Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/52/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809201644
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5809201644.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Miroslavom Jagenšákom, v právnej veci žalobkyne: Q.

E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, XXX XX K., právne zastúpená Mgr. Ivanom Košťálom,
advokátom so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra proti žalovaným: 1/ X. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. č. 87X/X, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Mieru
312/13, 029 01 Námestovo, 2/ G. F., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Z.. XX, XXX XX Y., 3/ I. W.,
rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X.. XXX, XXX XX Y., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II/ Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu trovy konania vo výške 134,62 Eur a to na účet Okresného súdu
Námestovo č. ú.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III/Otrováchkonaniasúdrozhodnesamostatneosobitnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 17.04.2009 v spojení s pripustenou zmenou
žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností uvedených
v uznesení Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/52/2009-77 zo dňa 13.01.2011 nachádzajúcich sa v

k.ú. Y.. V priebehu konania žalobkyňa podala návrh na zmenu petitu zo dňa 05.09.2011, doručený súdu
dňa 07.09.2011, ktorú súd pripustil uznesením 2C/52/2009-136 zo dňa 26.10.2011, ktorým už žiadala
priznať vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a to v celosti (bez vymedzenia resp. uvedenia
veľkosti vlastníckeho podielu v petite žaloby). Následne v priebehu konania žalobkyňa cestou zvoleného
právneho zástupcu podala dňa 12.10.2012 ďalší návrh na zmenu petitu žaloby, ktorú zmenu súd pripustil
uznesením č.k. 2C/52/2009-238 zo dňa 18.10.2012 v nasledovnom znení: I/ žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok

parcela KN-E č.XXXX/X-trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parcela KN-E č.XXXX/X trvalé trávnaté
porasty o výmere XX m2, parcela KN-E č.XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m, pod B X v
podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 1/ rade. II/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-
ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Y., ako pozemok parcela KN- E: číslo XXXX/X orná
pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č.XXXX/
X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E
č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere

XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2, parcela KN-E č.XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN-E č.XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č.
XXXX/X orná pôda o výmere XX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parcela
KN-E č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X zastavanéplochy a nádvoria o výmere XXXX m2, pod B X v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 3/ rade, pod B
X v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 2/ rade a pod B X v podiele X/X-ina zapísané na žalovanú
v 1/ rade. H./ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX lesné porasty vo výmere XXXX m2, parcela KN-
E č. XXXX lesné pozemky vo výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda vo výmere XXXXX
m2, parcela KN-E č. XXXX lesné pozemky vo výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX lesné pozemky
vo výmere XXXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX
orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č.

XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, parcela
KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XX m2,
parcela KN-E č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X trvalé trávne
porasty o výmere XXX m2, parcela KN-E č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XX m2, parcela KN-
E č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, pod B X v podiele X/XX-ina zapísané na žalovanú
v 1/ rade. IV/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, pod B X v
podiele X/X-ina zapísané na žalovanú v 2/ rade. V/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-
ín z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX/XX - orná
pôda o výmere XXX m2, pod B X v podiele X/X-ica zapísané na žalovanú v 3/ rade a pod B X v podiele
X/X-ica zapísané na žalovanú v 2/ rade. VI/ G. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX-ín z

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Y. ako pozemok parcela KN-E č. XXXX/XX - trvalé trávnaté
porasty o výmere XXXX m2, pod B X v podiele X/X-ine zapísané na žalovanú v 3/ rade.

Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným
súdom v Nitre sp. zn. D 1432/01, D not 114/01 dňa 20.6.2002, právoplatným 8.7.2002, nadobudla po

poručiteľovi H. Y., zomrelom XX.X.XXXX, spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam v k.ú. Y., zapísané
v pk prot. č. XX, r.č. X až X a to podiely pod B XX a XX v X/XX úč. (XX/XXX) a pod B XX v XX/
XXX úč, spolu v podiele XX/XXX úč. Dedičstvo žalobkyne však nebolo v plnom rozsahu zapísané do
katastra nehnuteľnosti a to z dôvodu, že Správa katastra v Námestove žalobkyni oznámila listom zo
dňa 17.7.2003, že na pk prot. č. XX na podiely pod B XX, XX a XX už bolo dňa 9.2.2001 zapísané

osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XXXX (NZ XXX/XX) v prospech X. W. a I. W., Y. XXX. Na pk prot. č. XX
k.ú. Y. boli založené LV č. XX a XXXX, na ktorých boli ako spoluvlastníci evidovaní aj H. Y. v podiele
XX/XXX úč. a X. Y. v podiele XX/XXX úč., ktoré boli predmetom dedičstva a ktoré mala nadobudnúť
žalobkyňa. Podľa súčasných údajov katastra na nehnuteľnosti bol medzičasom založený nový LV č.
XXXX pre k.ú. Y. a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam a vlastníkom pôvodne zapísaných na LV č. XXXX

a nový LV č. XXXX pre k.ú. Y. vo vzťahu k nehnuteľnostiam a vlastníkom pôvodne zapísaných na LV
č. XX. Na obidvoch nových LV č. XXXX a XXXX je zapísaná žalovaná v 1/ rade ako spoluvlastníčka,
ktorá predmetné nehnuteľnosti dostala darom v roku 2003 od rodičov X. a I. W.. V danom prípade ide o
podiely, ktoré mali byť predmetom osvedčenia o držbe č. Z 323/2000 (NZ 296/00), podľa prípisu Správy
katastra Námestovo zo dňa 17.7.2003 vo vzťahu k pk prot. č. XX podiely pod B XX, XX a XX, ktoré boli

predmetom dedičstva a patria žalobkyni. Žalovaná v 1/ rade a ani jej právni predchodcovia neboli a nie
sú oprávnenými držiteľmi podielov, ktoré osvedčovali, t.j. podielov H. Y. vo výške XX/XXX. úč. a X. Y.
vo výške XX/XXX úč. z pk prot. XX pod B XX, XX a XX. Jedinou oprávnenou osobou k týmto podielom
titulom dedenia je žalobkyňa. Žalobkyňa má teda naliehavý právny záujem na podanej žalobe nakoľko
žalovaná v 1/ rade je zapísaná ako vlastníčka sporných nehnuteľnosti a zmenu tohto stavu môže privodiť

len súdne rozhodnutie v tejto veci ako podklad pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľnosti.

Podaním doručeným súdu 10.12.2010 žalobkyňa žiadala pripustiť ďalších účastníkov do konania a to
na strane žalovaných o žalovanú v 2/ a 3/ rade a taktiež aj rozšírenie pôvodného petitu žaloby. Dôvodom
bola skutočnosť, že žalovaná časť parciel, ktoré boli predmetom sporu previedla na tieto žalované v

2/ a 3/ rade a geometrickým plánom boli vytvorené aj nové parcely z pôvodných parciel. Súd teda
uznesením 2C/52/2009-77 zo dňa 13.1.2011 pripustil do konania žalované v 2/ a 3/ rade a taktiež aj
zmenu petitu pôvodnej žaloby.

