Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821200265
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5821200265.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľa: Pospíšil § Partners,
k. s., so sídlom Plynárenská 3D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 342 004 - správca
konkurznej podstaty úpadcu GEOINFOS
s. r. o., so sídlom Račianska 109/B, 831 05 Bratislava, IČO: 31 371 400, proti odporcovi: Thorpe

recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpenému obchodnou
spoločnosťou LawService, s. r. o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo
č. k. 3C/5/2021-165 zo dňa 16. Apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/5/2021-165 zo dňa 16. Apríla 2021 mení tak, že návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu
100 %.

Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil odporcovi nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX vedenom
Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym odborom pre okres V., obec V., k. ú. I. X. J., ako boli tieto
nehnuteľnosti vo výroku napadnutého uznesenia bližšie špecifikované údajom o registri „C“ a číslom
parcely, druhom pozemku a výmerou a súp. č. stavby, jej druhom a popisom, ako aj označením parcely,
na ktorej je stavba postavená, a to najmä aby odporca nepokračoval vo výkone záložného práva k

nehnuteľnostiam, aby nehnuteľnosti nepredal spôsobom určeným v Zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam č. 4500U06102/N01 zo dňa 21.07.2006, aby nehnuteľnosti nepredal na dražbe, a
to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
28.10.2020 (výrok I.), ďalej uložil povinnosť nenakladať s hnuteľnými vecami, ako boli tieto hnuteľné
veci vo výroku napadnutého uznesenia bližšie špecifikované údajom o jednotkovej cene s DPH v Sk,
o cene spolu v Sk, o cene v eurách, o počte a označením, a to najmä aby odporca nepokračoval vo

výkone záložného práva k hnuteľným veciam, aby hnuteľné veci nepredal spôsobom určeným v Zmluve
ozriadenízáložnéhoprávakhnuteľnejvecič.4500U06102/H01zodňa27.08.2008avZmluveozriadení
záložného práva k hnuteľnej veci č. 4500U06102/H02 zo dňa 27.08.2009, aby hnuteľné veci nepredal na
dražbe,atoaždoprávoplatnostirozhodnutiavoveciurčenianeplatnostiZmluvyopostúpenípohľadávky
zo dňa 28.10.2020 (výrok II.). Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote do 30 dní odo dňa
doručenia uznesenia podal žalobu vo veci samej o určenie, že odporca nie je oprávnený vykonávať

výkon záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
č. 4500U06102/N01 zo dňa 21.07.2006 a na základe Zmluvy o zriadení záložného právak hnuteľným veciam č. 4500U06102/H01 zo dňa 27.08.2009, ktorých predmetom bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam popísaným v daných zmluvách, pričom vo
výroku bolo ďalej uvedené, že ako sporové strany v danom konaní budú vystupovať na strane žalobcu

správca konkurznej podstaty navrhovateľa Pospíšil & Partners, k. s., so sídlom Račianska 109/B, 831
05 Bratislava a na strane žalovaného Thorpe recovery, družstvo, so sídlom Stráž 8419, 960 01 Zvolen,
IČO: 46 662 324, s tým, že ak v danej lehote žaloba podaná nebude, súd aj bez návrhu uznesenie o
neodkladnomopatrenízruší(výrokIII.).Napokonpriznalnavrhovateľovivočiodporcovinároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).

2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
navrhovateľ žiadal, aby nariadil neodkladné opatrenie tak, že odporcovi uloží nenakladať s
nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Tvrdošín, katastrálnym
odborom pre okres V., obec V., katastrálne územie I. X. J., uvedenými vo výroku I. napadnutého
uznesenia, ako aj aby odporca nepokračoval vo výkone záložného práva k nehnuteľnostiam, aby
nehnuteľnosti nepredal spôsobom určeným v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

č. 4500U06102/N01 zo dňa 21.07.2006, a aby nehnuteľnosti nepredal na dražbe, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
28.10.2020. Ďalej žiadal, aby odporcovi súd prvej inštancie uložil nenakladať
s hnuteľnými vecami, a to uvedenými vo výroku II. napadnutého uznesenia, a to najmä, aby odporca
nepokračoval vo výkone záložného práva k hnuteľným veciam, aby hnuteľné veci nepredal spôsobom

určeným v Zmluve o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci
č. 4500U06102/H01 zo dňa 27.08.2008 a v Zmluve o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č.
4500U06102/H02 zo dňa 27.08.2009 a aby hnuteľné veci nepredal na dražbe, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020. Navrhovateľ
napokon žiadal, aby mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe zmluvy o hypotekárnom úvere
č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení dodatkov č. 1 až 6, uzatvorenej medzi S. L. R., a. s., so
sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 31 318 916, ako veriteľom a ním ako dlžníkom, mu bol poskytnutý úver vo výške 1.759.277,70 eur
s konečnou splatnosťou ku dňu 30.05.2026. Výzvou zo dňa 11.02.2015 ho S. L. R., a. s. vyzvala na

zaplatenie dlžnej sumy titulom zmluvy o úvere do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Písomnosťou zo dňa
14.08.2015 S. L. R., a. s. odstúpila od zmluvy o úvere, s tým, že naďalej trvala na úhrade pohľadávky
vrátane jej príslušenstva. Odstúpenie od zmluvy o úvere nadobudlo účinnosť dňa 09.09.2015, pričom
týmto dňom sa zastavilo aj úročenie pohľadávky, ergo úver mu poskytnutý sa stal splatný
súčinnosťoukudňu09.09.2015.Vďalšomnavrhovateľspochybňovalplatnosťzmluvyoúverezdôvodu,

