Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. jún 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 29CbZm/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120210220
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Gál
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120210220.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu : UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom
Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, IČO: 64948242, organizačná zložka v
SR: UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová
1/A, 813 33 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 251 336, zast. v konaní advokátskou kanceláriou: ALTER
IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému : UNIO COMPANY

s.r.o., so sídlom F. Kapisztóryho 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 43 981 658, o zaplatenie 82 808,00 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou na Okresný súd Nitra dňa 18.05.2018, uplatnil zmenkový nárok proti
žalovanému v 1. rade UNIO COMPANY s.r.o., žalovanému v 2. rade Z. N. a žalovanému v 3. rade
A. T. na zaplatenie 82 808,00 eur s príslušenstvom a trov konania, predmetná vec je vedená pod
sp. zn. 29CbZm/19/2018. Konanie voči žalovanému v 1. rade UNIO COMPANY s.r.o. bolo uznesením
vyhlásením na pojednávaní dňa 18.09.2020 vylúčené na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.
zn. 29CbZm/2/2020.

2. V priebehu konania Okresný súd Nitra Uznesením č. k. 31K/14/2018 zo dňa 12.10.2018, ktoré bolo
zverejnenévObchodnomvestníkuč.OV203/2018dňa19.10.2018aktorénadobudloprávoplatnosťdňa
20.10.2018 vyhlásil na majetok dlžníka - žalovaného UNIO COMPANY s.r.o. konkurz, na základe čoho
bolo v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZoKR“), konanie vo veci zo zákona

prerušené.

3. Mgr. Peter Forgáč, správca konkurznej podstaty žalovaného - úpadcu UNIO COMPANY s.r.o. po
výzve súdu v podaní zo dňa 11.08.2020 uviedol, že v zmysle § 47 ods. 1 a 4 ZoKR nedáva súhlas na
pokračovanie v konaní a preto nemožno pokračovať v prerušenom konaní.

4. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

5. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiestoúpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie
kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje

v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

6. Podľa § 206j ZoKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

7. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Keďže boli splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, teda správca nedal
súhlas na pokračovanie v konaní, mala uvedená skutočnosť za následok, že nastali účinky späťvzatia
žaloby. Súd preto postupoval v súlade s cit. ust. § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil. Pri rozhodovaní súd
prihliadol aj k záverom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia č. k. 43Cob/10/2020
- 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom má v

zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník -
úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu
alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne
legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má
za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho

žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie
riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v
čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo
žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím
vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka

alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa
znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer
zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a
správca nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva:
Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký

vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie
môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje
na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia
pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo
počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť

situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej
zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán
sporu. Súd opätovne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/10/2020 -
127 zo dňa 12.05.2020, ktorý v odôvodnení k otázke náhrady trov konania uviedol, že „v dôsledku zmeny

zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila
účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na
základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu
konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučnez procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo
o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá
nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní,

ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia
žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu,
ktorá je v konkurze, a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už
bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky
nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257, pretože mal za

to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal.“ Súd sa s odôvodnením súdu vyššej inštancie v plnom rozsahu
stotožňuje a má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je
dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo
strán.

13. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, rozhodol súd tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.