadne námietky voči jeho osobe nevzniesla. Z obsahu spisu
nevyplýva (a samotná žalobkyňa ho ani netvrdí) akýkoľvek ekonomický, či blízky konkretizovaný osobný
pomer medzi žalovanými (prípadne ich právnym zástupcom) a znalcom, či prípadne iné skutočnosti,

z ktorých by bolo možné dovodiť jeho „uprednostnenie" pri ustanovení za znalca, ktoré by boli
spôsobiléobjektívneodôvodniťvznikurčitýchobávužalobkyneonerovnomernomprocesnompostavení
so žalovanými a porušení zásady rovností zbraní. Podľa názoru odvolacieho súdu tak vznesená
námietka zaujatosti znalca žalobkyňou je nedôvodná pre absenciu takých skutočností, ktoré by boli
spôsobilé ovplyvniť jeho neutralitu. Odvolateľka netvrdí ani nepreukazuje (a zo spisu ani nevyplývajú)

také väzby znalca na ktoréhokoľvek účastníka konania, ktoré by boli spôsobilé jeho nestrannosť
spochybniť. Tvrdenia o jeho „nastrčení" (nie je jasné ani kým, keďže to odvolateľka nešpecifikuje)
nemajú vychádzajúc zo spisu plynúcich skutočností žiaden reálny základ, rovnako požadovaný záver
nie je možné vyvodiť ani z formulácie jeho oslovenia, či pozdravu v rámci mailovej korešpondenciesúdom. Pokiaľ odvolateľka vzhliada dôvody pre pochybnosť o jeho nestrannosti v obsahu, či záveroch
znaleckého posudku, ktorý v priebehu konania znalec vypracoval, či jeho postupe pri realizácii šetrenia
pomerov na mieste samom v rámci znaleckého úkonu, aj v tomto prípade (analogicky ako u sudcu)

platí, že okolnosti, ktoré spočívajú v postupe znalca v konaní pri realizácii znaleckého úkonu, alebo vo
výsledku jeho znaleckej činnosti, nie sú dôvodom na jeho vylúčenie z realizácie znaleckého úkonu (§
49 ods. 3 CSP v spojitosti s § 59 CSP).

44. Posúdením namietaných skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska vyššie

uvedených odvolacích námietok nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.
1 písm. c/ CSP tak vo vzťahu k zákonnému sudcovi, ako aj vo vzťahu k znalcovi.

45. Ďalším dôvodom (vychádzajúc z odvolania žalobkyne podanom prostredníctvom jej právneho
zástupcu) ktorý žalobkyňa uplatňuje, je existencia inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť
rozhodnutia vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) naplnenie ktorého však opoznateľným spôsobom

nekonkretizuje. Ide o odvolací dôvod dopadajúci na akékoľvek procesné pochybenia súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody (príkladmo vykonanie nezákonného dôkazu, či nedostatky v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia), ktoré posúdiac obsah odvolania však produkované žalobkyňou
neboli. Ako možný dôvod (i keď to odvolateľka takto neformuluje) by prichádzalo do úvahy posúdiac
obsah odvolania jej nespokojnosť s argumentáciou súdu na ktorom založil svoje zamietavé rozhodnutie

(nedostatok dôvodov rozhodnutia).

46. V posudzovanej veci však posúdiac obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd
zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v princípe dostatočnú
odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej

ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť, že odvolateľka sa
s názormi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá

tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre
aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v
rozsudkureagovalnakaždýargumentprednesenývsúdnomkonaní,rozsahpovinnostiodôvodniťsúdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti

každéhoprípadu.Stačíteda,abyreagovalsúdnatenargument(argumenty),ktorýjezhľadiskavýsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k
naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.

47. Z hľadiska vyššie uvedeného tak nebolo možné prijať záver ani o naplnení uplatneného odvolacieho
dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.

48. Zostávajúcou a ťažiskovou časťou odvolacích námietok žalobkyňa smerovala voči správnosti
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie

dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

49. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.50. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

51. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené,

bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom
prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa dostatočne
zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, predložené dôkazy
vykonal a vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo správne zistených
skutočností, skúmajúc predovšetkým naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu vo
svetle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka správne posúdil, že napriek zistenému protiprávnemu

konaniu žalovaného 2/, ktorý inicioval, objednal a spolurealizoval namontovanie odvodového žľabu
a zvodu tiež na deliacej priečke dvojdomu (teda aj na majetku žalobkyne) a to bez jej súhlasu ako
väčšinovej spoluvlastníčky (§ 139 ods. 2 OZ), týmto svojim konaním nespôsobil žalobkyni ujmu na
majetku, pre absenciu ktorej nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu
a v spojitosti s tým aj možnosti priznať žalobkyni ňou uplatnený reparačný nárok (§ 442 ods. 1 a 3,