že túto zo strany veriteľa nepodpísali oprávnené osoby. Žalobou zo dňa 22.11.2016 sa tak domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o úvere. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 28Cb/171/2016-273 zo
dňa 27.11.2017 túto žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 2Cob/121/2018-296 zo dňa 14.05.2019, ktorým
rozsudok Okresného súdu Bratislava I ako vecne správny potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave podal dovolanie, o ktorom však nebolo doposiaľ Najvyšším súdom SR rozhodnuté. Podaním
zo dňa 10.11.2020 S. L. R., a. s. oznámila dovolaciemu súdu, že dňa 28.10.2020 bola medzi ňou
a odporcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky vzniknutej na základe predmetnej zmluvy o
úvere a navrhla, aby do konania na jej miesto vstúpil odporca ako postupník. Najvyšší súd SR svojím
uznesením spis. Zn. 5Obdo/89/2020 zo dňa 10.12.2020 návrh S. L. R., a.s. na zmenu strany sporu

zamietol. Podaním zo dňa 18.12.2020 označeným ako „Oznámenie intervenienta o vstupe do konania“,
doručeným Najvyššiemu súdu SR dňa 21.12.2020, odporca ako intervenient oznámil svoj vstup do
konania, vedeného na Najvyššom súde SR pod spis. Zn. 5Obdo/89/2020, na strane S. L. R., a. s.
Pohľadávka S. L. R., a. s. bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach, zriadeným podľa
zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti č. 4500U06102/N01 zo dňa 21.07.2006, ako aj záložným právom k hnuteľným veciam
zriadeným podľa zmlúv o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 4500U06102/H01 zo dňa
27.08.2008 a č. 4500U06102/H02 zo dňa 27.08.2009. Oznámením o začatí výkonu záložného práva
zo dňa 14.07.2015 mu bolo oznámené, že nakoľko pohľadávka S. L. R., a. s. titulom zmluvy o úvere
nebola splatená riadne a včas, S. L. R., a. s. vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru ku dňu 24.06.2015 a

zároveňpristupujekzačatiuvýkonuzáložnéhoprávapredajomzálohunadobrovoľnejdražbenazáklade
záložnej zmluvy na nehnuteľnosti. Oznámeniami o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.11.2015
mu bolo oznámené, že S. L. R.,a. s. pristupuje k začatiu výkonu záložného práva predajom zálohu na verejnej dražbe na základe oboch
záložných zmlúv na hnuteľné veci. Dňa 11.04.2016 sa začalo prvé kolo dobrovoľnej dražby, predmetom
ktorej boli založené nehnuteľnosti. Nakoľko však do začatia dobrovoľnej dražby nezložil dražobnú

zábezpeku žiadny záujemca, dobrovoľná dražba bola neúspešná. Ďalej tak S. L. R., a. s. vo výkone
záložného práva riadne nepokračovala. Až výzvou na poskytnutie súčinnosti pri výkone záložného
práva zo dňa 18.12.2020 ho odporca vyzval, aby dňa 14.01.2021 o 11:00 hod. umožnil odporcovi a
ním určenému znalcovi vstup na a do založených nehnuteľností, a to na účel ich ohodnotenia, ako
aj poskytol odporcovi ďalšiu potrebnú súčinnosť. Oznámeniami o zmene spôsobu výkonu záložného

práva zo dňa 28.01.2021, mu odporca oznámil, že sa rozhodol zmeniť spôsob výkonu záložného
práva z dobrovoľnej dražby na priamy predaj dohodnutý v záložnej zmluve na nehnuteľnosti, ako aj
v oboch záložných zmluvách na hnuteľné veci. Písomnosťou zo dňa 05.02.2021 informoval odporcu,
že berie zmenu spôsobu výkonu záložného práva na vedomie. Zároveň však poukázal na skutočnosť,
že v zmysle platných a účinných mimoriadnych opatrení prijatých v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, je akýkoľvek spôsob speňažovania majetku, vykonaný v čase

od 19.01.2021 do 28.02.2021, neplatný. Dňa 24.11.2017 S. L. R., a. s. podala na Stály rozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie žalobu o zaplatenie sumy vo výške 1.511.457,45 eur s prísl., ktorá
konanie bolo vedené pod spis. Zn. I/2017-78. Touto žalobou sa domáhala od neho zaplatenia istiny
vo výške 1.511.457,45 eur s príslušenstvom titulom predmetnej zmluvy o úvere. Konanie o zaplatenie
sumy vo výške 1.511.457,45 eur s prísl., vedené na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej

asociácie, však bolo z dôvodu zrušenia Stáleho rozhodcovského súdu zastavené. Dňa 26.03.2019 S.
L. R.,
a. s. iniciovala konanie o zaplatenie sumy vo výške 1.511.457,45 eur s prísl. Na Okresnom súde
Bratislava III ako vecne a miestne príslušnom súde, ktoré je vedené pod spis. Zn. 25Cb/77/2019.
4. Dňa 27.11.2020 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/77/2019-226

