Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/107/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715220158
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7715220158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobu: D. G., F.. X.XX.XXXX, T. D. XXX
proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná 10,
IČO: 36 863 017, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, 3. A. P.,
F.. XX.XX.XXXX, T. R. E., H. D. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom so
sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 77, 4. O.. D. E., F.. XX.X.XXXX, T. R. J., Q..Č.. R. H., Š.
XX, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 4. rade proti rozsudku Okresného

súdu Michalovce č.k. 5C/514/2015-220 zo dňa 9. decembra 2019

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovaným v 1., 2. a 3. rade 100% náhradu trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Predmetom konania je neplatnosť dražby, keďže žalobca žiadal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k. ú. E., ako
- stavba výrobná hala ( sklad ) bez súpisného čísla postavená na parcele reg. „ C “ XXXX/X,
- parcela registra „ C “ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2,

- parcela registra „ C “ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2
- parcela registra „ C “ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 408 m2, vykonaná dňa
16.09.2015dražobníkomPlatiťsaoplatís.r.o.,IČO:45684618sosídlomKošická56,Bratislava,priebeh
ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou N 945/2015, Nz 31711/2015, NCRIs 32454/2015 je neplatná,
a to z týchto dôvodov:
a/nakoľkovuvedenomprípadebolporušený§10ods.1zák.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách,
a to tým, že uvedený zákon výslovne uvádza, že všetky listové zásielky sa doručujú do vlastných rúk,

čo v danom prípade bolo porušené,

b/ porušením § 17 ods. 5 citovaného zákona v ktorom je uvedené, že dražobník zašle oznámenie
o dražbe uvedeným taxatívne vymenovaným osobám, pričom v danom prípade touto osobou je ajoznačený žalovaný v 4. rade, ktorý bol v čase konania dražby podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/2 - ice a dražiteľ s O.. D.F. E. konal na adrese Z. XXX, J., pričom podľa
vedomostí žalobcu je zrejmé, že tento sa zdržiava na neznámom mieste, resp. mal pobyt aj na D. K. XX

R. E., čo podporil rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co 275/2013, kde je táto adresa pri mene
žalovaného v 4. rade uvedená a na základe týchto skutočností mal žalobca dôvodné pochybnosti, že
dražobník doručoval písomnosti v prípade označeného žalovaného v 4. rade na nesprávnu adresu,

c/ aj žalobcovi dražobník doručoval zásielky tak, že tieto neprevzal on a takto došlo aj v jeho prípade k

porušeniu § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách,

d/ namietal porušenie § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže podľa jeho vedomostí
dražobník mal zverejniť oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, zároveň sa táto
informácia mala nachádzať na elektronickej úradnej tabuli obce, čo v danom prípade nebolo zo strany
obce realizované,

e/ tiež porušenie § 16 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že podľa jeho názoru zmluva
o vykonaní dražby je neplatná, nakoľko táto musí obsahovať 1/ dôvod konania dražby a 2/ meno,
priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby. S poukazom na § 16 ods. 10 zákona o dobrovoľných
dražbách tvrdil, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje

náležitosti ustanovené týmto zákonom je neplatná. Argumentoval hlavne tým predpokladom, že v
prípade O.. D. E., žalovaného v 4. rade je možné predpokladať, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade
došlokporušeniuvyššieuvedenéhoustanovenia,keďževnotárskejzápisnici,ktoroudošlokosvedčeniu
priebehu dražby mal O.. D. E. uvedený pobyt na adrese R. XXX, J., pričom tento sa na uvedenej adrese
nezdržiaval. Žalobca takto vydedukoval, že v zmluve o vykonaní dražby nebola správne uvedená adresa

trvalého pobytu jednak jeho (žalobcu), ktorý býval v D. Č.. XXX, ako aj O.. D. E. a preto táto zmluva
je neplatná,

f/ zároveň porušenie § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že predmetom dražby je
nehnuteľnosť, ktorej hodnota a tým aj najnižšie podanie presahuje sumu 16.550,00 eur a dražobník si

mal splniť zákonnú povinnosť, a to uverejniť oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní
pred začatím dražby a oznámenie o dražbe mal zaslať aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom
vestníku, pričom registrom dražieb sa rozumie Notársky centrálny register dražieb, v ktorom sa však
dražba konaná dňa 16.09.2015 nenachádzala,