časť za bodkočiarkou OZ), s následkom nespôsobilosti žaloby k inému, ako v neprospech žalobkyne
vyznievajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie následne nebolo z hľadiska
záveru o jeho vecnej správnosti spôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo svetle ust. § 387 ods. 1 CSP v jeho odvolaním dotknutej - zamietajúcej časti (výrok I.). Dôvodne a
správne tiež vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore, konštatoval súd prvej inštancie vznik nároku

na ich strane voči žalobkyni na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP) rovnako ako v prípade
náhrady trov konania štátu s tým, že o ich výške po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Svoje rozhodnutie, ako bolo uvedené už v predchádzajúcich častiach
tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, v parametroch daných ust. § 220 ods.
2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných

právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho
potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval
všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych

predpisov. Odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neakceptovateľné, nevyplýva z nich ani
jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom
konaní zároveň pripúšťa interpretáciu faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v
posudzovanej veci prezentované súdom prvej inštancie.

52. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne, odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:

53. Žalobkyňa sa prostredníctvom ťažiskových vecných odvolacích námietok dovoláva odlišného

posúdenia otázky zodpovednosti žalovaných za ňou tvrdenú vzniknutú jej škodu na majetku (jej časti
tzv. dvojdomu) v dôsledku vybudovania odvodového žľabu a zvodu žalovaným 2/, prípadne odlišnej
právnej kvalifikácie ňou uplatneného nároku.

54. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

55. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

56. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

57. Vychádzajúc z vymedzenia predmetu sporu prostredníctvom žalobkyňou formulovaného návrhu
(žalobného petitu) tak pred jeho zmenou, ako aj po jeho súdom prvej inštancie pripustenej zmene, ako
aj skutkových tvrdení, prostredníctvom ktorých samotná žalobkyňa skutkový dej vymedzila a na ktorýchopodstatnenosť svojho nároku založila, odvolací súd nemá pochybnosť predovšetkým o tom, že súd
prvej inštancie správne tento po právnej stránke posúdil ako nárok na náhradu škody čo do spôsobu a
rozsahu jej náhrady v zmysle žalobnej žiadosti uvedením veci do pôvodného stavu (§ 442 ods. 3, časť

vety za bodkočiarkou).

58. Správne tiež preto primárne skúmal súd prvej inštancie dôvodnosť nároku žalobkyne z hľadiska
naplnenia zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vo svetle ust. § 420 ods. 1 Obč.
zákonníka. Právna úprava všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 OZ totiž postihuje všetky vzťahy

tejto zodpovednosti, pokiaľ nie sú predmetom právnej úpravy v osobitných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, alebo v ustanoveniach iného zákona tvoriaceho súčasť Správneho poriadku Slovenskej
republiky, o ktorý prípad však v danej veci nešlo. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné
charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu, čo znamená, že
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca (v tomto prípade obaja
žalovaní), existenciu škody a jej výšky zaťažovala žalobkyňu ako tvrdenú poškodenú. O všeobecnú

zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené zákonné
predpoklady, a to a/ vznik škody, b/ protiprávnosť konania, c/ zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona
predpokladané) a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

59. V konkrétnostiach posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami

sporným ani nebolo, že v čase realizovania montáže odkvapového žľabu a zvodu, ktorým mala byť na
majetku žalobkyne spôsobená škoda, boli, vychádzajúc z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. S., podielovými
spoluvlastníkmi domu súp. č. XXX (orientačné číslo X), postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X,
žalobkyňa v podiele 5/6 a jej brat M. H. (otec žalovanej 1/) v podiele 1/6 (ide reálne o 1-icu tzv. dvojdomu,
ktorá v dôsledku zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva je aktuálne už len vo výlučnom

vlastníctvežalobkyne).Druhápolovicatzv.dvojdomuvčasezhotoveniažľabuazvodu,akoajaktuálneje
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ ako manželov (orientačné číslo X). Výstavba žľabu
a následne zvodu bola realizovaná v mesiacoch september až október 2014 z podnetu a v súčinnosti na
realizácii žalovaného 2/, pričom samotné práce na osadení žľabu vykonával na objednávku žalovaného
2/ B. S. P. (spolu so žalovaným 2/ a jeho priateľom), na financovaní čoho sa podieľala aj D. H. (matka