zo dňa 19.11.2020, ktorým bolo pripustené, aby na strane žalobcu namiesto S. L. R., a. s. vstúpil do
konania odporca, keďže odporca vstúpil do právneho postavenia veriteľa pohľadávky z predmetnej
zmluvy o úvere, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020. Navrhovateľ
súčasne namietal, že dotknutá zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom,
preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených vrátane

zabezpečovacieho práva. Odporca však podniká kroky smerujúce k vymoženiu postúpenej pohľadávky,
keď po zamietnutí návrhu na zmenu strany sporu v rámci konania o určenie neplatnosti zmluvy o úvere,
oznámil svoj vstup do dovolacieho konania ako intervenient na strane S. L. R., a. s., rovnako vstúpil
do konania o zaplatenie namiesto pôvodného žalobcu. Odporca rovnako podniká špekulatívne kroky
smerujúce k výkonu záložného práva, keď ho vyzval na poskytnutie súčinnosti a na stretnutí, ktoré sa

uskutočnilo za účelom ocenenia založených nehnuteľností, vystupoval, s prihliadnutím na prítomnosť
štyroch ozbrojených mužov, z pozície sily, čím u zástupcov navrhovateľa vyvolal dôvodnú obavu nielen o
svoj majetok, ale najmä o svoje zdravie a život. Následne mu oznámil zmenu spôsobu výkonu záložného
práva na priamy predaj, pričom nereflektuje na skutočnosť, že odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020
Z. z. sa zakazuje vykonávať dražby, poverovať dražobníka predajom majetku, organizovať ponukové

konania alebo iný súťažný proces smerujúci
k predaju majetku, s tým, že akýkoľvek spôsob speňaženia majetku vykonaný v čase odo dňa účinnosti
uvedeného zákona, t. j. odo dňa 19.01.2021 do 28.02.2021 je neplatný. Uvedené účelové a šikanózne
konanie odporcu považoval navrhovateľ za tak závažný zásah do svojich práv a oprávnených záujmov,
že v súvislosti s popisovaným stretnutím a následnou zmenou spôsobu výkonu záložného práva,

pripravuje trestné oznámenie. S prihliadnutím na doterajšie správanie odporcu sa domnieval, že v
rámci výkonu záložného práva predajom tretej osobe nepostupuje a ani nebude postupovať s náležitou
starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne
predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, v súlade s ust. § 151m ods.
8 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ale sleduje výlučne svoje záujmy. Za

predpokladu, že bude odporca vo výkone záložného práva uvedeným spôsobom pokračovať a dôjde
k predaju zálohu tretej osobe, vznikne mu značná škoda. Jeho cieľom teda je, aby zabránil
odporcoviakodomnelémuzáložnémuveriteľovivykonávajúcemuzáložnéprávo,abypreviedolzaložené
nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci do vlastníctva inej osoby. Návrhom tak mieni „fixovať“ existujúci
právny stav k nehnuteľnostiam, ako aj k hnuteľným veciam

v ich vlastníctve a zabrániť úkonom, ktoré by mohli viesť k jeho zmene, teda aby nedošlo
k zmene vecno-právnych pomerov k uvedeným nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam. Ak by totiž
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ako aj hnuteľným veciam nadobudla iná osoba, mohol by sa
domáhať ochrany svojich práv len žalobou o určenie neplatnosti dražby, resp. žalobou o určenievlastníckeho práva, čo by zasa len rozmnožilo nároky, ktoré by bolo potrebné vyrovnať, ako aj riziko
ich nevymožiteľnosti. Uvedenému následku je možné predísť práve tým, že sa odporcovi zakáže
pokračovaťvovýkonezáložnéhopráva.Vznikdanejškodyvystupujedopoprediaotoviac,ževdôsledku

nezákonného a nesprávneho postupu Okresného úradu Tvrdošín, katastrálneho odboru, ktorý vyhovel
návrhu záložného veriteľa na „údajnú“ opravu chýb v katastrálnom operáte, došlo k nezákonnému
rozšíreniu záložného práva aj na ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré v čase vzniku
záložného práva ani len neexistovali a rovnako je v rámci súpisu hnuteľných vecí navrhovaný predaj
aj takých hnuteľných vecí, ktoré neboli predmetom záložného práva v čase podpisu záložnej zmluvy. S

ohľadom na uvedené ol navrhovateľ toho názoru, že do času, kým súd rozhodne o žalobe na určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
Navrhované neodkladné opatrenie je objektívne spôsobilé zabezpečiť ochranu jeho uplatneného nároku
a odporca nebude v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia neprimerane obmedzený na svojich
právach. Rovnako zostane zachovaný dočasný charakter neodkladného opatrenia, keďže nariadením
požadovaného neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav.