Žalobkyňa teda v priebehu konania žiadala určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných v pk

prot. č. XX k.ú. Y. a to najskôr k podielom pod B XX, XX a XX - celkový spoluvlastnícky podiel
XX/XXX úč., následne pripustenou zmenou petitu (uznesením 2C/52/2009-136 zo dňa 26.10.2011)
vlastníctvo v celosti, ďalšou pripustenou zmenou petitu (2C/52/2009-238 zo dňa 18.10.2012) opätovnev spoluvlastníckom podiele XX/XXX úč. ale už k parcelám reg. "E" resp. reg. "C" na jednotlivých LV tak,
ako je to uvedené v úvodnej časti tohto odôvodnenia rozsudku.

Vo veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom č.k. 2C/52/2009-468 zo dňa 12.3.2014 tak, že návrh
žalobkyne zamietol a to z dôvodu, že žalovanú v 3/ rade a jej manžela X. W. považoval za
dobromyseľných nadobúdateľov spoluvlastníckeho podielu XX/XXX úč. po H. Y. v pk. prot. č. XX k.ú. Y.
minimálne od 1.6.1995, ktorí si usporiadali vzťah k tomuto spoluvlastníckemu podielu v roku 2000 a
to notárskym osvedčením N 187/00 NZ 296/00 na Notárskom úrade (NÚ) JUDr. Kakačkovej v Dolnom

Kubíne, ktoré bolo dňa 9.2.2001 zapísané v katastri nehnuteľnosti pod č. Z 3232/2000. Následne
manželia W. darovacou zmluvou zo dňa 10.7.2003 takto zapísané spoluvlastnícke podiely (Z 3232/2000)
v celkovom spoluvlastníckom podiele XX/XXX úč. previedli na svoju dcéru X. W. , nar. XX.X.XXXX -
žalovanú v 1/ rade (B ktorá sa stala vlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu s poukazom na ust. §
134 ods. 1, 3 OZ.

Po podaní odvolania žalobkyňou Krajský súd v Žiline uznesením 6Co/314/2014 zo dňa 26.11.2014
rozsudok prvostupňového súdu č.k. 2C/52/2009-468 zo dňa 12.3.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. V ďalšom sa prvostupňový súd mal dôsledne oboznámiť s obsahom notárskej zápisnice N
187/00 NZ 296/00 spísanej NÚ JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne a opätovne vyhodnotiť spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalovanou v 3/ rade a jej manželom.

Prvostupňový súd v intenciách usmernenia krajského súdu doplnil dokazovanie a to aj vypočutím
svedkov navrhnutých žalobkyňou a následne opätovne vyhodnotil dokazovanie.

Žalobkyňa pred súdom uviedla, že jej otcom bol V. Y., nar. XX.XX.XXXX, otcom V. Y. bol H. Y. a matka
I., rod. V.. V. dedičského rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. D 1432/01, D not 114/01 po H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, menovaný bol bratom žalobkyne a on nadobudol v dedičskom
konaní po otcovi V. Y. všetky pozemky v k. ú. Y., okrem iného aj pozemky zapísané v pk prot. č. XX.
Predmetom toho súdneho konania sú teda len pozemky, ktoré boli zapísané v pk prot. č. XX k. ú. Y..

Iné nehnuteľnosti z iných protokolov nie sú predmetom tohto konania. Do dedičstva po bratovi H., ktorý
mal deti, sa dostala tak, že brat H. zanechal závet, kde ju určil za preberateľku nehnuteľností. V rámci
vyporiadania dedičstva po bratovi sa s jeho deťmi ako zákonnými dedičmi dohodla tak, že im prenechala
dedičstvo vo B. G. a ona prebrala dedičstvo po bratovi v k. ú. Y., s tým, že to vysporiada. R. V. Y. zomrel
X.X.XXXX. Po ňom prebehlo dedičské konanie v Nitre pod č.k. D 884/70. Predmetom tohto sporu sú

iba nehnuteľnosti z protokolu XX k. ú. Y., ktoré nadobudla po bratovi H. v podiele pod B XX, XX, v
podiele X/XX (XX/XXX), + pod B XX v podiele XX/XXX, spolu teda v podiele XX/XXX úč. Žalobu podala
z toho dôvodu, že zo Správy katastra Námestovo jej bolo doručené oznámenie zo dňa 17.7.2003, že
dedičské rozhodnutie po bratovi H. č.k. D 1432/01 nebolo možné zapísať v plnom rozsahu, týkalo sa to
nehnuteľnosti zapísaných v protokole č. XX pod B XX, XX, XX. Správa katastra jej oznámila, že u týchto

podielov bol urobený zápis titulom osvedčenia o držbe Z 3232/2000 v prospech X. W. a I. W., Y. XXX.
Na to sa stretla so žalovanými a to s p. W. v júni XXXX, aby jej ona ozrejmila, čo z majetku jej predal
brat H.. Vtedy jej ukázala na mapke, že kúpila pozemok pod rodinný dom za 13.000,-Sk a potom si
dokúpila ďalší pozemok nad už kúpeným pozemkom za 18.000,- Sk. V žiadnom prípade to však nebolo
pole tiahnuce sa smerom do potoka. Taktiež jej povedala, že kúpila časť pozemku vedľa Z. v časti pod

cestou za 30.000,- Sk. Vtedy jej neukázala že kúpila smerom až ku rieke.

Žalovaná v 2/ rade pred súdom uviedla, že je vlastníčkou pozemku č. XXX/X o výmere XXXX m2, ktorý
bol vymeraný GP a tento pozemok si vysporiadala tak, že má jednak dedičský podiel po otcovi XX/XXX,
potom výmena so sestrou (žalovaná v 3/ rade) a jej dcérou X. Q. na podiel XX/XXX, potom XX/XXX

jej podpísal spoluvlastník X. E., a XX/XXX výmena medzi V. Y. a dedkom X. S.- F.. Bola tam vzájomná
zámena. I. pozemok si vyporiadala v roku 2009 podľa GP z marca 2009. Rodičia mali pozemky v tzv.
šnúre, ktorá sa delila na 4 časti, rodičia mali ? úč., Y. X/X úč., ale v tej časti, kde má zameraný pozemok
bola vzájomná výmena, potom ? úč. mali W. a ? mali E.. Výmena medzi V. Y. a dedkom X. S. - F. sa
týkala výmeny podľa súčasných parciel na GP. Y. mali celú parcelu XXXX/X a XXXX/X, 2, čiže pozemok,

na ktorom je teraz postavený Z. a ten pozemok, ktorý odkúpila sestra I. od Y.. Za to V. Y. pustil dolu svoj
pás poniže Z. smerom ku rieke.Žalovaná v 3/ rade pred súdom uviedla, že pozemky pôvodne zapísané v protokole XX k. ú. Y. boli
v spoluvlastníctve, kde jej rodičia mali podiel, ktorý odkúpili od W. v ? úč., Y. mali taktiež ? úč., E. X.
v ? úč., a S. X. - otec po X. S. (dedkovi) v ? úč.. R. potom mal 2 podiely, čiže X/X úč.. V roku 1982

stavali rodinný dom a boli za H. Y. v K., vtedy predal obci, ktorá to vykupovala pod rodinný dom, bolo
to možno tých XXX m2. Vtedy mu dali 2.000,- Sk. Vzhľadom na to, že nad domom boli pozemky, ktoré
mali v pásiku smerom do potoka rodičia aj Y. tak boli za H. Y., s tým že to odkúpia. V roku 1993 kúpili od
H. Y. jeho podiel od svojho pozemku smerom ku potoku a vyplatili mu vyplatili 10.500,- Sk. Rodičia mali
problémy s prístupom na pozemky nižšie hlavnej cesty v obci Y. nakoľko H. Y. predal stavebný pozemok

