Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621201587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6621201587.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloletého U. H.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov - matky E. D., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom
W. G. č. XX/XXX, R. a otca L. H., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom M.č. XX, P., Česká republika,

právne zastúpeného Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom A.
H. Škultétyho č. 5, Veľký Krtíš, pobočka Mlynské Nivy č. 4962/54, Bratislava, o udelenie súhlasu
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/18/2021-26 z 12. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“)
odvolanímnapadnutýmuznesenímzodňa12.04.2021zamietolnávrhotcananariadenieneodkladného
opatrenia.
Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že otec sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, na základe ktorého by súd prvej inštancie udelil súhlas za matku s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti u detskej lekárky MUDr. L. T., ambulancia MUDr. T., s.r.o., so sídlom Z., Zvolen. Ako

dôvod uviedol, že v konaní sp. zn. 10P/13/2019 zo dňa 14. 06. 2019 súd prvej inštancie matke a otcovi
neuložil výchovné opatrenie - povinnosť zúčastňovať sa odborného poradenstva, zároveň upravil styk
s maloletým dieťaťom. Matke uložil povinnosť otcovi predkladať lekársku správu o ošetrení maloletého
dieťaťa a umožniť otcovi náhradný styk s maloletým v pôvodnom rozsahu. Ďalej matke uložil povinnosť
poskytovať otcovi informácie o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o pobyte mimo miesta jeho
bydliska na dobu dlhšiu ako 3 dni a umiestnení dieťaťa do predškolského zariadenia a o ďalších

podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a to písomne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.
V prevyšujúcej časti návrh otca ohľadne úpravy styku zamietol. Napriek tej skutočnosti, že matka mala
vedomosť o tom, v akých prípadoch je potrebný súhlas druhého rodiča, konala bez tohto súhlasu.
Dňa 06. 02. 2021 oznámila otcovi, že bez jeho vedomia zmenila alebo sa chystá zmeniť pediatričku
maloletému MUDr. T. z toho dôvodu, že pediatrička jej odporučila návštevu detského psychológa po
tom, čo matka nevedela maloletého U. ukľudniť a pripraviť na vyšetrenie. Po tejto informácii zaslal otec

dňa 09. 02. 2021 matke email, v ktorom sa jej dopytoval na okolnosti, za ktorých došlo k uvedenému
návrhu pediatra. Zároveň jej oznámil, že nesúhlasí so zmenou pediatra a dôrazne ju požiadal, aby
maloletého k inému pediatrovi neprehlasovala a v prípade, že tak už učinila, požiadal ju, aby do 14.
02. 2021 prihlásila maloletého späť k MUDr. T., ktorá je skúsená detská lekárka a má jeho plnú dôveru.
Na uvedenú výzvu matka nereagovala, pričom už vtedy mala vedomosť o tom, že od 01. 02. 2021
zmenila pediatra maloletého a prehlásila ho k inej pediatričke. Totožnosť novej pediatričky maloletého si

zistil až z prílohy doručenej od MUDr. T., ktorú požiadal o vysvetlenie a zároveň jej oznámil, že trvá na
tom, aby naďalej zabezpečovala zdravotnú starostlivosť o maloletého. H., ktorú matka ,,zazmluvnila,“ jeMUDr. L. R. z detskej ambulancie Ožďany. Z odpovede MUDr. T. sa dozvedel skutočný dôvod konania
matky. Matka sa na predvolanie pediatričky dostavila do ambulancie, pričom sa jednalo o preventívnu
prehliadku bez odberu krvi. Maloletý sa ani na výzvu matky nechcel odvážiť a ani odmerať, ani vyzliecť

do spodného prádla. Počas vyšetrenia sa prejavoval v extrémnych polohách, pričom na jednej strane bol
milýapasívnyanadruhejútočnýažagresívny.Ukľudnilsaažvtedy,keďpochopil,žesanemusívyzliecť.
H. uviedla, že matka počas pobytu v ambulancii nedávala maloletému priame a zrozumiteľné pokyny,
aby pochopil, čo sa okolo neho robí. Z uvedeného dôvodu vyhodnotila vyšetrenie ako neúspešné a
požiadala matku, aby jej na druhý deň z dôvodu vysvetlenia práca s maloletým dieťaťom zatelefonovala.