žalobkyne a stará matka žalovanej 1/) a so súhlasom otca žalovanej 1/ (M. H.), ktorý v tom čase bol
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXX (časti dvojdomu, ktorý už patrí len žalobkyni)
v podiele 1/6-iny. Podľa žalovaného 2/ k vybudovaniu sporného žľabu a zvodu nedošlo svojvoľne, ale
z dôvodu zamedzenia vzniku ďalších škôd, keďže z prekrytia horných loggií na dvojdome, na ktorých
nebol dovtedy žiaden žľab, stekala voda na zábradlie loggií, na ich podlahu, na zem, poškodzovala

drevené dvere garáží oboch rodinných domov, boli problémy tiež s otváraním dverí na garážach a
podobne. Žalovaný 2/ ani predchádzajúci podielový spoluvlastník M. H. sa na osadení žľabu a zvodu
so žalobkyňou ako väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou nedohodli. Oboznámili s tým L. H., ktorý v
dotknutej časti dvojdomu v tom čase bývala, avšak v tom čase už nebola jeho spoluvlastníčku (previedla
svoj väčšinový podiel darovacou zmluvou na svoju dcéru - žalobkyňu). So žalobkyňou nejednali, ani ju

o súhlas s realizáciou žľabu a zvodu nežiadali.

60. Za týchto okolností potom súd prvej inštancie správne posúdil vychádzajúc z právnej úpravy
hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 Obč. zákonníka), ktorý upravuje vzájomný vnútorný
vzťah spoluvlastníkov a vychádzajúc z ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníciväčšinoupočítanoupodľaveľkostipodielov,pričomprirovnostihlasov,aleboaksaväčšina
alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd, že realizáciou žľabu a
zvodu bez súhlasu žalobkyne ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčky, (i keď nešlo o stavebné úpravy
v pravom slova zmysle, ale len o bežnú údržbu nepodliehajúcu vychádzajúc zo Stavebného zákona
a poriadku stavebnému povoleniu, ani povinnosti ohlásenia drobnej stavby) došlo k zásahu do jej

práv. I keď ustanovenie § 139 ods. 2 OZ je svojím charakterom právnou úpravou s relatívne neurčitou
právnou úpravou, čo znamená, že stanovenie jej hypotézy je vždy závislé od hodnotenia konkrétnych
okolností súdom, nemožno pochybovať, že pod hospodárením so spoločnou vecou v zmysle ods. 2
tohto ustanovenia je potrebné rozumieť tiež bežné hospodárenie ako je napríklad údržba veci, ako
aj jej oprava, úprava s cieľom zachovať jej účelné využitie (o ktoré išlo v okolnostiach posudzovanej

veci). V každom prípade však bez zreteľa na to, o hospodárenie akého charakteru s vecou ide (teda
či ide len o bežné hospodárenie alebo dôležitú zmenu spoločnej veci), zákon prioritne predpokladá
uzavretie dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, pričom vlastnícky podiel vyjadruje
mieru účasti podielového spoluvlastníka na právach a povinnostiach spoločnej veci, teda aj mieru,akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach. V konkrétnostiach posudzovanej veci z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že k dohode o namontovaní žľabu a zvodu tiež na časť dvojdomu
v spoluvlastníctve v tom čase otca žalovanej 1/ a žalobkyne a deliacu priečku dvojdomu nedošlo, resp.

zhotoviteľ žľabu ako ani vtedajší podielový spoluvlastník M. H. o tejto možnosti so žalobkyňou ako
väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou ani nejednali, preto ich realizáciou (osadením) bolo zasiahnuté
do práv väčšinovej podielovej spoluvlastníčky, ktorý záver v konečnom dôsledku považuje za správny
aj samotná žalobkyňa (vychádzajúc z obsahu odvolaní), a v rámci písomného vyjadrenia k odvolaniu
ho nenapádajú ani samotní žalovaní.

61. Spornou od počiatku medzi stranami je otázka vzniku škody v dôsledku realizácie montáže žľabu a
zvodu tretím subjektom za súčinnosti a na objednávku žalovaného 2/.

62. Ust. § 442 OZ vychádza zo zásady peňažnej náhrady škody a iba výnimočne, ak o to požiada
poškodený (ako v tomto prípade žalobkyňa prostredníctvom uplatnenia zmeny žaloby), a ak je to možné

a účelné, zákon umožňuje nahradiť škodu uvedením do predošlého stavu. Z ust. § 442 ods. 1 OZ
vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa
prejaví v majetkovej sfére poškodeného tak, že došlo k zmenšeniu majetku poškodeného. Tak, ako
správne uvádza súd prvej inštancie, majetok poškodeného totiž zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej
poškodenia, zničenia či odcudzenia dochádza k úbytku majetku poškodeného o hodnotu veci, na ktorej

bola spôsobená škoda, čím poškodený utrpí majetkovú ujmu.

63. Keďžežalovaníodpočiatkupopieralivznikškodynačastidvojdomupatriacemuvlastníckyžalobkyni
ako dôsledku realizácie ich montáže na rodinnom dvojdome, žalobkyňa na preukázanie vzniku škody
navrhla vykonať znalecké dokazovanie, čomu súd vyhovel a za súčinnosti oboch strán formuloval

zadanie znalcovi (Y.. B. R.), ktorého úlohou bolo porovnať stav domu žalobkyne pred montážou
odkvapového žľabu a po jeho namontovaní, a tiež sa vyjadriť, aké následky (pozitívne či negatívne) by
mohlo so sebou priniesť odstránenie tohto žľabu a zvodu.

64. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku montážou odkvapového žľabu a zvodu na dome

žalobkyne, tejto žiadna ujma nevznikla. Znalec naopak posúdil, že ich realizáciou došlo k doriešeniu
predchádzajúceho nekvalitného riešenia odvodnenia dvojdomu, ktoré prispievalo k zhoršeniu stavu
celej stavby (odmŕzanie omietky a dlažby), ktorý nežiadúci stav práve namontovaním tohto riadneho
odvodnenia s usmernením toku vody sa upravil, a pokiaľ by došlo k jeho odstráneniu, zhoršil by sa
stav odvodňovacieho systému na dome orientačné číslo X (časť domu žalobkyne), ktorý v súčasnosti

usmerňujetokdažďovejvodynanespevnenúplochu,kdenapájasystémpodzemnejvody.Realizovaním
montáže odkvapového žľabu aj na dome žalobkyne, a tiež montážou zvodu na spoločnej deliacej
priečke tak nielenže nebola spôsobená žalobkyni na majetku žiadna ujma, ale naopak, išlo o riešenie
brániace ďalšej zmene vzhľadu domu a zhoršeniu stavu stavby a odmŕzaniu dlažieb. Zároveň znalec
poukázal na to, že osadenie žľabu a zvodu nemalo za následok zmenu stavby, nepodliehalo tak

stavebnému povoleniu ani ohláseniu na stavebnom úrade, išlo len o udržiavacie práce na nehnuteľnosti
(poukázal na to, že dokonca stavba si vyžaduje aj ďalšie udržiavacie práce ako je oprava vrchnej
vrstvy brizolitovej omietky a dlažieb na loggiách domu). Zároveň znalec poukázal na zákonnú povinnosť
vlastníka udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nedochádzalo k jej ďalšiemu znehodnoteniu alebo
ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa predĺžila jej užívateľnosť (§ 86 ods. 1 Stavebného zákona).

65. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, sa v konkrétnostiach
k záverom znaleckého posudku v priebehu konania pred súdom prvej inštancie napriek dostatočne
vytvorenému priestoru (od doby ako posudok prevzala do doby rozhodnutia vo veci prešli 4 mesiace)
nevyjadrila, len vo všeobecnosti uvádzala, že tento považuje za neobjektívny, nesprávne vypracovaný,

nedávajúci odpoveď na relevantné otázky. Na spochybnenie správnosti záverov znaleckého posudku
však v limitoch daných zákonnou koncentráciou konania nepredložila žiaden dôkaz, ani vykonanie
žiadneho ďalšieho dôkazu po doručení jej znaleckého posudku (a odvolací súd poznamenáva, že
ani v odvolaní) nenavrhovala, prakticky od doručenia posudku až do rozhodnutia súdu z hľadiska
produkovania prostriedkov procesného útoku zostala nečinnou.

66. V civilnom sporovom konaní rozhoduje súd na základe dôkazov, ktoré označia alebo predložia
strany sporu. Tieto dôkazy posudzuje súd, hodnotí ich jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach
podľa zásad daných ust. § 191 CSP a priraďuje im určitú dôkaznú hodnotu. Niektoré otázky všaknevie posúdiť ani súd a potrebuje k tomu pomoc iného subjektu, odborníka, ktorý je Civilným sporovým
poriadkom uznaný za špecifický subjekt odlišný od súdu (znalec). Za osobu znalca súd ustanovuje
osobu zapísanú v zozname znalcov, ktorá vo svetle príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, okrem iného popri splnení podmienky vysokej odbornosti v svojom odbore a odvetví, musí
splniť aj podmienku bezúhonnosti, a to počas celého výkonu svojej znaleckej činnosti, pri ktorom musí (§
5 ods. 7 v spojení s § 16 ods. 2 ) dodržiavať nielen právny poriadok, ale morálne a etické zásady výkonu
tejto činnosti, pričom uvedenú činnosť musí tiež vykonávať nestranne a nezaujato podľa najlepšieho

svedomia a vedomia, pri plnom využití jeho odborných znalostí.

67. Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok je bližšie upravený v § 207 ods. 1 veta prvá
CSP, vychádzajúc z ktorého „Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 (odborné
vyjadrenie), súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.". Jedným zo špecifík tohto

dôkazného prostriedku teda je to, že na posúdenie predmetu konania, respektíve určitej otázky v rámci
prebiehajúceho konania, sú potrebné špeciálne znalosti, t.j. znalosti odborné, ktorými súd nedisponuje.
Aj znalecký posudok je podriadený voľnému hodnoteniu dôkazov, čo znamená v súvislosti s inými
vykonanými dôkazmi.

68. Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za
podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa, tvoria
viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť
preskúmaniejehoobsahuaoverenieodôvodnenostipostupov.Vprípadezisteniavádtakéhotoposudku,

z hľadiska možnosti jeho preskúmania je potrebné rozlíšiť, či ide o nedostatky formálneho vyhotovenia,
o nedostatky nepreskúmateľnosti, poprípade nedostatky odborného zistenia, keďže súd správnosť
odborných záverov vyjadrených znalcov preskúmavať nemôže, tieto len môže voľne hodnotiť vo vzťahu
ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli poprípade z iných dôkazov.

69. V konkrétnostiach posudzovanej veci však preskúmaním posudku odvolací súd nezistil, že by v
konaní vypracovaný znalecký posudok, na ktorého odborných záveroch založil svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie, vykazoval po formálnej stránke evidentné nedostatky, či bol poznačený neobjektivitou.
Z hľadiska obsahového je dostatočne preskúmateľný, zrozumiteľný, založený na znalosti skutočností
pre posúdenie zadaných otázok, obsahujúci podklady súvisiace s obsahom spisového materiálu a

z nich vyplývajúce zistenia (stav domu pred namontovaním žľabu a po jeho namontovaní z hľadiska
možného vzniku škody, ako aj dôsledky jeho prípadného odstránenia), spracovaný vyčerpávajúco v
zmysle zadaných mu úloh so zrozumiteľným odôvodnením jeho záverov vrátane toho o absencii vzniku
ujmy na nehnuteľnosti žalobkyne. Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie nemal pochybnosti o vecnej
správnosti znaleckého posudku, čo je zrejmé z toho, že na jeho záveroch bez ďalšieho svoje rozhodnutie

založil, nemožno mu pri absencii vecnej proti argumentácie žalobkyne voči záverom posudku, v tomto
smere nič vytknúť.

70. Pokiaľ chcela žalobkyňa spochybniť závery znalca, bolo jej povinnosťou v rámci zákonnej
koncentrácie konania produkovať v konkrétnostiach také vecné tvrdenia voči jeho záverom, a k nim také

procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca boli spôsobilé
aj reálne spochybniť (príkladmo navrhnúť výsluch znalca, či vykonanie revízneho posudku, prípadne
predloženie iného posudku, ktorý by si dala sama vypracovať, či iné...), čo však neučinila, naopak, ako
bolo uvedené už vyššie, po doručení posudku bol jej postup v konaní poznačený z hľadiska relevantných
postupov pasivitou. Jej námietky voči posudku sú len všeobecného, vágneho charakteru, nespôsobilé

k akémukoľvek spochybneniu vecnej správnosti či už záverov samotného posudku, ako aj vo výsledku
na jeho záveroch založeného napadnutého rozhodnutia.

71. Žalobkyňa zjavne opomenula základný princíp, ktorým je ovládané dokazovanie v
sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, a to princíp prejednací, ktorý spočíva v

tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy
pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za
zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto
smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, tedaz príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa
hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne
tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, či dôkaz predložiť, nepriaznivý procesný následok

spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom spočíva na tej-ktorej strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Keďže
teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto

navrhli, bolo tak na žalobkyni, akým spôsobom svoj nárok formulovala a na akých skutočnostiach jeho
dôvodnosťzakladala, akoajnastranedruhejbolonažalovaných, akúobranuanaakýchskutočnostiach
založenú zvolili a tiež bolo vecou racionálneho posúdenia žalobkyne, či ňou tvrdené skutočnosti sú
postačujúceatovovedomí,žepasivita,činesprávnezvolenáargumentácia,jejmôže priniesťnegatívne
dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne muselo prejaviť
v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno

neuniesla, k naplneniu ktorých skutočností aj došlo v posudzovanej veci, keď žalobkyňa neprodukovala
také tvrdenia, ani dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru o opodstatnenosti podanej
žaloby či už z hľadiska súdom prvej inštancie správne zvolenej právnej kvalifikácie uplatneného nároku
majúcej pôvod v tvrdených skutočnostiach, ako aj z hľadiska absencie tvrdenia takých skutočností
(samozrejme tiež podložených dôkazmi), ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii iného právneho

dôvodu opodstatňujúceho úspešnosť žaloby, čo nemohlo mať za následok iné, ako v neprospech
žalobkyne vydané rozhodnutie.

72. Nespôsobilé k odlišnému, v prospech žalobkyne vyznievajúcemu rozhodnutiu sú v konečnom
dôsledku tiež jej tvrdenia týkajúce sa síce záverov znaleckého posudku, avšak produkované až

v odvolacom konaní (podkladané doloženou fotodokumentáciou), naviac prostredníctvom ktorých
opätovne z hľadiska vecného v nekvalifikovanej rovine spochybňuje závery posudku, či predkladá
fotodokumentáciu.