5. Odporca sa k návrhu vyjadril s poukazom na to, že sa voči navrhovateľovi začalo konkurzné konanie.
S prihliadnutím na ust. § 14 ods. 5 písmena c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZKR“), tak
samotný návrh stratil zmysel a opodstatnenie, nakoľko podľa tohto ustanovenia nie je možné na
majetok dlžníka (navrhovateľa) pre jeho záväzok zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani

pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva. Následné vyhlásenie konkurzu bude mať za následok
to, že uspokojenie pohľadávok v konkurze sa môže udiať len v rámci speňaženia majetku (aj majetku,
ktorý je zabezpečený záložným právom) v konkurze (čomu musí predchádzať prihlásenie pohľadávok
do konkurzu) príslušným správcom, a preto vedenie tohto súdneho konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako také nemá právne ani žiadne iné opodstatnenie. S prihliadnutím na postup

navrhovateľa sa javí takéto konanie ako účelové, podané s cieľom oddialiť výkon záložného práva zo
strany navrhovateľa, a to do okamihu, keď bude na jeho majetok právoplatne vyhlásený konkurz. K
navrhovateľom tvrdenej neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere, ako aj na ňu nadväzujúcej zmluvy o
postúpení pohľadávky, odporca poukazoval na to, že navrhovateľ voči pôvodnému veriteľovi - S. L.
R., a.s. podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere. O tejto

žalobe bolo právoplatne rozhodnuté. Podanie dovolania ako také nemá odkladný účinok. Najvyšší súd
SR ani nerozhodol o odložení vykonateľnosti rozsudkov súdov oboch inštancií. Súdy tak toho času
právoplatne považujú spornú zmluvu o úvere za platný právny úkon. V nadväznosti na to je potom
platná aj sporná zmluva o postúpení pohľadávky a potom je potrebné návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia považovať za nedôvodný. S poukazom na platobnú disciplínu navrhovateľa mal odporca za to,

že táto skutočnosť sama o sebe preukazuje, že navrhovateľ sústavným porušovaním svojich povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere sám konal protiprávne, pričom z týchto skutočnosti je treba posúdiť ako
šikanózne, nie konanie odporcu, ktorý len uplatňuje svoje práva vyplývajúce z platnej zmluvy (v spojení
so zmluvou o úvere a záložnými zmluvami), ale konanie navrhovateľa, ktorý návrh podal účelovo s
cieľom oddialiť plnenie svojich zmluvných povinností. V kontexte uvedeného odporca poukázal ďalej na

to, že navrhovateľovi bolo postúpenie pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa S. L. R., a. s. oznámené
dňa 04.11.2020. Návrh podal až vo februári roku 2021. Teda ak navrhovateľ tvrdil, že mu potrebuje
bezodkladne znemožniť výkon jeho zákonných a zmluvných práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere a
záložných zmlúv, prečo návrh nepodal skôr, t. j. prečo ho nepodal bezodkladne po doručení oznámenia
o postúpení pohľadávky. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu ku konaniu, do právoplatného skončenia

ktorého navrhovateľ žiada neodkladné opatrenie nariadiť. Nie je zrejmé, prečo odo dňa 04.11.2020,
kedy sa o zmluve a postúpení pohľadávky dozvedel, nepodal žalobu, ktorou sa mieni domáhať
určenia neplatnosti tejto zmluvy, ale túto mieni podávať až po rozhodnutí súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. S prihliadnutím na uvedené odporca navrhoval, aby súd prvej inštancie na
návrh neprihliadal. V opačnom prípade aby návrh zamietol.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol zistenie, že na majetok navrhovateľa bol vyhlásený konkurz
uznesením spis. Zn. 4K/29/2020, deň vydania 05.03.2021, zverejnený v Obchodnom vestníku SR zo
dňa 05.03.2021, číslo OV 44/2021, K011035. Súčasne citujúc ust. § 47 ods. 1, 2, 4 a 5 ZKR súd
prvej inštancie uviedol, že vyzval správcu konkurznej podstaty navrhovateľa postupom podľa § 47 ods.
4 ZKR na vyjadrenie, či v danom prerušenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje

pokračovať, pričom správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 01.04.2021 mu oznámil, že navrhuje
pokračovať v predmetnom konaní.
7. V ďalšom citujúc ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 a § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie je výnimočnýmopatrením, ktoré možno nariadiť len, ak sú splnené zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže
byť nariadené buď z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu
posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, pričom samotný atribút bezodkladnosti
bezďalšiehoneznamená,žeideoakútnyajednorazovýstav.Reálnevyhodnoteniepotrebybezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe

odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené ak navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktorými navrhovateľ

osvedčuje naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 2 CSP). Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
8. Po oboznámení s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise súd prvej inštancie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. V danom prípade mal osvedčené skutkové tvrdenia

navrhovateľaopísanévnávrhunanariadeneineodkladnéhoopatrenia.Napodkladetýchtoosvedčených
skutočností dospel k záveru, že došlo
k osvedčeniu skutočnosti, že odporca už vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu postúpenej
pohľadávky, čo preukazuje aj to, že po zamietnutí návrhu na zmenu strany sporu v rámci konania
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, oznámil svoj vstup do dovolacieho konania ako intervenient.