Zároveň ju požiadala, aby sa objednala na psychologické vyšetrenie s maloletým. Matka sa pediatričke
na druhý deň neozvala, až 01. 02. 2021 jej telefonicky oznámila, že mení detskú lekárku z dôvodu
vzdialenosti. Pritom MUDr. T. jej chcela vysvetliť, akým spôsobom prebiehajú psychologické sedenia
a prečo je dôležité, aby sa ich s maloletým zúčastňovala. Rodičovské práva patria obidvom rodičom
dieťaťa, teda aj právo zastupovať maloleté dieťa. Rodičovské práva a povinnosti môže vykonávať iba
jeden z rodičov, jedine v prípade predpokladaných v § 28 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

(ďalej aj „Zákon o rodine“). Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda
aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa zostávajú zachované obidvom rodičom, aj po
rozhodnutí súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, teda aj v prípade zverenia dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z nich. Teda, aj keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, zostávajú mu ako otcovi zachované rodičovské práva podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine.

Právo zastupovať maloletého a rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností prislúcha stále obidvom rodičom, a to v rovnakom rozsahu. Ponechaním dieťaťa v
osobnej starostlivosti matky, preto táto nezískala kompletný nárok na maloletého a nemôže svojvoľne a
v rozpore s vôľou druhého rodiča rozhodovať v otázkach týkajúcich sa spoločného maloletého dieťaťa.
Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú obaja rodičia, ktorí by vo všetkých veciach týkajúcich

sa maloletého mali rozhodovať spoločne. H. MUDr. T. mala v starostlivosti maloletého U. od svojho
narodenia a svoju prácu vykonávala čestne, zodpovedne a profesionálne. Jej prístup k maloletému ako
aj k rodičom bol vždy korektný. Pokiaľ navrhla matke návštevu psychologickej ambulancie, konala tak v
najlepšom záujme maloletého U.. Riešenie matky, ktorá sa urazila a radšej volila cestu zmeny pediatra,
nie je správnym riešením, hlavne pre maloletého U., ktorého pediatrička pozná od narodenia a vnímala

potrebu včasnej psychologickej intervencie. Matka týmto konaním zabránila možnosti včasného riešenia
problému, ktorý môže neskôr veľmi vážnym spôsobom manifestovať. Konanie matky je v rozpore s
najlepším záujmom maloletého, nakoľko bývalá pediatrička MUDr. T. so svojou viacročnou praxou
poukazuje na včasné riešenie problému a snaží sa predísť prípadným vážnym stavom v budúcnosti.
Nie je teda správne, že matka na základe subjektívneho posúdenia situácie a vytvorenej antipatie

zmenila bez súhlasu otca jedného z najlepších odborníkov v oblasti pediatrie, ktorá je rodičmi detí
veľmi vysoko hodnotená. Netvrdí, že MUDr. L. R. nie je dobrým odborníkom, ale nepozná minulosť
maloletého, ktorá je pre posúdenie zdravotného stavu maloletého veľmi dôležitá. V danom prípade
je bez okamžitého zásahu zo strany súdu prvej inštancie vo forme bezodkladnej úpravy pomerov
ohrozená zdravotná starostlivosť o maloletého, nakoľko otec zaslal nesúhlas pediatričke MUDr. L. R.

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je otázne, z akého dôvodu akceptovala súčasná pediatrička
maloletého požiadavku matky bez súhlasu otca, kedy je všeobecne známe, že udelenie súhlasu oboch
rodičov so zmenou pediatra je povinné a vyplýva zo zákona. Okrem toho je maloletý zvyknutý na
pôvodnú pediatričku, nikdy pri žiadnom vyšetrení s ním nebol problém. Pokiaľ MUDr. T. navrhla potrebu
riešenia novovzniknutej situácie v tom prípade, konala z dôvodu naliehavosti. Nový pediater nevie

posúdiť stav maloletého, nakoľko jeho konanie nepozná z minulosti. Neodkladné opatrenie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne
dotýkajúcusazáujmumaloletýchdetí,avšakvydanímrozhodnutiavovecisamejbezvykonaniariadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej
úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť a výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne

ohrozené.Otecmalzato,ževyššieuvedenétvrdeniaadôkazysúpostačujúceadostatočnýmspôsobom
osvedčujúce zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je prípustné, aby súd
prvej inštancie aproboval taký postup matky, ktorý nie je v súlade s § 35 Zákona o rodine. Rozhodovacia
prax súdov je v tomto smere jednotná a vychádza z toho, že nie je možné poskytnúť súdnu ochranu
konaniu rodiča, ktorý tak činí v rozpore so zákonom. Naopak v takom prípade je na mieste poskytnúť

ochranu ohrozeným právam dieťaťa a rodiča berúc do úvahy, že matka svoje rodičovské práva podieľať
sa na výchove a rozhodovaní dlhodobo ignoruje aj napriek rozsudku a jeho rozsiahleho odôvodneniu,
v ktorom sa súd prvej inštancie explicitne zaoberal aj tou skutočnosťou, ktorá je predmetom uvedenej
nezhody. Nakoľko maloletý E. navštívil ambulanciu pediatričky MUDr. L. R. len jeden krát, je nutnávčasná intervencia súdu prvej inštancie vo forme udelenia súhlasu za matku s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti u pôvodnej pediatričky MUDr. T.. Pokiaľ má matka vnútorný problém s návštevou u lekárky
MUDr. T., on veľmi rád preberie na seba v záujme maloletého túto zodpovednosť. Zdravie maloletého

je pre otca primárnym hľadiskom.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že z rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10P/13/2019-345 zo
dňa 14. 06. 2019 vyplynulo, že súd matke a otcovi maloletého dieťaťa výchovné opatrenie - povinnosť
zúčastňovať sa odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny Lučenec opakovane neuložil, zároveň

upravil otcovi styk s maloletým, uložil povinnosť matke predkladať otcovi lekársku správu o ošetrení
maloletého dieťaťa a umožniť otcovi náhradný styk s maloletým v pôvodnom rozsahu, ďalej uložil matke
povinnosť poskytovať informácie o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o pobyte mimo miesta jeho
bydliska na dobu dlhšiu ako tri dni, o umiestnení dieťaťa do predškolského zariadenia a o ďalších
podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a to písomne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca
a v prevyšujúcej časti návrh otca maloletého dieťaťa na úpravu styku zamietol a zmenil rozsudok

Okresného súdu Lučenec č. k. 12P/37/2018-74 zo dňa 06. 09. 2018.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Súd prvej inštancie konštatoval, že z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že

matka bez jeho súhlasu zmenila pediatra maloletému dieťaťu a to MUDr. T., na ktorú mal byť maloletý
zvyknutý na MUDr. L. R.. Súd prvej inštancie mal teda osvedčené, že maloleté dieťa má v súčasnosti
zabezpečenú zdravotnú starostlivosť MUDr. L. R. s poukazom na výmenný list z 01. 02. 2021. Otec v
návrhu ničím neosvedčil svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, nepredložil súdu žiadne také
dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich okamžitý, bezprostredný zásah súdu, teda nebola splnená

podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je bezodkladnosť takejto úpravy pomerov,
čo do rozsahu návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nie je preukázaná naliehavosť udelenia súhlasu
za matku so zmenou poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko maloleté dieťa momentálne má
svojho pediatra, nie je bez lekárskej starostlivosti, jeho zdravie a život nie je ohrozený tým, že by

mu nemal kto poskytnúť zdravotnú starostlivosť, preto súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie.

Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepokladal za ústavne konformné, nakoľko spôsob výkladu
príslušných zákonných ustanovení, ktorým okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na
osvedčený skutkový stav je arbitrárny a ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia a omyly v
posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy.