73. Keďže je zrejmé ako už bolo uvedené vyššie, že tieto skutkové tvrdenia, či dôkazy žalobkyne neboli

v rámci zákonnej koncentrácie konania pred súdom prvej inštancie produkované, ale sú uplatňované
až v rámci odvolacieho konania, ich prípustnosť ako tzv. novôt bolo potrebné vyhodnotiť z hľadiska
dikcie ust. § 366 CSP vychádzajúc z ktorého znenia, spôsobilosť preskúmania napadnutého rozhodnutia
vo svetle nich, je podmienené okrem toho, že sa po a) týkajú procesných podmienok, po b) vylúčenia
sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu (o ktoré prípady zjavne v posudzovanej veci nejde, nie sú ani

tvrdené), tiež nezavinením ich doterajšieho nepoužitia, pričom je to odvolateľ v konaní, koho zaťažuje
povinnosť preukázať, že tieto nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až v odvolacom konaní,
nemohli byť v doterajšom priebehu konania (do doby vyhlásenia dokazovania súdom prvej inštancie za
skončené) použité bez jeho viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na tieto novoty nemôže odvolací
súd prihliadnuť, pričom na diskvalifikáciu týchto novôt postačuje aj opomenutie ich skoršieho predloženia

zavinením z nedbalosti, či nesprávne (nedostatočne) zvolenej argumentácie pokiaľ ide o dôvodnosť
nároku, o ktorý prípad zjavne ide v prípade novôt produkovaných žalobkyňou v odvolacom konaní s
poukazom na argumentáciu, ktorá ich sprevádza. Keďže žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť plynúcu
jej z ust. § 366 CSP, spočívajúcu v produkovaní takej argumentácie, ktorá by umožňovala tieto novoty
vo svetle odvolacieho prieskumu pripustiť, čo zjavne ani nemohla, keďže vzhľadom na ich obsah je

zjavné, že možnosťou ich produkcie disponovala už v čase prebiehajúceho konania pred súdom prvej
inštancie a bolo len vecou jej úvahy a zvolenej argumentačnej konštrukcie, že tak neurobila, a teda
neexistovala udržateľná prekážka, pre ktorú ich nemohla pred súdom prvej inštancie použiť (čo nakoniec
nielenže nepreukazuje ale ani netvrdí), nebolo možné prijať iný záver ako o ich diskvalifikácii, teda ich
neprípustnosti v odvolacom konaní, čím bez ďalšieho už len z tohto dôvodu sú nespôsobilé k dopadu

na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

74. K záveru o naplnení ktoréhokoľvek z uplatnených odvolacích dôvodov nie sú v konečnom dôsledku
ani zostávajúce námietky žalobkyne vzťahujúce sa k postupu znalca pred a v súvislosti s vykonaným
znaleckým úkonom (ohliadkou na mieste samom), keď táto tvrdí, že znalec s ňou riadne nekomunikoval,

ohliadkuvykonalbezjejvedomiaavjejneprítomnosti,nevyzvalju,abysadostaviladorodinnéhodomuv
deň vykonania ohliadky, tiež považuje za drzé, že znalec žiadal súd o informáciu, či si ona ako žalobkyňa
preberá poštu, tiež, že znalec nemal za úlohu uvádzať a opisovať odbornú literatúru v posudku „a iné
podľa nej zbytočné nezmysly".75. Z obsahu spisového materiálu vyplýva (súčasťou ktorého je tiež znalecký posudok a mailová
komunikácia medzi znalcom a súdom), že tieto tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Znalec

žalobkyňu v súvislosti s vykonaním ohliadky kontaktoval spôsobom a na kontaktnej adrese súdu
známej z priebehu konania, a pochopiteľne zjavne práve s cieľom predísť vykonaniu ohliadky bez
prítomnostižalobkyne(ktorásizásielkynepreberalaabolavočiznalcovinečinnou) znalecopodstatnene
dotazoval súd, či si žalobkyňa na známej adrese poštu preberá. Znalec ju teda zjavne o úkonoch
informoval spôsobom určeným súdom a pokiaľ žalobkyňa nereagovala, či nebola dostatočne obozretná

pri preberaní adresovaných jej zásielok, nemôže to ísť na ťarchu postupu znalca. V úvode samotného
znaleckého posudku znalec v konkrétnostiach uvádza skutočnosti týkajúce sa nečinnosti žalobkyne,
spôsobu a podmienky vykonania ohliadky, sprístupnenia predmetu ohliadky, ako aj účastníkov, ktorí sa
jej zúčastnili. Nie je teda pravdou, že by žalobkyňa nebola oboznámená o termíne vykonania ohliadky,
a pokiaľ sa jej nezúčastnila, či si nepreberala zásielky určené do jej dispozície obsahujúce informácie
o termíne a podmienkach vykonania ohliadky, je to výsledkom len jej vlastnej nečinnosti, prípadne

nedostatočnej bdelosti. Uvádzanie odbornej literatúry v posudku, je samozrejmou súčasťou znaleckého
posudku, keďže tento je výsledkom práve odbornej činnosti, ktorá musí mať pôvod v odborných
teoretických východiskách, ktoré správne z dôvodu ich prípadnej revízie iným znalcom (samozrejme len
v prípade, ak by taký návrh bol vznesený, k čomu v danej veci nedošlo) musia byť identifikované.

76. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia sú v konečnom dôsledku tiež námietky
odvolateľky v tom smere, že súd prvej inštancie mohol a mal uplatnený nárok (pokiaľ dospel k záveru,
že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaných za škodu) kvalifikovať ako
nárok na poskytnutie ochrany jej porušeného vlastníckeho práva vo svetle ust. § 135b ods. 2 OZ, keďže
práva je znalý súd a povinnosťou žalobkyne teda ani nebolo ňou uplatnený nárok právne kvalifikovať.

77. Vychádzajúc z dvojčlennej teórie predmetu sporu plynúcej zo súdnej praxe, predmet sporu
je vymedzený tak žalobným návrhom (petitom), ako aj skutkovými tvrdeniami prostredníctvom
produkovania ktorých je žalobkyňou uplatňovaný, pričom nie je významné, ako prípadne samotná
žalobkyňa svoj nárok právne kvalifikovala.

78. Pravdou teda je, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia, z
ktorej vyplýva, že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia nároku je vecou súdu, avšak povinnosťou účastníka (v tomto
prípade žalobkyne), bolo produkovať vo vzťahu k uplatnenému nároku skutočnosti v takom rozsahu,

abypodanímrozhodujúcichskutočností,bolskutkovýdejnezameniteľnevymedzený,knaplneniučohov
posudzovanej veci zo strany žalobkyne síce došlo, avšak v takom rozsahu a kvalite, že súd z podaných
skutkových okolností a na základe zisteného skutkového stavu vo svetle zásady iura novit curia jej nárok
správne nemohol právne posúdiť inak, ako nárok na náhradu škody. I keď teda platí pravidlo, že zatiaľ
čo žalobca musí tvrdiť skutok, pričom právo, ktoré zodpovedá skutkovým zisteniam, musí nájsť súd,

základným predpokladom jeho reálneho naplnenia vo svetle odvolacej námietky žalobkyne (o možnom
inomprávnomkvalifikovaníuplatnenéhonároku)jeprodukovaniezostranyžalobkynetakýchskutkových
tvrdení, ktoré by k takejto právnej kvalifikácii skutku boli aj spôsobilé, k naplneniu čoho však zo strany
žalobkyne v okolnostiach posudzovanej veci neprišlo.

79. Ust. § 135b ods. 2 Obč. zákonníka totiž upravuje právne dôsledky nedobromyseľného spracovania
cudzej veci, vo svetle naplnenia ktorého vlastník spracovanej veci je pravdou že môže tiež žiadať o
vydanie spracovanej veci a navrátenie veci do pôvodného stavu. K požiadavkám žaloby podľa § 135b
ods. 2 Obč. zákonníka však patrí aj tvrdenie skutkových okolností, zakladajúcich spracovanie cudzej
veci, to znamená tvrdenia, že osadením žľabu došlo k takej zmene základných stavebných prvkov na

nehnuteľnosti žalobkyne, ktoré stavbu charakterizujú, že touto stavebnou činnosťou bola zhotovená
nová nehnuteľná vec (stavba), čo z povahy veci ani žalobkyňa tvrdiť nemohla, pretože pokiaľ existujúca
stavba nezanikla, všetko, čo bolo pridané, predstavuje len prírastok k doterajšej stavbe a nemohlo dôjsť
k spracovaniu pôvodnej stavby na novú vec, čo je zrejmé tiež z toho, že montáž žľabu v posudzovaných
podmienkach vychádzajúc zo stavebného zákona napĺňala znaky len udržiavacích prác, nevyžadovala

stavebné povolenie, ani ohlásenie drobnej stavby. Keďže potrebné tvrdenia v tomto smere žalobkyňa
neprodukovala, súd rozhodne nemohol z vlastnej iniciatívy zameniť žalobu o náhradu škody za žalobu
podľa § 135b ods. 2 Obč. zákonníka. V princípe však samotná žalobkyňa v odvolaní, prostredníctvom
ktorého sa domáha posudzovania jej nároku vo svetle ust. § 135b ods. 2 Obč. zákonníka, akúkoľvekúvahu o možnosti jeho aplikácie popiera, keď odvolávajúc na jeho znenie súčasne tvrdí jednoduchosť
odstránenia odkvapového žľabu bez toho, aby došlo k znehodnoteniu rodinného domu, na čo, ako
uvádza, ani nie sú potrebné odborné vedomosti, ale „zdravý sedliacky rozum", označujúc ho za objekt

jednoduchým spôsobom pripevnený k rodinnému domu, ktoré tvrdenia jednoznačne diskvalifikujú nárok
žalobkyne z jeho podriadeniu pod režim ust. § 135b ods. 2 Obč. zákonníka, predpokladajúci spracovanie
cudzej veci na novú, inak povedané, vplyvom stavebnej činnosti vytvorenie veci novej, k naplneniu čoho
v posudzovanej veci realizáciou montáže žľabu a zvodu nedošlo, ani nebolo žalobkyňou tvrdené.

