Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Jusková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/98/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516898313
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8516898313.1
Uznesenie
KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX, proti žalovanému PRO CIVITAS s. r. o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Csp/2/2016 - 26 zo dňa
12.08.2016 takto
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobcu Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom
Lipníku, IČO: 00 523 003 so sídlom Veľký Lipník 345 povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy
žalobcu v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.7.2008, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33,- eur na účet Okresného súdu Stará
Ľubovňa, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia na tom skutkovom
základe, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a. s. uzatvoril zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.07.2008, v zmysle ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi
spotrebiteľský úver vo výške 6 638,78 eura. Pohľadávka zo zmluvy o úvere zo dňa 29.07.2008 bola
postúpená na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, Cyprus a následne na žalovaného. Súd
mal za preukázané, že v súčasnosti sa žalobcovi vykonávajú zrážky zo mzdy v prospech žalovaného,
a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 25.7.2008, ktorú
vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd tak mal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov
medzi stranami sporu, keď žalobcom bola spochybnená platnosť dohody o zrážkach zo mzdy za
súčasného preukázania, že žalovaný realizuje dohodu o zrážkach zo mzdy a žalobcov zamestnávateľ
už aj zrážky zo mzdy uskutočnil. To osvedčuje reálnu hrozbu majetkovej ujmy na strane žalobcu a
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
súdny poplatok súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. u) Zákona č. 71/1992 Zb.
2. Vzákonomstanovenejlehotepodalprotiuzneseniuodvolaniežalovaný.Namietalnepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Najmä s poukazom
na ust. § 325 ods. 2 v spojení s § 60CSP nie je možné uložiť povinnosť subjektu, ktorý nie je stranou
sporu. Uviedol, že na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, teda
nie je ho možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2014. Žalovaný ďalej vzniesol námietkunedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. V zmysle čl. 10 bod 10.2.2 je na prejednanie
sporupríslušnýrozhodcovskýsúdROZHODCOVSKÁ,ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.Ďalejžalovaný
namietal nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného, keďže podľa žalovaného spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné
spoločenstvo. Vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie
súdu bude mať vplyv nielen na žalovaného, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu
pôvodného veriteľa. Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ by žalovaný nevyzval
zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, žalobca by bol povinný plniť v
zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity v rovnakej
výške, ako boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd žalobe vo veci samej vyhovel
a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť
hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Okrem toho
žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach
na jeho strane. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať,
že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase
podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. ak by jeho spôsobilosť bola obmedzená.
Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, lebo ide
o zabezpečovaní inštitút uzatvorený v súlade s Občianskym zákonníkom a nejde o prejav nerovnováhy
zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. V závere poukázal na
to, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať
takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto
prípadochzbavenýakejkoľvekzodpovednostipreduzatvorenímzmluvnejpovinnostidôkladnenavzájom
zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh
zamietnuť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť.
3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril, ale podaním doručeným súdu dňa 11.11.2016 vzal
žalobcu v celom rozsahu späť (nie však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pozn. odvolacieho
súdu).
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej aj
„CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový predpis upravujúci súdny proces, ktorým je Zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Žaloba spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
boli na súde prvej inštancie podané dňa 13.07.2016, t.j. týmto dňom sa konanie začalo, a v tomto konaní
súd postupuje podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.
Podľa ust. § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
Podľa § 325 ods. 2 CSP časť vety pred čiarkou, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä.
6. Civilný sporový poriadok na rozdiel od svojho predchodcu, Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok neumožňuje ukladať neodkladným opatrením povinnosti tretím osobám, čo jednoznačne
vyplýva z dikcie ustanovenia § 325 ods. 2 CSP začiatok vety pred čiarkou, podľa ktorého neodkladným
opatrením možno uložiť povinnosti či obmedzenia len strane sporu. Stranami sporu sú žalobca a
žalovaný. V zmysle dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku navrhovaná právna úprava
dôsledne vychádza z tzv. prvej definície účastníctva v sporovom konaní, podľa ktorej žalovaným je ten,
koho ako žalovaného označí žalobca. V danej veci žalobca označil ako žalovaného len spoločnosť PRO
CIVITAS, s.r.o.
Keďže zamestnávateľ žalobcu nie je žalovanou stranou sporu, nemožno mu neodkladným opatrením
ukladať povinnosti či obmedzenia. Ak sa žalobca chcel účinne domôcť ochrany svojich práv, mal dve
možnosti. Po prvé, na účely konania o neodkladnom opatrení mal ako jedného zo žalovaných označiťaj zamestnávateľa, v takom prípade by bolo možné uložiť mu neodkladným opatrením ako strane sporu
povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Druhou možnosťou bolo, že žalobca sa mohol len voči
žalovanej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. domáhať toho, aby sa zdržala použitia dohody o zrážkach zo
mzdy. Aj takýmto spôsobom by bola zabezpečená účinná ochrana práv žalobcu, nakoľko ak by veriteľovi
bolo zakázané uplatňovať dohodu o zrážkach zo mzdy, subsidiárne ani zamestnávateľ by nemohol
zrážky vykonávať.
7. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku právomoci súdu prvej inštancie prejednať predmetnú
vec vzhľadom na uzavretú rozhodcovskú doložku, odvolací súd uvádza, že žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal jej uzavretie. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že rozhodcovská doložka mala byť súčasťou
Všeobecných obchodných podmienok, čo by malo za následok jej absolútnu neplatnosť. Absolútne
neplatná rozhodcovská doložka by nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Vzhľadom na
uvedené je preto táto námietka nedôvodná.
8. Záverom odvolací súd dodáva, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05). Vzhľadom na to, že
odvolací súd uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia zmenil a návrh zamietol z dôvodu
nemožnosti ukladania povinností či obmedzení neodkladným opatrením tretím osobám, zvyšnými
odvolacími argumentmi žalovaného sa nezaoberal, s výnimkou odpovede na námietku nedostatku
právomoci súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť.
9. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazamietol,bolopotrebnézrušiťajnadväzujúcivýrokopovinnostižalobcuzaplatiť
súdny poplatok, keďže v dôsledku zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v konaní o návrhu na
nariedenie neodkladného opatrenia úspešnou stranou žalobca a preto mu v zmysle ust. § 2 ods. 2 prvej
vety Zákona č. 71/1992 Zb. nevznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok.
10. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení
neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol (§ 388 CSP) a v súvisiacom výroku o povinnosti žalobcu
zaplatiť súdny poplatok uznesenie zrušil (§ 389 písm. d) CSP).
11. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(späťvzatie žaloby na č.l.57 súdneho spisu).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.