Z. a tak nemali prístup na pozemky niže domu Z.. Toto sa urovnalo v roku 1995, kedy boli opäť za H. Y.
odkúpili vedľa Z. domu, kde mali Y. svoj rodinný dom a vtedy mu dali 20.000,- Sk doma a 30.000,- Sk mu
poslali domov, pričom kupovali z protokolu č. XX aj les. V rámci vyporiadania podielu H. Y. v protokole
č. XX odkúpili do neho aj hriadu nad riekou za 3.500,- Sk. Pokiaľ ide o bory v časti pozemkov pod Z.
domom, tak tieto nekupovala nakoľko tie boli dávno vymenené ešte dedom X. S. - F. s V. Y. a to tak,
že dedo im nechal pozemky pri ceste, aby mali väčší dvor a Y. nechal dedovi časť pozemkov, ktoré sa

užívajú ako tzv. bory. V tejto časti má dnes pozemok jej sestra F. - žalovaná v 2/ rade. Ohľadom týchto
pozemkov sa stretli v roku 2003 na Obecnom úrade v Y., kde bola prítomná aj žalobkyňa a dcéra X. Q.,
ktorá bola vtedy ešte slobodná. Rozoberali sa pozemky z protokolu č.XX. Dohodli sa tak, že doplatili
žalobkyni sumu 30.000,- Sk, čo bol to doplatok za les. Odvtedy bol pokoj a až v roku 2008 obdŕžala
žalobu. Medzi tým jej chodili listy od pani E., kde žiadala doplatenie sumy 61.000 Sk, údajne za les,

ktorý mal väčšiu výmeru. Ďalej uviedla, že sa považuje za vlastníčku podielu v protokole č. XX, ktorý
kupovala s manželom a tento podiel po Y. aj osvedčovali a predstavoval výmeru cca X,X hektára.
Žalovaná na doplnenie v zmysle usmernenia krajského súdu pred súdom ďalej uviedla, že ohľadom
kúpy pozemkov v Y. jednali s H. Y., ktorý bol zapísaný ako vlastník pozemkov. Predtým ohľadom kúpy
jej otec X. S. jednal s jeho otcom V. Y.. Y. mali postavený rodinný dom pod cestou a aby mali väčší

dvor pri tomto rodinnom dome, tak X. S. im vymenil pozemok v ich dvore za ich pozemok na boroch.
To boli parcely č. XXX, XXX. Pozemok patriaci Y. pod rodinným domom rodičov, ktorí ho užívali ako
záhradu ( parcely č XXX, XXX) rodičia odkúpili ešte v r. 1963 za 1900,- Sk. Potom čo sa žalovaná
vydala, tak spolu s manželom začali stavať rodinný dom a to asi v r. 1984. V tejto súvislosti išli do G.
aj s E., nakoľko potrebovali vysporiadať pozemok pod rodinným domom (parc. č. XXX, XXX) a H. Y.

vyplatili 2000,- Sk, pričom on to predával MNV Y. a ten im potom predelil stavebný pozemok. Keďže
pozemky Y. susedili s ich pozemkami (boli podelené na pásiky), tak žalovaná s manželom mali záujem
usporiadať vlastníctvo k týmto pozemkom, tak H. Y. vyplatili v r. 1993 za pozemok od ich rodinného
domu po potok 10500,- Sk a 3500,- Sk za hradu nad riekou. V r. 1995 potom odkúpili a vyplatili zostatok
a to aj les (parc. č. XXX). O kúpe pozemkov sa mala robiť aj písomná zmluvu a za tým účelom H. Y.

prišiel aj do Y. v r. 1996, nedoniesol však žiadne papiere. V roku 2000 jej H. Y. napísal list a priložil
aj dedičské rozhodnutie, ktoré svedčilo o tom, že on je vlastníkom. V tomto liste aj uviedol: " že dúfa, že
budeme spokojní a že to bude v poriadku". Ďalej uviedla, že so žalobkyňou prišla do kontaktu až v r.
2003, keď už H. Y. nežil. Na obecnom úrade v Y., kde bola prítomná žalobkyňa so svojimi súrodencami,
si vysvetľovali situáciu ohľadne pozemkov v pk protokole č. XX. Vtedy im predložila doklady, na základe

ktorých hradila ich bratovi H. Y.. Y. žiadali doplatiť za les parc. č. XXX, nakoľko už vyplatená cena sa
im málila. Vtedy žalovaná aj s manželom doplatili sumu 30 000,- Sk, pričom potvrdenie a prehlásenie
žalobkyne bolo doložené súdu. Žalovaná v 3/ rade ďalej uviedla, že o pozemky získané od H. Y. sa
stará nepretržite od r. 1985, sadia tam stromky, orú ich. Cítia sa ako ich vlastníci. Prvýkrát boli rušení v
užívaní týchto pozemkov po H. Y. v r. 2003 a to žalobkyňou, keď jej a manželovi začala vypisovať listy, že

je tam veľa hektárov, že pole nemali v jednom pásiku, ale v štyroch. Vyvrcholilo to v r. 2008, keď podali
žalobu na súd. K údajom uvádzaným v notárskej zápisnici N 187/2000 (kúpa v r. 1985 od pôvodných
pozemnoknižných vlastníkov O O I. F. X/XXX a XXB Z. F. X/XXX) žalovaná uviedla, že títo boli vtedy už
mŕtvi a ona mala po otcovi ? čo predstavovalo XX/XXX úč., ale zapísané v skutočnosti mala len XX/XXX
úč. a F. mali XX/XXX úč. a Q. Y., ktorá bola z rodu W., mala tiež X/XXX úč., tak mi to dopočítali do podielu

po otcovi. F. boli v ich roli a toto užívali vždy rodičia. V tejto notárskej zápisnici malo byť uvedené, že
tieto nehnuteľnosti nadobúdali od r. 1985. Samotná žalobkyňa nespochybňovala kúpu pozemkov od jej
brata, ale žiadala zaplatiť vyššiu cenu, nakoľko sa jej málila cena za les.

Svedok X. Z. pred súdom uviedol, že so žalobkyňou nie v príbuzenskom vzťahu, žalované v 2/ a 3/ rade

sú susedami. V roku 1977 sa oženil a rodinný dom staval okolo roku 1980 na pozemku, ktorý užíval
H. Y., ktorý býval vo B. G., pri K.. Za H. Y. bol osobne s jeho strýkom X. Y.. X. Y. mu ponúkol stavebný
pozemok nakoľko chcel stavať v Y., išlo o pozemok, ktorý v celosti užíval H. Y. a tento pozemok bol
široký XX m a dĺžka to bola asi XX m smerom od cesty k rieke. S H. Y. sa dohodol tak, že zobral šírkuXX m a dĺžku XX m. Za jeho rodinným domom H. Y. zostala ešte šírka XX m jeho pozemku, plus tam
bolo ešte pričlenených X m na šírku z S. pozemku, čo mal byť pozemok pre H. Y., nakoľko on si to prial,
aby tam mal ešte jeden stavebný pozemok. Postup bol taký, že H. Y. predal pozemok obci a obec to

