Dopĺňací rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/329/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215210012
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215210012.4

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava Pajštúnska 5, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO : 36 613 843, proti žalovaným: 1/ X. J. nar. XX.XX.XXXX, 2/ Q. J. nar.
XX.XX.XXXX , obaja bytom Q., ul. Z. XXX, o zaplatenie 20.503,69 eur s prísl., o odvolaní žalovaných v

1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/372/2015-98 zo dňa 13. januára 2017 v
napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia lehoty
na plnenie prisúdených nárokov p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaní sú
povinní žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatiť 10.934,78 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 10.934,78 eur za čas od 17.5.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po

150 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40.
dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súčasne o trovách konania strán
sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 ods.1 až 4, § 517 ods.2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v znení účinnom od 01.05.2014, § 1 ods.1, § 4 ods.1

až 8 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy tým, že žaloba žalobcu bola čiastočne dôvodne podaná. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.05.2015 domáhal, aby súd
žalovaných zaviazal zaplatiť mu 20 503,69 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok splatných
za obdobie od 21.04.2011 do 27.05.2014 v sume 2161,22 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 20 503,69 eur za čas od 28.05.2014 do zaplatenia a trovy konania na tom skutkovom

základe,žežalovaní uzatvorilisjeho právnympredchodcom- Slovenskásporiteľňaa.s.dňa20.07.2019
zmluvu (správne dátum uzavretia zmluvy je 17.08.2009 pozn. súdu), na tom základe im boli poskytnuté
prostriedky, ktoré sa zaviazali splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovaní však dohodnuté
splátky pravidelne a včas nezaplatili. Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013. V tomto konaní si uplatňuje splátky splatné v období od
20.04.2011 do 20.07.2019 v počte 100 v celkovej sume 20 533,69 eur. Súd prvej inštancie na zákale

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dňa 17.08.2009 žalovaní ako dlžníci uzatvorili s pôvodným
veriteľom -Slovenská sporiteľňa a.s. zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy tento veriteľ
im poskytol úver v sume 12 000 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá v deň podpisu 16,30 % ročnea konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.07.2019. Dlh vyplývajúci z tejto zmluvy žalobca
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 a ako právny nástupca
pôvodného veriteľa. V tomto konaní sa domáha zaplatenia sumy 20 503,69 eur spolu s úrokom z

omeškania zo splátok splatných za obdobie od 21.04.2011 do 27.05.2014 v sume 2161,22 eur, ako aj
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 20 503,69 eur za čas od 28.05.2014 do zaplatenia
a trovy konania. Súd prvej inštancie uviedol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Je bezpochybné,

že pôvodný veriteľ má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
žalobcom tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovaným za účelom výkonu
zamestnania,povolaniaalebopodnikania.Tátozmluvaoúvereneobsahuježiadnuzmienkuoposkytnutí
úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to, aké je povolanie
žalovaných ako odberateľov a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie tejto zmluvy má. Citované ustanovenie §-u 52 OZ nadobudlo účinnosť 1.

mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od
jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny
vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ. Takýto záver o
charaktere predmetného právneho vzťahu, ako aj o aplikácii ustanovení OZ na takýto právny vzťah, je
v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014.Na základe týchto

skutočností súd ustálil, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 17.08.2009 je spotrebiteľskou zmluvou.
Vychádzajúc z vyše uvedených mal za nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 17.08.2009, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj
nárok uplatnený v konaní. Na právny vzťah vzniknutý touto zmluvou preto treba aplikovať právne normy
spotrebiteľského práva a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

vzniku právneho vzťahu, (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú
úpravu obsiahnutú v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Zákon o spotrebiteľských úveroch upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Súd v konaní

predovšetkým zisťoval, či predmetná zmluva má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa citovaných ustanovení zákona č.258/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a či prípadná absencia
niektorého údaja má vplyv na rozsah povinností žalovaných ako spotrebiteľov. Súd konštatoval, že
zmluva z ktorej žalobca vyvodzuje svoj uplatnený nárok, neobsahuje náležitosť podľa §-u 4 ods. 2 písm.
a) (sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Táto náležitosť má teda obsahovať

