Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vékonyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200333
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3020200333.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: E. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. nad K., R. a M. XXXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny
riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2020, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. augusta 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení (ďalej len zák. č. 461/2003 Z. z.) zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené
rozhodnutie žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2020. Prvostupňovým rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.05.2020 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného
dôchodku podľa § 73, § 112 ods. 4 zák.
č. 461/2003 Z. z.
2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav v jej
neprítomnosti ako stabilizovaný - v remisii, čo ale podľa žalobkyne neznamená, že je fyzicky v poriadku
a môže chodiť každý deň do práce, hoci by si veľmi želala zaradiť sa do pracovného života. Trvala
na tom, že skutkový stav nebol správnymi orgánmi objektív nezistený a posúdený. Posudkový lekár
sa nezaberal jej aktuálnymi zdravotnými problémami, ale len skonštatoval, že subjektívne ťažkosti sú
dokázanými diagnózami vysvetlené.
3. Uviedla, že pracuje ako upratovačka v úväzku 1 hod./deň od pondelka do štvrtka a v piatok 2 hodiny.
Na to, aby zvládla uvedený pracovný úväzok musí pravidelne
oddychovať a šetriť sa. Ku koncu pracovného týždňa cíti veľkú únavu, vyčerpanosť, slabé
nohy, ktoré sa jej podlamujú, prekolapsové stavy, zimnicu, bolesť svalov, dýchavičnosť a následne celú
sobotuanedeľupreleží,abynačerpalasiluamohlaopäťodpondelkafungovaťvpráci.Okremchronickej
únavy trpí neustálymi zápalmi dýchacích ciest a permanentne vymeškáva z práce. Uvedené chronické
únavové stavy pretrvávajú dlhú dobu, keďže nemá žiadnu imunitu, ktorá sa následkom transplantácie
kostnej drene ako liečby onkologického ochorenia zničila. Poukázala na to, že v odbornom posudku o
invalidite posudkový lekár uviedol, že stav je hodnotený ako sekundárny imunodeficit následkom liečby
onkologického ochorenia. S týmto tvrdením žalobkyňa nesúhlasila, nakoľko kontrolné imunologickévyšetrenie zo dňa 17.02.2020 (priložila v prílohe) bolo hodnotené ako sek. deficit humorálnej, celulárnej
imunity ťažkého stupňa.
4. Poukázala tiež na to, že má diagnostikovaný chronický únavový syndróm, ktorý predstavuje neustálu
chronickú vyčerpanosť po námahe. Je presvedčená, že uvedené odôvodňuje zaradenie jej zdravotného
stavu do položky pod písmeno c) ako ťažký klinický prejav, rozsiahly, aktívny proces, v sústavnom liečení
s ťažkým vplyvom na celkový stav organizmu 70-80%. V rozhodnutí vôbec taktiež nebrali na vedomie jej
kriticky znížené hodnoty imunoglobulínov IgA a IgM, ktoré pretrvávajú od roku 2018 a na základe ktorých
neustále pretrvávajú opakované infekcie dýchacích ciest a chronická únava. Žalobkyňa nesúhlasila ani s
tvrdením žalovaného, že sa u nej nejedná o ťažké imunodeficitné stavy a nie je možné posúdenie podľa
kapitoly III, oddielu nA, položky 6 prílohy č. 4 zák. č. 461/2003. V rozhodnutí sa žalovaný odvoláva na
hodnotu krvných doštičiek PLT s ľahkým zlepšením a to zo 102 na 125, norma je však 150-420. Taktiež
sa podľa žalobkyne v rozhodnutí žalovaný nezaoberal zvýšenými a zníženými hodnotami bunkovej
imunity, prolongovanou trombocytopéniou. V závere poukázala na to, že je len málo ľudí, ktorí túto
diagnózu a následnú komplikovanú liečbu prežijú. Liečba však na jej zdraví zanechala následky pre
ktoré nie je fyzicky schopná vykonávať zárobkovú činnosť.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že subjektívne presvedčenie
žalobkyne, že jej rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, resp. iné zdravotné postihnutia odôvodňujú jej zvýšenie, nie je
rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaný mal za to, že námietky
žalobkyne nie sú opodstatnené. Trval na tom, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodeniažalobkynebolidodatočneozrejmenépríslušnýmiposudkovýmilekármisociálnehopoistenia.
Neboldanýdôvodnaďalšiedokazovanie.Skutkovýstavvyplývajúcizadministratívnehospisužalobkyne
bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením
posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Žalovaný mal za to, že posudky posudkových lekárov
organizačných zložiek žalovaného sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zák. č.
