Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205271
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818205271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: B. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Z. K. XX, právne zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi,
Bakalárska 38/6, proti žalovanému: Casareal, s.r.o., IČO: 46478264, so sídlom Piešťany, Winterova
1777/60, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných v Katastri nehnuteľností, vedenom
Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX pre Katastrálne územie
Z. K., Obec Z. K., Okres O. a to: rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na pozemku parcelné číslo
CKN XXXX, pozemok parcelné číslo CKN XXXX . - zastavané plochy a nádvoria o výmere 165 m2,

pozemok parcelné číslo CKN XXXX/X - orná pôda o výmere 718 m2 a pozemok parcelné číslo CKN
XXXX/X - ostatné plochy o výmere 420 m2.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.11.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX okres O., obec Z. K., k.ú. Z. K.: rodinný dom súp.
č. XX na parc. CKN č. XXXX, pozemkov parc. CKN č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 165 m2.
Parc. CKN č. XXXX/X orná pôda o výmere 718 m2 a parc. CKN č. XXXX/X ostatné plochy o výmere

420 m2.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva
č.XXXX pre katastrálne územie Z. K.. Na týchto nehnuteľnostiach potrebovala realizovať opravy a
úpravy a potrebovala kúpiť nové spotrebiče do domácnosti. Chcela si zobrať úver, z ktorého by tieto
výdavky zaplatila. V tom čase už mala úver u Tatra Credit, a.s. a v Poštovej banke, a.s.. Zostatok
úverov v tom čase predstavoval spolu sumu cca 11.000 EUR. Preto si chcela od banky zobrať nový

úver, ktorým by vyplatila staré úvery a zo zostatku poskytnutého úveru by financovala opravy domu a
kúpila nové zariadenie. Banky jej odmietli úver poskytnúť. Vtedy syn žalobkyne O. Y. našiel na internete
kontakt na žalovanú spoločnosť, ako spoločnosť, ktorá sprostredkuje resp. zabezpečí úver. Preto sa
prostredníctvom e-mailu skontaktoval so žalovaným a požiadal o možnosť zabezpečenia úveru. Za
žalovaného sa so žalobkyňou skontaktovala N. N., ktorá sa predstavila, ako pracovníčka žalovaného.
Osobne navštívila žalobkyňu. Po objasnení požiadaviek žalobkyne, pani N. žalobkyňu informovala, že
žalovaný je jej schopný zabezpečiť úver vo výške cca 30.000,- až 35.000,- EUR. Zároveň jej vysvetlila,

že najprv je potrebné vyplatiť úvery, najmä úver od Tatra Credit, a.s., ktorá mala úver zabezpečený
záložným právom na nehnuteľnostiach a potom žalovaný zabezpečí žalobkyni nový úver. Pani N.
vysvetlila, že pripraví listiny, na základe ktorých žalovaný odkúpi od žalobkyne nehnuteľnosti a potom
cez úver (ktorý mal zabezpečiť žalovaný), žalobkyňa tieto nehnuteľnosti od žalovaného odkúpi naspäť.Pani N. sa zviazala, že úver vedia zabezpečiť v lehote najneskôr do pol roka. Žalobkyňa sa so žalovaným
dohodli, že pripraví potrebné listiny. Pani N. telefonicky oznámila žalobkyni, že listiny má pripravené.
Dohodli sa na stretnutí na deň 11.3.2014. Stretli sa v kancelárii notárskeho úradu JUDr. Vyskokovej v

Prievidzi. Žalobkyni bolo na notárskom úrade predložené množstvo listín, ktoré boli vopred pripravené.
Predloženým listinám žalobkyňa nerozumela. Nebolo v jej možnostiach, aby sa s týmito listinami riadne
oboznámila. Bolo jej vysvetlené, že bude podpisovať kúpnu zmluvu, po uzavretí ktorej, z kúpnej ceny
budú vyplatené jej úvery a následne sa bude môcť vybaviť úver vo výške aspoň 30.000 EUR, cez
ktorý odkúpi nehnuteľnosť späť. Z tohto úveru vyplatí žalovaného a zostatok jej zostane na úpravy