Podľa jeho názoru je zarážajúce, že súd, ktorý má v prvom rade dbať na ochranu zákonnosti, sám
svojím konaním toto poslanie popiera a týmto spôsobom dáva výslovne najavo, že protiprávne konanie
preferenčného rodiča nenesie žiadne následky. Je pritom evidentné a štatisticky podložené, že v rámci
zdĺhavých konaní vo veci samej takéto protiprávne konania rodičov súdy následne konvalidujú, pričom
svoje rozhodnutia odôvodňujú nutnosťou sanácie konania rodiča v „najlepšom záujme maloletého

dieťaťa.“
Nikto pritom podľa neho nenesie zodpovednosť za dlhodobé udržiavanie protiprávneho stavu, ktorým
konanie rodiča bez súhlasu druhého rodiča evidentne je. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 35 Zákona
o rodine, kde je explicitne vyjadrené, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o

správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.
Udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti maloletého dieťaťa je podľa neho závažným
zásahom do života maloletého dieťaťa, a preto je potrebné k nemu pristupovať prísne reštriktívne, len

za existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu tejto zmeny v záujme
maloletého dieťaťa. V zásade patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého
dieťaťa, pričom podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené obomarodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho
rodiča súhlasí, nakoľko nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov.
Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania síce dočasne, do rozhodnutia vo veci samej konvalidoval

protiprávny stav, pričom tak konal v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, nakoľko pôvodná
pediatrička MUDr. L. T. v ambulancii MUDr. T. s.r.o. so sídlom Z. XXX, Zvolen poznala zdravotný stav
maloletého dieťaťa od narodenia a napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol v prospech pediatra, ktorý
maloleté dieťa vôbec nepozná a neprihliadol pritom na to, že pôvodná pediatrička v ničom nepochybila,
len vyzvala matku na konanie v záujme maloletého.

Okrem toho súd prvej inštancie podľa zásadným spôsobom uprednostnil rolu matky pred rolou otca, čo
má závažný následok v opätovnom konaní matky, ktorá po konvalidácii svojho protiprávneho konania
súdom uskutočňuje ďalšie protiprávne kroky bez jeho súhlasu. Je pritom podľa neho jednoznačné, že
obe rodičovské role sú nezastupiteľné a takto by k nim mal pristupovať aj súd prvej inštancie.
Konanie súdu je podľa neho o to zarážajúcejšie, že samotný súd prvej inštancie v konaní sp. zn.
10P/13/2019 jasne a zreteľne poučil matku o jej povinnostiach, a to v bode 46 odôvodnenia rozsudku,

a teda súd prvej inštancie dostatočným spôsobom poučil účastníkov konania - teda aj matku o jej
povinnostiach týkajúcich sa maloletého, kde jasne a zreteľne uviedol aj povinnosť matky pre prípad,
ak by chcela udeliť súhlas na poskytovanie zdravotnej starostlivosti inému pediatrovi. Napriek tomu, že
matka mala vedomosť o tom, že koná protiprávne, dokonca mala od neho vedomosť o tom, že nesúhlasí
s takýmto konaním, bez súhlasu súdu zmenila detského lekára maloletému. Tak, ako to vyplýva z

ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, sp.
zn. 10P/13/2019, matka v prípade, že on s jej konaním nesúhlasil, mala požiadať súd o nahradenie
prejavu jeho vôle, pričom súd prvej inštancie mal skúmať dôvody, pre ktoré je v najlepšom záujme
maloletého túto zmenu uskutočniť. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie jednoznačne trvať na
svojom predchádzajúcom rozhodnutí a udeliť súhlas za matku s poskytnutím zdravotnej starostlivosti,

aby sa v krátkej dobe nastolil pôvodný stav a následne riešiť, či je zmena pediatra v záujme maloletého
dieťaťa.
Súdprvejinštanciemalďalejpodľanehoprisvojomrozhodovanítrvaťnasvojomodôvodnenípredošlého
rozhodnutia, aby rodičia maloletého dieťaťa dostali jasný a zreteľný signál, že súd prvej inštancie trvá
na svojom prednese a háji záujmy maloletého dieťaťa pred svojvôľou toho ktorého rodiča. Súd prvej

inštancie však konal práve naopak, svojím rozhodnutím derogoval svoje predchádzajúce rozhodnutie a
konvalidoval tak nastolený protiprávny stav.
Je preto nutné, aby súdy aktívnym spôsobom zabránili takémuto konaniu a nie konvalidovali protiprávne
konanie rodiča laxným odôvodnením, že maloleté dieťa má zabezpečeného pediatra, a tým pádom nie
je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