461/2003 Z. z. Žalobkyňa nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť,
objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto
konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov spochybnili alebo vyvrátili. Žiadal, aby
bola správna žaloba zamietnutá podľa § 190 SSP.
4. Žalobkyňa v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného)
zopakovala svoje tvrdenia zo žaloby. Uviedla, že je po komplikovanom priebehu
ochorenia Covid 19 vo veľmi ťažkom stave a jej prekolapsové stavy sa zhoršili. Poukázala na to, že
po podaní žaloby jej bola ukončená dohoda o pracovnej činnosti z dôvodu opakovaných respiračných
ochorení a následných pracovných neschopností.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa vo vyjadrení
považuje za neopodstatnené. Lekárske správy doložené žalobkyňou s poukazom na § 135 SSP, nie sú
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu relevantné. K námietke žalobkyne týkajúcej sa neobjektívneho
posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, nakoľko bolo vykonané v jej neprítomnosti
žalovaný uviedol, že jej pochybnosti nie sú relevantné. Žalobkyňa bola posúdená v neprítomnosti v
súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Poukázal na § 153 ods. 5 a § 293eu zák. č.
461/2003 Z. z.
6. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vyjadrení účastníkov a oboznámení sa s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
7. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25.08.2020,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie ústredia č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 22.05.2020 týkajúce sa zvýšenia invalidného dôchodku žalobkyne.
8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX
XXX XXXX zo dňa 28.12.2006 bol žalobkyni priznaný nárok na invalidný dôchodok, a to počnúc
17.10.2006. Jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v tomto čase určenána 80%. Pri nasledujúcich kontrolných lekárskych prehliadkach dosiahla mieru poklesu 75%, od
27.08.2013, následne 45% od 09.01.2017 a 50% od 17.07.2018.
9. Dňa 05.05.2020 žalobkyňa požiadala na základe neformálnej žiadosti o prehodnotenie zdravotného
stavu/resp. zvýšenie invalidného dôchodku. Dňa 22.05.2020 rozhodnutím ústredia č. XXX XXX XXXX 0
bola žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie. Dňa 25.08.2020 žalovaný vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bolo odvolanie
zamietnuté v celom rozsahu a bolo potvrdené vyššie uvedené rozhodnutie ústredia zo dňa 22.05.2020.
9. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.05.2020 bol vykonaný odborný posudok o invalidite,
v ktorom bola za rozhodujúce zdravotné postihnutie určená choroba krvi a krvotvorných orgánov podľa
kapitoly II., položky 4 - Indolentné non - Hodkginové lymfómy (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný
non-Hodgkonov lymfóm, Hodgkinov (lymfoproliferatívny) lymfóm, písmeno b) - so stredne ťažkými
prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti
organizmu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50 %. Nebolo
konštatované zhoršenie zdravotného stavu, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je naďalej 50 %.
10. Z dôvodu podaného odvolania bol dňa 01.07.2020 vykonaný ďalší odborný posudok posudkovým
lekárom sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, ktorý zotrval na tom, že
zdravotný stav bol posúdený správne. Posudkový lekár uviedol, že v doloženom neurologickom
vyšetrení sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili zmenu určenej percentuálnej miery.
Keďže odvolaniu nebolo vyhovené, vec bola predložená spolu s kompletným spisovým materiálom
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne posúdil
zdravotný stav žalobkyne dňa 17.07.2020 a naďalej určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 50%. Uviedol, že nie je dôvod na zmenu posudku zo dňa 13.05.2020 a 01.07.2020.
11. Ako bolo uvedené vyššie, u účastníčky bolo diagnostikované v roku 2006 onkologické ochorenie
krvi- nehodgkinsovský Burkittov lymfóm. Bola jej podaná chemoterapia a vykonaná autotransplantácia
kostnej drene. Je aktuálne v remisii, onkohematologické kontroly má jedenkrát do roka. Liečba u nej
spôsobila polyneuropatiu dolných končatín a je u nej podozrenie na anxiozne- depresívny syndróm -
neurózu. Má aj pokles krvných doštičiek. Trpí tiež únavou a imunológ diagnostikoval zníženie bunkovej
a humorálnej aktivity, ktorá spôsobuje opakované infekty horných dýchacích ciest. Posudkový lekári
uzavreli, že nejde o ťažký imunodeficitný stav s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu, preto nebol
stav žalobkyne posúdený podľa kapitoly III, oddielu A, položky 6 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení.