a opravy. Zároveň jej bolo vysvetlené, že musí podpísať aj nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť, ktorú
prevedie do vlastníctva žalovaného, aby mohla svoju nehnuteľnosť užívať a splátky nájmu, budú vlastne
splátky, ktorými vyplatí aspoň časť prostriedkov poskytnutých žalovaným. Zostatok vyplatí žalovanému
z poskytnutého úveru. Žalobkyňa pani N. dôverovala. Preto predložené listiny podpísala. Dňa 11.3.2014
uzavrela žalobkyňa so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV
č.XXXX v katastrálnom území Z. K.. Kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá nie podľa skutočnej

hodnoty nehnuteľností, ale vo výške záväzkov žalobkyne v sume 12.000 EUR. Do rúk bolo žalobkyni
fyzicky odovzdaných 300 EUR. Zostatok vraj išiel na úhradu jej úverov a nákladov spojených s uzavretím
zmlúv. Následne žalobkyňa podpísala nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti a to i napriek tomu,
že kúpna zmluva ešte nenadobudla účinnosť (nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má). K
nájomnej zmluve bol predložený sadzobník poplatkov. Výška nájmu bola v zmluve uvedená v sume 360,-

EUR (bez nákladov spojených s užívaním nehnuteľností). Zároveň v čl. IX ods. 10 nájomnej zmluvy bolo
uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že počas platnosti tejto nájomnej zmluvy je nájomca kedykoľvek
oprávnený uplatniť si právo na kúpu prenajatej nehnuteľnosti...“. Nájomná zmluva bola uzavretá na
dobu určitú do 11.9.2014, s prednostným právom nájmu. Žalobkyni bolo vysvetlené, že doba nájmu
do 11.9.2014 je preto, že dovtedy jej žalovaný určite zabezpečí požadovaný úver. V ten istý deň (dňa

11.3.2014)žalobkyňapodpísalananotárskomúradeJUDr.Vyskokovejnotárskuzápisnicuč.N74/2014,
NZ9302/2014,NCRIs9467/2014,kdeakopovinnáosobaprijalavyhlásenieosúhlasesvykonateľnosťou
tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu na vypratanie spornej nehnuteľnosti. Aj poplatky spojené
s notárskou zápisnicou hradila žalobkyňa. Zároveň bola žalobkyni na notárskom úrade predložená k
podpisu vlastná zmenka a dohoda o použití zmenky a vyplňovacom práve k zmenke. Zmenkou mali

byť zabezpečené všetky prípadné pohľadávky žalovaného súvisiace so spornou nehnuteľnosťou (nájom
vypratanie a pod.) Zároveň malo byť zmenkou zabezpečené vrátenie kúpnej ceny v prípade odstúpenia
žalobkyne od kúpnej zmluvy a pre prípad vyhlásenia kúpnej zmluvy za neplatnú. Žalobkyňa obsahu listín
nerozumela, ale bolo jej vysvetlené, že toto všetku musí podpísať, pokiaľ chce dostať prisľúbený úver.
Už z doložených listín je zrejmé, že účelom uzavretia zmlúv bolo poskytnutie finančných prostriedkov

žalovanýmakoveriteľomnaprefinancovaniedlhužalobkyne,ktorýchposkytnutiemalobyťzabezpečené
založením nehnuteľností. Účastníci uvádzaný zmlúv, predovšetkým označenej ako kúpna zmluva
len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti bola vôľa zabezpečiť pohľadávku
žalovaného. Dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy v skutočnosti nebolo to, čo sa vo všeobecnosti
sleduje takýmto právnym úkonom (výmena veci za peniaze), ale zabezpečenie pohľadávky žalovaného

voči žalovanej formou tzv. prepadného zálohu. Skutočným účelom uvedených právnych úkonov bolo
poskytnutie peňazí žalobkyni ako vlastníkovi nehnuteľnosti zo strany žalovaného ako veriteľa za odplatu,
vyjadrenú v cene spätného prevodu a v ostatných plneniach žalobkyne ako dlžníka, ktoré mala
poskytnúť žalovanému ako veriteľovi až do vykonania spätného prevodu nehnuteľnosti na žalobkyňu,
ako pôvodného vlastníka. Teda išlo o predstierané právne úkony, účelom slúžiace na poskytnutie