potom previedla na neho a manželku. Za tento pozemok zaplatil H. Y. 20 tisíc Sk, samozrejme, že výkup
od neho sa realizoval za úradnú cenu. To bolo niečo cez 4 tisíc Sk. Za jeho rodinným domom stál ešte
starý dom, ktorý patril H. Y. a asi tak 10 rokov potom, čo začal stavať dom tento starý dom patriaci H. Y.
začali búrať W. a vtedy sa od nich dozvedel, že to kúpili od H. Y.. Ďalej sa o situáciu nezaujímal. Svedok
ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že W. odkúpili od H. Y. pozemky jednak smerom ku rieke pod

jeho domom a jednak do chotára nad ich domom nad cestou. Po nejakej dobe sa ozval starý pán S.,
otec žalovaných, ktorý mu povedal, že má postavený rodinný dom na pozemku, kde on má tiež účasť.
Vtedy mu oponoval, že predsa jednal s H. Y., ktorý to užíval. Svedok sa vtedy dozvedel, že v tom hone
boli štyria účastníci a starý S. zrejme tam mal vlastnícky ? účasti. Nejako nevychádzali, ale k hádkam
ohľadne toho nedošlo. X. E. starší má postavený dom nad cestou zarovno s jeho domom v tom istom
hone. PokiaľH.Y.malnejakýles,takvtomhonetoodnehokúpiliW.. Svedokďalejuviedol,žepozemky

pod jeho domom po roku 1990 užívali W., nakoľko to kúpili od H. Y. a do uvedenej doby to užívala A.
Y.. Nad cestou H. Y. užíval jeho strýko X. Y. a potom, čo to W. kúpili, tak to začali užívať celé oni.

Svedok Q. Q. pred súdom uviedol, že žalobkyňu si pamätá, keď mala asi štyri alebo päť rokov, lebo
potom odišli do K.. Jej otca V. Y. poznal. Mal 5 detí, najstarší bol H., potom bol I., X., Q., žalobkyňa a

ešte dcéra, ktorá zomrela. V tom hone, čo bola Y., to kúpil S. od W., potom tam mal Y., čo kúpili W. a E..
Svedok bol účastníkom v susednej roli, zvanej V.. X. Z. je jeho zať a má postavený dom na pozemku,
ktorý kupoval od Y., konkrétne od H. Y. a V. Y., ktorý ešte v tej dobe žil. Zať Z. kupoval pozemok pod
dom tak, že to išlo ešte cez bývalý Q. v Y.. Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť, že H. Y. pozemky v
susednej roli predal W.. Podiel, ktorý tam mali W., kúpil otec W. a F. X. S..

Svedok X. Y., brat žalobkyne pred súdom uviedol, že boli siedmi súrodenci, jeden sa utopil. Najstarší
brat sa volal H., najmladšia je žalobkyňa. Z Y. sa sťahovali v roku 1956. Mali rodinný dom pod cestou.
Hore nad cestou býval S., E.. Rodičia mali pozemok smerom nad cestou smerom do potoka, pričom z
jednej strany bol susedom Q. (G.), mali postavený taký dom pri javore. Otec predal pozemky na U., v tej

časti, kde mali dom nepredal nič. V roku 1970 boli opravovať strechu na rodičovskom dome pod cestou.
Po otcovi V. zdedil pozemky brat H. Y., jemu to fakticky otec podpísal, ktorý sa potom tiež odsťahoval
na P.. O tom, či predával a čo predával brat H. svedok nevedel nič uviesť. O. chodieval do Y. vždy sám.
V., čo boli opravovať strechu na dome, tak uvažoval s bratom, že by mali z toho chalupu. No neskôr sa
dozvedel, že predal určitú časť ich pozemku, ktorá slúžila ako vchod do dvora a to susedovi, ktorý tam

staval rodinný dom. Pole nad cestou a pod cestou nepredal určite, ale len tú časť, čo slúžila ako stavebný
pozemok. Svedok ďalej uviedol, že chodieval na R. služobne po dosky do R. V. a vtedy si všimol, že
sa niečo robí na ich rodičovskom pozemku. Pýtal sa na to brata, ktorý mu povedal, že predal nejakú
časť pozemku. On sa však nezaujímal o pole a nevedel ako brat nakladal s týmto pozemkom, ktorý bol
napísaný na neho. O tom už s ním nevravel a to po tom, ako mu vytýkal to, čo urobil s pozemkom

pri ich rodinnom dome. Svedok ďalej na otázky odpovedal tak, že z nich vyplynulo, že ohľadom predaja
pozemkov H. Y. sa stretli so žalovanými v 1/ a 3/ rade na Obecnom úrade v Y. a to spolu so žalobkyňou a
ďalšou sestrou F. K., kde sa riešil rozpor o výmeru lesa a cena pozemkov. Vtedy bol urobený taký záver,
že zo strany W. im doplatili cenu 30 tisíc Sk. Jednalo sa vlastne o doplatok do ceny, ktoré pozemky im
predal brat H. Y.. W. mali na to aj papier. Z jednania sa rozišli v dobrom, neboli medzi nami hádky a

nedorozumenia. Vyplatené peniaze si rozdelili ako súrodenci po 10 tis. Sk.

Svedkyňa J. Y. pred súdom uviedla, že žalobkyňa je sesternicou jej manžela a žalované sú susedami.
F. teraz býva v inej časti obce, ale predtým bývala v susedstve u rodičov. Vyrastala v susedstve sporných
pozemkov, kde mali taktiež pole a poznala všetkých súrodencov žalobkyne. Otec žalobkyne sa volal V.

Y., ktorý s rodinou odišiel do B. G., okres K., keď žalobkyňa mala asi 5 rokov. V roku 1960 sa vydala do Y.
- X. Y. a jej manžel sa volal U. Y.. Potom čo V. Y. s rodinou odišiel do K., tak svoje pozemky v tej časti dal
do užívania - svokrovi X. Y.. Tieto pozemky boli v roli, kde boli spoluvlastníci S. X. - právny predchodca
W., W., E. a samozrejme podiel V. Y., ktorý užíval svokor s jeho súhlasom. Všetci štyria mali rovnaký
podiel. Ona s manželom robila na tých pozemkoch a vlastne ona aj bola za W., rod. S., aby si tato tieto

pozemky od Y. kúpila. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že W. ohľadne kúpy pozemkov
po V. Y. jednala s H. Y., ktorý bol najstarším bratom žalobkyne. Taktiež má vedomosť, že H. Y. predal
W. celý podiel, ktorý mal v tej roli. H. Y. chodieval na R., hocikedy prespával aj u nich, aj u S., odkiaľ
pochádza W.. B., že W. boli za ním aj v K.. Taktiež má vedomosť o tom, že H. Y. predal pozemok X. Z.pod výstavbu rodinného domu, bolo to pod cestou. V tej dobe bola ona poslankyňou MNVv Y.. Svedkyňa
nevedela uviesť číslo protokolu, na ktorom boli zapísané pozemky H. Y. - brata žalobkyne. Pamätá si,
keď na pole v tej roli chodili robiť W. a ich podiel v roli potom kúpil X. S. - otec W. a F.. I. pozná aj X. E.,

ktorý je susedom, t.č. je chorý a imobilný. Q. Q. je svokrom X. Z., ktorý kúpil pozemok pod rodinný dom
od H. Y.. Q. Q. nemá žiadne vlastnícke práva k pozemkom v tej roli, ktoré sú predmetom tohto súdneho
konania, ide o pozemky po H. Y., resp. S. a E.. Ďalej uviedla, že predaj pozemkov H. Y. sa týkal aj
lesných pozemkov, ktoré sa nachádzali v roli spolu s S.. H. Y. vravel, že predáva celý podiel v roli.