Odporca podniká kroky smerujúce k pokračovaniu výkonu záložného práva
k sporným hnuteľným a nehnuteľným veciam, kde prípadným predajom zálohu tretej osobe môže
vzniknúť navrhovateľovi škoda aj tým, že tento by sa ďalej musel domáhať ochrany svojich práv voči
ďalším subjektom ďalšími žalobami, inak povedané došlo by tým
k zhoršeniu pozície navrhovateľa z dôvodu ochrany jeho vlastníckeho práva. Cieľom vydaného

neodkladného opatrenia je zabrániť odporcovi, aby previedol založené nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné
veci do vlastníctva inej osoby. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že dočasná
úprava pomerov medzi stranami je odôvodnená
v rozsahu navrhnutom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vydané neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci určenia sporového konania o určenie, že

odporca nie je oprávnený vykonávať výkon záložného práva na základe zmluvy zmienených zmlúv
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam. Súčasne uložil navrhovateľovi
povinnosť podať takúto žalobu.
9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspech navrhovateľa v konaní v celom rozsahu, pričom o výške

trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom.
10. Proti uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, pričom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odporca namietal, že súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], tým že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], ako
aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365

ods. 1 písm. h) CSP].
11. Konkrétne odporca namietal, že napriek značnému rozsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia
je samotné odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie minimálne.
Súdprvejinštanciesaobmedzilvýlučnenastrohékonštatovanie,ženavrhovateľosvedčil,žeodporcauž
vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu postúpenej pohľadávky a výkonu záložného práva a vzhľadom

na uvedené skutočnosti dospel
k záveru, že dočasná úprava pomerov medzi stranami je odôvodnená v rozsahu navrhnutom
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto odôvodnenie považoval odporca za
nedostatočné, nepresvedčivé a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné. Z odôvodnenia nie jezrejmé, ktoré zo skutočností uvádzaných navrhovateľom považoval súd prvej inštancie za hodnoverne
osvedčené a rozhodujúce pre prijatie záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ako ani to, akými
úvahami sa riadil pri skúmaní otázky dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa mala

poskytnúť ochrana. Rovnako nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou efektívnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia, t. j. či navrhovaným neodkladným opatrením možno vzhľadom
na všetky súdu známe skutočnosti efektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáhal (najmä
s prihliadnutím na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu v čase po podaní návrhu), alebo s otázkou
proporcionality právnych účinkov navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k právam a právom

chráneným záujmom odporcu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s jeho
argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k návrhu. Uvedeným mu súd prvej inštancie odňal možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti napadnutému uzneseniu v rámci využitia zákonom
predpokladaného inštitútu odvolania, čím založil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
12. Súčasne odporca poukázal na ďalšiu vadu spočívajú v nemožnosti vykonateľnosti napadnutého
uznesenia a vnútornom rozpore medzi jednotlivými jeho výrokovými časťami. Navrhovateľ sa návrhom

domáhal, aby súd odporcovi zakázal nakladať s nehnuteľnosťami
a hnuteľnými vecami, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2020, pričom súd prvej inštancie návrh v tomto znení prevzal aj
do výrokov I. a II. odvolaním napadnutého uznesenia. Výrokom III. napadnutého uznesenia však uložil
navrhovateľovi, aby podal žalobu vo veci samej o určenie, že odporca nie je oprávnený vykonávať výkon

záložného práva. Žaloba o určenie, že odporca nie je oprávnený vykonávať výkon záložného práva, je
však úplne inou žalobou ako žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je navyše z pohľadu ust. § 137 CSP
neprípustnou žalobou. Tento rozpor je tak zásadný, že spôsobuje zmätočnosť celej výrokovej časti
napadnutého uznesenia. Súd však nemôže svojvoľne meniť a dotvárať návrh. Uvedený postup súdu

prvej inštancie je tak svojvoľný a predstavuje celkom neprípustný zásah do princípu kontradiktórnosti
konania a rovnosti strán sporu. Aj toto rovnako zakladá odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. b) CSP.
13. V ďalšom odporca namietal, že na vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené zákonom
stanovené podmienky, predovšetkým, že navrhovateľ neosvedčil hodnoverným spôsobom dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia poskytuje ochrana.
Navrhovateľ odôvodnil návrh predovšetkým tým, že spochybňoval hmotnoprávne postavenie odporcu
ako záložného veriteľa. V tejto súvislosti tvrdil, že predmetná zmluva o úvere je absolútne neplatným
právnym úkonom, z čoho vyplýva, že za absolútne neplatnú treba považovať aj predmetnú zmluvu o
postúpení pohľadávky. Navrhovateľ teda tvrdil, že odporca nie je osobou oprávnenou pokračovať vo

výkone záložného práva a v prípade, ak by v ňom pokračoval, hrozila by mu škoda v podobe straty
zálohu, pričom by zároveň bola sťažená ochrana jeho vlastníckeho práva, keďže by sa musel domáhať
ochrany svojich práv žalobami voči ďalším osobám, ktoré by záloh v rámci výkonu záložného práva
nadobudli. Navrhovateľ však v tomto smere sám poukázal na v súčasnosti už právoplatne skončené
konanie o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, v ktorom súd jeho žalobu zamietol a odvolací súd toto

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Oba súdy
v predmetnom konaní teda svojimi rozhodnutiami potvrdili opak toho, čo tvrdí navrhovateľ
v podanom návrhu a síce, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom. V nadväznosti na to
potom nebolo možné prihliadať na tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení
pohľadávky. Ďalej zásadne zopakoval odporca svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Ak teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z
tvrdení navrhovateľa o spornosti hmotnoprávneho postavenia odporcu, hoci z právoplatných rozhodnutí
súdov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o úvere vyplýva opak toho, čo tvrdí navrhovateľ, uvedený
predpoklad zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
14. Pokiaľ ide o obavu navrhovateľa zo vzniku značnej škody na jeho majetku tvoriacom záloh, odporca

uviedol, že si nie je vedomý špekulatívneho, až šikanózneho konania vo vzťahu
k navrhovateľovi. Všetky úkony týkajúce sa výkonu záložného práva, ktoré doposiaľ vykonal boli
realizované v súlade s platným objektívnym právom ako aj v súlade so zmluvnými ustanoveniami
záložných zmlúv. Jednotlivé úkony týkajúce sa výkonu záložného práva sú
z jeho strany vykonávané s odbornou starostlivosťou a osobami odborne spôsobilými na takéto činnosti.