finančnej čiastky a jej zabezpečenia. Počas celej doby od odkúpenia nehnuteľnosti poskytovateľom
peňazí až do jej spätného odkúpenia dlžníkmi, v zmysle nájomnej zmluvy mohla žalobkyňa nehnuteľnosť
užívať, bývať v nej, čo taktiež preukazuje, že uzavretie kúpnej zmluvy bolo len predstieraným právnym
úkonom, ktorého cieľom bolo spolu s ostanými uzavretým zmluvami a podpísanými listinami vytvoriť
systém poskytnutia finančných prostriedkov, a takouto formou obísť zákonné obmedzenia a obmedzenia

dobrých mravov platné pri poskytovaní pôžičiek a ich zabezpečení. Pokiaľ predmetná kúpna zmluva
ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť),
je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Žalobkyňa sa
žalobou domáhala určenia vlastníctva nehnuteľnosti. Tvrdila, že na takomto určení má naliehavý právny
záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností. Bez takéhoto rozhodnutia by bolo právne postavenie žalobkyne neisté. Pretože
len na základe takéhoto rozhodnutia môže byť žalobkyňa zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník,
nakoľko zápis vlastníctva nehnuteľností sa v katastri nehnuteľností vykonáva na základe listiny, ktorá
nepochybne preukazuje vlastnícke právo.3. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol,
že v prípade napadnutej kúpnej zmluvy sa jedná o riadny a perfektný právny úkon, ktorý jeho účastníci

uzatvorili za vzájomne vopred dohodnutých zmluvných podmienok, vedomí si všetkých následkov z
takéhoto právneho úkonu vyplývajúcich. Žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k žalobkyni viac ako s obvyklou
mierou opatrnosti pristupoval k procesu uzatvárania kúpnej zmluvy a vykonal všetko, čo možno
od neho spravodlivo požadovať. Výšku dojednanej kúpnej ceny považuje žalovaný za primeranú a
zodpovedajúcu všeobecnej hodnote dotknutých nehnuteľností. Žalovaný nemal nikdy v úmysle vstúpiť

so žalobkyňou do právneho vzťahu zmluvy o pôžičke, či obdobného zmluvného vzťahu, ale výlučne do
právneho vzťahu kúpnej zmluvy a s ňou súvisiacich zmluvných vzťahov. Aj na strane žalobkyne existoval
vždy vážny a slobodný prejav vôle, uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu. Žalobkyňa teraz len rýdzo z
účelových dôvodov deklaruje údajnú neexistenciu jej skutočnej vôle uzatvoriť so žalovaným napadnutú
kúpnu zmluvu. Zo všetkých listín jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si musela byť vedomá skutočnosti,
že so žalovaným uzatvára práve kúpnu zmluvu. Žalobkyňou napádané zmluvy sú aj po formálnej

stránke ako aj po stránke obsahovej celkom jasné, určité, zrozumiteľné a nepripúšťajúce akékoľvek
pochybnosti o ich reálnom a skutočnom obsahu a teda o zamýšľaných následkoch ich účastníkov.
Žalobkyňa sama uvádza v žalobe, že jej na notárskom úrade bolo vysvetlené, že bude podpisovať
kúpnu zmluvu. Žalovaný poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 13C/4/2018, kde
žalobkyňa v rámci svojich písomných podaní a ani v rámci svojej výpovede nikdy nespochybňovala

platnosť dotknutých právnych úkonov, či existenciu slobodnej a vážnej vôle na takéto úkony. Žalovaný
považuje za špekulatívne, že žalobkyňa až po vynesení rozsudku súdom prvej inštancie v uvedenej veci
a po uplynutí viac ako štyroch rokov od uzatvorenia dotknutých zmluvných vzťahov zrazu „zistila“, že
nemala údajne vôľu uvedené úkony uzatvoriť. Žalovaný uviedol, že v rámci výkonu svojej podnikateľskej
činnosti sa nikdy nevenoval podnikaniu v oblasti poskytovania peňažných pôžičiek, či úverov, a preto