Svedok V. V. pred súdom uviedol, že je spoluvlastníkom určitých nehnuteľnosti v obci Y., ktoré nadobudol
ako dedičstvo po otcovi X. V., ktorý zomrel pred rokom. Presne nevedel uviesť LV, kde figuruje jeho
meno, ale pri dedičskom konaní si podelili pozemky po parcelách a má vedomosť o tom, že má
spoluvlastnícke podiely v pozemkoch v časti okolo ,, W." v obci Y. v roli E.. Nepamätá si, že by v tej
časti robili rodičia na pozemkoch, a nevie sa vyjadriť, či pred založením družstva v obci otec v tejto
časti niečo užíval.

Svedkyňa Q. B., rod. E. pred súdom uviedla, že je dcérou X. E., ktorý je spoluvlastníkom v pk protokole
č. XX. Má len vedomosť o tom, keď bola dieťa vo veku 6-8 rokov, že W. išla niečo kupovať od H. Y.,
ale čo nevedela špecifikovať ktoré pozemky a kde sa nachádzajú. Na pozemkoch, ktoré sa tiahnú od
rodinného domu W. smerom do potoka pracovali len W. a predtým jej rodičia S.. Pozemky pod cestou

smerom ku rieke užívali W. a kúsok pri nich mal aj jej otec X. E.. Ďalej uviedla, že ona má postavený
rodinný dom v tej istej roli so W., s ktorými vysporiadavala pozemok pod svojím domom v r. 2008.
Pozemok jej podpisovali aj O..

Svedkyňa Q. E., rod. O., pred súdom uviedla, že jej otec sa volal Q. O. a mal pôdu v časti obce Y. zvanej

W. (miestny názov reštaurácie v Y.), ktoré neboli na jednom mieste, ale boli roztrúsené. Nevedela sa
vyjadriť, kto bol v susedstve týchto pozemkov nakoľko vôbec nebola a zdedila ich po otcovi v roku 2000.
V okolí tam bývali Y., W., E..

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ktoré sú

založené v spise. Z pk protokolu č. XX k.ú. Y. (čl. 11-14) súd zistil, že pod B XX a XX bolo zapísané
vlastníctvo k nehnuteľnostiam v tomto protokole vedenom na S. Y. rod. Q. a to v podiele 2x po XX/
XXX úč., pod B XX bolo vedené vlastníctvo na V. Y. v podiele XX/XXX úč. Na pk protokol č. XX boli
vedené LV č. XXXX na pk parcely pod r.č. X-X a LV č. XX na pk parcely pod r.č. X-X,X, v ktorých LV
bol ako spoluvlastník vedený Y. H. v podiele XX/XXX úč. a Y. X. v podiele XX/XXX úč. Z dedičského

rozhodnutia - osvedčenie o dedičstve vedeného Okresným súdom v Nitre sp. zn. D 1432/01 zo dňa
20.6.2002 (čl. 15-18) súd ďalej zistil, že spoluvlastnícke podiely v pk prot č. XX k.ú. Y. pod B XX, XX a XX
nadobudol H. Y. titulom dedenia D 884/70 a po jeho smrti (zomrel XX.X.XXXX) predmetné nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa v podiele XX/XXX úč. V uvedenom osvedčení o dedičstve je uvedené, že na prot.
č. XX sú založené LV č. XX a XXXX. Z prípisu zo Správy katastra Námestovo zo dňa 17.7.2003 (čl. 19)

adresovanom žalobkyni súd zistil, že na spoluvlastnícke podiely v pk prot. č. XX k,ú. Y. pod B XX, XX a
XX bolo dňa 9.2.2001 zapísané osvedčenie o držbe č. Z XXXX/XXXX (čl. 222-223) v prospech X. W. a
I. W., Y. XXX a žalobkyňa bola upozornená správou katastra na možnosť riešenia nezrovnalosti súdnou
cestou. S listinami predloženými žalovanou v 3/ rade a to: s obsahom zápisnice zo dňa 26.5.20163 (čl.
29), na ktorej V. Y. potvrdzuje, že večným právom predal záhon poniže domu X. S. ako záhradu za

sumu 1.900,- Sk, ktorú X. S. ihneď vyplatil, s predajnou zmluvou zo dňa 17.10.1993 (čl. 30), ktorou H.
Y. písomne potvrdil, že predal X. W. záhon okolo ulice od rodinného domu až po potok za cenu 14. tis
(10.500 + 3.500) Sk, s potvrdením zo dňa 1.6.1995 (čl. 31), ktorým H. Y. súhlasí s prepisom parcely
č. XXX pri predaji na X. W., Y. XX a za to prevzal zálohu vo výške 20.000,- Sk a dňa 2.6.1995 mu bol
poštovou zloženkou (čl. 32) zaslaný doplatok v sumu 30.000,- Sk, s čestným prehlásením žalobkyne zo

dňa 16.7.203 (čl. 33), ktorým žalobkyňa vyhlásila, že osobne prevzala sumu 30.000,- Sk za pozemky
v k.ú. Y. prot. č. XX, a les parc. č. XXX, ktoré dobrovoľne predala X. W. a jeho manželke I. rod. S. s tým,
že v budúcnosti si nebude viac nárokovať na výplatu za odpredaj.
Ďalej s darovacou zmluvou zo dňa 10.7.2003 (čl. 113-116), ktorou spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč.
u nehnuteľnosti zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. pod A r.č. X-X, teda aj podiel XX/XXX úč. zapísaný

záznamom Z XXXX/XXXX bol prevedený na X. W. , nar. XX.X.XXXX - žalovanú v 1/ rade, ktorej vklad bol
W. katastra Námestovo povolený pod B dňa 1.8.2013. S obsahom listu právnej zástupkyne žalobkyne
zo dňa 3.5.2005 (čl. 129), z ktorého nesporne vyplýva, že žalobkyňa obdŕžala od žalovanej v 3/ sumu
30.000,- Sk a to dňa 16.7.2003 ako doplatok ceny za nehnuteľnosti, ktoré odpredal H. Y. z pk. prot. č.XX k.ú. Y. pod B XX, XX, XX. Z obsahu LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. 144, 218) zistil, že vlastníkom parciel
registra "E" je okrem žalovaných (pod B X, X, X) aj E. X. v podiele ? úč., na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl.
145, 220) je vlastníkom parciel reg. "E" okrem žalovaných (pod B X, X, X) aj E. X. v podiele ? úč. pod

B X a X. I. v podiele X/X úč., na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX-XXX) je vlastníkom parciel reg. "E"
okrem žalovaných v 1/ a 3/ rade (pod B 1, 5) aj E. X. v podiele ? úč. pod B X a X. I. v podiele X/XX úč.
a ďalší spoluvlastníci, na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX) je vlastníkom parcely reg. "C" KN č. XXXX/
X orná pôda o výmere XXXX mX žalovaná v 2/ rade v celosti, na LV č. XXXX (čl. XXX) je vlastníkom
parcely reg. "C" KN č. XXXX/XX I. o výmere XXX mX žalovaná v 2/ a 3/ rade - každá v podiele po ?