g/ namietal porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že predmetná dražba bola
vykonaná dňa 16.09.2015 v Manažerskej učebni A. G. Bella č. 303, na treťom poschodí TeleDom
Hotel, Timonova 27, Košice a podľa jeho názoru, keďže nehnuteľnosti sa nachádzali v E. bolo toto
miesto dražobníkom nesprávne zvolené. Okruh záujemcov o predmet dražby sa podstatne znížil a
tým sa znížila aj účasť prípadných záujemcov na dražbe, čo malo za následok v druhom rade aj

zníženie najvyššieho podania predmetu dražby. Návrh právne odôvodňoval v zmysle ust. § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že v danom prípade žalobca ako osoba, ktorá bola v čase
dražby spoluvlastníkom dražených nehnuteľností, bol dotknutý na svojich právach a preto sa v zákonom
predpísanej trojmesačnej lehote domáhal vyhlásenia uvedenej dražby za neplatnú.

3. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť, keďže uplatnený nárok žalobcu neuznávali,
ani čo do základu a mali za to, že boli splnené všetky zákonom predpísané formálne, ako aj
obsahové podmienky dobrovoľnej dražby s tým, že len žalovaný v 4. rade ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností, ktorých sa dražba týkala a to spolu so žalobcom nárok žalobcu v celom rozsahu
neuznával,keďžepostupomdražobnejspoločnosti,t.j.žalovanéhov2.rade,akopodielovýspoluvlastník

bol ukrátený na svojich vlastníckych právach a nemohol sa účinne brániť voči strate vlastníckeho práva
k draženým nehnuteľnostiam, keďže o dražbe vôbec nemal vedomosť.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C/514/2015-75 zo dňa 28.11.2016 žalobu žalobcu zamietol a
priznal žalovaným v 1., 3., 4. rade plnú náhradu trov konania. V dôsledku odvolania žalobcu, uznesením

Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/209/2017-117 zo dňa 31.5.2018 bol tento rozsudok zrušený a
vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie nevykonalvo veci navrhnuté dôkazy, t.j. neozrejmil výpisom z listu vlastníctva aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam a rovnako nevyžiadal si v zmysle návrhu žalobcu dražobný spis s tým,
že ani neoznámil, že takýto dôkaz žalobcu v konaní nevykoná a preto uložil súdu prvej inštancie pripojiť

dražobný spis a vo veci vykonať dokazovanie, s následným vyhodnotením sporu po skutkovej, ako aj
právnej stránke.

5. Na základe vykonaného dokazovania, v znení jeho doplnenia v intenciách uvedených v zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil a vec právne posúdil

podľa § 21 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 10 ods. 1, § 17 ods. 3,
5, § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, 10, § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že
aktívna legitimácia žalobcu v spore vyplýva z ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v znení
výpisu z LV č. XXXX, P.. Ú.. E. zo dňa 18.3.2015, kde sa uvádza, že k uvedenému dňu bol žalobca
podielovým spoluvlastníkom v 1/2 k parcelám reg. C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, ako aj k výrobnej
hale postavenej na parcele č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve pod B1 v 1/2 a žalovaný v 4. rade

O.. D. E. pod B2 tiež v 1/2. Uviedol, že žalobca v žalobnom návrhu predovšetkým hovorí o porušení
práv žalovaného v 4. rade a preto titulom vykonania dobrovoľnej dražby nemohlo dôjst k porušeniu jeho
práv a čo sa týka konkrétnych námietok žalobcu, že mu neboli doručené zásielky do vlastných rúk, súd
prvej inštancie s poukazom na § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., ako aj podľa § 33 ods. 1 písm. a/
a § 33 ods. 2 písm. a/ poštového zákona, t.j. zákona č. 524/2011 Z.z. Zákona o poštových službách,

ktorý umožňuje, aby poštové zásielky boli doručované adresátovi aj prostredníctvom splnomocenstva,
keďže žalobca si doručovanie vymienil prostredníctvom splnomocenstva sám, a takto mu boli listiny
doručované, ako aj predvolania na pojednávania, žalobca nemohol byť dotknutý porušením tohto práva
týkajúceho sa doručovania na adresu splnomocenstva v konaní o vykonaní dražby, keďže takýto spôsob
doručenia zásielok si zvolil sám svojim vlastným rozhodnutím. Taktiež tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2.

