Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 11C/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201308
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Červenková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620201308.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: I. D., R.. XX.XX.XXXX,

T. D. D., K. XXXX/XX, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti
žalovanému: S. Q.Č., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K., V. XXA, zast. JUDr. Ladislav Mejstrík, advokátok, AK
so sídlom E.B. Lukáča 2, Martin, o určenie že skutkové dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia žalobcu uvedené v závete a listine o vydedení, spísanej formou
notárskej zápisnice dňa 09.07.2014 notárkou JUDr. Janou Rovnou, Komenského 13, Lučenec, zn. N
373/2014, Nz 25799/2014, NCRza 3658/2014, ako syna a zákonného dediča poručiteľky K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: Z. P. XX/XX, Q. n i e s ú d a n é .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.03.2020 domáhal určenia, že skutkové
dôvody vydedenia v závete a listine o vydedení ako syna a zákonného dediča poručiteľky K. Q. nie sú
dané.
V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že poručiteľka K. Q. A. XX.XX.XXXX zriadila závet a listinu o
vydedení formou notárskej zápisnice, spísanú notárkou JUDr. Janou Rovnou, sp.zn. NCRlc 26281/2014

NCRza 3658/2014, Znot 17/2014, N373/2014, kde v závete a v listine o vydedení odkázala všetok svoj
majetok žalovanému a zároveň žalobcu ako svojho jediného syna a neopomenuteľného dediča vydedila
zdôvodu,žejejvrozporesdobrýmimravmineposkytolpotrebnúpomocvchorobe,starobealeboviných
závažných prípadoch, trvalo o ňu neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
a trvalo vedie neusporiadaný život.
Žalobca v žalobe uviedol, že sa narodil v roku 1957 a približne ako trojročný bol súdom zverený do
výlučnej osobnej starostlivosti otca. Poručiteľka o neho neprejavovala žiaden záujem a prvýkrát ho

navštívila v dome otca, až keď mal 10 rokov. Po celú dobu bol otcom mimoriadne prísne vychovávaný,
znášal otcove agresívne správanie veľmi ťažko a v 13-tich rokov sa rozhodol od neho odísť („ ujsť z
domu“ vo Valaskej, v okrese Brezno ) k matke, ktorá žila v Lučenci. Poručiteľka mu umožnila u nej bývať
asi po dobu jedného týždňa. S konštatovaním, že ho nepovažuje za svojho syna ho následne odviedla
späť k otcovi napriek tomu, že pre žalobcu bolo spolužitie s otcom neznesiteľné. Žalobca ďalej v žalobe
uvádza, že aj naďalej prejavoval záujem o stretnutie s poručiteľkou a mal snahu spoznať ju a udržiavať
s ňou kontakt. Samotná poručiteľka to však odmietala a zatajovala sa. Keď ju v roku 1982 prišiel pozvať

na svoju svadbu odkázala mu, že nepríde a nepovažuje ho za svojho syna. Až do smrti poručiteľky sa
žalobcovi nepodarilo s poručiteľkou nadviazať akýkoľvek kontakt. Rovnako ani poručiteľka ako matka
neprejavovala o svojho syna žiaden záujem.2. K dôvodu vydedenia, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytoval poručiteľke potrebnú pomoc
v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch žalobca v žalobe uvádza, že z dôvodu
absolútneho nezáujmu poručiteľky o jeho osobu a absencie prirodzeného hlbšieho vzťahu na báze

rodič - dieťa, nemohol mať vedomosť o jej odkázanosti na jeho pomoc. Poručiteľka mu počas celého
svojho života zámerne nedala možnosť nadviazať s ňou, hoci len povrchný medziľudský vzťah. Za
daných okolností má žalobca za to, že by bolo vrcholne nespravodlivé, pokiaľ by ako jediné dieťa
poručiteľky mal niesť negatívne dôsledky vydedenia, ak práve ona ako matka počas celého svojho života
neprejavovala žiaden záujem o svojho syna a znemožnila mu akýkoľvek osobný kontakt a komunikáciu

s ňou. Správaním svojej matky bol celoživotne poznačený v emocionálnej sfére. Uviedol, že sa sám
niekoľkokrát pokúšal neúspešne nadviazať kontakt s poručiteľkou a bola to práve poručiteľka, ktorá od
narodenia o neho neprejavovala záujem a opakovane odmietala jeho snahu o stretnutia. Žalobca preto
ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol mať vedomosť o potrebe pomoci pre poručiteľku v
chorobe, v starobe, alebo v iných závažných prípadoch, a teda ani objektívnu možnosť potrebnú pomoc
poručiteľke poskytnúť.

3.Pridruhomdôvodevydedenia,žeoporučiteľkužalobcatrvaloneprejavovalopravdivýzáujem,ktorýby
ako potomok prejavovať mal, poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2010,
sp.zn. 5Cdo 239/2009, kedy dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle
ustanovenia § 469a ods. 1 písm.b) Občianskeho zákonníka, považoval za významný najmä vzťah

medzi poručiteľom a potomkom, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka
a poručiteľa a podobne, pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a
ods. 1 písm.b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať

takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní
opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde
o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v
§ 469a ods. 1 písm.b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Ďalej žalobca poukázal aj na

rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 173/1996 podľa ktorého „ o neprejavenie opravdivého
záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm.b) Občianskeho zákonníka sa nejedná v prípade, ak
nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotný poručiteľom“.

