Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/121/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708211312
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6708211312.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne U.Ó. Č.,

rod. V., nar. XX.XX.XXXX, V. P. F. XX, L. L., zast. advokátskou kanceláriou PRO iURE - advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava 1, IČO: 36 869 830, proti žalovanej R. Š.,
rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom
AK Banská Bystrica, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o nároku žalobkyne za obdobie od 13. 10. 2006 do 22. 11. 2007 z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 5.735,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 13. 12. 2010 do zaplatenia a to
všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna strana n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 10. 10. 2008 spolu s P. V., rod. V. domáhala zaplatenia sumy
168.943,05 Sk a v prospech žalobkyne P. V. sumy 13.712,86 Sk. V prípade úspechu si žalobkyňa
uplatnila nárok na náhradu vzniknutých trov konania a právneho zastúpenia.

2. Žalovaná žiadala žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností uvedených v odôvodnení podaného pôvodného žalobného návrhu,

výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Y. R. a A.. E. R., písomných a verbálnych prednesov
právnych zástupcov sporových strán, výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, Znaleckého posudku
č. 21/2013, vypracovanom Slovensku technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou, Ústavom
súdneho znalectva, na základe Doplnku č. 1 znaleckého úkonu č. 18/2014 k znaleckému posudku
- znaleckému úkonu č.21/2013 a ďalších listinných dôkazov, ohliadkou miesta samého a ostatných
dôkazov zistil tento skutkový stav:

4. Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 19. 09. 2016, kde v časti sumy 406,19 eur, úroku z omeškania za
obdobie od 30. 05. 2009 do 13. 12. 2010 v časti 29,20 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 406,19 eur od 13. 12. 2010 do zaplatenia zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom bezdôvodného obohatenia sumu 8.999,61 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 30.05. 2009 do 12. 12. 2010 vo výške 1.075,68 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
8.999,61 eur od 13. 12.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Súd zároveň
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,4 %.

5. Prvostupňové rozhodnutie bolo napadnuté dňa 04. 11. 2016 odvolaním žalovanej.

6.Odvolacísúduznesením16Co/4/2017zodňa30.11.2017rozsudokokresnéhosúduvovýrokuktorým
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.999,61 eur s prísl. (výrok II.) a vo výroku o náhrade

trov konania (výrok IV.) zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

8. Súd druhej inštancie v odôvodnení zrušujúceho uznesenia, ods. 29 poslednej vety uvádza: „Bude
úlohou okresného súdu v tejto prejednávanej veci po jej zrušení a vrátení rozhodnúť tak, že konanie
o nároku žalobkyne za obdobie od 13.10.2006 do 22.11.2007 zastaví pre prekážku veci právoplatne
rozhodnutej.“ Z tejto konštatácie a citovaného procesného ustanovenia vyplýva povinnosť súdu prvej
inštancie, v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnúť tak, ako to uviedol

v prvej časti výroku rozsudku. Všetky ostatné námietky právneho zástupcu žalobkyne vo vzťahu k
vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu spočívajúce v tom, že tento rozhodol nesprávne a
zlým interpretačným výkladom, boli za danej situácie pre súd prvej inštancie právne irelevantné.

9. V ďalšom sa súd zameral len na dokazovanie týkajúce sa uplatneného nároku žalobkyne na

vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania rodinného domu, záhrady a priľahlých pozemkov
žalovanou.

10. Z aplikačnej praxe vyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/184/2010) vyplýva, že pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci nemusí byť rozhodujúca

len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková
(hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti v
jednotlivých častí vecí rozdielna. V uvedenom rozhodnutí dovolací súd vytýkal, že súd pri rozhodovaní
nároku neprihliadal na to, že nárok na finančnú náhradu nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva
len časť vecí v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, preto v takom prípade nič nebráni

druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu
a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec
neužíva, nie je právne významný. Tieto právne závery boli súdom uvádzané vo vzťahu k finančnej
náhrade za neužívanie spoločnej veci uplatnenej žalobkyňou vo vzťahu k nehnuteľnostiam - pozemkom,
vo vzťahu ku ktorým žalovaná od počiatku namietala, že tieto neužívala. Práve s poukazom na zhora

uvádzané sa súd zameral na zistenie, či žalovaná užívala či už rodinný dom, garáž, alebo altán; a
záhradu s priľahlými pozemkami nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavoval výšku
5/12-in (42 % v pomere k celku). Žalobkyňa, ktorá podala predmetnú žalobu a domáhala sa vydania
bezdôvodného obohatenia, bola povinná v rámci dôkaznej ťiahy právne relevantným a presvedčivým
spôsobomdokázaťto,žejejsestra/žalovanáužívaladotknuténehnuteľnosti(ktorébolivinkriminovanom