rade porušil ust. § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách spočívajúce v nezverejnení oznámenia o
dražbevperiodickejtlačispôsobnosťouminimálnepreobecaresp.naobecnejtabuli,súdprvejinštancie
uviedol, že žalovaný v 2. rade predložil súdu žiadosť zo dňa 10.8.2015 adresovanú Mestskému úradu
E. o zverejnenie oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe s tým, že žiadosť bola aj zverejnená na
úradnej tabuli v termíne od 12.8.2015 do 16.9.2015 s potvrdením Mestského úradu E. svojou pečiatkou

a podpisom na sprievodnom liste, že zmluva o vykonaní dražby neobsahovala správne pobyt O.. D.
E. súd uviedol, že nedošlo k porušeniu ust. § 16 ods. 3, 10 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže
táto okolnosť sa žalobcu netýkala a preto nie je zrejmé ako mohol byť poškodený na svojich právach,
pričom oznámenie o konaní opakovanej dražby dňa 16.9.2015 bolo zverejnené v Notárskom centrálnom
registri dražieb, čo potvrdzuje potvrdenie o registrácii údajov v Notárskom centrálnom registri JUDr.

Katarínou Balovou, notárkou pod sp.zn. N 797/2015 a pod sp.zn. Notárskeho centrálneho registra
dražieb 5338/2015, čo vyplýva aj z dražobného spisu. Aj keď žalobca citoval zákonné ustanovenia
týkajúce sa porušenia vykonania dražby, konkrétne ich nezdôvodňoval a odkazoval len na § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách s tým, že termín opakovanej dražby bol zverejnený na úradnej
tabuli Mesta E., ako aj v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb, pričom tento údaj je

dostupný celej slovenskej verejnosti a rovnako aj bol zverejnený v periodickej tlači a tiež na webovej
stránke žalovaného v 2. rade, čím žalobca mohol mať dostatočnú vedomosť o konaní dražby s tým, že
vydražiteľ označený ako žalovaný v 3. rade sídli R. E.. Čo sa týka označenia žalovaného v 4. rade a s
jeho procesným postavením, sa súd prvej inštancie vysporiadal v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa
20.9.2019 na č.l. 199 spisu a toto označenie korešponduje s ust. § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných

dražbách, pričom O.. D. E. nemohol v konaní vystupovať v dvoch postaveniach a to ako žalovaný v 4.
rade, aj ako žalobca v 2. rade a z jeho výpovede mal súd za preukázané, že tento od roku 2007 býval
krátkodobo na viacerých adresách, nikde sa však k trvalému, resp. prechodnému pobytu neprihlásil
a pri strate svojich dokladov v roku 2014 sám uviedol, že jeho miesto trvalého pobytu je mesto J., Z.
XXX, S.. XXX, pričom vysvetlil ako došlo k zmene čísla a to tým, že došlo k prečíslovaniu budov na

ul. Z. zo strany mesta, ale stále išlo o ten istý objekt, ktorý mal pôvodne č. XXX a po prečíslovaní č.
XXX. Preto jeho tvrdenie o tom, že boli porušené jeho práva v súvislosti s konanou dražbou spočívali
len v tom, že mu neboli príslušné doklady žalovaným v 2. rade doručované. Z dražobného spisu však
mal súd za preukázané, že žalovaný v 2. rade všetky doklady, tak ako v prípade žalobcu doručoval
žalovanému v 4. rade na adresu, ktorá vyplývala z údajov z Centrálneho registra obyvateľov SR, a to na

ulicu Z. XXX, S.. XXX, J. a snaha žalovaného v 4. rade preniesť zodpovednosť za nedostatočnú aktivitu
pri zisťovaní jeho aktuálnej adresy, podľa názoru súdu neobstojí. Žalovaný v 4. rade mal povinnosť
zmeny bydliska nahlasovať a mal tiež povinnosť ako vlastník sa o svoje vlastníctvo starať, pričom mal
aj daňovú povinnosť v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k. ú. E., avšakpočas vyše desaťročného obdobia o tieto nehnuteľnosti nejavil žiaden záujem, zmenu bydliska nikdy
nenahlasoval a tento jeho nezáujem nemôže byť pripisovaný na účet žalovaného v 2. rade. Sám žalobca
uviedol, že jemu sa podarilo aktuálnu adresu žalovaného v 4. rade zistiť až po vydaní zrušujúceho

uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ku ktorému došlo 31.05.2018. Nakoľko súd prvej inštancie
nezistil naplnenie zákonných predpokladov titulom neplatnosti vykonania dobrovoľnej dražby, žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1
CSP vychádzajúc z plného úspechu žalovaných v tomto konaní.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Poukazoval na to, že podielového
spoluvlastníka O.. D. E. označil ako žalovaného v 4. rade z dôvodu, že v čase podania žaloby mu
nebol známy jeho pobyt a následne z dôvodu zistenia jeho pobytu preto žiadal, aby súd rozhodol o
jeho pristúpení do konania na stranu žalobcu, s čím aj O.. D. E. súhlasil, pričom súd uznesením zo dňa
20.9.2019 jeho návrh zamietol, s čím ale nesúhlasí, keďže pre jeho zmenu na stranách sporu, z dôvodu
zistenia jeho terajšieho pobytu, boli dôvody a to aj z dôvodu potreby chrániť jeho záujmy, keďže práve

on podaním žaloby a jej odôvodnením poukazoval na práva, ktorého porušenia sa mohol domáhať len
on, t.j. osoba O.. D. E. ako podielového spoluvlastníka dražených nehnuteľností. Preto bol toho názoru,
že právoplatné uznesenie zo dňa 20.9.2019 má vadu, ktorá má vplyv aj na správne rozhodnutie vo
veci samej. Nesúhlasil s názorom súdu, že aj keď sa dôvody neplatnosti dražby týkali predovšetkým
O.. D. E., že sa netýkajú aj jeho osoby, keďže nekonaním iného spoluvlastníka nemôže dôjsť k zániku

jeho vlastníckeho práva a to porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca ďalej len
všeobecnepoukazovalnapochybeniavpriebehukonaniadražby.Navrhoval,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

7.Protirozsudkupodalodvolanievzákonnejlehote(včas)ajžalovanýv4.rade,keďžepodanéodvolanie

jeajvjehozáujme.Apelovalnato,žeonehnuteľnostisastaralžalobcaakodruhýpodielovýspoluvlastník
a o existencii konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa dozvedel až následne, kedy sa aj aktívne
zapojil do súdneho konania. V prípade, ak by aj súd pripustil jeho vstup na strane žalobcu, bol by
procesnou stranou sporu, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na
spravodlivýproces,keďželenonsamôžedomáhaťprávaniežalobca.Malzato,žepreukázateľnedošlo

k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobná spoločnosť nezisťovala
jeho pobyt, čo nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. O prebiehajúcej dražbe
nemal žiadnu vedomosť, nebola mu doručená žiadna zásielka, ktorá by mala byť. Preto žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
prípadne rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8.Žalovanýv3.radevovyjadreníkodvolaniamuviedol,ženavrhuje,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutý
rozsudok ako vecne správny a zaviazal žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. Mal za to, že
žalobca vo svojom odvolaní presne nešpecifikoval dôvody podaného odvolania, pričom žalobca v
konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal porušenie jeho práv, ako aj ustanovení zákona

o dobrovoľných dražbách, ktorými by bol dotknutý na svojich právach a ktoré by mali za následok
neplatnosť dražby. Navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že žalobca musí preukázať, akým spôsobom
sa ho uvedené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách dotklo, nakoľko nemôže žiadať o určenie

predmetnej dražby za neplatnú z dôvodu porušenia práv iných osôb ako žalobcu, keďže práva žalobcu
nedoručením zásielok žalovanému v 4. rade dotknuté neboli. Uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že k žiadnemu porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k žalobcovi nedošlo a preto ním
podanéodvolaniejeneopodstatnenéarovnakoanižalovanýv4.radenetvrdívpodanomodvolaní,žeby
ním tvrdeným porušením zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. nedoručením oznámenia o dražbe, došlo

k dotknutiu jeho práv, keďže podľa príslušnej judikatúry je za to potrebné považovať situáciu, s ktorou
je znemožnené pri určitom právnom úkone alebo inom stave daného subjektu konať vo svoj prospech
(viď rozhodnutie NS ČR 21Cdo/180/2010 zo dňa 29.6.2011) a keďže sa stal účastníkom predmetného
konania o určenie neplatnosti dražby, tak ani nemohlo dôjsť k dotknutiu jeho práv tým, že sa o dražbe
nedozvedel a nemohol napadnúť jeho platnosť, nakoľko v prebiehajúcom konaní o určenie neplatnosti