Tým, že konanie o nezhode rodičov je konanie návrhové, súd nie je oprávnený konať ex offo, avšak
pokiaľ má súd vedomosť o protiprávnom konaní rodiča, mal by striktne trvať na dodržiavaní zákonného
ustanovenia, v danom prípade ustanovenia § 35 Zákona o rodine, čím skôr prinavrátiť pôvodný stav
a následne skúmať dôvody protiprávneho konania rodiča a jeho pohnútky, ktoré viedli k nastoleniu
protiprávneho stavu. Na to je podľa neho nutné vykonať rozsiahle dokazovanie a zistiť, či je v danom

prípade zmena pediatra nutná a je v záujme maloletého dieťaťa, ako aj to, z akého dôvodu koná matka
proti vôli druhého rodiča.
V danom prípade súd prvej inštancie sám v zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine usmernil rodičov
tým, že im jasne a zreteľne ozrejmil pravidlá, na ich dodržiavanie už nedbal, práve naopak, sám svoje
rozhodnutie derogoval tým, že konvalidoval protiprávne konanie preferenčného rodiča.

3.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcanavrhla,abyodvolacísúdodvolanieotcaakonedôvodnézamietol.
Poukázala na to, že otec v odvolaní prakticky uvádza totožné argumenty a nič nové, čo by súdu nebolo
známe z jeho návrhu.
Uviedla, že maloletý E. bol u pediatričky MUDr. T. na poslednej zdravotnej prehliadke ako jeden ročný.

Návštevy u lekárky prebehli vždy bez problémov a maloletý U. stále spolupracoval. O prehliadkach bol
otec vždy informovaný. Až do dovŕšenia veku troch rokov neboli potrebné osobné návštevy u pediatričky,
pričom zdôraznila, že je šťastná, že maloletý je zdravé dieťa.
Z uvedeného je zrejmé, že MUDr. T. nebola v kontakte s maloletým dva roky a U. nemá k nej vytvorený
žiadny vzťah. Predošlé návštevy si vzhľadom na vek ani nepamätá. Pri dovŕšení veku troch rokov bola

objednaná na prehliadku, kedy maloletý skutočne nespolupracoval s lekárkou, avšak táto skutočnosť
nie je podľa nej neobvyklá u detí v takomto veku. Bola nemilo prekvapená, že lekárka s dlhoročnými
skúsenosťami vyhodnotila záver ich návštevy potrebou návštevy detského psychológa. K uvedenému
ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že bola presvedčená, že takýto postup nie je správny, sa rozhodlas maloletým navštíviť psychológa. Dňa 15. 04. 2021 vykonala spoločne s maloletým U.m návštevu
u psychologičky Mgr. J. G., ktorá vyhotovila správu z diagnostického vyšetrenia. O návšteve ako aj
výsledku opäť otca informovala.

Ďalej uviedla, že po nie dobrej skúsenosti sa rozhodla zmeniť pediatričku maloletého. Druhým dôvodom
bola aj vzdialenosť (Lučenec- Zvolen 58 km). Keďže nie je ľahké nájsť pediatra, ktorý prijme nového
pacienta, našla MUDr. R., ktorá má ambulanciu v Ožďanoch (21 km) a vyšla im v ústrety. Prehliadka
u nej prebehla bez problémov za vzájomnej spolupráce maloletého. K uvedenému dodala, že lekárka
aj napriek tomu, že v dôsledku pandémie COVID-19 sú všetci dlhú dobu v izolácii, a to vrátane detí,

zvládla kontakt s novým pacientom výborne a bolo to vzájomné. Taktiež o tejto návšteve lekárky otca
informovala.
Je presvedčená, že otec má v prvom rade na mysli svoje vlastné záujmy a presadzovanie si svojich
myšlienok. Neustále vyvoláva konflikty, čo maloletý vníma, navyše stále ju podceňuje a presadzuje svoj
názor. Nie je absolútne dôvodné, aby z dôvodu svojvôle otca menila pediatričku, keďže maloletý je
spokojný a to je pre ňu podstatné. Názor psychológa len potvrdzuje jej tvrdenia a vyvracia tvrdenia

MUDr. T..
Z dôvodu neustálych invektív zo strany otca voči jej osobe je z jeho konania unavená a sklamaná,
pretože namiesto toho, aby sa spoločne venovali výchove ich maloletého syna, neustále bojuje s jeho
rôznymi podaniami, e-mailami a správami, ako aj pri osobných stretnutiach.
Mala za to, že prvoinštančný súd rozhodol správne, keď návrh na neodkladné opatrenie zamietol

a stotožnila sa s jeho odôvodnením, že nebola preukázaná naliehavosť situácie na jeho vydanie.
Zdravotná starostlivosť maloletého U. je zabezpečená a jeho zdravie nie je ohrozené.