4. K tretiemu dôvodu vydedenia, podľa ktorého žalobca má viesť trvalo neusporiadaný život žalobca

uviedol, že poručiteľka sa mylne domnieva a zrejme len účelovo tvrdí, že vedie trvalo neusporiadaný
život, pričom ho odôvodnila tým, že už bol dvakrát ženatý. Žalobca má za to, že uvedený dôvod
vydedenia je daný len vtedy, ak ide o negatívne závažné odchýlky od bežného spôsobu života, ktoré
ohrozujú potomka alebo jeho rodinu a zároveň ide o trvalý stav, napr. závislosť na alkohole, drogách a
hazardných hrách a s tým spojené zadlžovanie sa, úmyselné vyhýbanie sa práci a podobne. Žalobca

má za to, že nenaplnil svojim správaním ani tento skutkový dôvod vydedenia.

5. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 19.06.2020 v ktorom
uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde a žalobca
ich nijakým spôsobom ani nepreukázal. Uviedol, že so svojou sestrou, poručiteľkou K. Q., mal od

malička dobrý a vrúcny vzťah, často ju so svojou manželkou a synom navštevoval a po smrti jej druhého
manžela jej zabezpečoval aj potrebnú pomoc za súčinnosti svojej rodiny. Žalovaný uviedol, že zdravotný
stav jeho sestry sa postupne začal zhoršovať a musela byť hospitalizovaná v nemocnici, kde ju tiež
navštevoval. Počas hospitalizácie sa staral o údržbu jej domácnosti, pričom ani počas týchto ťažkých
chvíľ ju žalobca neprišiel navštíviť, ani ju nijakým spôsobom nekontaktoval, čo sestru veľmi mrzelo.

Neraz žalobcu spomínala, že o ňu neprejavuje záujem, dokonca ani rodina žalobcu neprišla jeho sestru
nikdy navštíviť. Celé roky žalobca svoju matku nevidel, nemal o nej, ani o jej zdravotnom stave žiadnu
vedomosť. Žalobca nebol prítomný ani na pohrebe poručiteľky. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej
uvádza, že dôvody vydedenia sú zrejmé a sú dané a poručiteľka mala dôvody na to, aby tak učinila.
Uvádza, že žalobca bol jej jediným dieťaťom a je pravda, že ich vzájomný vzťah nebol taký, aký

by mal medzi matkou a synom byť t.j. založený na láske, úcte, dôvere a vzájomnej pomoci. Žalobca
ani jeho deti neboli nikdy svoju matku, resp. starú matkou navštíviť. Poručiteľka podľa žalovaného
nikdy neznemožňovala akýkoľvek osobný kontakt a komunikáciu so žalobcom, pretože žalobca sa v
skutočnosti o žiaden z nich ani nepokúsil. Nespomenul si na jej narodeniny, meniny, nezavolal jej,neposlal jej gratuláciu. Žalovaný uviedol, že poručiteľka svojmu synovi dokonca zaplatila školné, resp.
náhradu za jeho nedokončenú vojenskú školu, za čo jej ani nepoďakoval, preto žalobca nemôže tvrdiť,
že poručiteľka mu nedala možnosť nadviazať s ním vzťah. Tvrdenie o tom, že údajne v 13-tich rokoch

skonštatovala, že ho nepokladá ho za svojho syna a odviedla ho k svojmu otcovi sa podľa žalovaného
nezakladá na pravde. Podľa žalovaného dôvod, pre ktorý bol žalobca zverený do starostlivosti otca bol
ten, že bola poručiteľka ešte mladá a manžel poručiteľky, otec žalobcu, bol dôstojník československej
armády, čo bolo považované v tej dobe za honor, preto mu súd žalobcu zveril do starostlivosti. Rovnako
musela poručiteľka syna aj po jeho úteku vrátiť do starostlivosti otca, nakoľko by ju postihol prísny trest.

6. Súd vo veci rozhodol v poradí na druhom pojednávaní, po vykonaní všetkých stranami navrhnutých
dôkazov. Žalobca počas celého konania zotrval na podanej žalobe, ako aj dôvodoch ktoré v žalobe
uvádzal. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca o svoju matku neprejavoval
skutočný záujem a neposkytoval jej potrebnú pomoc, na ktorú bola odkázaná.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami sporových strán,
výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov, oboznámením sa s pripoj.spisom 14D 677/2019,
notárskou zápisnicou Z 25799/2014, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn.14D/677/2019 súd zisťuje, že dňa 28.08.2019
v Lučenci zomrela K. Q., rodená Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Q. - V., Z. P. XX/XX -
matka žalobcu, ktorá zanechala závet a listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice č. N 373/2014,
Nz 25799/2014, Znot 17/2014, NCRza 3658/2014, NCRls 26281/2014 zo dňa 09.07.2014, podľa ktorej
všetok svoj majetok ktorý vlastní v dobe smrti, hnuteľnosti, osobné veci, nehnuteľnosti zanechala svojmu