v jeho mene a v jeho zastúpení nemohol nikto žalobkyni sľubovať ani poskytnutie akejkoľvek peňažnej
pôžičky a ani jej sprostredkovanie. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že na žalobe trvá. Nikdy nebolo v úmysle
žalobkyne previesť vlastníctvo spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalobkyňa v tejto nehnuteľnosti

býva, inú možnosť bývania nemá. Preto nikdy nemala záujem nehnuteľnosti predať. Nehnuteľnosť mala
slúžiť na prefinancovanie prostredníctvom úveru, ktorý jej mal poskytnúť žalovaný. Žalovaný namieta, že
žalobkyňa mala možnosť sa riadne oboznámiť s obsahom zmlúv a voči zmluvám nič nenamietala. Dňa
11.3.2014 žalobkyňa podpísala viacero listín, a to kúpnu zmluvu, nájomnú zmluvu notársku zápisnicu
č. N 74/2014 a dohodu o použití zmenky a vyplňovacom práve k zmenke. Vzhľadom na vzdelanie

žalobkyne, nebolo v jej schopnostiach a vzhľadom na časový priestor ani v jej možnostiach sa s listinami
poriadne oboznámiť. Nebola schopná posúdiť právne následky podpísaných listín. Navyše žalovaný
konal pri uzatváraní zmlúv ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa zmluvy
uzatvárala ako fyzická osoba mimo rámca obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa má z
uvedených dôvodov za to, že kúpna zmluva a nájomná zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a na pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka a listinnými dôkazmi.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žiadala o pôžičky, ktoré jej však už nechcel nikto poskytnúť.
Potom sa ozvala pani N. N., že je schopná poskytnúť žalobkyni pôžičku 30.000 až 35.000 EUR. Zmluvu
podpísali, žalobkyňa však prišla na to, že je to kúpna zmluva. Žalobkyňa to potom splácala, ale už ďalej
nevládala a nikdy jej nič nebolo poskytnuté. Pani N.ašiel syn žalobkyne na počítači, potom jej poslal
SMS. Ona sa im ozvala a stretli sa v Prievidzi v kaviarni. Povedala, že im môžu poskytnúť 30.000 až

35.000 EUR ako pôžičku, avšak po podpise zmluvy zistili, že je to nájom. Žalobkyňa chcela pôžičku
aspoň 30.000 EUR, lebo mala vtedy dlhy. Na dlhy, ktoré vtedy mala sa jej však pani N. nepýtala, ale
povedala, že jej pôžičku poskytnú, aby si všetky svoje dlhy mohla uhradiť. Pri uzatváraní zmluvy povedali
žalobkyni, že sa nemá ničoho báť, že jej peniaze pošlú. To, čo bolo v tých listinách jej nevysvetlili, bol
to hrubý fascikel, nedali jej to ani prečítať. Povedali jej, že je všetko v poriadku. Pri podpise zmluvy

bola prítomná žalobkyňa, pani N. a ešte dvaja páni, ktorí vraj boli z Piešťan. K okolnostiam uzatvorenia
zmluvy žalobkyňa uviedla, že čakala na chodbe, oni to vnútri spisovali, a potom ju len zavolali, aby
to podpísala. Bolo to v Prievidzi, u pani notárky, alebo u notára, presne si už nepamätá. Povedali jej,
že v tých zmluvách nie je nič také dôležité, že dostane pôžičku, a že tie zmluvy si potom môže domapreštudovať. Žalobkyňa potom kontaktovala ani N. telefonicky, ona žalobkyni opakovane hovorila, že jej
to príde, potom sa jej ju už kontaktovať nepodarilo a číslo je dodnes zablokované. Žalovaný vyplatil za
žalobkyňu to, čo mala v Tatra banke a iné peniaze jej nedali. V Tatra banke mala dlh, bolo to 1.500 až

2.500 EUR, už si nepamätá, koľko to bolo. Bolo dohodnuté, že peniaze jej pošlú do pol roka. K sume
9.700,-EUR jej nič nepovedali. K dvom dodatkom k nájomnej zmluve žalobkyňa uviedla, že jej sľúbili,
že tam môže bývať, ale že musí platiť nájomné, a že tam môže bývať aj 20, 30 rokov, keď bude platiť
a že si to potom môže od nich odkúpiť za 9.000 až 12.000 EUR. Pri podpisovaní dodatkov k nájomným
zmluvám musela žalobkyňa platiť asi 100 EUR.

