Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210994
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717210994.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Richardom Burešom v spore žalobcu: T. L., nar. X.X.XXXX, bytom

W. XXX, F., proti žalovanému: L. U.Í., nar. XX.X.XXXX, bytom A.É. S. XX, F. A., právne zastúpený: JUDr.
Milan Sivý, advokát so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad, IČO: 37 947 095, o zaplatenie sumy
26.555,13 eur príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t ažalobu.

II. P r i z n á v žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
26.555,13 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.555,13 eur od 20.9.2013 do zaplatenia z
titulu náhrady škody spôsobenej podvodným predajom rodinného domu.

2. Nárok odôvodnil tým, že v marci roku 2007 kúpil od žalovaného rodinný dom súp. č. XXX na pozemku
parc. č. XXX, B.. Ú.. P. U. A., evidovaný na LV č. XXX za kúpnu cenu 450.000,- Sk (14.937,26 eur).
Kúpna zmluva mala byť podpísaná dodatočne, pričom do podania žaloby nebola spísaná žiadna kúpna

zmluva. Dohodol sa so žalovaným, že ak z predaja nič nebude, vráti mu kúpnu cenu. Neskôr sa
dozvedel, že rodinný dom vlastní viacero vlastníkov. Žalovaný mu zatajil, že nie je jediným vlastníkom
predmetného rodinného domu. Až keď došlo k úmrtiu majiteľky rodinného domu - matky žalovaného,
prišla za ním najprv sestra žalovaného, pani I., že sa má odsťahovať z domu, že ona s bratom
(žalovaným) je jediná vlastníčka domu. Ďalej si uplatnil aj sumu 350.000,- Sk (11.617,87 eur), a to z
titulu investícií vynaložených do rodinného domu. K žalobe pripojil aj uznesenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Poprad ČVS: ORP-522/

OEK-PP-2013 zo dňa 20.9.2013, v zmysle ktorého bolo trestné stíhanie voči žalovanému zastavené z
dôvodu premlčania trestného stíhania.

3. Dňa 20.6.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Vo vyjadrení tvrdil, že žalobcovi
škodu predajom rodinného domu nespôsobil a ani nemohol spôsobiť. Aj keby žalovaný nárok existoval,
čo poprel, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Medzi ním a žalobcom nikdy nedošlo k uzatvoreniu
kúpnejzmluvyažalobcanemoholnikdyžiadnymrelevantnýmspôsobomkúpiťpredmetnúnehnuteľnosť.

Nikdy nedošlo k vkladu vlastníckeho práva do katastra a teda nikdy nemohol byť uzavretý platný právny
úkon. V danom období žalovaný ani nemohol uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, pretože nebol
vlastníkom celej nehnuteľnosti a nemal právo disponovať s uvedenou nehnuteľnosťou. Žiadnu škodu
predajom rodinného domu tak nespôsobil. Opätovne vzniesol námietku premlčania v prípade, ak by ajnárok žalobcu na náhradu škody existoval. Žalobca sa najneskôr dňa 8.11.2013 dozvedel o tom, že ním
uplatňované práva sú premlčané. Premlčaný je podľa názoru žalovaného nárok v časti úhrady kúpnej
ceny, ako aj nárok na vrátenie vykonaných investícií.

4. Žalobca na pojednávaní dňa poukázal na to, že uzavrel dohodu o kúpe domu v roku 2007. Napísali
na kus papiera, že žalovaný od neho prevzal sumu 450.000,- Sk. Potom sa dozvedel, že žalovaný nie je
jediným vlastníkom rodinného domu. Žalovaná suma predstavuje cenu, ktorú zaplatil za nehnuteľnosť
a vynaložené investície do rodinného domu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, a to uznesením Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Poprad
ČVS: ORP-522/OEK-PP-2013 zo dňa 20. 9.2013 č. l. 3 - 4, výpisom z listu vlastníctva č. XXX č. l. 5,
výpisom z katastrálneho portálu č. l. 6, vyjadrením k uzneseniu č. l. 11, zápisnicou o výsluchu č. l. 34 -
35, uznesením č. l. 36 - 37, úradným záznamom č. l. 38, podaním žalovaného č. l. 43 - 45 a ostatnými

listinami, ktoré tvoria súčasť spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady škody vo výške 26.555,13 eur, ktorá mu mala byť
spôsobená tým, že v marci roku 2007 sa ústne dohodol so žalovaným na kúpe rodinného domu súp. č.
XXX na pozemku parc. č. XXX, B.. Ú.. P. U. A., evidovaný na LV č. XXX za kúpnu cenu 450.000,- Sk

(14.937,26 eur). K uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Tvrdil, že do domu taktiež vniesol investície vo
výške 350.000,- Sk (11.617,87 eur).