bratoviS.Q.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomV.XX/A,K..Vprípade,žebytentozávetnýdedičpredumrel,
alebo dedičstvo odmietol, alebo by sa stal nespôsobilým dediť, ako náhradného dediča určila jeho syna
W. Q., trvale bytom V. XX/A, K..
Súčasťou notárskej zápisnice je aj listina o vydedení, v zmysle ktorej poručiteľka vyhlásila, že má
neopomenuteľného dediča, syna I. D., nar. 21.07.1957, trvale bytom Bratislava, bližšia adresa neznáma,

ktorého podľa § 469a OZ ods. 1 písm.a) a b) vydeďuje a zo svojho majetku mu nezanecháva nič, pretože
v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytuje potrebnú pomoc v starobe, chorobe a v iných závažných
prípadoch, ako aj preto, že nežije v usporiadanom manželstve, bol už dvakrát ženatý a je možné, že aj s
terajšou partnerkou uzavrel manželstvo, alebo s ňou žije v spoločnej domácnosti. Poručiteľka vyhlásila,
že so svojim synom cca od roku 1976 až 1977 neudržiava žiaden styk, nemá o ňom žiadnu vedomosť,

o tom, že bol dvakrát ženatý sa dozvedela od jeho druhej manželky, ktorá si ju vyhľadala a navštívila,
od nej sa dozvedela že má 3 deti z prvého manželstva a 3 deti z druhého manželstva a má mať deti aj
z terajšieho vzťahu. Tento syn jej nepíše, netelefonuje, nenavštevuje ju, nevie kde býva, od neho nemá
žiadne oznámenia ani vedomosť o jeho rodinnom živote, vôbec nevie ako sa mu deti volajú, kde pracuje,
ako žije a ako syn od roku 1976 až 1977 neprejavuje o ňu žiaden záujem, aký by mal ako potomok

prejavovať. Je mu úplne ľahostajná, nespomenie si na jej jubileá, sviatky, vôbec sa nezaujíma, či je ešte
živá, či nie je nemocná a či nie je odkázaná na jeho pomoc ako na jediného potomka, ktorý jej ostal.
Myslí si, že konanie jej syna napĺňa podmienky vydedenia podľa §469a ods. 1 písm.a) a b) Občianskeho
zákonníka, a preto svojho syna I. D. v prípade svojej smrti vydeďuje.

9. Uznesením, č.k. 14D/677/2019 zo dňa 05.09.2019 Okresný súd Lučenec podľa §
174 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku začal konanie o dedičstve po poručiteľke K. Q., rodenej
Q., naposledy bytom Q. - V., Z. P. XX/XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a poveril notára JUDr. Martina
Palovčíka so sídlom Dr. Herza 374/12, Lučenec konaním a rozhodovaním tejto dedičskej veci.

10. Notár JUDr. Andrea Barancová, PhD., spoločník JUDr. Martina Palovčíka uznesením sp.zn.
14D/677/2019 zo dňa 11.02.2020 prerušila konanie o dedičstve 14D/677/2019, Dnot 149/2019 a vyzvala
Stanislava Baumana ( žalobcu ) na podanie žaloby v zmysle § 194 zákona č. 161/2015 Zb.z. Civilný
mimosporový poriadok ( ďalej len „ CMP“), že dôvody vydedenia uvedené v závete s vydedením N
373/2014, Nz 25799/2014, NCRza 3658/2014 pre I. D., rod. D., R.. XX.XX.XXXX , syna poručiteľky nie

sú dané, a to najneskôr do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia.

11. V zmysle takto uloženej povinnosti, žalobca dňa 13.03.2020 podal na Okresnom súde žalobu
o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu uvedené v závete a listine o vydedení spísanej formounotárskej zápisnice dňa 09.07.2014, notárkou JUDr. Janou Rovnou, Komenského 13, Lučenec, zn .
N3732014, Nz25799/2014, NCRza 3658/2014 ako syna zákonného dediča poručiteľky Marty Liptákovej,
nar. 29.4.1940 zomrelej 28.08.2019, naposledy trvale bytom Gemerská cesta 25/32, Lučenec nie sú

dané.

12. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.12.2020 súd zistil, že po rozvode manželstva
rodičov, bol žalobca zverený do starostlivosti otca, nakoľko sa ho na pojednávaní údajne matka vzdala,
čo mu neskôr uviedol jeho otec. Nemá vedomosť o tom, či styk s matkou bol súdom upravený, vie uviesť,

že žiadny styk sa nerealizoval. Prvýkrát a aj posledný zároveň ho matka navštívila až keď mal 9 rokov,
pri návšteve mu doniesla 100 bonov a malý tranzistor. Zo strany otca bol počas detstva týraný a ako
13ročný sa preto rozhodol ujsť z domu a odísť za svojou matkou. U matky pobudol približne 4 dni a
napriek tomu, že boli známky týrania na jeho tele stále badateľné, neprejavila matka ochotu a vôľu sa
touto skutočnosťou zaoberať a odviedla ho späť k otcovi. Neskôr, keď bol plnoletý a rozhodol sa oženiť,
vycestoval za svojou matkou, avšak táto návšteva bola veľmi krátka, matka neprejavila snahu ísť na jeho

svadbu. Uviedla, že ho nepovažuje za svojho syna a nevidí dôvod, aby vycestovala na jeho svadbu. V
tom čase pracoval v dopravnom podniku, a keďže sa matka zaujímala kde robí, svojho zamestnávateľa
jej uviedol. Má za to, že aj cestou zamestnávateľa ho mohla matka kontaktovať, pokiaľ by chcela. Žiadny
iný kontakt so svojou matkou viac nemal.
Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, pričom túto