úč., na LV č. XXXX pre k.ú. Y. (čl. XXX) je vlastníkom parcely reg. "C" KN č. XXXX I. o výmere XXXX
mX a parc. reg. "E" KN č. XXXX/X I. o výmere XX mX žalovaná v 3/ rade v celosti, ktoré predmetné
nehnuteľnosti nadobudli sčasti kúpnymi zmluvami od ďalších spoluvlastníkov nehnuteľnosti zapísaných
v pôvodnom pk protokole č. XX k.ú. Y., W. sa oboznámil aj so spismi Správy katastra Námestovo pod č.
B a č. V XXX/XX (čl. 308-325), ktorými žalovaná v 1/ rade previedla na podklade geometrického plánu
č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 20.3.2009 (viď iné údaje na LV č. XXXX a XXXX na čl. XXX a XXX),

ktorými boli vytvorené uvedené parcely registra "C" pre žalované v 2/ a 3/ rade. Ďalej sa súd oboznámil
s obsahom LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX (čl. 247 až 254), na ktorých sú zapísané
nehnuteľnosti ktoré sú predmetom sporu po pripustení zmeny uznesením č.k. 2C/52/2009-238 zo dňa
18.10.2012, s nákresom stavby nehnuteľnosti pre V. Y. z X.X.XXXX (čl. 259), s kópiou katastrálnej ako
aj pozemnoknižnej mapy (čl.260-263), s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 26.1.1979 (čl. 259), ktorou

H. Y. odpredal obci časť pozemku z pk prot. č. XX parc. č. XXX a časť z pk prot č. XX parc. č. XXX,
z ktorých sa vytvoril podľa geometrického plánu stavebný pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX
m2, s listinami predloženými Správou katastra Námestovo a to: so spisom V XXXX/XXXX - kúpnou
zmluvou zo dňa 10.6.2000 a pripojenými listinami (čl. 294 až 307), ktorou žalovaná v 3/ rade kupovala
nehnuteľnosti zapísané v pk prot. č. XX a XX k.ú. Y. podľa geometrického plánu č. XXXXXXXXX-XXX/

XX zo dňa 11.5.2000, so spisom V 984/2009 - kúpnou zmluvou zo dňa 19.6.2009 a pripojenými listinami
(čl. 308-316), ktorou žalovaná v 3/ rade kupovala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Y. a to
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 20.3.2009, so spisom V XXX/XX - kúpnou
zmluvou zo dňa 19.6.2009 a pripojenými listinami (čl. 317-324), ktorou žalovaná v 2/ rade kupovala
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX k.ú. Y. a to podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-

XX/XX zo dňa 20.3.2009. Ďalej sa súd oboznámil s kópiou katastrálnej mapy časti obce Y., na ktorej
sú zobrazené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu a to podľa stavu po ROJEP, ktorú predložila
súdu Správa katastra Námestovo (čl. 385-392), so zväčšeninou tejto mapy (čl. 395-408), s obsahom
prípisu Správy katastra Námestovo zo dňa 11.4.2012 (čl. 442-444), ktorým bola žalobkyňa vyrozumené
ohľadom pozemkov zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. r.č. 1, 7, X a 9, okrem iného aj pk prac. č.

XXX, ktorej po ROJEP zodpovedajú E-KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, ktoré sú zapísané na LV
č. XXXX k.ú. Y.. Predtým sa pk parc. č. XXX nachádzala v konštitučnom protokole č. XXX k.ú. Y., k
pk prot č. XX k.ú. Y. - sem patrí ? úč. Ďalej sa súd oboznámil s obsahom dedičského rozhodnutia ŠN
v K. č.k. D 384/70-15, na základe ktorého nehnuteľnosti po V. Y., okrem iného aj z pk prot. č. XX k.ú.

Y., nadobudol H. Y., nar. XX.XX.XXXX (čl. 450), s listom rodiny H. Y. (čl. 451), ktorý adresoval rodine
W. a doručil im dedičské rozhodnutie D 384/70 na vybavenia kúpy pozemkov, v ktorom okrem iného
uvádza " myslím, že to všetko vybavíte a s kúpou budete spokojní." Ďalej sa súd oboznámil s kópiou
katastrálnej mapy zobrazujúcej sporné pozemky (čl. 452). Súd sa taktiež oboznámil s obsahom spisu
Správy katastra Námestovo V1035/03, z obsahu ktorého zistil, že manželia W. darovacou zmluvou zo

dňa 10.7.2003 previedli spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. u nehnuteľnosti zapísaných pk prot. č. XX
k.ú. Y. pod A r.č. X-X, teda aj podiel XX/XXX úč. zapísaný záznamom Z XXXX/XXXX na svoju dcéru X.
W. , nar. XX.X.XXXX - žalovanú v 1/ rade, ktorej vklad bol Správou katastra Námestovo povolený pod
V1035/2003 dňa 1.8.2013.

Vykonané dokazovanie zhodnotil právny zástupca žalobkyne a žiadal žalobe v zmysle jeho poslednej
úpravy petitu v celom rozsahu vyhovieť a to s poukazom na názor vyslovený krajským súdom vo
vzťahu k notárskej zápisnici o osvedčení zo dňa 9.10.2000, na základe ktorej X. W. a manželka I. W.
osvedčili svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam aj v podiele, ktorý je predmetom tohto konania,
na ktorý si robí nárok žalobkyňa. V tejto súvislosti poukázal aj na aktuálnu judikatúru vo vzťahu k

predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva formou vydržania s poukazom napr. na rozhodnutie NS
SR 5Cdoo/49/2010 zo dňa 29.03.2011, v ktorom sa okrem iného uvádza: "preto ak sa niekto uchopí
držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemôže byť s ohľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí a to ani v prípade ak je presvedčený, že takáto zmluva knadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje aj jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym
úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera nemôže viesť k vydržaniu".

Právny zástupca žalovanej v 1/ rade žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť nakoľko žalobkyňa nemá
v konaní aktívnu legitimáciu, pretože nehnuteľnosti, u ktorých určenia vlastníctva sa domáha resp.
spoluvlastníckeho podielu k nim po neb. H. Y. nenadobudla. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli
žalovaná 3/ rade spolu s manželom, čo bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané a to
priamo od pozemnoknižného vlastníka H. Y. a časť nehnuteľnosti bola nadobudnutých pred r. 1964 teda

pred novelou OZ, z ktorej sa vypustil inštitút vydržania a to právnym predchodcom žalovanej 3/ rade -
jej otcom od ešte právneho predchodcu žalobkyne a právneho predchodcu H. Y. od V. Y.. Prvostupňový
súd v intenciách uznesenia krajského súdu zo dňa 26.11.2014 odstránil všetky pochybnosti vypočutím
žalovanej v 3/ rade a dôkazná situácia sa žiadnym spôsobom v tomto konaní nezmenila. Notárska
zápisnica z r. 2000 NZ 296/00 je len vyhlásením občana a nemôže byť neplatnou, tak ako to
spochybňoval právny zástupca žalobkyne. Za rozhodujúce považujem to, aby súd mohol posúdiť, či