80. Keďže teda vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne zistené, že realizovaním montáže žľabu a
zvodu nevznikla na majetku žalobkyne ujma, ako základného predpokladu úspechu ňou uplatneného
reparačného nároku, ale naopak, prostredníctvom týchto udržiavacích prác bol eliminovaný vznik ďalšej
škody na rodinnom dome priebežne vznikajúcej ako následok dovtedy nedostatočného odvodňovacieho
systému, čím absentuje základný predpoklad pre vznik zodpovednosti na strane žalovaných za
vzniknutú škodu, za stavu, že žalobkyňou nebola tvrdená, ani preukázaná existencia iného právneho

dôvodu pre opodstatnenosť ňou uplatneného nároku, žaloba nemohla byť posúdená súdom prvej
inštancie inak, ako nedôvodná, pričom vzhľadom na absenciu naplnenia zákonných predpokladov
pre vznik zodpovednosti s následkom nemožnosti priznania požadovanej reparácie, je tiež akákoľvek
polemika o možnej spoluzodpovednosti žalovanej 1/ (z titulu spoluvlastníctva a BSM) nadbytočná.

81. Záverom odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť zúčastnených na skutočnosť,
že ich aktuálne vážne narušené vzájomné vzťahy (ktoré sú zrejmé z riešenia vzniknutej situácie,
vzájomného správania, či podaní adresovaných súdu), ktoré nemajú pôvod len v spoluvlastníctve, či
hospodárení so spoločnou vecou, ale tiež v blízkych rodinných väzbách, ich reálne diskvalifikujú z
možnostikonsenzuálnehoriešeniavykonaniatiežďalšíchudržiavacíchprác,čiopráv,ktorésidispozičné

riešenie nehnuteľnosti (tzv. dvojdomu), ktorú vlastnia vyžaduje a ktoré si nepochybne budú vyžadovať
ich jednotný postup (už teraz ako konštatoval znalec sú potrebné opravy fasády, loggií a ďalšie), čo
vytvára reálny predpoklad reťazenia ďalších sporov o to viac, že žalobkyňa nehnuteľnosť trvalo neužíva,
zdržiava sa v nej len sporadicky a na strane druhej žalovaní ju využívajú ako trvalé obydlie, čím je zjavný
aj naliehavejší záujem u nich na udržiavaní nehnuteľnosti v zodpovedajúcom stave, ktoré vzájomné

negatívne nastavenie môže viesť až k nerealizovaniu, či odďaľovaniu opráv (pod hrozbou sporov a
vzniku ďalších nákladov s nimi spojených), čo obe strany vo výsledku môže len poškodiť v podobe
nepriaznivých dopadov na stav nehnuteľnosti.

82. S poukazom na uvedené závery, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobkyni nevyhovel

a jej žalobu zamietol ako neopodstatnenú, za súčasne správneho rozhodnutia tiež v časti o trovách
konania medzi stranami navzájom, ako aj nároku štátu na ich náhradu, reflektujúcich výsledok sporu.
Nebol to teda súd, ktorý by nesprávnym procesným postupom bol odňal procesné práva odvolateľke,
či neprihliadol, alebo správne nevyhodnotil existujúcu skutkovú situáciu s následkom jej nesprávnej
právnej kvalifikácie, ale bola to ona sama, ktorá nedostatkom potrebnej procesnej aktivity a obozretnosti,

existujúci skutkový základ produkciou ďalších (podľa jej názoru relevantných) skutkových tvrdení, či
predkladaním dôkazov na ich preukázanie (tiež na vyvrátenie záverov znaleckého dokazovania)
nezmenila.

83. Odvolacie námietky žalobkyne tak neboli dôvodnými.

84. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v odvolaním napadnutých častiach vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu
potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní neviedla žiadne podstatné, pre rozhodnutie relevantné skutočnosti,
spôsobilé k odlišnému, v prospech nej vyznievajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, s ktorými by sa

súd prvej inštancie už vo svojom rozhodnutí nebol zaoberal, či vysporiadal.

85. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania a to podľa § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/ vzhľadom na ich plný úspech v
odvolacom konaní priznal voči žalobkyni nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

86. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).