školu si vybral práve z dôvodu možnosti odísť z domova, keďže bol otcom týraný a bola to jediná škola,
ktorá v tom čase zabezpečovala internátne ubytovanie. Rovnako potvrdil, že uvedenú školu nedokončil,
no o tom, že za školu zaplatila jeho matka sa dozvedel až v priebehu tohto súdneho konania z listín,
ktoré mu boli súdom predložené.
K zamestnaniu svojho otca žalobca uviedol, že jeho otec nikdy nebol dôstojníkom československej

armády a absolvoval len základnú vojenskú službu. Spomína si, že v tej dobe pracoval v Strojárňach
Piesok, kde pracoval dlhé roky.
Žalobcapočasvýsluchuupozornil,žeúdajuvedenýnalistineovydedeníniejesprávnymúdajomdátumu
jeho narodenia, nakoľko v notárskej zápisnici sa uvádza dátum 21.07.1957, avšak on je narodený
22.06.1957. Podotkol, že hoci je jediným dieťaťom poručiteľky, nepamätala si ani len dátum jeho

narodenia.

13. Žalovaný vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 07.12.2020 uviedol, že o testamente sa
dozvedel zhruba 2 mesiace pred úmrtím svojej sestry, predtým o tom nemal vedomosť. Až v priebehu
dedičského konania sa so znením závetu ako aj listinnou o vydedení oboznámil. Počas celého života

jeho sestry ju nikdy nepočul uviesť krivého slova na svojho syna. Uviedol, že sestru mrzelo aký má vzťah
so svojim synom, že sa jej syn neozve, ani svojej starej matke a žalovaný si myslí, že nebol záujem zo
strany žalobcu. Žalovaný potvrdil, že má vedomosť o návšteve žalobcu u jeho sestry, nakoľko mu sestra
túto skutočnosť spomínala, avšak z dôvodu, že syn bol zverený do starostlivosti otca, musela ho otcovi
vrátiť. Rovnako potvrdil aj vedomosť o tom, že žalobca bol poručiteľku pozvať na svoju svadbu, avšak

dôvod, pre ktorý sa poručiteľka svadby nezúčastnila mu nie je známy. K zdravotnému stavu poručiteľky
žalovaný uviedol, že v roku 1976 bola jeho sestra operovaná a hospitalizovaná v nemocnici v Košiciach
a pred 20 rokmi aj v nemocnici v Lučenci. Zhruba 10 až 12 rokov bola jeho sestra invalidná, čiže zostala
na vozíku, pričom starostlivosť o ňu zabezpečovala pani, ktorá s ňou v rodinnom dome žila a ktorá
je spoluvlastníčkou tohto rodinného domu v 1-ici. Okrem toho aj on so svojou manželkou jej chodil

pomáhať, namontoval jej rampu, aby sa vedela dostať s vozíčkom do domu a von z domu.

14. Svedkyňa E. Q. ( manželka žalovaného ) na pojednávaní konanom dňa 07.12.2020 uviedla, že
poručiteľka spomínala svojho syna a vyjadrovala ľútosť z toho, že ju jej syn nenavštevuje a nemá o ňu
záujem. Pred inými ľuďmi svoje city nedávala najavo, no pred ňou niekoľkokrát z tohto dôvodu plakala

a bolo jej to ľúto. Svedkyňa tiež uviedla, že poručiteľka nemala vedomosť, kde v Bratislave žije jej syn,
teda nebola jej známa jeho presná adresa, vedela len, že bol 3krát ženatý. Od poručiteľky má vedomosť,
že sa jej syn nikdy neozval, nekontaktoval ju a tiež má vedomosť o tom, že za neho zaplatila školu.

15. Svedok W. Q. ( syn žalovaného ) na pojednávaní konanom dňa 07.12.2020 vypovedal, že má

vedomosť o tom, že jeho teta mala syna a že sa nestretávajú. Uviedol, že o jeho tetu ( poručiteľku )
sa starala teta Mariena, pokiaľ tam bývala a pokiaľ žil druhý manžel jeho tety, starala sa on. Ak prišli na
návštevu, starostlivosť zabezpečoval on so svojimi rodičmi.16. Svedkyňa A. S., ktorú súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 uviedla, že mala
vedomosť o tom, že poručiteľka mala syna, avšak o ňom príliš nehovorila. So synom sa spolu
nestretávali.