dražby mohol v plnej miere vykonávať svoje práva a využívať prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, o čom svedčí aj podané odvolanie. Zodpovednosť zo zanedbania svojich práv a záležitostí zo
strany žalovaného v 4. rade, nemožno prenášať na ostatných žalovaných, keďže žalovaný v 4. rade
v konaní ani nepreukázal, že nemal možnosť si zabezpečiť doručovanie zásielok alebo ich preberanieinou určenou osobou, nikdy nikomu neoznámil zmenu adresy svojho pobytu, pričom táto povinnosť mu
vyplýva z ust. § 3 ods. 7 a § 8 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a Registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 1.1.2015 do 30.6.2016 a v

konaníbolopreukázané,žetietozásielkymubolidoručovanénaadresujehotrvaléhopobytu.Navrhoval,
aby odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalovanému v 2. rade nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobca a žalovaní v 1., 3. a 4. rade sa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade nevyjadrili.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného
od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 4. rade ako podané
včas a oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
ods. 1, 2 CSP, z hľadiska odvolacích dôvodov, ktoré vyplývajú z obsahu podaných odvolaní a to podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru o nedôvodnosti ich uplatnenia.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.6.2021 o 13,05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 19.5.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

§ 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Z obsahu odvolaní vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov

alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

16. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť ajinéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní, z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľov, sa stotožňuje so správnymi
skutkovými závermi i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého

rozsudku, na ktoré v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje a to aj čo sa týka výroku
rozsudku o náhrade trov konania, pričom má za to, že konaním súdu nedošlo na strane odvolateľov k
odňatiu ich práva na spravodlivý proces a rovnako aj dražobným konaním.

19. Predmetom konania je určenie neplatnosti dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách, keďže podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má

predchádzajúcivlastníkpredmetudražbyvčasepríklepuhlásenýtrvalýpobytpodľaosobitnéhopredpisu
(12d), v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

20. Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť

dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa ods. 2.

21. Odvolací súd s poukazom na hore citované zákonné ustanovenia sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že aktívna legitimácia žalobcu v spore vyplýva z ust. § 21 ods. 2 zákona o

dobrovoľných dražbách, keďže žalobca ako podielový spoluvlastník dražených nehnuteľností sa v lehote
troch mesiacov domáhal na súde určenia neplatnosti dražby, pričom tvrdil, že konaním dražby bol
dotknutý na svojich právach. Z výpisu z LV č. XXXX, P.. Ú.. E. zo dňa 18.3.2015, mal súd za preukázané,
že žalobca bol k uvedenému dňu podielovým spoluvlastníkom 1/2 parcelám reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/X, ako aj k výrobnej hale postavenej na parc. č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve pod

B1 v 1/2 a aj žalovaný v 4. rade O.. D. E. pod B2, je tiež v 1/2 podielový spoluvlastník, ktorý ale v zákonom
stanovenej prekluzívnej lehote neuplatnil podanú žalobu o neplatnosť dražby a preto v zmysle na ust.
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľnej dražbe, bol v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách,
označený správne na strane žalovaného v 4. rade, keďže účastníkmi súdneho konania o neplatnosť
dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa

ods. 2, a preto nedošlo k porušeniu práv žalovaného v 4. rade na spravodlivý proces, nakoľko mal
možnosť uplatniť svoje právo v predmetnom konaní, keďže v konaní vystupoval na strane žalovaného
v 4. rade. Vzhľadom k tomu mal tak právo v plnej miere vykonávať procesné prostriedky, o čom svedčí
aj ním podané vyjadrenia v spore, ako aj podanie odvolania, čím mu súd a to ani vydaním namietaného
uznesenia, neodňal právo na spravodlivý proces s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

sp.zn. 21Cdo 3802/2012 zo dňa 26.9.2013, keďže súd nemôže znášať zodpovednosť za zanedbanie
práv a povinnosti žalovaného v 4. rade, keďže neoznámením zmeny adresy svojho pobytu, čo mu
vyplýva zo zákona, musel počítať s tým, že mu zásielky súdu budú zasielané na adresu jeho trvalého
pobytu a taktiež aj listiny v prípade konania dražby, keďže opak v konaní preukázaný nebol.22. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v účinnom znení, trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa

trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v § 11 písm. a/ až c/, e/ až i/ a k/. Pri hlásení
trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