7. Svedok O. Y., syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že od žalovaného pozná tú pani, s ktorou boli na
káve. Mali dlhy, on aj jeho matka. Potrebovali si požičať. Žalovaného našiel svedok na internete. Vtedy
nevedel, že je to spoločnosť Casareal. Ozvala sa im jedna pani, že im vie vybaviť pôžičku. Stretli sa v
Prievidzi. Mal to byť úver 30.000 EUR, a splátky mali byť 360 EUR mesačne. Nebol dohodnutý žiadny
nájom ani nič podobné. Na stretnutí im tvrdila, že ich nechce oklamať. Potom pri uzatváraní a podpise

zmlúv už svedok prítomný nebol, bola tam len žalobkyňa. Svedok našiel na internete žalovaného tak,
že hľadal niekoho kto poskytuje pôžičky. Oni v reklame na internete tvrdili, že poskytujú pôžičky resp.
úvery. S pani N. sa svedok stretol ešte pred podpisom zmlúv. Na stretnutí sa hovorilo, že sa uzatvorí
zmluva o úvere, nehovorilo sa o žiadnej kúpnej ani nájomnej zmluve. Svedok si myslí, že žalobkyni
neboli poskytnuté žiadne peniaze, nič nej neprišlo na účet a ani domov jej žiadna suma neprišla. Keď

žalobkyňa priniesla zmluvy domov, bola presvedčená o tom, že je to zmluva o úvere. Keď ich svedok
preštudoval zistil, že je to kúpna a nájomná zmluva.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: kúpna zmluva zo dňa 11.3.2014 č.l. 20,
nájomná zmluva zo dňa 11.3.2014 č.l. 23, sadzobník poplatkov k KZ č.l. 26, notárska zápisnica zo dňa

11.3.2014 č.l. 27, dohoda použití zmenky a o vyplňovacom práve k zmenke č.l. 31, rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 13C/4/2018-28 zo dňa 17.8.2018, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. Z. výpis z Obchodného
registra SR týkajúci sa žalovaného, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 11.8.2014, Dodatok č. 2 k
nájomnej zmluve zo dňa 11.3.2015, potvrdenia o vkladoch na účet v Tatra banke.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Žalobkyňa sa domáhala aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností vymedzených v žalobe. Keďže
išlo o tzv. určovaciu žalobu, súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či v zmysle § 137 písm. c/

CSP má žalobkyňa na tomto určení naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu, naliehavý právny
záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom
registri (ktorým je aj kataster nehnuteľností) vyplýva, že tvrdené právo, v tomto prípade vlastnícke právo,
patrí žalovanému.

11. Zapísaným vlastníkom predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností je v súčasnosti žalovaný,
ktorý mal vlastnícke právo nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.3.2014. Žalobkyňa, ktorá
v uvedenej zmluve vystupovala v postavení predávajúcej, však namieta platnosť tejto kúpnej zmluvy.
Dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy vidí žalobkyňa predovšetkým v tom, že účelom uzavretia zmlúv so
žalovaným malo byť poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalovaného ako veriteľa žalobkyni

na prefinancovanie dlhu žalobkyne. Poskytnutie týchto prostriedkov malo byť zabezpečené založením
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Dôvodom uzavretia kúpnej zmluvy v skutočnosti nebolo to, čo
sa vo všeobecnosti sleduje takýmto právnym úkonom (výmena veci za peniaze), ale zabezpečenie
pohľadávky žalovaného voči žalovanej formou tzv. prepadného zálohu. Súd si teda ako predbežnú
otázku musel najprv vyriešiť to, či kúpna zmluva uzavretá medzi stranami je platným právnym úkonom.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa dňa 11.3.2014 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou
previedla na žalovaného vlastnícke právo k rodinnému domu, v ktorom býva, k priľahlým pozemkom
a k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v deň podpisu zmluvy na týchto nehnuteľnostiach. Kúpna
cena bola vo výške 12.000,-EUR. Z čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci mal uhradiť časť