Za účelovú a šikanóznu nemožno považovať ani zmenu spôsobu výkonu záložného práva z dobrovoľnej
dražby na priamy predaj, pretože je jeho legitímnym právom
v zmysle predmetných záložných zmlúv, ktoré určite nemožno považovať za špekulatívne alebo
účelové. Vo vzťahu k domnienke navrhovateľa, že pri výkone záložného práva priamym predajomnebude postupovať s náležitou starostlivosťou a záloh nebude predaný za adekvátnu cenu, odporca
uviedol, že možnosť výkonu záložného práva formou priameho predaja zálohu bola medzi stranami v
rámci kontraktácie predmetných záložných zmlúv výslovne dohodnutá, pričom pri tejto forme výkonu

záložného práva nemôže postupovať svojvoľne, ale za podmienok upravených záložnými zmluvami,
ktoré okreminého stanovujú aj prahové hodnoty/minimálnesumy, za ktorých môže byť záloh speňažený.
Navrhovateľ uzatvorením predmetných záložných zmlúv fakticky vyslovil súhlas s ich obsahom a
odporca nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ predmetné záložné zmluvy akokoľvek rozporoval.
Postupuje teda výlučne v súlade so znením predmetných záložných zmlúv a v rámci možností, ktoré mu

tietozmluvypriznávajú.Obavynavrhovateľa,týkajúcesanenáležitéhovýkonuzáložnéhoprávapriamym
predajom, tak nie sú na mieste. Uvedené sa navyše vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok
navrhovateľa stalo bezpredmetným, keďže akékoľvek ďalšie speňažovanie zálohu je v súčasnosti
výlučne v réžii správcu konkurznej podstaty navrhovateľa. Súčasne odporca vyjadril nesúhlas s tým,
že nereflektoval na skutočnosť, že odo dňa účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z. sa zakazuje vykonávať
dražby, poverovať dražobníka predajom majetku, organizovať ponukové konania alebo iný súťažný

proces smerujúci k predaju majetku, s tým, že akýkoľvek spôsob speňaženia majetku vykonaný v čase
od 19.01.2021 do 28.02.2021 je neplatný. V čase účinnosti tohto ustanovenia si jeho znenia bol plne
vedomý, pričom navrhovateľ nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by v tomto období
vykonal akýkoľvek úkon, ktorého vykonanie bolo v zmysle predmetného ustanovenia zakázané. Navyše
v čase rozhodovania o návrhu už súd prvej inštancie vzhľadom na časové ohraničenie predmetného

ust. Zákona č. 62/2020 Z. z. a zásadu vyjadrenú v ust. § 329 ods. 2 CSP nemal dôvod na toto tvrdenie
navrhovateľa prihliadať.
V neposlednom rade navrhovateľ tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal a ani hodnoverným
spôsobom neosvedčil ich existenciu. Nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo akékoľvek konanie
odporcu, ktoré by sa dalo objektívne označiť za šikanózne alebo špekulatívne. Pritom ide o natoľko

závažné tvrdenia, že súd prvej inštancie ich pri svojom rozhodovaní nemal zohľadniť bez toho, aby mal
zo strany navrhovateľa náležite
a hodnoverne osvedčenú ich existenciu. Tvrdenia navrhovateľa o jeho obave vzniku značnej škody
na majetku tvoriacom záloh z dôvodu doterajšieho správania odporcu tak považoval odporca za
nepodložené, neopodstatnené a irelevantné.

15. Napokon odporca namietal, že skutkový a právny stav existujúci v rozhodnom čase, t. j.
v čase vydania napadnutého uznesenia neodôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Odporca v tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že na majetok navrhovateľa bol v čase pred
vydaním napadnutého uznesenia uznesením Okresného súdu Bratislava I spis. Zn. 4K/29/2020 zo
dňa 26.02.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 44/2021 zo dňa 05.03.2021, vyhlásený

konkurz. Súd prvej inštancie pritom o tejto skutočnosti nepochybne mal vedomosť, nakoľko po vyhlásení
konkurzu na majetok navrhovateľa žiadal ustanoveného správcu o vyjadrenie, či navrhuje pokračovať v
tomto konaní, pričom správca v nadväznosti na túto výzvu vyslovil súhlas s pokračovaním. Vyhlásenie
konkurzu na majetok navrhovateľa oznámil súdu prvej inštancie aj svojím písomným podaním zo dňa
05.03.2021. Okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu stratil návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia akýkoľvek zmysel a opodstatnenie. Citujúc ust. § 28 ods. 4, § 44 ods. 1 a 4, §
50 ods. 4, § 67 ods. 1 a 2, § 69 písm. a), § 76 ods. 1, § 91 ods. 1 a 2, § 94 ZKR odporca v ďalšom uviedol,
že z týchto ust. ZKR vyplýva okrem iného to, že záložné právo viaznuce na majetku úpadcu nemožno
počas konkurzu vykonať inak ako podľa ustanovení ZKR. Výkon záložného práva po vyhlásení konkurzu
je teda možný len tak, že správca speňaží majetok, ktorým je pohľadávka zabezpečená a zo získaného

