Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201357
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220201357.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou v sporovej veci žalobcu: Y. Y. X., nar.

XX.XX.XXXX, občan J. N., bytom J. I. XX, X., J. N., zast.: JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so
sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2020 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy

13.991,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne z tejto sumy od 11.07.2014 do zaplatenia
titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská
Streda a sumy 3.445,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne z tejto sumy od
12.12.2019 titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia, vrátane náhrady trov tohto súdneho konania.

2.1 Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Dunajská Streda svojim nesprávnym úradným
postupom spôsobil žalobcovi škodu minimálne vo výške 17.437,06 eur, pričom s poukazom na ust.

§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1 citovaného zákona koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„MSSR“), ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu. V žalobe žalobca uvádza, že v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 1T/189/2011 žalobca figuruje ako poškodený, pričom vo veci bol vydaný rozsudok,
ktorým bol obžalovaný Z.. S. J. uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods.

1, 3 písm. a) Tr. zákona, za čo bol právoplatne odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s
jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Súčasne
bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody pre poškodeného (tu - žalobu) a ďalšieho poškodeného -
O. R. v celkovej výške 50.808,65 eur. V prípravnom konaní sa podarilo na účte obžalovaného zaistiť
peňažné prostriedky vo výške 13.991,35 eur, pričom následne po odsúdení obžalovaného J. Okresný
súd Dunajská Streda vydal uznesenie sp.zn. 1T/189/2011 dňa 13.08.2012, ktorým rozhodol, že podľa §
97 ods. 1 Tr. poriadku vracia svedkovi/poškodenému (tu - žalobcovi) z účtu obžalovaného J.Ü. vedeného

v Tatra banke (zaistenú) sumu 13.991,35 eur. Následne dňa 16.12.2014 tunajší súd vydal dopĺňacie
uznesenie o vrátení veci tak, že uložil banke povinnosť z účtu obžalovaného J. vykonať prevod sumy
13.991,35 eur na účet svedka/poškodeného (tu - žalobcu) do 3 dní od právoplatnosti cit. uznesenia.2.2 Napriek tejto skutočnosti ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu zaistených finančných
prostriedkov vo výške 13.994,35 eur žalobcovi. Žalobca od roku 2014 podal osobne i prostredníctvom
zvolených právnych zástupcov na Okresný súd Dunajská Streda viacero žiadostí o vydanie zaistených

peňažných prostriedkov, avšak na žiadnu nedostal odpoveď a ani doposiaľ nedošlo k vyplateniu
peňažných prostriedkov. Žalobca sa obrátil na predsedu tunajšieho súdu so žiadosťou o odstránenie
nedostatkov postupu súdu spočívajúcich v porušovaní práva na verejné prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a to vydaním príkazu na zrušenie zaistenia sumy 13.991,35 eur nachádzajúcich
sa v Tatra banke, nakoľko pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov a uspokojenie nárokov

poškodeného (tu - žalobcu). Predsedníčka súdu nariadila zákonnému sudcovi vykonať vo veci všetky
opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k uhradeniu opodstatnených nárokov žalobcu a ospravedlnila
sa za pasivitu súdu. Ku dňu podania žaloby však súd nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k náprave
a nezabezpečil vrátenie zaistených finančných prostriedkov. Taktiež žalobca inicioval exekúciu, avšak
Okresný súd Banská Bystrica pre nedostatky exekučného titulu (uznesenia sp.zn. 1T/189/2011 z
13.08.2012) exekúciu zastavil dňa 11.11.2019 uznesením sp.zn. 35Ek/160/2019. Žalobca ďalej uvádza,

že zo strany tunajšieho súdu došlo k aplikácii na vec sa nevzťahujúcich ustanovení zákona, pretože v
tom čase platná norma neumožňovala postupovať podľa § 89, § 91 alebo § 92 Tr. poriadku, a preto
ani neprichádzalo do úvahy vrátenie veci podľa ust. § 97 ods. 1 Tr. poriadku, ako to urobil tunajší súd.
Tento nesprávny postup súdu podľa tvrdenia žalobcu umožnil obžalovanému vybrať zo svojho účtu
zaistené finančné prostriedky, ktoré boli zaistené pre účely aspoň čiastočného uspokojenia náhrady