kúpnej ceny vo výške 9.700,-EUR priamym vkladom na účet patriaci spoločnosti Tatra credit, a.s. a
zostatok kúpnej ceny vo výške 2.300,-EUR mal kupujúci uhradiť predávajúcej, priamym vkladom na
jej účet v Poštovej banke v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa zároveň v ten istý deň uzatvorila
so žalovaným nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobkyni akonájomcovi nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území Z. (t.j. tie isté
nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa kúpnou zmluvou previedla v ten deň na žalovaného). Výška nájomného
bola 360,-EUR a nájom mal trvať do 11.9.2014. Dodatkami k nájomnej zmluve číslo1 zo dňa 11.8.2014

a číslo zo dňa 11.3.2015 bol nájom postupne predlžený až do 11.9.2015. Po skončení nájmu podal
žalovaný proti žalobkyni na tunajšom súde žalobu o vypratanie predmetných nehnuteľností. Tunajší
súd rozsudkom č.k. 13C/4/2018-28 zo dňa 17.8.2018 uložil žalobkyni povinnosť vypratať uvedené
nehnuteľnosti. Tento rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, žalobkyňa s proti nemu odvolala.

13. Súd konštatuje, že obsah kúpnej zmluvy zodpovedá tvrdeniam žalobkyne, že v tom čase mala
peňažnézáväzky,t.j.najmädlhvočispoločnostiTatracredit,a.s.atentodlhchcelazaplatiťprostriedkami
z ďalšieho úveru, ktorý si mienila vziať. V čl. III. ods. 2 kúpnej zmluvy bolo uvedené: „Dohodnutá
kúpna cena nehnuteľností vo výške 12.000 EUR, odráža (aj) skutočnosť, že na nehnuteľnostiach viaznu
ťarchy opísané v čl. V tejto kúpnej zmluvy“. Záväzok žalobkyne voči spoločnosti Tatra credit, a.s., bol
teda zabezpečený záložným právom viaznucim na nehnuteľnostiach žalobkyne. V súčasnosti je už táto

ťarcha vymazaná, čo zodpovedá tvrdeniam žalobkyne, že časť kúpnej ceny zaplatenej žalovaným bola
použitá na uhradenie záväzku žalobkyne voči spoločnosti Tatra credit, a.s.

14. Súd uveril žalobkyni, že jej úmyslom nebolo predať nehnuteľnosť žalobcovi ale chcela aby jej žalobca
poskytol, prípadne zabezpečil poskytnutie spotrebiteľského úveru. Súdu sa po vykonanom dokazovaní

zdánepravdepodobné,žebyžalobkyňasamaaktívnevyhľadalažalovanéhosúmyslompredaťmusvoju
nehnuteľnosť, t.j. dom v ktorom býva, pričom v tom čase nemala (a ani v súčasnosti nemá) možnosť
bývať inde, a že by zároveň aj po predaji domu chcela naďalej zostať bývať v tomto dome a platiť
žalovanému nájomné. Zároveň je podľa názoru súdu aj v rozpore so zdravým rozumom, že by žalobkyňa
chcela predať žalobcovi aj všetky hnuteľné veci, t.j. aj zariadenie svojho domu a všetky osobné veci

v ňom, teda, že by sa žalobkyňa kúpnou zmluvou sama vedome zbavila všetkého svojho majetku a
zaťažila sa platením mesačného nájomného vo výške 360,-EUR. Naopak súd považuje za pravdivé
skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej motiváciou na vstup do zmluvných vzťahov so žalovaným bola snaha
získať spotrebiteľský úver predovšetkým z dôvodu, aby sa zbavila svojho záväzkov z predchádzajúceho
úveru. Zvyšné prostriedky úveru poskytnutého žalobcom mienila žalobkyňa použiť vo svoj prospech.