výťažku uspokojí zabezpečeného veriteľa. Predpokladom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky je
jej riadne prihlásenie v konkurze
s uvedením majetku, ktorým je zabezpečená, a zistenie pohľadávky ako zabezpečenej. Výkon
zabezpečovacieho práva je zakázaný už po začatí konkurzného konania s výnimkami uvedenými v ust.
§ 14 ods. 5 písm. c) ZKR. Z uvedeného vyplýva, že zabezpečený veriteľ nie je po vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu, resp. už v čase po začatí konkurzného konania (s určitými výnimkami), oprávnený
vykonávať úkony smerujúce k vykonaniu záložného práva vzťahujúceho sa k zabezpečenému majetku
úpadcu. Jediný úkon, ktorý je v tomto štádiu, t. j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu záložný
veriteľ oprávnený vykonať za účelom dosiahnutia (potenciálneho) uspokojenia svojej zabezpečenej
pohľadávky je jej prihlásenie do konkurzu, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia

konkurzu. V prípade, ak tak zabezpečený veriteľ neurobí, záložné právo ex lege zaniká a majetok
úpadcu tvoriaci záloh (za predpokladu, že na ňom neviazne žiadne ďalšie zabezpečovacie právo, resp.
v prípade, ak si zabezpečení veritelia v neskoršom poradí rovnako neprihlásia svoje zabezpečenépohľadávky v zákonom stanovenej lehote) sa stáva majetkom tvoriacim všeobecnú podstatu úpadcu.
Od okamihu prihlásenia zabezpečenej pohľadávky do konkurzu
vsúladespríslušnýmiustanoveniamiZKRjetakvýlučnenasprávcovi,abytakútoprihlásenúpohľadávku

preskúmal za účelom zistenia jej dôvodnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom a pod.
a za predpokladu, že túto považuje za zistenú, zapísal majetok zabezpečujúci túto pohľadávku do
súpisu majetku oddelenej podstaty príslušného zabezpečeného veriteľa. Majetok zapísaný do súpisu
oddelenej podstaty môže speňažiť opäť výlučne správca, a to postupom a spôsobom bližšie upraveným
v ust. § 82 a nasl. ZKR. Tým, že súd vyhlásil na majetok navrhovateľa konkurz, zanikla akákoľvek

potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (ponecháva bokom otázku, či takáto potreba bola
vôbec niekedy zo strany navrhovateľa odôvodnená). Vyhlásením konkurzu na majetok navrhovateľa
totiž fakticky beztak stratil akúkoľvek možnosť nakladať s nehnuteľnosťami a hnuteľnými vecami a
pokračovať vo výkone záložného práva. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je pritom v zmysle ust.
§ 325 ods. 1 CSP elementárnym zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepostupoval správne

a uznesenie, ktoré vydal odporuje účelu
a zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia. Tým, že nevzal na zreteľ ust. § 50 ods. 4 ZKR
a ďalšie, na základe ktorých by musel nevyhnutne dospieť k rovnakému právnemu záveru
o zániku, resp. neexistencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov v dôsledku vyhlásenia konkurzu na
majetok navrhovateľa, založil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

16. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu nepodal písomné vyjadrenie a odvolaciemu súdu nebolo
predložené ani žiadne iné ďalšie podanie strán.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
[§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - odporcom,

v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, preskúmal odvolaním odporcu napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP), konštatujúc
dôvodnosť odvolania odporcu, uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

18. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom,
účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia (pre účely
rozhodnutiavdanomprípadesaodvolacísúdvďalšomneodkladnýmopatrenímvtomtodruhomprípade
zaoberať nebude, keďže zjavne nešlo o tento prípad). Predpokladom pre nariadenie neodkladného

opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje
určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej
úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie
neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu

neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu
na neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa
teórie civilného procesného práva má povahu osvedčovania (§ 326 ods. 1 CSP, viď osobitná časť
dôvodovejsprávykCSP).Všetkyzásadydokazovaniaplatnévcivilnomprocesesatotižnemôžuuplatniť

v celej šírke
s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd
na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov (spravidla len na podklade listín) zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom
návrhu produkovať dôkazné prostriedky (pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva,