škody poškodeného (tu - žalobcu).
2.3 Keďže od 12.09.2013 od kedy rozhodnutie č.k. 1T/189/2011-203 nadobudlo právoplatnosť a je
vykonateľné, žalobca sa márne po dobu viac ako 6 rokov domáha svojich opodstatnených nárokov
na vrátenie jeho finančných prostriedkov, bol nútený podať predmetnú žalobu. Dňa 16.10.2019 preto
v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. podal na MSSR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku,

ktorú dňa 27.11.2019 doplnil o vyčíslenie trov právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti
s uplatňovaním svojich práv. V žiadosti žalobca uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške
13.991,35 eur z titulu, že tunajší súd nesprávnym úradným postupom umožnil odsúdenému J. vybrať
zaistené finančné prostriedky a sumy 3.445,71 eur z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia. V
závere žalobného návrhu žalobca zhrnul, že s poukazom na ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. mu bola

spôsobená škoda, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. Okresný súd Dunajská Streda svojim
nesprávnym postupom spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške minimálne 17.437,06 eur. Žalobca
má za to, že boli splnené predpoklady náhrady škody a to: 1/ vznik škody (žalobcovi neboli vydané
zaistené finančné prostriedky a vznikli mu trovy v súvislosti s obranou svojich práv), 2/ konanie škodcu
(v podobe nesprávneho úradného postupu, keď peňažné prostriedky boli zaistené a zaistenie bolo

následne zrušené, čím bolo znemožnené vyplatenie zaistených finančných prostriedkov), príčinná
súvislosť medzi 1/ a 2/ - škoda na strane žalobcu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Dunajská Streda. K žalobe žalobca priložil rozsudok tun. súdu č.k. 1T/189/2011-203
z 12.09.2012, uznesenie č.k. 1T/189/2011-207 z 13.08.2012, doplňujúce uznesenie sp.zn. 1T/189/2011
z 16.12.2014, žiadosť žalobcu z 21.11.2018 adresovanú tun. súdu o urýchlené vydanie príkazu na

zrušenie zaistenej sumy, sťažnosť žalobcu z 23.11.2018 na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke
tunajšieho súdu, vybavenie sťažnosti na prieťahy z 20.12.2018, uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 35Ek/160/2019 z 11.10.2019, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku adresovanú
MSSR z 16.10.2019, odpoveď na výzvu a doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z
27.11.2019, bankový doklad o úhrade sumy 3.445,71 eur.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhovala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca tvrdí, že Okresný
súd Dunajská Streda nesprávnym úradným postupom umožnil odsúdenému, napriek zaisteniu, vybrať
finančné prostriedky z účtu a použiť na iný účel ako na odškodnenie žalobcu, hoci počas trestného
konania boli v zmysle § 95 ods. 1 Tr. poriadku na základe príkazu Okresnej prokuratúry Dunajská

Streda z 21.07.2009 tieto finančné prostriedky zaistené na bankovom účte odsúdeného v celkovej
výške 13.991,35 eur (vo výške nároku žalobcu). Žalovaná ďalej poukázala na všeobecné podmienky,
pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
a to a/ nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, resp. rozhodnutie o väzbe, b/ vznik škody, c/
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, resp. rozhodnutím

o väzbe a vzniknutou škodou, pričom podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie
týchto podmienok. Žalobca uvádza viaceré skutočnosti, ktoré mali mať za následok vznik majetkovej
škody, avšak bez bližšej špecifikácie konkrétneho právneho titulu, o ktorý svoj nárok opiera, t.j. nie jejasné, či si žalobca uplatňuje svoje právo na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu -
prieťahov konaní, alebo z titulu nezákonného rozhodnutia súdu.
V prípade nesprávneho úradného postupu - prieťahov v konaní, možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.), pričom predsedníčka súdu prieťahy
nekonštatovala, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS
SR“) o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, čo však ÚS SR nekonštatoval. Ani namietaná nesprávna aplikácia ustanovení
zákona nemôže byť vyhodnocovaná z pohľadu nesprávneho úradného postupu.