4.Otec vovyjadreníkvyjadreniumatkynavrholodvolaciemusúdu,abyodvolanímnapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie.

Zo správy pediatričky vyplýva, že matka počas pobytu v ambulancii nedávala maloletému priame a
zrozumiteľné pokyny, aby pochopil, čo sa okolo neho robí, a preto pediatrička požiadala matku, aby
jej na druhý deň zatelefonovala, aby jej vysvetlila, ako s maloletým dieťaťom pracovať. Zároveň ju
oslovila, aby sa objednala na psychologické vyšetrenie. Čiže pokiaľ matka uviedla, že pediatrička zle
vyhodnotila situáciu, nakoľko poslala maloletého k detskému psychológovi, tak evidentne zle pochopila

odkaz pediatričky, ktorý sa vzťahoval nielen na maloletého, ale na nutnosť koordinácie vzťahu matka -
dieťa, ktorá vyplynula z toho, že matka počas vyšetrenia nedávala maloletému presné a zrozumiteľné
pokyny, aby pochopil situáciu v ambulancii, čím maloletého destabilizovala. Nakoľko sa jedná o skúsenú
pediatričku, vie posúdiť, či je koordinácia medzi rodičom a dieťaťom správne nastavená a či maloleté
dieťa jasne a zreteľne vníma podnety rodiča. Uvedené nemá podľa neho nič spoločné so psychickým

stavom maloletého, jedná sa o úplne iný spôsob spolupráce s psychológom, kedy je potrebné pracovať
s rodičom aj s dieťaťom. Podľa jeho názoru matka presne pochopila smerovanie pediatričky, a preto sa
jej viac neozvala a vyhľadala iného pediatra, ktorému túto požiadavku nepresne zinterpretovala.
Aj z uvedeného vyplýva, ako dôležité je pri takýchto rozhodovaniach neponechať konanie len na vôľu
jedného rodiča, nakoľko ten druhý rodič má iné vnímanie a hlavne vo veci, kedy konanie matky neblahým

spôsobomdopadáajnajehovzťah smaloletým,ktorýsasnažímatkavšemožnýmspôsobomeliminovať
(čo sa jej nedarí, nakoľko maloletý má s ním napriek ťažkostiam vybudovaný veľmi pekný vzťah). Matka
totiž rovnakým spôsobom reaguje v každej situácii, ktorá nekoreluje s jej vnútorným presvedčením, čo
má následne dopad na maloletého.
Pokiaľ matka uviedla, že on má na mysli len svoje vlastné záujmy, tak uvedené sa nezakladá na

pravde, nakoľko napriek tomu, že žije v zahraničí, odkiaľ sa matka bez jeho súhlasu odsťahovala a
eliminovala tak právo maloletého na otcovskú lásku a starostlivosť, pravidelne navštevuje maloletého
a bol pravidelne v kontakte aj s detskou pediatričkou, čo je znakom jeho záujmu o maloletého U.. O
tom, kto je novou pediatričkou maloletého, sa dozvedel len z vyjadrenia MUDr. T.. Pokiaľ matka uviedla,
že Zvolen je od Lučenca podstatne ďalej ako Oždany, tak v tom kontexte, že navštívila pediatra za od

jedného roku veku do troch rokov len jeden krát, nemožno vnímať inak ako účelové tvrdenie. Výber
pediatra MUDr. T. bol konsenzom medzi rodičmi vo veku dieťaťa, kedy sa chodí na poradňu 9 krát.
Okrem toho poukázal aj na to, že povinnosť súhlasu oboch rodičov so zdravotnou starostlivosťou je
zakotvená priamo v ustanovení § 35 Zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že matka veľmi vážnym
spôsobom porušila zákonné ustanovenie a svojvoľne ho eliminovala z rozhodovania.