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 23.3.2013, k. ú. P. U. A., ktorý žalobca priložil k žalobe je
zrejmé, že rodinný dom, ktorý je predmetom tohto súdneho konania bol v podielovom spoluvlastníctve,

pričom podiel žalovaného predstavoval 11/16.

8.Uzatvoreniezmluvyžalovanýpoprel.Žalobcanapreukázaniesvojhotvrdenianenavrholžiadendôkaz.

9. Žalobca v prebiehajúcom súdnom konaní nepredložil ani dôkaz, ktorým by preukázal vznik škody, jej

výšku a to, že za prípadnú škodu zodpovedá žalovaný.

10. Vo vzťahu k tvrdeným okolnostiam žalobca podal podnet na trestné stíhanie. Vecou sa zaoberalo
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie ekonomickej kriminality Poprad a uznesením ČVS:
ORP-522/OEK-PP-2013 zo dňa 20.9.2013 konanie zastavil.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

16. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Žalovaný uplatnil námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu.18. Skôr, než súd pristúpi k meritórnemu posúdeniu je povinný sa zaoberať námietkou premlčania.
Ak táto námietka je dôvodná, meritórne sa už vecou nezaoberá. Iba ak by bola námietka premlčania
nedôvodná, potom by súd pristúpil k posúdeniu podmienok zodpovednosti žalovaného za vzniknutú

škodu.

19. Z ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody sa
premlčiava v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe a v objektívnej trojročnej premlčacej dobe pri
škode spôsobenej z nedbanlivosti, resp. v objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe pri škode spôsobenej

úmyselne. Vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Pri uplynutí subjektívnej premlčacej doby sa právo premlčí (za predpokladu vznesenia námietky
premlčacia) aj vtedy, ak ešte objektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Subjektívna premlčacia doba
na uplatnenie nároku na náhradu škody začína plynúť vtedy, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za škodu zodpovedá. Objektívna lehota začína plynúť v deň, kedy oprávnený mohol prvý raz svoj

nárok uplatniť na súde.

20. Aj v prípade, ak by žalobca preukázal vznik nároku na náhradu škody, bol by tento nárok premlčaný,
nakoľko ho uplatnil na súde po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Sám žalobca k
žalobepriložiluznesenieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru,odborukriminálnejpolície,oddelenia

ekonomickej kriminality Poprad ČVS: ORP-522/OEK-PP-2013 o zastavení trestného konania. Súd je
názoru, že najneskôr týmto dňom začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku na náhradu škody, a to jednak v časti zaplatenej kúpnej ceny za rodinný dom, ale taktiež aj v
časti náhrady škody z titulu vykonaných investícií do rodinného domu, nakoľko žalobca najneskôr týmto
okamihommalvedomosťotom,ktozaškoduzodpovedáarovnakomalvedomosťajovýškespôsobenej

škody. Žalobca však podal žalobu na súd až dňa 11.12.2017, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka.

21. Ak by súd skúmal objektívnu lehotu, v takom prípade v súlade s najvýhodnejším, najneskorším
momentom, kedy sa žalobca dozvedel o možnosti uplatniť nárok na náhradu škody bol 21.9.2013 (deň

po vyhlásení uznesenia) a trojročná lehota uplynula 21.9.2016. Išlo o posledný možný deň, kedy pri
súčasnom uplynutí subjektívnej a objektívnej lehoty bolo možné podať žalobu na náhradu škody.

22. Žaloba však bola podaná až 11.12.2017, teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty podľa § 106
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že v danom prípade by mala plynúť 10-ročná

objektívna premlčacia lehota.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa zásady
úspechu, a to v plnom rozsahu v prospech žalovaného, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.