V prípade nezákonného rozhodnutia súdu (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) - žalovaná
vo vyjadrení dôvodí, že žalobca ani v žalobe, ani v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody z 16.10.2019, neoznačil titul nároku na náhradu škody nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci. Takýto nárok nebol predbežne prerokovaný v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.,
a preto nemôže byť ani predmetom posudzovania zo strany súdu v tomto súdnom konaní. Mimo toho
žalovaná poukázala na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a prípadný nárok žalobcu z tohto titulu

označila za premlčaný. Ďalej tiež dôvodila, že absentuje príčinná súvislosť, keďže škoda, ktorá vznikla
žalobcovi (a spolu s ním ďalším poškodeným) vznikla výlučne konaním odsúdeného, štát nezodpovedá
za vzniknutú škodu, ktorá vyplýva zo zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom a osobou odsúdenou v
trestnom konaní. Žalovaná poukázala i na skotočnosť, že ÚS SR svojim uznesením I. ÚS 494/2019-16 z
03.12.2019 sťažnosť žalobcu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, postup súdu v uvedenom trestnom

konaní už bol predmetom preskúmania a rozhodnutia ÚS SR, a preto žalovaná má za to, že nemôže
byť predmetom opätovného preskúmania v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná teda
žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na
výzvu súdu žalovaná oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu bola prerokovaná
v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. pričom jej nebolo vyhovené. Žalovaná doložila oznámenie

o výsledku predbežného prerokovania nároku z 27.04.2020 a uznesenie ÚS SR č.k. I. ÚS 494/2019-16
z 03.12.2019.

4. Vzhľadom na prednes právneho zástupcu žalobcu učinený na pojednávaní, kedy navrhoval, aby
tunajšísúdvydalrozsudok,ktorýmbyžalovanústranu-SlovenskúrepublikuvzastúpeníMSSRzaviazal

kpovinnostinahradiťžalobcoviškoduspôsobenúztitulunezákonnéhorozhodnutiaorgánuverejnejmoci
a to rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/189/2011 vo výške 13.991,35 eur spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15% od 11.07.2014 do zaplatenia a k zaplateniu sumy 3.445,71
eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% od 12.12.2019 z titulu vzniknutých trov právneho
zastúpenia a zároveň si v prípade úspechu nárokoval náhradu trov tohto konania v rozsahu 100%, a

ktorý ústny prednes bol dispozičným úkonom strany (žalobcu), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že strana
sporu môže svoje návrhy prednášať aj ústne do zápisnice na pojednávaní, mal v danom prípade súd
za to, že sa jedná o návrh na zmenu žaloby, ktorá bola navrhnutá formou ústneho prednesu. Súd preto
uznesením vyhláseným na pojednávaní rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
„Žalovaná Slovenská republika v zastúpení MS SR je povinná nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú

z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci a to rozhodnutím Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 1T/189/2011 vo výške 13.991,35 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,15%
od 11.07.2014 do zaplatenia a k zaplateniu sumy 3.445,71 eur spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5% od 12.12.2019 z titulu vzniknutých trov právneho zastúpenia, ako aj k náhrade trov tohto
konania.“ Uznesenie bolo vyhlásené a stručne odôvodnené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu,

preto nebolo vyhotovované v písomnej forme ani doručované neprítomným účastníkom. Voči uzneseniu
odvolanie nie je prípustné.
Súd mal za to, že na základe učineného ústneho prednesu právneho zástupcu žalobcu išlo o podstatnú
zmenu a doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keď žiadal, aby súd rozhodol o
povinnosti žalovanej nahradiť mu škodu spôsobenú titulom nezákonného rozhodnutia Okresného súdu

Dunajská Streda (dopĺňa rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe - poukazuje na uznesenie, ktoré bolo
pre jeho nezákonnosť zrušené Krajským súdom v Trnave) na rozdiel od pôvodne formulovanej žaloby,
kde predmetný nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu (nečinnosť, prieťahy) tohto súdu
v konaní sp.zn. 1T/189/2011, kde žalobca o.i. poukazuje i na sťažnosť adresovanú predsedníčke súdu.
Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenej

žalobe, vecná ani kauzálna príslušnosť súdu sa nemenila, súd zmenu žaloby pripustil, keďže zo žaloby
musí byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha a na akom skutkovom základe, čo má podstatný význam z
hľadiska určenia predmetu konania.5. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na pojednávaní vo veci samej súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/189/2011, vec
prejednal v prítomnosti zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