23. Podľa § 4 hore citovaného zákona za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto
rodiny. Za občana mladšieho ako 18 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný
zástupca, prípadne opatrovník. Za občana mladšieho ako 18 rokov, u ktorého súd nariadil ústavnú
starostlivosť a ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení, v
ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, a za občana, ktorý je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorému
sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov s celoročným pobytom v

zariadení sociálnych služieb, sú povinní hlásiť trvalý pobyt vedúci týchto zariadení, ak si povinnosť podľa
odseku2nesplnilzákonnýzástupca,prípadneopatrovník.Zaobčana,ktorýjepovinnýhlásiťtrvalýpobyt,
môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca. Splnomocnený zástupca predkladá ohlasovni
pobytu svoj občiansky preukaz a splnomocnenie s osvedčeným podpisom splnomocniteľa a za občana,
ktoréhopobythlási,dokladyuvedenév§3ods.8písm.c)ad).Prihlásenítrvaléhopobytupodľaodsekov

1 až 3 predloží ten, kto hlási trvalý pobyt, doklady uvedené v § 3 ods. 8 za občanov, ktorých trvalý pobyt
hlási. Občan je pri hlásení trvalého pobytu povinný
a/ vyplniť a podpísať prihlasovací lístok na trvalý pobyt, v ktorom uvedie: meno, priezvisko a rodné
priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia, okres narodenia, štát narodenia, ak sa občan narodil
v zahraničí, rodné číslo, adresu nového trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i), adresu

predchádzajúceho trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i), ak nejde o občana podľa § 5,
dátum a podpis,
b/ uviesť na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt údaje týkajúce sa vlastníka alebo všetkých
spoluvlastníkov budovy alebo jej časti v tomto rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu a adresa trvalého pobytu v rozsahu podľa § 11 písm. e) až i), ak ide o fyzickú osobu, názov,

identifikačné číslo právnickej osoby, sídlo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej
konať v jej mene, ak ide o právnickú osobu, ak súhlas s prihlásením na pobyt vykonal podpisom na
prihlasovacom lístku na trvalý pobyt vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti pred
zamestnancom ohlasovne.
Ten, kto hlási trvalý pobyt za občana mladšieho ako 18 rokov, je povinný za neho vyplniť a podpísať

samostatný prihlasovací lístok na trvalý pobyt. Občana možno prihlásiť na trvalý pobyt až dňom splnenia
podmienok podľa tohto zákona a na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt, ktorého vzor určí Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").

24. Podľa § 8 ods. 2 hore citovaného zákona, občan hlási ohlasovni v mieste prechodného pobytu do

desiatich dní od ubytovania začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ust. § 4 ods.
1 až 8 platia aj na hlásenie prechodného pobytu s tým, že sa predkladajú doklady podľa ods. 3.

25. Na základe vyššie uvedeného je možné aj v tomto konaní v plnej miere analogicky aplikovať záver
už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo 3802/2012 zo dňa 26.9.2013

podľa ktorého, dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je skutočnosť, že dražobná vyhláška nebola
doručená dlžníkovi, veriteľovi alebo veriteľskému dlžníkovi, pokiaľ im dražobník dražobnú vyhlášku v
stanovenej lehote zaslal. Uvedené ale platí len vtedy, ak dražobník pri zaslaní (odoslaní) dražobnej
vyhlášky svojim konaním alebo opomenutím nezapríčinil, že vyhláška nebola (nemohla byť) adresátom
vôbec doručená , čo v konaní nebolo preukázané.