12. Bolo zistené, že žalobkyňa predložila súdu lekárske správy, ktoré sú aj súčasťou administratívneho
spisu a boli predložené k jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Ide konkrétne o lekárske správy
zo dňa 06.11.2019, 09.05.2020, 17.02.2020 vypracované MUDr. C. W., klinickou imunologickou a
alergologičkou z ktorých vyplýva, že u žalobkyne bol diagnostikovaný sekundárny deficit humorálnej,
celulárnej imunity ťažkého stupňa. Súčasne je v rámci diagnostického záveru uvedený aj chronický
únavový syndróm.
13. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a
zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
15. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný
16. Správny súd konštatuje, že v konaní nie je sporné, že u žalobkyne bol v roku 2006 diagnostikovaný
nehodgkinsovský Burkittov lymfóm, ktorý bol liečený tak chemoterapeuticky ako aj vykonaním
autotransplantácie kostnej drene. Žalobkyňa je od ukončenia liečby v remisii, onkohematologické
kontroly má jedenkrát do roka. Vzhľadom na toto ochorenie je od roku 2006 uznaná za invalidnú s
tým, že prvotne jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Vzhľadom
na remisiu jej bola pri kontrolných prehliadkach postupne znižovaná tak, že od roku 2018 je jej miera
poklesu pracovnej schopnosti 50%.
17. Ako bolo uvedené v odstavci 12. tohto rozsudku, žalobkyňa v administratívnom konaní, ako aj v
konaní pred súdom predložila lekársku správu, z ktorej vyplýva, že bol u nej zistený imunodeficitný
stav ťažkého stupňa. Samotný deficit imunity bol u nej diagnostikovaný už pred tým, a zaoberali sa
ním posudkový lekári aj pri predchádzajúcich posudzovaniach. V súčasnosti však došlo k zhoršeniu
stavu, keď podľa diagnostických záverov sa jedná o ťažký stav. Uvedené je lekárskych správach
MUDr. W. konštatované opakovane a to minimálne od druhej polovice roku 2019. Žalobkyňa je pritom
pravidelne v imunologickej ambulancii riešená. Posudkoví lekári a následne aj správne orgány, ktoré vo
veci rozhodovali, sa však uvedenou zmenou zdravotného stavu riadne nezaoberali, nevyhodnotili ju a
neposúdili jej dopad na pracovnú schopnosť žalobkyne. V rozhodnutí žalovaného je síce deficit imunity
uvedený ako ochorenie žalobkyne, bolo však v rozpore s vyššie uvedenými diagnostickými závermi
uzavreté, že nejde ťažké imunodeficitné stavy.
18. Súčasne je v diagnostických záveroch imunologičky žalobkyne uvedené, že trpí aj chronickým
únavovým syndrómom. Toto ochorenie je uvedené v rámci diagnostického záveru ako samostatná
diagnóza a preto je podľa názoru správneho súdu potrebné, aby sa správne orgány riadne, jasne a
zrozumiteľne vysporiadali aj s týmto ochorením, ktoré má podľa tvrdenia žalobkyne taktiež vplyv na jej
možnosť zaradiť sa do pracovného procesu.
19. Správny súd vo všeobecnosti konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia
povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci
musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne
posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah
právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho
správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé,
akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Je pritom zrejmé, že je povinnosťou
odvolacieho správneho orgánu, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dal
odpoveď na nastolené odvolacie dôvody.
20. Každé rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé,
jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivýminámietkami účastníka a bolo z neho zrejmé ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré účastník v konaní
predložil. Nepochybne bolo vecou správneho orgánu, aby sa v zmysle vyššie uvedeného jednotlivo
zaoberal jednotlivými ochoreniami žalobkyne a vysvetlil pri každom jednotlivo prečo, z akých dôvodov,
neodôvodňujú zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nie je možné
paušálne konštatovať, že „... iné ochorenia závažného charakteru žalobkyňa prakticky nemá, hore
uvedené ťažkosti sú prejavom rozhodujúceho postihnutia, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nemožno zvýšiť o ostatné ochorenia.“ Uvedený všeobecný záver neobstojí, a to aj
s ohľadom na to, že žalobkyňa je takmer 15 rokov po ukončení liečby onkologického ochorenia.
21. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo
vydané v súlade so zákonom a je potrebné ho podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
22. Pokiaľideonáhradutrovkonaniatak,takžalobcabolvkonaníúspešnýapretomupatrínáhradatrov
konania, ktorej výška bude vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.