Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010074
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4219010074.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 ods. 1 Tr. por. tento

r o z h o d o l :

Obvinený

K. T., nar. X. apríla XXXX v I., T., trvale bytom C.,
I., H. číslo XX/X/X, W. republika, občan
W. republiky,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju nezaopatrenú dcéru S. T., narodenú
XX. augusta XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno, spisová značka 13P/62/2008 z 05.
septembra 2008, s právoplatnosťou od 09. októbra 2008, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov
dieťaťa, sa obvinený ako otec dieťaťa zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- eur počnúc
od01.júla2008,atovždydo15-tehodňatohoktoréhomesiacavopreddorúkmatkydieťaťaQ.J.,bytom

J., N. ulica číslo XXX/XX, túto svoju zákonnú povinnosť si od 24. januára 2014 až doposiaľ bezdôvodne
zavinene neplní, nakoľko hoci preukázateľne nemal počas kritickej doby žiadne legálne zamestnanie a
ani dostatočný príjem na to, aby výživné na svoju dcéru mohol platiť riadne, včas a v súdom schválenej
sume, bol nezamestnaný a z tohto titulu poberal len sociálne dávky, ktorý stav však žiadnym spôsobom
neriešil, preto v zmysle predbežnej otázky mal a mohol prispievať na výživu svojho dieťaťa najmenej vo
výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima, ktorou bola do 30. júna 2017 suma vo výške 27,13
eur na mesiac, do 30. júna 2018 to bola suma vo výške 27,32 eur na mesiac a od 01. júla 2018 je to
suma vo výške 28,08 eur na mesiac, zaostal na výživnom za obdobie od 24. januára 2014 až doposiaľ

s výpočtom zaostalosti k 28. februáru 2019, najmenej vo výške 1.665,21 eur, ktoré dlhuje matke dieťaťa
Q. J.,

t e d a

najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovneplníúmyselnezákonnúpovinnosťvyživovaťiného,spáchal
taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c ha l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno l/, § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona súd
obvinenému prikazuje, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatil k rukám Q. J.,

nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom J., N. ul. č. XXX/XX zameškané výživné.

P o u č e n i e : Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto
súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený,

ak mu bola priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom

rozkaze.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť
až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak
môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť,
trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu

podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia
o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým
súd schválil dohodu o vine a treste.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane

právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní
najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd

odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto

jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže
zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada
preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak
súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola

priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným

príslušným orgánom.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť
až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor

môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak
môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť,
trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu
podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia

o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým
súd schválil dohodu o vine a treste.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane
právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní
najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr
navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd
odmietnuť (§ 240 ods. 3 Tr. por.).

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto
jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže

zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada
preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak
súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).