26. Žalovaný v 2. rade mal za to, že ak aj nemohli byť listiny súvisiace s predmetnou dražbou doručené
žalovanému v 4. rade na neskôr, až v súdnom konaní a to z iného súdneho konania, adresu, pričom
bolo v konaní preukázané a to z obsahu dražobného spisu, že mu boli listiny z dražby zasielané na
adresu jeho trvalého pobytu, nebolo to v dôsledku konania alebo opomenutia žalovaného v 2. rade,

ale stalo sa tak výlučne v dôsledku nekonania, opomenutia a porušenia svojich zákonných povinností
žalovaným v 4. rade, keďže žalovaný v 4 rade zmeny adresy pobytu zákonným spôsobom neoznámil
s tým , že viackrát adresu svojho pobytu menil.27. V konaní na súde prvej inštancie, po preskúmaní konania o dobrovoľnej dražbe, pričom súd
prvej inštancie po vydaní zrušujúceho uznesenia preskúmal namietané skutočnosti aj z pripojeného
dražobného spisu predloženého žalovaným v 2. rade dňa 19.11.2018, aj keď jednotlivé časti a doklady

v ňom neboli chronologicky očíslované, mal za preukázané, že zásielky boli žalobcovi o konaní dražby
doručované prostredníctvom splnomocnenia, keďže túto možnosť si sám zvolil žalobca a ide o zákonný
spôsob doručovania, preto žalobcom tvrdená odvolacia námietka, že zásielky mu neboli doručované do
vlastných rúk s poukazom na § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách neobstojí, keďže si sám
zvolil vlastným rozhodnutím spôsob doručovania zásielok na adresu splnomocnenca.

28. Rovnako v konaní nebolo ani preukázané porušenie ust. § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách, spočívajúce v nezverejnení oznámenia o dražba v periodickej tlače s pôsobnosťou minimálne
pre obec, resp. na obecnej tabuli, keďže zo žiadosti žalovaného v 2. rade zo dňa 10.8.2015 adresovanú
Mestskému úradu E. a následne aj zo zverejnenia na úradnej tabuli v termíne od 12.8.2015 do 16.9.2015
vyplýva, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené na Mestskom úrade E. a rovnako oznámenie o konaní

opakovanej dražby dňa 16.9.2015 bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb, čo vyplýva
z potvrdenia o registrácii údajov v Notárskom centrálnom registri JUDr. Katarínou Balovou, notárkou pod
sp.zn. N 797/2015 a pod sp.zn. Notárskeho centrálneho registra dražieb 5338/2015.

29. Odvolací súd sa stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP, so záverom súdu prvej inštancie, že ďalšie

námietky žalobcu o konaní dražby sa vzťahujú na osobu žalovaného v 4. rade a nie na žalobcu, t.j.
že zásielky neboli žalovanému v 4. rade doručované na jeho aktuálnu adresu žalovaného v 4. rade,
pričom súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že tieto zásielky
boli doručované žalovanému v 4. rade na adresu, ktorá vyplývala v tom čase z Registra obyvateľov SR,
pričom išlo o adresu jeho trvalého pobytu s tým, že práve žalovaný v 4. rade svojim nekonaním, t.j.

neoznámením zmeny adresy sa dostal do situácie, kedy súd a aj konateľ dražby mali sťaženú možnosť
zistenia jeho aktuálnej adresy, napriek tomu postupovali v zmysle zákona, a z dôvodu neoznámenia
zmeny adresy zo strany žalovaného v 4. rade, po preskúmaní, doručoval všetky zásielky žalovanému
v 4. rade na adresu jeho trvalého pobytu, keďže nemal vedomosť o jeho v tom čase aktuálnej adrese.
Preto konaním prípadne opomenutím žalovaného v 2. rade a rovnako aj súdu prvej inštancie nedošlo

na strane žalobcu a žalovaného v 4. rade, k odňatiu ich možnosti na spravodlivý proces.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže ani odvolací súd v
danej veci nezistil porušenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s tým,

že odvolací súd podotýka, že zvýšená súdna kontrola sa vyžaduje zo strany súdu len v tých prípadoch,
ak ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia na bývanie, čo v danom prípade ale naplnené nebolo a preto mal
žalobca povinnosť preukázať dôvodnosť uplatneného nároku, čo ale dostatočne v tomto konaní neučinil
a preto správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

31. Odvolací súd apeluje na to, že vlastník veci má byť bdelý, t.j. k svojmu vlastníctvu pristupovať
zodpovedne, pričom žalovaný v 4. rade tak jednoznačne nekonal.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a keďže v odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní v 1., 2.

a 3. rade, odvolací súd priznal žalovaným v 1., 2. a 3. rade proti žalobcovi 100%-ný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).