Uviedol, že sa nejedná o stav, kedy maloletý zostal bez akejkoľvek lekárskej starostlivosti, ale sa jedná
o zmenu pediatra na základe rozhodnutia preferenčného rodiča bez súhlasu druhého z toho dôvodu,
lebo tento rodič, v danom prípade matka nesúhlasí s tvrdením odborníka.5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66

CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario CSP a uznesenie prvoinštančného
súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 s použitím § 234 ods. 2 CSP.

9. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého

základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy
je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.
V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu (čo je i v tomto prípade), je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana

subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť
pri rozhodovaní dominantný.

10. V danom prípade sa jedná o nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej.

11. Otec sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal z dôvodu, že matka bez súhlasu otca zmenila
maloletému dieťaťu pediatra.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že matka otca informovala o zmene pediatra maloletého a dôvodoch,
ktoré viedli matku k zmene pediatra (vzdialenosť pediatra od bydliska maloletého dieťaťa) a o situácii

pri preventívnej prehliadke maloletého u pôvodného pediatra (MUDr. L. T.), keď v dôsledku správania
sa maloletého dieťaťa maloleté dieťa neabsolvovalo preventívnu prehliadku u MUDr. L. T..

13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre aplikáciu procesného inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy
vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných (materiálnych)
predpokladov uvedených v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP.

15. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým o nich
nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou
súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov

maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu
tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov,
riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v
meritórnom konaní.16. Odvolacísúdkonštatuje,žezáujmommaloletéhodieťaťanepochybneje,aby:a/mubolaposkytnutá
zdravotná starostlivosť pediatrom v blízkosti jeho bydliska z dôvodu včasného poskytnutia lekárskej

starostlivosti, 2/ maloleté dieťa absolvovalo preventívnu prehliadku, 3/ maloleté dieťa spolupracovalo s
rodičom a s pediatrom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnej prehliadky a nemalo
strach z lekárskeho vyšetrenia u pediatra, a to za účelom včasnej diagnostiky a liečby eventuálneho
ochorenia maloletého, pričom na túto skutočnosť nemôže mať vplyv, že medzi rodičmi sú nezhody
ohľadne výberu ,,vhodného pediatra“ majúceho všetky kritériá podľa subjektívnych predstáv toho-

ktorého rodiča.

17. Pokiaľ teda maloleté dieťa po zmene pediatra absolvovalo preventívnu prehliadku u MUDr. L.
R. (ktorú neabsolvovalo maloleté dieťa u MUDr. L. T. v dôsledku absencie spolupráce maloletého s
pediatrom), a to po oboznámení MUDr. L. R. so zdravotnou dokumentáciou maloletého, z ktorej získala
komplexné informácie o zdravotnom stave maloletého a maloletému naďalej poskytuje zdravotnú

starostlivosť a zároveň maloleté dieťa absolvovalo i psychologické vyšetrenie na základe žiadosti matky,
z ktorého vyplynulo, že úroveň psychomotorického vývinu maloletého dieťaťa je nadpriemerná vo
viacerých oblastiach, starostlivosť matky je primeraná, v mnohých smeroch nadštandartná, maloleté
dieťa je systematicky rozvíjané, samostatné, sociálne prostredie mnohopodnetné, primerané, vzťahy
pozitívne, emocionálne stabilné (viď Správa z diagnostického vyšetrenia zo dňa 15. 04. 2021

vyhotoveného Mgr. J. G., psychológom Centra špeciálno-pedagogického poradenstva ako súčasť ŠMŠ
zo sídlom Štvrť M.R.Štefánika 12, Lučenec), je možné konštatovať, že zmenou pediatra nedošlo k
ohrozeniu práva maloletého dieťaťa na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, k ohrozeniu zdravia, resp.
života maloletého dieťaťa, preto neboli dané podmienky na dočasnú ochranu subjektívneho práva
otca, keďže ako už bolo uvedené, objektívny záujem maloletého dieťaťa musí byť pri rozhodovaní o

neodkladnom opatrení dominantný.

18. Z toho je jednoznačne zrejmé, že v danom prípade absentujú formálne i vecné (materiálne)
podmienky, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej a urgentnej úpravy navrhovanej otcom v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda nebol skutkový a právny dôvod na nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia.

19. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).