6. Na základe rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/189/2011-203 zo dňa 12.09.2012,
právoplatného dňa 12.09.2013, bol obžalovaný S. J.S., nar. XX.XX.XXXX, uznaný za vinného z
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní troch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol tento trest

podmienečne odložený a zároveň mu bola určená skúšobná doba s probačným dohľadom na päť
rokov.Obžalovanémuboloďalejuloženénasledovné:povinnosťnahradiťvskúšobnejdobepoškodeným
spôsobenú škodu a podľa ust. § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný bol zaviazaný k náhrade škody
pre: pošk. Y. Y. X., bytom X., Y. I. X/X, J. (tu - žalobca) a pošk. O. R., bytom X., J. I. XX, J. celkovo
vo výške 50.808,65 eur. Počas trestného konania boli v zmysle § 95 ods. 1 Tr. poriadku na základe
príkazu Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede zo dňa 21.07.2009 zaistené finančné prostriedky na

bankovom účte odsúdeného v celkovej výške 13.991,35 eur (vo výške nároku žalobcu). Okresný súd
Dunajská Streda, podľa tvrdenia žalobcu, nesprávnym úradným postupom (aplikáciou nesprávnych
ustanovení zákona) umožnil odsúdenému, napriek zaisteniu, tieto finančné prostriedky vybrať z účtu
a použiť na iný účel ako odškodnenie žalobcu. Žalovaný sa v trestnom konaní viackrát domáhal
vydania zaistených finančných prostriedkov a to žiadosťami o zrušenie príkazu na zaistenie finančných

prostriedkov. Tunajší súd dňa 13.08.2012 vydal uznesenie č.k. 1T/189/2011-207, ktorým rozhodol podľa
§ 97 ods. 1 Tr. poriadku o vrátení zaistenej sumy poškodenému - tu žalobcovi. Dňa 16.12.2014 tunajší
súd doplňujúcim uznesením č.k. 1T/189/2011-274 súd uložil povinnosť banke vykonať prevod sumy
zaistených peň. Prostriedkov z účtu obžalovaného na účet poškodeného (tu - žalobcu) do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Na sťažnosť oprávneného subjektu (banky) Krajský súd v Trnave uznesením

č.k. 6Tos/19/2015-289 zo dňa 26.03.2015 podľa § 194 ods. 1 Tr. poriadku napadnuté uznesenie
ako nezákonné zrušil. Od uvedeného času žalobca vyvinul viaceré kroky smerujúce k tomu, aby mu
bola zaistená sumy vrátená., avšak bezúspešne. Príkazom z 12.08.2015 došlo k zrušeniu zaistenia
finančných prostriedkov na účte obžalovaného, ktorý tieto použil na iné účely ako na odškodnenie
žalobcu. I exekučné konanie iniciované žalobcom bolo pre nedostatky exekučného titulu zastavené.

Žalobca pre nečinnosť tunajšieho súdu podal dňa 23.11.2018 predsedníčke súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní, ktorá bola vybavená listom z 20.12.2018. Žalobca taktiež inicioval konanie pred ÚS SR,
kde namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, ktorá sťažnosť bola uznesením ÚS SR z
03.12.2019 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Žalobca sa dňa 16.10.2019 obrátil na MSSR, ako

na orgán príslušný na predbežné prerokovanie nároku, so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody vo výške 13.991,35 eur podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. vzhľadom k tomu,
že orgán verejnej moci - Okresný súd Dunajská Streda mu spôsobil nesprávnym úradným postupom
škodu vo výške 13.991,35 eur. Na výzvu MSSR žalobca doplnil svoju žiadosť podaním z 27.11.2019
o vyčíslenie výške trov konania. MSSR listom z 27.04.2020 oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť, z

ktorej vyplýva, že uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda bola predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom jej nebolo vyhovené.
S poukazom na pripustenú zmenu žaloby žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní uviedol, že škoda mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím tunajšieho súdu v

trestnom konaní, ktoré uznesenie bolo označené odvolacím súdom ako nezákonné a bolo preto
zrušené. Pre žalobcu ako cudzieho štátneho príslušníka je celá situácia len ťažko pochopiteľná, keď
sa roky nevie domôcť svojich peňažných prostriedkov, uvedený stav mu spôsobil nemalé problémy v
súkromnom živote i v pracovnej sfére. Žalobca v konečnom dôsledku nechce nič viac, ako len svoje
finančné prostriedky, ku ktorým sa roky nevie dostať. Žalobcovi teda reálne vznikla škoda nezákonným

rozhodnutím súdu. K námietke premlčania vznesenej žalovanou vo vzťahu k jeho nároku na náhradu
škody z titulu nezákonného rozhodnutia súdu žalobca uviedol, že túto považuje vzhľadom na okolnosti
tohto prípadu za rozpornú s dobrými mravmi, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle
ktorých, ak by uplynutie premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom uplatňovaného práva, je namieste takúto ochranu odoprieť.