čase v režime podielového spoluvlastníctva), nad rámec podielu na ňu pripadajúceho. Vykonaným
dokazovaním mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo v nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanej a to v časti týkajúcej sa užívania záhrady a priľahlých
pozemkov nachádzajúcich sa okolo stavieb.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Z obsahovo-gramatického výkladu citovaného ustanovenia pripadal do úvahy len majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním, čo v zásade žalovaná aniv predzrušujúcom konaní nerozporovala mal súd za preukázané, že užívala rodinný dom a aj garáž
s altánom. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná odmietala vpustiť do rodinného domu žalobkyňu,
prípadne tretie osoby, ktoré s ňou v čase konkrétnych návštev boli. Preto bol v tejto časti nárok žalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia opodstatnený. Pokiaľ išlo o nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniavovzťahukzáhradeapriľahlýmpozemkom,súdmalzato,žežalobkyňanepreukázala,žesa
žalovaná na jej úkor obohatila ich užívaním. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná užívala pozemky
nad rámec vlastného podielu (že užívala viac ako 42 % celkovej výmery). V konaní bolo svedeckou
výpoveďou A.. E. R. preukázané, že záhrada mohla mať okolo 1700 m2, pričom žalovaná užívala len

časť záhrady a to v rozsahu maximálne do 300 m2 (17,6 %).

14. Svedok A.. E. R. uviedol aj to, že ako sused účastníčok sporu, mal mnohokrát vizuálny kontakt
na záhradu, ktorú žalovaná užívala. Uviedol, že v inkriminovanom období žalovaná sama podnikala,
mala nedostatok voľného času, pretože podnikateľským aktivitám venovala celé dni a to od skorých
ranných hodín, do neskorých večerných/nočných hodín, keď sa domov vracala autom po tom, ako

porozvážala svoje zamestnankyne domov. Svedok potvrdil, že žalovaná v rozhodnom období nechovala
žiadne zvieratá, ktoré by mohli byť kŕmené čerstvou trávou, alebo senom. Uviedol že ovocné stromky
nachádzajúce sa v záhrade sú v dezolátnom stave, bez dlhodobého ošetrovania a ovocinárskej
starostlivosti, bez hnojenia; čoho výsledkom v spojení so suchou klimatickou oblasťou okolia G. bola
slabá úroda, resp. aj to čo sa urodilo, popadalo na zem, kde bolo ovocie napadnuté červíkmi. Zdôraznil,

že predmetné ovocie nebolo vhodné ani na priamy konzum, uskladnenie, ani na prípadné „pálenie“ a
výrobu destilátu. Pokiaľ sa jednalo o vinič svedok uviedol, že žalovaná mala úrodu možno na 3 - 4-
och koreňoch. Ak chcela vyrobiť víno, buď jej dal on nejaké vlastné hrozno, alebo si žalovaná hrozno
zabezpečila kúpou od iných pestovateľov. Pokiaľ bola v záhrade nejaká tráva, túto žalovaná kosila
buď sama, alebo si zavolala na pomoc cigáňov, alebo iných brigádnikov z dediny. Súd však takéto

vykášanie trávy považoval za nevyhnutnosť z dôvodu zabránenia zaplienenia záhrady. Ak právny
zástupca žalobkyne tvrdil, že žalovaná mala úžitok z obrábania časti záhrady v neprospech žalobkyne,
súd tento názor nezdieľal. Ak si žalovaná niečo dopestovala, tak to bolo len v rozsahu osobnej spotreby.
Sudca vykonal ohliadku miesta samého, kde zreteľne videl, že časť záhrady je obhospodarovaná,
no väčšia časť ležala dlhodobo „úhorom“ bez obrábania. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že ovocné

stromčeky neboli dlhodobo ošetrované, mnohé trpeli chorobou, boli pokrútené s anomálnym tvarom
kmeňa a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

15. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z nasledovného: rozhodné obdobie
výpočtu bolo ustálené (a to aj odvolacím súdom) na dátum od 23. 11. 2007 do 12. 12. 2010, kedy

bolo právoplatným rozhodnutím súdu zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania a vec
bola prisúdenia do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd vychádzal zo znaleckého posudku Slovenskej
technickej univerzity (ďalej aj/len „STU“) v Bratislave - Stavebnej fakulty Ústavu súdneho znalectva,
ktorý bol podaný pod znaleckým úkonom č. 21/2013 a následne doplnený Doplnkom č. 1 znaleckého
úkonu č. 18/2014 k pôvodne podanému znaleckému posudku. Súd ho považoval za znalecký posudok

obsahovo za obsahovo-odborne najrozsiahlejšie spracovaný; s podrobným rozpisom jednotlivých
položiek, konkrétnych výpočtov, indexácie a finálnych súm. Ani jeden zo znaleckých posudkov, ktoré boli
v rámci konania vypracované a súdu predložené, neboli tak rozsiahlo vypracované (pričom o odbornosti
súd nemal vôbec dôvod pochybovať), ako tomu bolo práve v znaleckom posudku vypracovanom STU v
Bratislave. Pokiaľ išlo o rok 2007 (od 23. 11. 2007 do 31.12. 2007), znaleckým ústavom bola ustálená

všeobecná hodnota nájmu stavby vo výške 4.294,99 eur, z čoho na žalobkyňu pripadala suma (58 %)
vo výške 2.491,- eur. Za 1 mesiac a 8 dní potom bezdôvodné obohatenie predstavovalo sumu vo výške
263,- eur (208,- eur + 55,- eur). Pre rok 2008 bola znaleckým ústavom ustálená všeobecná hodnota
nájmu stavby vo výške 4.294,89 eur, z čoho podiel na žalobkyňu pripadajúci bol vo výške 2.491,- eur.
Všeobecná hodnota nájmu stavby pre rok 2009 bola znaleckým ústavom ustálená na sumu 2.722,45

eur, z čoho na žalobkyňu pripadá podľa výšky podielu suma 1.579,- eur a pre rok 2010 bola všeobecná
hodnota nájmu stavby znaleckým ústavom ustálená na výšku 2.547,48 eur, z čoho na žalobkyňu pripadá
suma 1.478,- eur, kedy mesačná výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 123,12 eur x
11 mesiacov +12 dní z mesiaca decembra (47,66 eur) = suma vo výške 1.402,- eur. Celková výška
bezdôvodného obohatenia potom predstavuje sumu 5.735,- eur (263,- eur + 2.491,- eur + 1.579,- eur

+ 1.402,- eur), na ktorú súd potom zaviazal žalovanú k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v tejto
výške žalobkyni.16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995
Z. z. v platnom znení, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania z prisúdenej sumy a to vo výške 9 %
ročne odo dňa nasledujúcom po dni, kedy došlo k právoplatnému rozhodnutiu o zrušení podielového

spoluvlastníctva, t. j. od 13.12. 2010 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd potom v prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobu zamietol.
Súd zamietol aj nárok žalobkyne na priznanie úroku z omeškania za obdobie od 30. 05. 2009 do 12. 12.
2010 vo výške 1.075,68 Eur, pretože v novom (pozrušujúcom) konaní sa k tejto časti nároku žalobkyňa a
anijejprávnyzástupcavôbecnevyjadrili,nešpecifikovalivýpočetjehovýškyaanimechanizmusvýpočtu.
Súd nemal povinnosť na túto skutočnosť žalobkyňu a jej právneho zástupcu upozorniť, pretože tento

ako osoba znalá práva mal vedieť, čo musí v rámci dokazovania preukázať a relevantne odôvodniť,
ak chce byť úspešný v celom uplatnenom nároku. Súd nakoniec ani nemohol z vlastnej iniciatívy, v
zmysle procesných pravidiel, zisťovať spôsob a mechanizmus výpočtu uplatneného úroku z omeškania
za obdobie od 30. 05. 2009 do 12. 12. 2010.

18. Pokiaľ ide o nájom stavieb, súd vychádzal zo zhora uvádzaného znaleckého posudku, kde sa
znalec v každej časti venoval výpočtu nájmu stavieb a pozemkov, pričom pri stavbách vychádzal z troch
nehnuteľností a to: rodinného domu súp. č. XX, garáže na parcele č. XXX/X a altánku na parcele č.
XXX/XX.

19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zhora citované zákonné ustanovenia mal súd za to,
že žaloba žalobkyne bola dôvodná a opodstatnená len v časti nároku vydania bezdôvodného
obohatenia týkajúce sa užívania nehnuteľnosti. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a hodnoverným
spôsobom nepreukázala, že žalovaná užívala aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne nad rámec vlastného
spoluvlastníckeho podielu, a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Vzhľadom na výsledok sporu, kedy mala úspech vo veci sčasti žalobkyňa a sčasti žalovaná, súd v
zmysle§255ods.2CSP vyslovil,žežiadna strananemáprávonanáhradutrovkonania,zčohovyplýva,
že každá sporová strana bude povinná znášať vzniknuté trovy z vlastných finančných prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§
362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšísubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).