17. Svedkyňa K. Š. ( blízka priateľka poručiteľky) na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 vypovedala,
že sa o poručiteľku starala a zabezpečovala jej celodennú starostlivosť počas jej choroby a zlého
zdravotného stavu. Od poručiteľky mala vedomosť o tom, že má syna, no príliš často o ňom nehovorila.
Niekedyhospomenulavhneve,žesajejneozveanemáoňomnijakésprávy,niekedytiežľútostivo.Hoci

bola blízkou priateľkou poručiteľky, o tom prečo mala takýto vzťah so svojim synom a bol teda zverený
po rozvode otcovi, odmietala aj pred ňou hovoriť. Uvádzala len, že má na to svoje dôvody, avšak jej nie
sú známe. Svedkyňa ďalej uviedla, že poručiteľka mala vedomosť o tom, že jej syn bol ženatý priamo
od jeho druhej manželky, ktorá bola poručiteľku aj osobne navštíviť spolu s vnúčatami, na ňu mala aj
telefonický kontakt. K zdravotnému stavu poručiteľky svedkyňa uviedla, že bola invalidná a celodennú
starostlivosť jej zabezpečovala ona sama, preto pomoc jej syna nebola potrebná a ani poručiteľka pred

ňou nespomínala, že by pomoc od syna uvítala.

18. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ CSP“ ), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 192 CMP, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera

dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

20. Podľa § 194 CMP,
(1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením
po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,

aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.
(2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
(3) Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba
odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

21. Podľa § 469a zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.22. Žalobca bol notárom povereným k prejednaniu dedičstva po poručiteľke uznesením č.k.
14D/677/2019 odkázaný na podanie žaloby o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v závete s
vydedením nie sú dané.

23. Skôr ako súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu a vykonaniu dôkazov, posúdil podanú žalobu
podľa § 137 CSP, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp. či v prípade
určenia spornej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Ak rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania o dedičstve závisí na posúdení

spornej skutkovej otázky, dedičský súd - notár ako súdny komisár tieto otázky nevyhodnocuje, ale ich
riešenie prenecháva na sporové konanie. Z uvedeného dôvodu odkáže účastníka, ktorého skutkové
tvrdenia vyhodnotil ako menej pravdepodobné na podanie žaloby. Vo výroku uznesenia podľa § 194
CSP dedičský súd ( notár ako súdny komisár ) formuluje aj petit žaloby, resp. uvedie, čoho sa má
žalobca podanou žalobou domáhať. Vzhľadom na uvedené, podľa ustanovenia § 137 písm.d) CSP,
domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Ustanovenie § 194 CMP je práve takýmto osobitným predpisom, na základe ktorého môže žalobca
podať žalobu o určenie právnej skutočnosti na základe uznesenia, ktorým bol notárom ako súdnym
komisárom odkázaný na podanie žaloby, preto žalobca v spore o určenie takejto právnej skutočnosti
nemusí preukazovať naliehavý právny záujem.

24. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu vylúčiť
svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia a uprieť mu tak jeho zákonné právo
dediť, vyplývajúce mu z blízkeho príbuzenského vzťahu predka a potomka. Ide o závažný zásah
do subjektívneho práva potomkov, preto podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne i formálne
náležitosti stanovené zákonom. Listina o vydedení musí spĺňať okrem prísnych formálnych náležitostí

vyžadovaných aj pre platnosť závetu, materiálne náležitosti požadované a vymienené zákonom, čo
znamená, že poručiteľ môže vydediť svojho potomka iba z dôvodov expressis verbis upravených v
ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre všetky dôvody vydedenia je charakteristické
negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa v listine o vydedení
musí vyslovene uviesť.

25. Závet i listina o vydedení boli spísané formou notárskej zápisnice, pričom každá notárska listina
je podľa ustanovenia § 3 ods. 4 notárskeho poriadku verejnou listinou tzn., že uvedená verejná listina
potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené a je potrebné na takéto listiny aplikovať vyvrátiteľnú
domnienku pravdivosti obsahu listiny. Pravdivosť obsahu verejnej listiny súd neskúma a vykoná tak len v

prípade, ak má o jej pravdivosti dôvodné pochybnosti. Sporové strany obsah notárskej zápisnice nijakým
spôsobom nespochybňovali, ani jej formálne náležitosti a jedinou spornou skutočnosťou preto ostalo
určenie, či dôvody vydedenia syna poručiteľky v listine o vydedení boli dané.

26. Pri skúmaní dôvodov vydedenia ako materiálnych podmienok pre vydedenie v zmysle ustanovenia §

469a ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že poručiteľka v predmetnej listine o vydedení
uviedla ako dôvody vydedenia žalobcu: 1/ dôvod podľa § 469a ods. 1 písm.a) Občianskeho zákonníka,
že žalobca ako syn poručiteľky v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľke potrebnú pomoc v
chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, 2/ dôvod podľa § 469a ods. 1 písm.b), že žalobca
ako syn poručiteľky trvalo neprejavoval opravdivý záujem o poručiteľku, ktorý by ako potomok mal

prejavovať a 3./ dôvod podľa § 469a ods. 1 písm.d), že syn poručiteľky vedie trvalo neusporiadaný život.