Žalovaná na pojednávaní po zmene žaloby zotrvala na svojich vyjadreniach a doplnila, že nárok na
náhradu škody z tohto titulu predbežne prerokovaný nebol, súčasne namietla i vyčíslené trovy vo výške
3.445,71eur,ktorénemajúpriamysúvisstvrdenounezákonnosťourozhodnutia,odktorejžalobcaodvíja
svoj nárok, a napokon zotrvala na tom, že v prípade nároku na náhradu škody uplatneného z tohtotitulu je tento nárok premlčaný, pričom nárok žalovaná považuje o.i. taktiež za nepreukázaný, nakoľko
škodavzniklažalobcoviprimárnevdôsledkutrestnejčinnostiodsúdenéhoJ.anievdôsledkusamotného
nezákonného rozhodnutia súdu (nedostatok príčinnej súvislosti), na čo poukázal i ÚS SR.

7. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

8. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

9. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

11. Podľa§5ods.1zák.č.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

14. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.15. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

16. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

17. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá
náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

18. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak (1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (2).

20. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom je splnenie nasledovných podmienok: existencia protiprávneho
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, existencia
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a v neposlednom rade je to aj predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

21. Tak, ako to vyplýva z podaní a prednesov žalobcu, resp. jeho zástupcu, žalobca svoj nárok v
konečnom dôsledku odôvodňuje práve nezákonným rozhodnutím okresného súdu Dunajská Streda -
uznesením vydaným v trestnom konaní pod sp.zn. 1T/189/2011, ktoré bolo zrušené Krajským súdom
v Trnave ako nezákonné, pričom žalobca vytýka súdu o.i. nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona, čo

spôsobilo, že uznesenie bolo zrušené, pričom v ďalšom pomerne dlhotrvajúcom priebehu predmetného
trestného konania nedošlo zo strany konajúceho súdu k učineniu nápravy, a žalobca sa tak nevedel
dostať v finančným prostriedkom, ktoré boli na účte obžalovaného zaistené.

22. V súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje
tak na nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené
nesprávnym úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich
nárokov na náhradu škody domáhať.Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že podmienka predbežného prerokovania nároku na
príslušnom orgáne z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu tak,
ako to vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, z vyjadrenia žalovanej a napokon i z predložených listín,

nebola splnená.

23. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých
bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr
posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné
podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo
iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným
orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod
zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011).

24.Zákonnosťčinezákonnosťrozhodnutiavovšeobecnostijeotázkousúladurozhodnutiasobjektívnym

právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu
nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné
a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Pod nezákonným rozhodnutím môžeme chápať
rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo

záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom.

25. Pod nesprávnym úradným postupom je zase potrebné rozumieť porušovanie povinností pri
uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia

zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj
nevydanierozhodnutia,resp.inénekonaniepríslušnéhoorgánu,tedanevykonávanieúradnéhopostupu.

26. Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci

konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade
škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť
protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa

zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil
orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody. Obdobne
je tomu aj v prípade, ak má byť zodpovednosť za škodu založená nesprávnym úradným postupom. Tak,
ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ani posudzovanie nesprávnosti
úradného postupu nemôže byť posudzované v konaní o náhradu škody. Z citovaného zákonného

ustanovenia jednoznačne vyplýva, že existencia nesprávneho úradného postupu musí byť konštatovaná
rozhodnutím vydaným na to povolaným orgánom. Súd je potom povinný z výsledkov takéhoto konania
vychádzať. V rámci konania o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tak musí už
existovať aj príslušné rozhodnutie, ktorým by sa konštatoval nesprávny úradný postup súdu vrátane
zbytočných prieťahov v konaní. Túto otázku nie je oprávnený skúmať a posudzovať súd v rámci konania

o náhrade škody.

27. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť, a preto je potrebné túto zamietnuť. S poukazom na zistený skutkový stav a právny stav
možno uzavrieť, že neboli splnené základné zákonné podmienky pokiaľ sa týka dodržania zákonného

postupu v zmysle citovaných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. pretože, ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, žalobca pred podaním žaloby na súd síce podal na príslušný orgán, ktorým je MSSR,
žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom tento nárok jednoznačne
vymedzil, keď si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 13.991,35 eur (plus 3.445,71 eur) a to ztitulu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Dunajská Streda (bod
IV. žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a poukaz na ust. § 9 cit. zákona č.
514/2003 Z.z.). I podľa názoru súdu predmetná žiadosť spĺňala kritériá stanovené v ust. § 16 ods.