došlo alebo nedošlo k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, skutkové okolnosti, ktorými
sa preukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva. Ak žalovaná v 3/ rade na otázku súdu jednoznačne
vyslovila svoje vnútorné presvedčenie, že sa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľnosti, na potvrdenie
tohto subjektívneho pocitu je treba poukázať na objektívne skutočnosti, ktoré ju k takémuto vyhláseniu
vedú a čo v nej vyvoláva vnútorné presvedčenie, že sa cíti byť vlastník sporných nehnuteľnosti. Na toto

vnútorné presvedčenie žalovanej v 3/ bolo predložených viacero priamych dôkazov, ktoré preukazujú
práve oprávnenosť tohto vnútorného presvedčenia a ktoré dôkazy preukazujú nadobudnutie sporných
nehnuteľnosti žalovanou v 3/ rade a jej manželom od právneho predchodcu žalobkyne H. Y. priamo.
Sú to listina zo dňa 17.10.1993 podpísaná H. Y. nazvaná ako "predajná zmluva", ktorej predmetom
je jednak tzv. záhon okolo ulice a ďalej protokol č. 47, z ktorej listiny je evidentné, že H. Y. odpredal

W. nehnuteľnosti zapísané v protokole č. XX k.ú. Y.. Ďalšia písomnosť písaná priamo H. Y. zo dňa
01.06.1995, ktorá potvrdzuje, že došlo k predaju pozemkov konkrétne je spomenutá parc. č. XXX, k.ú. Y.
tiež z protokolu č. XX aj s pripojeným ústrižkom poštovej poukážky na sumu 30 000,- Sk a na samotnej
listine je podpis H. Y. potvrdzujúci ďalších 20 000,- Sk. Keďže sa jedná o listiny a kúpne zmluvy síce
bez náležitosti spôsobilosti byť zapísané v katastri nehnuteľnosti, ale uzatvorené po 01.01.1992 sú to

listiny, ktoré zakladajú dobromyseľnosť žalovanej v 3/ rade a jej manžela, ktorými sa mohla cítiť a cíti
ako nadobúdateľ sporných nehnuteľnosti. Minimálne od r. 1993, ale ako uvádzali svedkovia už roky
predtým žalovaná v 3/ rade, jej manžel, resp. právny predchodca žalovanej v 3/ rade X. S. užívali
sporné nehnuteľnosti nerušene a v tomto pokračovali dobromyseľne až do r. 2008, kedy žalobkyňou
bola podaná žaloba. Do r. 2008 nikdy nebolo spochybnené ich vlastnícke právo, nikdy H. Y. a dokonca

ani jeho právnou nástupkyňou - žalobkyňou, pretože táto ani vo svojich písomnostiach nespochybňovala
vedomosť o tom, že H. Y. sporné nehnuteľnosti zapísané v prot. č. XX k.ú. Y. W. predal. Jediný
problém žalobkyne bola nespokojnosť s cenou, ktorú zaplatili za sporné nehnuteľnosti ešte jej právnemu
predchodcovi. Z výpovede brata žalobkyne X. Y. na pojednávaní dňa 16.12.2013 vyplýva , že sám
potvrdil, že vedeli o tom on, žalobkyňa, že ich brat H. Y. pani W. a jej manželovi sporné nehnuteľnosti

predal, ale žiadali len doplatiť na kúpnu cenu, čo v konečnom dôsledku sa aj uskutočnilo o čom je
pripojené v spise ako dôkaz čestné vyhlásenie navrhovateľky zo dňa 16.07.2003. V tomto istom duchu
sa vlastne nesie aj listina od právneho zástupcu žalobkyne z r. 2005, ktorá pojednáva len o doplatení
kúpnej ceny. Teda sme toho názoru, že H. Y. nehnuteľnosti žalovanej v 3/ rade a jej manželovi odpredal
a títo ich užívajú dobromyseľne bez zásahu tretích osôb, pričom ich držba nebola žiadnym spôsobom

rušená viac ako 10 rokov do podania žaloby, splnili podmienky vydržania podľa súčasnej právnej úpravy
so započítaním dražby právneho predchodcu X. S., ktorý časť sporných nehnuteľnosti nadobudol ešte
v r. XXXX, a preto navrhovateľka ako nevlastník nemá aktívnu legitimáciu k sporným nehnuteľnostiam.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 36a Katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z. z. v platnom znení) ak je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina
alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú
listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto

ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva
k nehnuteľnosti.Podľa § 130 ods. 1 OZ, účinným od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, účinným od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, účinným od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 872 ods. 6 OZ, účinného od 1.1.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku
podľa tohto zákona (zák. č. 509/1991 Zb., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník s účinnosťou od
1.1.1992), kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 133 OZ, účinného do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou,
darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 OZ, účinného do 31.12.1991, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Akjetedapredmetomkonaniažalobaourčenie,čituurčitývzťahaleboprávojealebonieje,ustanovenie
§ 80 písm. c/ OSP vyžaduje pre úspešnosť takejto žaloby okrem vecnej dôvodnosti aj preukázanie
naliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení.Otázkounaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanom

určení je súd povinný zaoberať sa v každom štádiu konania a teda musí existovať aj v dobe vyhlásenia
rozsudku. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je potrebné chápať stav, kedy by
bez určujúceho rozhodnutia súdu bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny vzťah žalobcu, na ktorom
je žalobca zúčastnený a ktorému je týmto rozhodnutím potrebné poskytnúť ochranu, lebo mu hrozí
porušenie, alebo ak by sa žalobcovo právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.

V súdenom prípade však ide o situáciu, keď vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľnosti k
sporným nehnuteľnostiam na žalovaných na príslušných LV si žiada určiť žalobkyňa v spoluvlastníckom
podiele XX/XXX úč. a to titulom dedičskej listiny.

Z vykonaného dokazovania však nesporne bolo preukázané, že ešte V. Y. v roku 1963 odpredal X. S.

pozemok poniže svojho domu (záhradu) za sumu 1900,- Sk a právny predchodca žalobkyne H. Y. ako
spoluvlastník nehnuteľnosti zapísaných v pk prot. č. XX k.ú. Y. v podiele XX/XXX úč., ktoré nadobudol
titulom dedenia po poručiteľovi V. Y. v dedičskom konaní D 884/70 ešte za svojho života (zomrel
XX.X.XXXX) tento spoluvlastnícky podiel predal a to jednak Obci Y. pod výstavbu rodinných domov pre
X. Z. a X. a I. W., ktorým boli tieto pozemky následne odovzdané do osobného užívania. Následne

v roku 1993 odpredal svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach v časti od stavebného pozemku W. do
potoka, časť pod cestou za rodinným domom X. Z. a hradu pri rieke za sumu 14.000 Sk (10500+3500),
v roku 1995 odpredal W. ďalšiu časť smerom na chotár, kde je zahnutý aj les za sumu 50.000 Sk
(20000 + 30000). Listiny preukazujúce vyplatenie kúpnej ceny pre V. Y. a následne aj pre H. Y. sú
založené v spise na čl. 29-32. Na základe uvedených listín sa žalovaná v 3/ rade spolu so svojím

manželom X. W. stali oprávnenými držiteľmi v zmysle § 129 ods. 1 OZ nakoľko vyplatením kúpnej ceny
za spoluvlastnícky podiel V. Y. a jeho dediča H. Y. (XX/XXX úč.) nakladali s uvedenou vecou ako s
vlastnou a vykonávali vlastnícke právo pre seba. Do oprávnenej držby vstúpili minimálne od 1.6.1995 a
boli dobromyseľní v tom, že takto nadobudli spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. po H. Y. v pk prot. č. XXk.ú. Y. a teda že im tento podiel patrí. Do uvedenej lehoty je potrebné započítať aj oprávnenú držbu X.
S. k spoluvlastníckemu podielu v pozemku pod svojim rodinným domom (záhrada), ktorý odkúpil ešte
od V. Y. (právny predchodca H. Y.) v roku 1963 za použitia § 134 ods. 3 OZ.