27. Poručiteľka dôvody vydedenia videla v tom, že jej syn jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
potrebnú pomoc v starobe, chorobe a v iných závažných prípadoch, ako aj preto, že nežije v
usporiadanom manželstve, bol už dvakrát ženatý a je možné, že aj s terajšou partnerkou uzavrel

manželstvo, alebo s ňou žije v spoločnej domácnosti. Nepíše, netelefonuje jej, nenavštevuje ju, nevie
kde býva, nemá žiadne oznámenia ani vedomosť o jeho rodinnom živote, nevie ako sa mu volajú deti,
kde pracuje, ako žije a od roku 1946 až 1977 neprejavuje o ňu žiaden záujem, ktorý by ako potomok
prejavovať mal. Je mu úplne ľahostajná, nespomenie si na jej jubileum, sviatky, vôbec sa o ňu nezaujíma
či je živá, či nie je nemocná a či nie je odkázaná na jeho pomoc ako na jediného potomka, ktorý jej ostal.

28. Súdna prax i početná judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné osobitosti,
špecifiká a variabilitu rodinných vzťahov potrebné a priam nutné posudzovať vždy zásadne individuálne,
s prihliadnutím a rešpektovaním špecifických okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonomstanovené dôvody vydedenia nemožno preto paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, sú
totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú aj zdôvodňujú inak.
Súd preto skúmal danosť materiálnych dôvodov, pre ktoré poručiteľ prejavil vôľu vydediť žalobcu ako

svojho potomka, a to s ohľadom na konkrétne vzťahy medzi samotnou poručiteľkou a jej jediným
potomkom, žalobcom.

29.Prevydedenievzmysle§469aObčianskehozákonníkajepostačujúciajjedenzdôvodovuvedených
v zákone. Nie je však vylúčené, že poručiteľ môže vydediť potomka z viacerých dôvodov súčasne.

Poručiteľka v listine o vydedení uviedla tri dôvody, pre ktoré sa rozhodla vydediť svojho potomka z
dedenia, a to skutočnosť, že jej syn v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe,
starobe alebo v iných závažných prípadoch ( § 469a ods. 1 písm.a) ), že o ňu trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by jej ako potom prejavovať mal ( § 469a ods. 1 písm.b) ) a že jej syn trvalo
vedie trvalo neusporiadaný život ( § 469a ods. 1 písm.d) ).

30. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm.a ), teda že potomok v
rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spočíva v neposkytnutí
potrebnej pomoci. Je potrebné zdôrazniť, že tento predpoklad je naplnený len vtedy, ak pomoc v
uvedených životných situáciách bola potrebná a za danej situácie sa správanie javí ako správanie v

rozpore s dobrými mravmi. Aj tieto skutočnosti je preto potrebné posudzovať so zreteľom na objektívne
možnosti potomka poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Nie je možné akceptovať vydedenie, ak
dedič nemal vedomosť o existencii potrebnej pomoci. Významná je teda aj subjektívna stránka na
strane vydedenej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené, naplnenie tohto dôvodu vydedenia je viazané na
splnenie podmienky, že potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v rozpore s dobrými mravmi,

pričom musí ísť o pomoc, ktorá bola pre poručiteľa objektívne potrebná a o ktorej potomok vedel alebo
mohol vedieť, ktorú s prihliadnutím na všetky okolnosti bol schopný aj objektívne poskytnúť a ktorej
poskytnutie poručiteľ neodmietal. K uvedeným záverom dospela aj konštantná judikatúra ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/109/2010 zo dňa 29.02.2012, I. ÚS 295/10 ( ÚS ČR ) ).

31. Pre naplnenie druhého dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.b), teda že potomok o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavoval mal sa nevyžaduje existencia
rozporu s dobrými mravmi, avšak vždy je potrebné hodnotiť existenciu tohto dôvodu vydedenia v
súvislosti s individuálnymi okolnosťami daného prípadu, pretože inak sa bude napr. prejavovať záujem
dediča, ktorý žije s poručiteľom v spoločnej domácnosti a záujem dediča, ktorý od útleho detstva nežil

s poručiteľom v spoločnej domácnosti a nemal k nemu vytvorený silný citový vzťah. V danom prípade
je však potrebné posúdiť, aj aký bol záujem poručiteľa na udržiavaní rodinných vzťahov s dedičom. O
neprejavenie opravdivého záujmu podľa § 469a ods. 1 písm.b) Občianskeho zákonníka sa totiž nejedná
v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/173/96 zo dňa 01.11.1997 ), a teda podľa ustálenej súdnej praxe je

potrebnú otázku, či potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
prejaviť mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, či potomok vôbec mal reálnu
možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, a či poručiteľ mal vôbec záujem sa s potomkom stýkať a
udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, pretože vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ
o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, keď sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, tento stav

mu vadí a nie je naopak daný ako dôvod vydedenia v prípade, ak ide o situáciu, keď mu je tento
stav ľahostajný, prípadne keď aj k nemu sám svojim správaní prispel. Tento zákonný dôvod vydedenia
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 32/2014 zo dňa 27.05.2014 ).