§ 328 ods. 2 CSP) osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti,
legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení je
teda potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Nariadenie
neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - saosvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú
úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať
podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a - sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP, v súdenom prípade zjavne nešlo o
zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa). Právna úprava neodkladných opatrení podľa CSP,
na rozdiel od predošlej právnej úpravy (predbežných opatrení podľa zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), v prípade podania samostatného návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia bez súčasného podania žaloby vo veci samej, dáva konajúcemu súdu nie
obligatórnu povinnosť, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu iba fakultatívnu možnosť,
uložiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu vo veci samej pod následkom
zrušenia neodkladného opatrenia v prípade nepodania žaloby v súdom určenej lehote.
19. Pôvodný navrhovateľ (úpadca) sa v posudzovanom prípade svojím návrhom domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené odporcovi nenakladať s jeho nehnuteľnými a

hnuteľnými vecami, špecifikovanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä, aby
odporca nepokračoval vo výkone záložného práva k týmto veciam, veci nepredal spôsobom určeným v
dotknutých zmluvách o zriadení záložného práva k nim a veci nepredal na dražbe. Úpadca zdôvodnil
svoj návrh tým, že odporca nie je nositeľom pohľadávky zabezpečenej záložným právom k dotknutým
veciam, keďže zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal odporca nadobudnúť túto pohľadávku od

pôvodného veriteľa (S. L. R., a. s.), je neplatným právnym úkonom. Odporca aj napriek k tomu pristúpil k
výkonuzáložnéhoprávanauspokojenietejtopohľadávky.Úpadcavyjadrilobavu,ževýkonomzáložného
práva odporcom a predajom predmetu zálohu tretej osobe mu vznikne značná škoda. Domnieval sa
totiž, že v rámci výkonu záložného práva predajom predmetu zálohu tretej osobe odporca nepostupuje
a nebude postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký

alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja
predmetu zálohu, keďže odporca sleduje výlučne len svoje záujmy.
20. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami tak úpadca vyvodzoval z jemu hroziaceho
nebezpečenstva, že bude pozbavený svojho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľným a hnuteľným
veciam a súčasne bude pozbavený tohto vlastníctva bez toho, aby tieto boli predané za adekvátnu cenu,

a tým by v jeho majetkovej sfére došlo ku škode.
21. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacím argumentom odporcu, že v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie (329 ods. 2 CSP) už nemohol zo zákonných dôvodov vykonať, resp. pokračovať vo vykonávaní
záložného práva k dotknutým nehnuteľným a hnuteľným veciam úpadcu (t. j. pôvodného navrhovateľa),
a preto nedošlo k naplneniu jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. §

325 ods. 1 CSP, a to potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
22. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí totiž vôbec nezohľadnil skutočnosť, o ktorej existencii
mal vedomosť (viď odsek č. 5 odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj oznámenie z Obchodného
vestníkač.44/2021vydanéhodňa05.03.2021nač.l.144spisu),ženamajetokpôvodnéhonavrhovateľa
GEOINFOS s. r. o. bol uznesením Okresného súdu Bratislava I spis. Zn. 4K/29/2020 zo dňa 26.02.2021

vyhlásený konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu
v Obchodnom vestníku (§ 23 ods. 1 veta druhá ZKR), pričom v zmysle ust. § 199 ods. 9 veta druhá
ZKR sa považuje uznesenie zverejnené nasledujúci deň po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku.
Konkurz bol tak vyhlásený dňom 06.03.2021, pričom súčasne týmto dňom nastali jeho účinky. Jedným
z účinkov vyhlásenia konkurzu je nemožnosť vykonania zabezpečovacieho práva (teda aj záložného

práva) vzťahujúceho sa na majetok podliehajúci konkurzu počas konkurzu inak ako podľa ZKR (§ 50
ods. 4 ZKR). Dotknuté nehnuteľné a hnuteľné veci pritom nesporne tvoria majetok podliehajúci konkurzu
[§ 67 ods. 1 písm. a) ZKR, majetok, ktorý patril úpadcovi
v čase vyhlásenia konkurzu]. Navrhovateľ (t. j. správca, ktorý vstúpil na miesto pôvodného navrhovateľa
- úpadcu v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZKR) tak mal/má oprávnenie zapísať dotknuté nehnuteľné a hnuteľné

veci do súpisu majetku podstát (§ 76 ods. 1 ZKR) a tým zamedziť ich prevodu, dlhodobému prenájmu,
zriadeniu na nich práva k cudzej veci alebo inému zmenšeniu ich hodnoty alebo likvidity, a to inou osobou
ako správcom (§ 76 ods. 1 veta posledná ZKR). Súčasne v zmysle ust. § 44 ods. 4 ZKR, ak tento zákon
neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou (aj pohľadávka odporcu), nie
je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo

speňaženia tohto majetku.
23.Zuvedenéhojezrejmé,žepoúčinnostivyhláseniakonkurzunamajetokpôvodnéhonavrhovateľanie
je možné zo zákonných dôvodov zo strany odporcu pokračovať vo výkone záložného práva k dotknutým
nehnuteľným a hnuteľným veciam úpadcu, a preto aktuálne nie je (a nebola ani v čase rozhodnutia súduprvej inštancie) potreba upraviť neodkladným opatrením požadovaným navrhovateľom bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami.
24. Už len z uvedených dôvodov, bez toho, aby sa (pre nadbytočnosť) zaoberal opodstatnenosťou

ďalších odvolacích dôvodov uvedených odporcom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom jeho rozsahu zamietol.
25. O nároku na náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, rozhodol
odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom

na plný úspech odporcu. Odporcovi tak ako plne úspešnej strane priznal proti navrhovateľovi nárok
na náhradu trov tak konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).