15. Žalobkyňa opísala priebeh vzniku textu zmlúv, ktoré so žalovaným uzatvorila a okolnosti ich podpisu.
Z jej výpovede vyplynulo, že sa vôbec nepodieľala na tvorbe zmlúv. Pred napísaním zmlúv neprebehli
žiadne rokovania o budúcich zmluvných podmienkach, žalobkyňa bola úplne vylúčená z kontraktačného
procesu. Resp. možno tvrdiť, že riadny kontraktačný proces ani neprebehol. Žalobkyni bolo umožnené

oboznámiť sa s textom zmlúv až po tom, čo ich podpísala. Žalovanému sa v konaní nepodarilo tieto
skutkové tvrdenia žalobkyne vyvrátiť. Nepreukázal opak žiadnymi dôkazmi. Jediný dôkaz, ktorý k tomu
navrhol bol výsluch svedkyne JUDr. N., ktorá bola prítomná pri podpise zmlúv ako notárka. JUDr.
Vyskoková však už medzičasom ukončila notársku činnosť. Z adresy jej úradu ju už teda nebolo možné
predvolať a súd inou jej adresou nedisponoval. Súd preto vyzýval žalovaného, aby súdu oznámil adresu

navrhovanejsvedkyneabyjubolomožnépredvolať,aleboabyzabezpečiljejprítomnosťnapojednávaní.
Žalovaný však uvedené neučinil, preto výsluch tejto svedkyne nebolo možné vykonať.

16. K obchádzaniu zákona (agere in fraudem legis) dochádza v prípade, keď právny úkon síce nie je
v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom jeho ciele a zmysel (ratio

legis) obchádza. To znamená, že právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie
sú, ale ich neprípustnosť možno vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Takýmto právnym úkonom
konajúci v konečnom dôsledku sleduje, aby zákon nebol dodržaný.

17. Obchádzanie zákona sa týka predovšetkým zmlúv. Zmluva, ktorá neodporuje výslovnému zákazu

zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku odporujúcemu zákonu, je absolútne neplatná
pre obchádzanie zákona; nie je rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.
Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý
sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho
práva nenapadnuteľným. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa

práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídateľný a nežiaduci.

18. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná mala v úmysle uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, t.j.
vziať si úver. S uvedeným úmyslom oslovila žalovaného, ktorý o sebe tvrdil, že jej poskytnutie takéhotospotrebiteľského úveru dokáže zabezpečiť. Právna úprava spotrebiteľský vzťahov je v Slovenskej
republike prísne regulovaná a vyplývajú z nej mnohé obmedzenia v porovnaní s právnou úpravou
zmluvných vzťahov, ktorých subjekty nevystupujú v postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Požiadavky

na obsah spotrebiteľských zmlúv sú stanovené veľmi prísne. Spotrebiteľské úvery môžu poskytovať len
podnikatelia, ktorí splnili podmienky ustanovené zákonom a ich podnikanie podlieha dohľadu Národnej
banky Slovenska. Žalovaný nemá v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov. Keďže
žalovaný nemohol ako veriteľ riadne uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, riešil
túto situáciu tak, že so žalobkyňou uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorou od žalobkyne kúpil jej nehnuteľnosti

a hnuteľné veci, pričom podstatná časť kúpnej ceny bola poukázaná na vyplatenie skoršieho úveru
žalobkyne. Žalobkyňa zároveň žalovanému formou nájmu v podstate splácala poskytnutú sumu.
Žalovaný i mal svoju pohľadávku voči žalovanej zabezpečenú vlastníctvom nehnuteľnosti.

19. Súd teda dospel k záveru, že žalobca uvedeným postupom konal tak, že obišiel zákon. Formálne
platným právnym úkonom, teda kúpnou zmluvou na ňu nadväzujúcou nájomnou zmluvou obišiel

zákonné ustanovenia upravujúce poskytovanie spotrebiteľských úverov, t.j. najmä § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež
ustanovenie o zabezpečovacom prevode práva (ktoré je pri spotrebiteľských úveroch vylúčené) podľa §
553 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva zo dňa 11.3.2014 je teda neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

20. Keďže kúpna zmluva uzavretá medzi stranami je neplatná, nenastali právne následky tejto zmluvy
ako právneho úkonu a k prevodu vlastníckeho práva žalobkyne na žalovaného nedošlo. Žalovaný sa
tak nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného dospel súd k záveru,
že žalobe je potrebné vyhovieť, preto určil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

23. Keďže súd žalobe vyhovel, žalobkyňa bola v konaní plne úspešná. Súd jej preto priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.