Oprávnenosť dobromyseľnej držby žalovanej v 3/ rade a jej manžela (manželov W.) potvrdzujú jednak
tzv. predajná zmluva zo dňa 17.10.1993, ktorou H. Y. potvrdil prevzatie sumy 10.500 Kčs a 3.500,- Kčs,
potvrdenie zo dňa 1.6.1995, na ktorom potvrdil prevzatie sumy 20.000,- Sk a následne mu bola poštovou
zloženkou č. 00032 zo dňa 2.6.1995 zaslaná suma 30.000 Sk. Oprávnenosť držby a jej dobromyseľnosť

zo strany manželov W. taktiež potvrdzuje aj čestné vyhlásenie samotnej žalobkyne zo dňa 16.7.2003, v
ktorom potvrdila, že od manželov W. prevzala sumu 30.000,- Sk za odpredané nehnuteľnosti protokolu
č. XX k.ú. Y. a les s tým, že v budúcnosti si nebude viac robiť nároky na výplatu za odpredaj. Odpredaj
pozemkovresp.spoluvlastníckehopodieluXX/XXXúč.zpkprot.č.XXk.ú.Y.H.Y. manželomW.potvrdili
aj svedkovia J. Y., ktorá sa zúčastnila rokovaní medzi H. Y. a W., brat žalobkyne X. Y., ktorý vo svojej
výpovedi výslovne aj uviedol, že na Obecnom úrade v Y. boli spolu so žalobkyňou a ďalšou sestrou F.

K., kde sa riešil rozpor o cenu pozemkov a lesa, ktoré odpredal W. ich brat H. Y.. Vtedy bol urobený
taký záver, že zo strany W. im bolo doplatené 30 tis. Sk. Jednalo sa vlastne o doplatok do ceny, ktoré
pozemky im (W.) predal brat H. Y. a tieto peniaze si rozdelili ako súrodenci po 10 tis. Sk. Nepriamo to
potvrdili aj svedkovia Q. Q. a X. Z., ktorý sú v susedstve týchto pozemkov a mali vedomosť o tom, že H. Y.
ich odpredal W.. Kúpa spoluvlastníckeho podielu H. Y. v pk. prot. č. XX k.ú. Y. bola zavŕšená v roku 1995.

Odpredaj realizovaný H. Y. nespochybnila ani samotná žalobkyňa a pod ťarchou listinných dôkazov
žiadala len doplatok ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorý jej bol manželmi W. vyplatený 16.7.2003, čo
potvrdila samotná žalobkyňa a jej brat X. Y..

Podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa občianskeho zákonníka bolo a je to,

aby občan mal nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov. "Mať v držbe" však nemožno
chápať len tak, žepríslušnýobčan nehnuteľnosťužíva.Tenmusíspríslušnounehnuteľnosťounakladať
ako s vlastnou, t. j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný v tom, že mu
nehnuteľnosť, v súdenom prípade spoluvlastnícky podiel XX/XXX úč. z pk prot. č. XX k.ú. Y. patrí. Na
naplnenie obsahu dobrej viery nemôže postačovať tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že

mu vec patrí. Toto tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá reálne
usúdiť, že presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné. Uvedené bolo jednoznačne
preukázané hore uvedenými skutočnosťami.

Počas trvania oprávnenej a dobromyseľnej držby si manželia W. právne usporiadali vzťah k tomuto

spoluvlastníckemu podielu v roku 2000 a to cez notárske osvedčenie N 187/00 NZ 296/00 NÚ JUDr.
Kakačkovej v Dolnom Kubíne, ktoré bolo dňa 9.2.2001 zapísané v katastri nehnuteľnosti pod č. Z XXXX/
XXXX. Následne manželia W. darovacou zmluvou zo dňa 10.7.2003 takto zapísané spoluvlastnícke
podiely (Z 3232/2000) v celkovom spoluvlastníckom podiele XX/XXX úč. previedli na svoju dcéru X. W. ,
nar. XX.X.XXXX - žalovanú v 1/ rade, ktorej vklad bol Správou katastra Námestovo povolený pod B V

zmysle § 134 ods. 1 OZ sa teda žalovaná v 1/ rade stala vlastníčkou tohto spoluvlastníckeho podielu
začiatkom mesiaca jún 2005, kedy mala tento podiel nepretržite v nerušenej držbe desať rokov a to
aj s prihliadnutím na ust. § 134 ods. 3 OZ, teda so započítaním dobromyseľnej a oprávnenej držby
rodičov - manželov W.. Súd je toho názoru, že vydanie notárskeho osvedčenia N 187/00 NZ 296/00
NÚ JUDr. Kakačkovej v Dolnom Kubíne, ktoré bolo dňa 9.2.2001 zapísané v katastri nehnuteľnosti pod

č. Z 3232/2000, neprerušilo plynutie lehoty na vydržanie , ale iba umožnilo, aby doterajší oprávnení
držiteľa preniesli toto svoje právo na ďalšieho oprávneného držiteľa, ktorým bola ich dcéra - žalovaná v
1/ rade. Žalovaná v 1/ rade bola až následne účastníčkou kúpnych zmlúv na strane predávajúcej a to zo
dňa 19.6.2009, vklad ktorej bol povolený pod V 984/09 v prospech žalovanej v 3/ rade (čl. 308-316), zo
dňa 19.6.2009, vklad ktorej bol povolený pod V XXX/XX v prospech žalovanej v 2/ rade (čl. 317-325),

ktorými prevádzala časti nehnuteľnosti z bývalého pk prot. č. XX k.ú. Y. a to už v stave po ROJEP a
podľa geometrického plánu. Čím je vlastne daný okruh účastníkov na strane žalovaných.

Súd potom vychádzajúc z hore uvedených skutočnosti potom dospel k záveru, že návrh žalobkyne je
nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.V tomto súdnom konaní vznikli štátu trovy konania a to vyplatením svedočného svedkovi X. Y. vo výške
134,62 Eur a to na základe uznesenia č.k. 2C/52/2009-419 zo dňa 20.12.2013, ktorá suma mu bola

vyplatená z bežného účtu tunajšieho súdu. Žalobkyňa v tomto konaní nemala úspech a tak jej bola
uložená povinnosť tieto trovy štátu uhradiť.

O trovách konania súd nerozhodol a v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 OSP a § 155 ods. 1 OSP o
trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku nakoľko v konaní

sa posudzuje otázka určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam voči viacerým osobám - žalovaným, ktorí sú
v konaní zastúpení dvoma právnymi zástupcami a žalovaní v 2/ a 3/ rade nie počas celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšie súdu
ku Krajskému súdu Žilina.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).