údaj o tom, aká suma sa zo splátky započíta na úverovú istinu, aká suma na úroky, prípadne na
poplatky. Tieto údaje sú mimoriadne dôležité pre spotrebiteľa, pretože na základe tejto informácie je
schopný potom prekontrolovať správnosť údajov veriteľa o výpočte prípadného nedoplatku. Absencia
tejto zákonom stanovenej náležitosti v spotrebiteľskej zmluve má za následok, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov s prihliadnutím na ustanovenie §-u 4 ods. 5 citovaného zákona,

toznamená žalovaní sú povinníveriteľovivrátiťibasumu,ktorúodnehodostali.Takýtozáveroprávnom
následkuabsencietejtonáležitostizmluvyjepodľanázorusúduvsúladeaj srozsudkom Súdnehodvora
- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C 42/15, v ktorom rozsudku súd vyslovil, že zmluva o úvere
nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to
len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Súd preto

v prejednávanej veci dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s.
a so žalovanými dňa 17.08.2009 ani jednu vyše uvedenú požiadavku nespĺňa, preto predmetný úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená,
že žalovaní sú povinní veriteľovi vrátiť iba sumu, ktorú od neho dostali. Z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že veriteľ žalovaným poskytol celkom sumu 12 000 eur. Žalovaní do vyhlásenia

tohto rozsudku veriteľovi zaplatili 1065,22 eur (podľa oznámenia žalobcu na č.l.82). Tieto skutkové
tvrdenia žalobcu žalovaní nepopreli a neprodukovali žiaden dôkaz, ktorým by tieto tvrdenia žalobcu
boli vyvrátené. Súd preto pri rozhodovaní z týchto skutkových tvrdení žalobcu vychádzal. Z výsledkov
vykonanéhodokazovaniapotomvyplýva,žežalovaníveriteľovinevrátilicelúsumu,ktorúodnehodostali.
Stane sa tak až potom, keď žalobcovi zaplatia ešte sumu 10 934,78 eur, preto súd žalovaných zaviazal

na zaplatenie tejto sumy tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd vychádzajúc z ustanovenia
§-u232CSPžalovanýmpovoliltútosumužalobcovizaplatiťvmesačnýchsplátkachpo150eur.Súdtotiž
mal za to, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovaných (ako spotrebiteľov)
existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to , že žalobcovi na inéplnenie nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd v ostatnej časti
súd žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju zamietol. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal od
17.05.2013, pretože týmto dňom sa dostali žalovaní do omeškania s plnením toho peňažného dlhu

tak, ako to má na mysli ustanovenie §-u 517 ods.2 OZ, keď pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť
úveru vyhlásil k tomuto dňu. V ostanej časti uplatnený nárok súd považoval za nedôvodný, preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.2 CSP a pri
čiastočnom úspechu oboch účastníkov vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že žalobe
žalobcu vyhovie, resp. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zruší a vec vráti v
tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vyjadrenie žalovaných v 1.a 2. rade k podanému odvolaniu žalobcu nebolo podané.

4. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti odvolací súd rozhodol
dňa 21. februára 2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v
časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalovaní v 1. a 2. rade v napadnutej vyhovujúcej
časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených nárokov. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že ich zaviaže splácať prisúdené nároky v splátkach vo výške 10
eur mesačne z dôvodu, že súdom určené splátky vo výške 150 eur mesačne sú vysoké. Uviedli, že toľko

peňazí nemajú. Žalovaná v 2. rade je evidovaná na Úrade práce, nepoberá žiadne dávky. Žalovaný v
1. rade robí len na dohodu, ako kedy, niekedy zarobí 40 eur mesačne, podľa toho, koľkokrát ho volajú
do práce. Momentálne im pomáha rodina, aby prežili. Do práce sa ťažko dostanú, pretože sú chorí a v
práci požadujú stopercentný zdravotný stav.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných v 1.a 2. rade nebolo podané.

7. Podľa § 470 ods.1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru,
že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na
plnenie prisúdených nárokov podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd uvádza, že vo veci rozhodol dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením § 225 ods.1,2 CSP,

keďže odvolací súd nerozhodol v danej celej odvolacej veci dňa 21. februára 2019 (kedy rozhodol len o
odvolaní žalobcu v napadnutej zamietajúcej časti) o tejto časti predmetu odvolacieho konania.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci
predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistenýskutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu
inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne

interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

13. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa lehoty
na plnenie prisúdených nárokov s poukazom na ustanovenie § 232 CSP dospel k záveru, že je daný
dôvod určiť žalovaným v 1.a 2. rade dlhšiu lehotu na plnenie a to v splátkach vo výške 150 eur mesačne

dôvodiac tým, že bez povolenia týchto splátok by uložená povinnosť mohla žalovaných ako spotrebiteľov
existenčne ohroziť.

14. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci
jeposúdiť,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavpoužilsprávnyprávnypredpisačihoajsprávne
interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

podľa ustanovenia § 387 ods.1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

15. Podľa § 232 ods.1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

16. Podľa § 232 ods.2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

17. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

18. Podľa § 232 ods.4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

19. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná
lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu,
spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné.
Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na

zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky.Súdmusíurčiťvýškukaždejdávkyalebosplátky.Poradímsplatnostisarozumieplynutieparičnej
lehoty pre každú jednotlivú dávku či splátku osobitne, ak súd neurčí iné pravidlo. Súd teda môže určiť
konkrétnydeňkaždéhomesiaca,ktorýmjetákonkrétnadávkaalebosplátkasplatná-vykonateľná.Môže
tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.

Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby
zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo
splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

20. Odvolací súd mal v danej právnej veci z obsahu spisu za preukázané, že žalobca sa žalobou

zo dňa 26.05.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1.a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 20
503,69 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2011 do 27.05.2014 v sume
2161,22 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 20 503,69 eur za čas od
28.05.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili
s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa 20.07.2019 zmluvu č. 382723297

(správne dátum uzavretia zmluvy je 17.08.2009 pozn. súdu), ktorá obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. O Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky v znení dodatkov. Na základe predmetnej zmluvy žalobca ako veriteľ žalovaným

v 1. a 2. rade ako dlžníkom poskytol úver vo výške 12 000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v dohodnutých
mesačných splátkach vo výške 206,61 eur vždy k 20 dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky
splatné v období od 20.04.2011 do 20.07.2019 v počte 100 a v celkovej výške 20 533,69 eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.07.2019 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásilmimoriadnu splatnosť úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzavretej
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 21 938,15

eur, ktorá pozostávala z istiny 16 181,62 eur, riadneho úroku 4 352,07 eur, úroku z omeškania 1
4012,47 eur a ostatného príslušenstva 2,99 eur. Úrok z omeškania 1 4012,47 eur a ostatné príslušenstvo
2,99 eur si v spore neuplatňuje. Žalovaní v 1. a 2. rade v spore pred súdom prvej inštancie nežiadali
uloženie povinnosti plniť v mesačných splátkach, netvrdili a ani nepreukázali súdu prvej inštancie svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Žalovaní v 1. a2. rade až v podaním odvolaní, kedy navrhli zmenu

rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa lehoty na plnenie prisúdených
nárokov tak, že ich súd zaviaže splácať prisúdené nároky v splátkach vo výške 10 eur mesačne,
poukázali na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Uviedli, že toľko peňazí nemajú. Žalovaná v 2. rade je
evidovaná na Úrade práce, nepoberá žiadne dávky. Žalovaný v 1. rade robí len na dohodu, ako kedy,
niekedy zarobí 40 eur mesačne, podľa toho, koľkokrát ho volajú do práce. Momentálne im pomáha
rodina, aby prežili. Do práce sa ťažko dostanú, pretože sú chorí a v práci požadujú stopercentný

zdravotný stav.

21. V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti rozsudku vyhovel žalobe žalobcu a určil žalovaným v 1. a 2. rade dlhšiu lehotu
na plnenie povolením splátok vo výške 150 eur mesačne za stavu, že žalovaní v 1.a 2. rade súdu

nepreukázali, že v paričnej lehote v zmysle ustanovenia § 232 ods.2 CSP nie je z ich strany splnenie
uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne možné (nepreukázali súdu svoju nepriaznivú finančnú
situáciu) a za stavu, že žalobca sa nevyjadril v spore pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom
konaníkpredĺženiuparičnejlehoty,tedaksplátkamžalovanejistinysprísl.,resp.nepodalodvolanieproti
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia lehoty na plnenie

prisúdených nárokov, vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zo správneho právneho
posúdenia veci.

22. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia lehoty na plnenie prisúdených nárokov v súlade s ustanovením

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).