1 cit. zák. - zo žiadosti bolo zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa
nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V
žiadosti poškodený (žalobca) uviedol požadovanú výšku náhrady škody a označil orgán verejnej moci,
ktorý mu škodu spôsobil - preto nebol na mieste postup podľa ods. 2 cit. ust. Podmienka predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody je podmienkou obligatórnou, ktorá sa vzťahuje tak na nároky

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj na nároky spôsobené nesprávnym
úradným postupom. Bez splnenia tejto podmienky sa poškodený nemôže úspešne svojich nárokov na
náhradu škody domáhať. No pri uplatnení nároku na súde môže však poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a len z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
Zákon teda rozlišuje nároky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím od nárokov na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom. Ide o samostatné nároky, pri ktorých zákon odlišne

upravuje aj predpoklady pre ich vznik. V prípade uplatnenia ktoréhokoľvek z týchto nárokov, je nutné
ho jednoznačne špecifikovať v žalobe a zároveň nie je možné ich v priebehu konania voľne zamieňať
bez rozhodnutia o zmene žaloby v prípade, ak vyjde najavo, že dôvodným by bol iný nárok, než ten
pôvodneuplatnený.Vdanomprípadenapodkladenávrhužalobcudošlokpripusteniuzmenyžaloby,keď
v konečnom žalobca žiadal o priznanie nároku na náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným

rozhodnutím tunajšieho súdu. Uvedené však platí aj pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá je v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. predpokladom pre vznik práva
poškodeného domáhať sa priznania nároku na súde. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva,
že žalovaná predbežne prerokovala nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom tunajšieho súdu na základe písomnej žiadosti žalobcu, pričom tejto nevyhovela.

Podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vo všeobecnosti síce v danom prípade
splnená bola, avšak vzhľadom k tomu, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať
úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a len z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný, je potrebné uzavrieť, že titul, ktorý bol predbežne prerokovaný je titulom na náhradu škody
v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Súd teda dospel k záveru, že žalobca sa doposiaľ

neobrátil na MSSR so žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným
rozhodnutím. Žalobe teda nebolo možné vyhovieť primárne pre nedodržanie ustanovení zákona č.
514/2003 Z.z., z ktorých dôvodov súd žalobu zamietol (výrok I.).
Záverom však súd poznamenáva, že aj v prípade pôvodne uplatneného nároku žalobcu - titulom
nesprávneho úradného postupu je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, nakoľko ako vyplýva z

citovaných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nároku z tohto titulu (ktorý preukázateľne
predbežne prerokovaný bol) možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti na prieťahy, alebo ak
to vyplýva z právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorým ÚS SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, čo však v priebehu konania preukázané
nebolo. V tomto kontexte je otázne i dodržanie 6-mesačnej lehoty na podanie žaloby na súd (žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku doručená MSSR dňa 08.11.2019, doplnená 11.12.2019; žaloba podaná
na súd dňa 02.04.2020).
Pokiaľ sa týka ostatnej argumentácie strán sporu, vznesenej námietky premlčania nároku na náhradu
škody (titulom nezákonného rozhodnutia) i návrhu žalobcu na túto námietku neprihliadať, súd uzatvára,
že v danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie sa týmito osobitne nezaoberal, nakoľko

to pre rozhodnutie vo veci, i s poukazom na hospodárnosť konania, nepovažoval za významné. Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania (stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Dôkazy, ktoré súd považoval za

potrebné, v tomto písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil. Pokiaľ sa súd nevysporiadal s niektorou
námietkou strany sporu, túto považoval za právne irelevantnú pre rozhodnutie vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. ods. 1, podľa ktorého nárok na náhradu
trov vznikol žalovanej ako plne úspešnej strane sporu. Neboli pritom tvrdené a súd sám nezistil dôvody

hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), pre ktoré by žalovanej nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 C.s.p., podľa
ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať reštriktívne a jeho uplatnenie je možné iba výnimočne, ktorévýnimočné dôvody neboli zistené. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).