32. V prejednávanom prípade preto súd pri zohľadnení, či sú dané dôvody vydedenia podľa § 469a ods.
1 písm.a) a b) prihliadol na osobitosť daného konania, berúc do úvahy vzťah medzi poručiteľkou a jej
potomkom, počnúc útlym detstvom potomka až do jeho dospelosti. V konaní nebolo sporné, že žalobca
ako potomok poručiteľky bol v útlom detstve ( 3 roky ) zverený do osobnej starostlivosti otca. Aj keď
súdu nie sú známe okolnosti za ktorých došlo k rozhodnutiu súdu o zverení dieťaťa v tak útlom veku

otcovi, ktorého súd uprednostnil pred starostlivosťou matky, je možné konštatovať, že v prevažnej miere
takýchto prípadov súd prihliada zväčša na silné citové puto medzi matkou a jej dieťaťom i odkázanosti
dieťaťa v tak útlom veku na matku, a preto pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu volí
prevažne práve matku, ktorej zverí dieťa do osobnej starostlivosti, pokiaľ matka o túto starostlivosťstojí a má vytvorené podmienky pre jej zabezpečovanie. Z tohto dôvodu sa súdu tvrdenie žalobcu o
dohode medzi jeho matkou a otcom, na základe ktorej ostal žalobca v starostlivosti otca javí za vysoko
pravdepodobné, prihliadnuc tiež na skutočnosť, že poručiteľka ako matka, po rozvode manželstva a

zverení jediného syna do starostlivosti otca o neho nejavila takmer nijaký záujem, nevyužívala možnosť
realizácie styku s dieťaťom, ktoré jej nebolo zverené do osobnej starostlivosti a po prvý a aj jediný
krát svojho syna navštívila v domácnosti otca až keď mal 9 rokov. Už táto skutočnosť vypovedá o
neštandardnom vzťahu medzi matkou a jej synom, pričom tento nezáujem je nutné pričítať na ťarchu
poručiteľky ako matky a určite nie vtedy ešte neplnoletému dieťaťu, ktoré nemožno viniť z toho, že došlo

k rozpadu manželstva jeho rodičov a rozvráteniu rodiny, či neprejavovaniu záujmu zo strany matky o
svoje dieťa. Žalobca v konaní popísal svoje detstvo ako nie príliš pekné, kedy bol zo strany prísneho
otca týraný, často bitý a v dôsledku neunesenia už takéhoto života opustil svojho otca a vyhľadal matku,
u ktorej hľadal pomoc a podporu. Ani v tejto situácii poručiteľka neučinila žiadne potrebné kroky k tomu,
aby sa aspoň pokúsila o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu a tým možno aj o zmenu
vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Skutočnosť, že poručiteľka žalobcu, ktorý ju vyhľadal hľadajúc u nej

podporu a pomoc vrátila späť do starostlivosti otca, mal súd preukázané nielen z výsluchu samotného
žalobcu a žalovaného, ale aj svedkyne K. Š., ktorá bola poručiteľkinou priateľkou.
Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca vyhľadal svoju matku aj v dospelosti, kedy ju prišiel
pozvať na svoju svadbu, čím sa opäť pokúsil o nadviazanie kontaktu a prehĺbenie puta medzi synom a
matkou, avšak aj k tejto, pre žalobcu vtedy významnej udalosti, ostala poručiteľka ako matka žalobcu

ľahostajná a pozvanie na svadbu odmietla. Túto skutočnosť rovnako potvrdil nielen žalovaný, ale aj
svedkyňa K. Š.. Či pri tomto stretnutí došlo zo strany poručiteľky k vyhláseniu, že ho nepovažuje za
syna, ako tvrdil v priebehu konania žalobca, nie je vzhľadom na predmet konania už možné preveriť
výsluchom žalobcovej matky, avšak v kontexte s jej správaním počnúc od rozvodu rodičov žalobcu až po
stretnutie, kedy ju prišiel pozvať na svoju svadbu je možné vyvodiť, že svojim správaním poručiteľka ako

matka takýto stav navodzovala a svojou ľahostajnosťou utvrdzovala žalobcu v tom, že ho nepovažuje
za svojho syna. Nijaká ďalšia iniciatíva, či už zo strany žalobcu alebo poručiteľky až do jej smrti nebola
vyvinutá k tomu, aby sa vzťah medzi matkou a jej synom dostal na úroveň štandardného rodinného
zväzku, a hoci poručiteľka na sklonku svojho života prejavila ľútosť nad tým, aký vzťah mala so svojim
synom, čo vyplynulo z výpovede žalovaného, ale aj ďalších vypočutých svedkov, nikdy sa nepokúsila

svojho syna kontaktovať, či už telefonicky alebo písomne, aby mu dala najavo, že o jeho návštevu
stojí. Skutočnosť, že ho kontaktovať mohla a mala možnosť, súd vyhodnotil na základe vykonaného
dokazovania, z ktorého vyplynulo, že poručiteľka bola v kontakte s otcom žalobcu a aj s jeho druhou
manželkou, ktorá ju bola navštíviť spolu s vnúčatami, čo potvrdila svedkyňa K. Š.. Napriek tomu sa o
nijaký kontakt so synom nepokúsila.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nie je naplnený dôvod vydedenia v zmysle § 469a
ods. 1 písm.b) aj s poukazom na vyššie citovanú judikatúru, nakoľko vzťah medzi poručiteľkou a jej
potomkom nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu matky a syna, poručiteľka už od útleho
detstva neprejavovala záujem o svojho potomka, preto by nebolo spravodlivé požadovať od jej potomka

o neustále prejavovanie záujmu o poručiteľku, pokiaľ sama takýto stav vyvolala a zapríčinila. Súd preto
konštatuje, že samotná poručiteľka podstatnou mierou prispela k tomu, že sa štandardné rodinné puto
medzi matkou a jej synom nevytvorilo a aj pri neskoršej snahe žalobcu ako syna nadviazať s matkou
kontakt, ostala voči nemu ľahostajná a o bližší príbuzenský vzťah sa so svojim synom ani nepokúsila.
Rovnako súd konštatuje, že nie je naplnený ani dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm.a)

Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca nemal vedomosť o tom, že jeho matka je chorá a potrebuje
pomoc, nakoľko mu jeho matka, teda poručiteľka, ani nikdy zo širšej rodiny túto skutočnosť neoznámil a
z výpovede svedkyne, ktorá bola dôverníčkou poručiteľky, K. Š. vyplynulo, že o ňu samotná poručiteľka
ani nestála a pomoc zo strany syna nepotrebovala, keďže celodennú starostlivosť počas jej invalidity a
choroby jej zabezpečovala práve ona.

34. Ako posledný dôvod vydedenia uviedla poručiteľka v listine o vydedení skutočnosť, že jej syn vedie
trvalo neusporiadaný život, čo usúdila podľa toho, že bol už dvakrát rozvedený a z oboch manželstiev
pochádzajú deti a v čase spísania listiny o vydedení žil už v partnerskom zväzku s treťou ženou, s ktorou
očakáva potomka.

Pri posúdení, či potomok poručiteľa vedie trvalo neusporiadaný život treba zobrať do úvahy, či jeho
správanie ako dediča sa objektívne javí ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. ide o
vážne negatívne odchýlky od bežného spôsobu života, ohrozujúce jeho rodinu, prípadne jeho samého,
pričom v zmysle judikatúry sa vyžaduje, aby takýto stav bol intenzívny a trvalý, teda ide o správanie,ktoré evidentne vybočuje z rámca všeobecnej predstavy o správaní v súlade s dobrými mravmi, napr.
závislosť na alkohole, drogách, hazardných hrách, zanedbanie povinnej výživy, zadlžovanie sa bez
zjavnej možnosti dlhy splácať, prípadne získavanie prostriedkov k životu nekalým spôsobom, vyhýbanie

sa práci, či premrhanie rodinného majetku a podobne. Takéto správanie musí vykazovať známky
dlhodobosti a spravidla nie je možné očakávať návrat k bežnému spôsobu života ako je vnímaný
väčšinovou spoločnosťou ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/190/2010, R66/2012 ). Skutočnosť,
že potomok poručiteľky nevydržal v partnerskom zväzku už s dvomi manželkami nemožno považovať za
trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvodu vydedenia, obzvlášť v prípade, kedy potomok nemal

počas svojho detstva vzor rodinného a partnerského zväzku vo svojich rodičoch, ktorý sa rozviedli keď
mal 3 roky, čo sa mohlo vo významnej miere podpísať na psychike a chápaní štandardného rodinného
zväzku žalobcu, a preto vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm.d) Občianskeho zákonníka
nemožno akceptovať tam, kde vedenie nezriadeného života potomka môže byť bezprostredným a
dokonca hlavným dôsledkom nedostatočného uspokojenia dôležitých psychických, či fyzických potrieb
potomka v jeho detskom alebo mladistvom veku, prípadne môže byť dôsledkom úplne chýbajúceho,

či disharmonického rodinného zázemia na ktorom sa aj sám poručiteľ podieľal ( 21Cdo 3213/2012
NSČR ) .

35. Po zvážení všetkých okolností, ktoré vyšli najavo v súdenom prípade, po oboznámení sa s rodinným
životom žalobcu a poručiteľky, po vypočutí svedkov v konaní, súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia

tak ako sú uvádzané v listine o vydedení nie sú dané a nemožno pričítať na ťarchu žalobcu ako
potomka poručiteľky, že sa voči nemu bez zjavnej príčiny správala odmietavo už od útleho detstva a
ľahostajne, čo sám žalobca najmä v útlom detstve nevedel nijako ovplyvniť a ani po jeho neskoršej
snahe nadviazať prirodzený a skutočný vnútorný vzťah so svojou matkou ostala poručiteľka voči nemu
ľahostajná, a teda na jej ťarchu možno pričítať neštandardný vzťah, ktorý medzi matkou a synom bol.

Skutočnosť, že poručiteľka ako matka zaplatila za vtedy ešte maloletého žalobcu školné, nemožno
považovať za nadviazanie kontaktu so žalobcom ako tvrdil žalovaný, skôr za jej povinnosť ako rodiča
vyrovnať vzniknutý záväzok voči školskému zariadeniu, v ktorom žalobca študoval. Hoci bol žalobca
zverenýdoosobnejstarostlivostiotca,poručiteľkeakomatkesúdneodňalrodičovsképrávaapovinnosti,
tieto jej ostali aj naďalej zachované a bolo len na poručiteľke, aby sa ich domáhala a nedopustila

pretrhnutie všetkých väzieb medzi ňou ako matkou a jej synom.
Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti súdeného prípadu, považoval žalobu za dôvodnú a v plnom
rozsahu jej vyhovel.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.